ŠK Slovan Bratislava, klub s bohatou a slávnou históriou, prešiel počas svojej existencie mnohými zmenami. Od svojich skromných začiatkov až po zisk európskeho pohára, Slovan vždy reprezentoval vášeň, odhodlanie a futbalovú kvalitu. Tento článok sa zameriava na kľúčové momenty v histórii klubu a na hráčov, ktorí tvorili základné zostavy a prispeli k jeho úspechom.
Zlaté časy Slovana CHZJD
Pod vplyvom politicko-ekonomických tlakov došlo 5. augusta 1961 k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Počas dvadsaťosemročnej existencie Slovana CHZJD priniesli futbalisti na Tehelné pole historické úspechy. Okrem troch majstrovských titulov v bývalej československej lige (1969-70, 1973-74 a 1974-75) skončili belasí aj sedemkrát na druhom mieste a päťkrát triumfovali v Československom pohári.
Rok 1962: Premiérový triumf v Československom pohári a úspech reprezentácie
Ešte predtým v roku 1962 si slovanisti zaknihovali premiérové víťazstvo v Československom pohári a tento triumf zopakovali aj v nasledujúcej sezóne. Rok 1962 sa však niesol v znamení úspechu československej reprezentácie na MS v Čile. Výrazný podiel na tom, že vo finále si mohli československí futbalisti porovnať kvality so slávnou Brazíliou (1:3), mali aj slovanisti - brankár Viliam Schrojf a stopér Ján Popluhár. Schrojf si z juhoamerického kontinentu odviezol sošku pre najlepšieho gólmana majstrovstiev.
Sezóna 1965-1966: Boj o záchranu a zrod novej partie
Krátka dekadencia belasého futbalu sa na Tehelnom poli len dočasne usadila v sezóne 1965-1966, kedy slovanisti tuho bojovali o záchranu. Už v nasledujúcej sezóne však zverenci trénera Jána Hucka mohli pochváliť štatútom československého vicemajstra a tak sa začala tvoriť skúsená partia, ktorej vrcholom bol úspech na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji.
Rok 1969: Cesta na vrchol a zisk Pohára víťazov pohárov
Od 1. januára 1968 prevzal belasé mužstvo bývalý hráč Slovana Michal Vičan, ktorý prišiel s progresívne rýchlou a jednoduchou koncepciou hry. Po triumfe v Československom pohári mali slovanisti právo štartovať v európskej klubovej súťaži PVP. Priekopník a stratég Vičan využil zimnú prípravu v roku 1969 na turné po Argentíne, kde belasí hrali na kvalitnejších terénoch a pred štvrťfinále PVP proti AC Turín tak už boli rozohratí.
Prečítajte si tiež: Joga a zdravie
Po tvrdom dvojzápase s turínskym AC a víťazstvách 1:0 a 2:1 nasledoval nemenej bolestná prekážka v podobe škótskeho mužstva AFK Dunfermline. Slovanisti postúpili po dvoch semifinálových góloch Jána Čapkoviča a výsledkoch 1:1 a 1:0. V slávnom švajčiarskom finále 21. mája aj za prítomnosti asi tisícky belasých fanúšikov šokoval favorita gólom už v úvodnej minúte Cvetler. V 17. minúte síce vyrovnal Zaldua, ale zaskočení Španieli v priebehu celého zápasu len doťahovali, pretože do polčasu skórovali belasí ešte dvakrát. Najprv Hrivnák v 31. minúte zakončil presnou strelou spoza šestnástky ukážkové sólo, ktoré úspešne realizoval až z postu predstopéra (stredného obrancu). V závere polčasu pohotovo rozohral vhadzovanie najlepší hráč na ihrisku Jokl na Jána Čapkoviča, ktorý loptu po krátkom šprinte poslal do siete. Slávny katalánsky veľkoklub sa zmohol v nečakane útočnom finále PVP už len na skorigovanie výsledku zásluhou Rexacha priamo z rohového kopu.
Polstoročie svojho vzniku tak belasí oslávili zatiaľ najväčším úspechom v histórii Slovana. Do kádra trénera M. Vičana patrili v sezóne 1968 - 1969 títo hráči: Bohumil Bizoň, Ľudovít Cvetler, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Jozef Fillo, Jozef Határ, Ján Hlavenka, Alexander Horváth (kapitán), Ivan Hrdlička, Vladimír Hrivnák, Karol Jokl, Jozef Kontír, Ladislav Móder, Peter Mutkovič, Michal Sokol, Ján Zlocha, Ľudovít Zlocha a Alexander Vencel.
Sezóna 1969-1970: Prelomenie hegemónie Spartaka Trnava a ďalší majstrovský titul
Vďaka medzinárodným skúsenostiam nechýbalo belasým zdravé sebavedomie ani v následujúcej sezóne 1969 - 1970, v ktorej pod vedením M. Vičana prelomili hegemóniu troch majstrovských titulov trnavského Spartaku. Slovan získal vtedy po 15 rokoch ďalší majstrovský titul, avšak tentoraz už v 16-člennej lige. Slovenský futbal prežíval zlaté časy, ktoré v roku 1970 mierne defraudovali výsledky nepripravenej československej reprezentácie na MS v Mexiku. V kádri národného tímu na svetový šampionát figurovalo až sedem vtedajších hráčov Slovana - Vencel, J. Zlocha, Hrdlička, Jokl, Ján Čapkovič, Hrivnák a Horváth.
Éra Jozefa Vengloša: Modernizácia a dva majstrovské tituly
Ďalšie vytriezvenie pre futbalistov z Tehelného pola prišlo v 1. V tomto období sa po ére trénerskych osobností zjavil na slovenskej scéne neskôr uznávaný odborník a priekopník Jozef Vengloš. Bývalý hráč Slovana, ktorý už ako 19-ročný s ním získal majstrovský titul v roku 1955, zavítal na Tehelné pole tentoraz ako tréner na jeseň roku 1973. Ružomberský rodák a neskôr aj šéf trénersko-metodickej komisie FIFA nadviazal na cieľavedomú prácu svojich slovanistických predchodcov a ďalší titul československého vicemajstra zo sezóny 1971 - 1972 pod vedením trénera Jána Hucka (V sezóne 1971 - 1972 bol kráľom ligových kanonierov Ján Čapkovič s 19 gólmi).
To už mal za sebou tréner Vengloš pôsobenie v Austrálii, košickom VSS ako aj úspech na medzinárodnej scéne. V roku 1972 totiž priviedol spoločne s trénerom J. Fáberom (neskôr pribral aj asistenta M. V roku 1974 tak aj vďaka Venglošovi strieda úspešnú trnavskú éru opäť bratislavská. Rečovo zdatný svetobežník Vengloš aj vďaka otvorenej komunikácii s hráčmi začal v Slovane zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe.
Prečítajte si tiež: ZŠ Michalovce: Stravovanie a odhlasovanie
Pod vedením trénera Vengloša, ktorý na Tehelnom poli modernizoval najmä starostlivosť o hráčov, ich denný režim, ako aj tréningové metódy a samotný herný systém, získal Slovan v dvoch sezónach po sebe (1973 - 1974 a 1974 - 1975) šiesty a siedmy majstrovský titul. Navyše, o čistý majstrovský hetrik prišli "Venglošovci" v sezóne 1975 - 1976 aj vďaka reprezentačným povinnosťami. V tom čase už totiž sedel Vengloš na dvoch stoličkách a spoločne s reprezentačným trénerom Václavom Ježkom kreovali základy pre historický úspech národného tímu v Belehrade. Klubová a reprezentačná koncepcia boli synchronizované a tak si tréner Vengloš preveroval moderné poznatky v príprave Slovana aj reprezentačného mužstva vtedajšej ČSSR (Československá socialistická republika). Oba futbalové kolektívy v roku 1975 neprehrali ani jeden súťažný resp.
Majstrovstvá Európy 1976: Vrcholný úspech slovenského futbalu
Vrcholný úspech slovenského futbalu sa viaže na rok 1976, kedy reprezentácia ČSSR tvorená z drvivej časti hráčmi Slovana, získala európsky titul na ME v Belehrade. V pamätnom finále 20. júna na štadióne Crvenej zvezdy zvíťazila ČSSR nad obhajcom titulu Nemeckom 3:2 až po penaltovom rozstrele. Zlaté medaily dostali okrem trénera Vengloša a brankára Alexandra Vencela až šiesti hráči základnej zostavy majstrov Európy - Jozef Čapkovič, Koloman Gögh, Marián Masný, Anton Ondruš, Ján Pivarník, Ján Švehlík. Navyše, v kádri ČSSR figuroval aj Dušan Galis, avšak vtedy ešte ako hráč VSS Košice).
Zostava ČSSR vo finále ME 1976 v Belehrade: Viktor - Pivarník, Jozef Čapkovič, Ondruš, K. Gögh - Dobiáš (94. Fr. Veselý), Panenka, J. Móder - M. Masný, Švehlík (80. Jurkemik), tréneri: V. Ježek a J.
Kríza a pád do druhej ligy
Z vysokej výšky priamo na zem však dopadla belasá pospolitosť už v nasledujúcej ligovej sezóne 1976 - 1977, v ktorej zachraňoval bratislavské renomé ôsmeho Slovana konkurenčný Inter s titulom československého vicemajstra. Z Tehelného pola odišiel tréner Vengloš, ktorého opäť vymenil Vičan. Belasí mali gólové suchoty, v Slovenskom pohári vypadli už vo štvrťfinále a začal sa rozklad veľkého Slovana i reprezentačného tímu majstrov Európy. Ani spätná rošáda a krátky návrat trénera Vengloša nepomohli zastaviť črtajúcu sa krízu najslávnejšieho slovenského klubu. Prepojenosť a vzájomná závislosť Slovana a národného tímu sa opäť potvrdila, pretože úradujúci majster Európy ČSSR nepostúpil na finálový turnaj MS 1978 do Argentíny. Čiastočnou satisfakciou bol zisk bronzovej medaily na ME 1980 v Taliansku a olympijský triumf na OH 1980 v Moskve.
Na Tehelnom poli sa začala pozornosť ešte viac upriamovať na výchovu mládeže, ale majstrovské tituly žiakov v osemdesiatych rokoch boli len slabou náplasťou pre lačných priaznivcov Slovana. Belasí síce v roku 1982 zvíťazili vo finále Československého pohára nad Bohemians Praha (0:0, 4:2 na penaltové rozstrely), avšak to bola na dlhé roky labutia pieseň. V poslednom kvalifikačnom zápase ME 1984 proti Rumunsku na Tehelnom poli bol v reprezentácii ČSSR jediným slovanistom striedajúci Milan Luhový, ktorý vyrovnal na 1:1. Od kritickej sezóny 1977 - 1978 Slovan upadal stále hlbšie a v roku 1983 bojoval o ligovú záchranu s Brnom. Nepomohlo však ani trojročné pôsobenie trénera Antona Malatinského, ktorý bol strojcom trnavských úspechov. Čierne druholigové mračná definitívne zatienili Tehelné pole v sezóne 1984 - 1985, kedy belasí pod vedením trénerov Hucka a Oberta opustili po 50. rokoch najvyššiu súťaž. Vtedy padla aj posledná bašta československého futbalu, pretože Slovan bol od založenia I.
Prečítajte si tiež: Hokej v Rumunsku
Návrat medzi elitu
Po troch sezónach strávených v Slovenskej národnej lige (1. SNL) sa podaril slovanistom návrat do celoštátnej súťaže. V sezóne 1987 - 1988 si belasí vybojovali návrat do najvyššej ligy pod vedením trénera Jána Zachara, po ktorom prebral na dve sezóny taktovku Jozef Jankech.
Súčasnosť a budúcnosť
Slovan Bratislava prešiel dlhou a náročnou cestou, ktorá bola plná úspechov, ale aj pádov. Klub sa však vždy dokázal vrátiť silnejší a odhodlanejší. V súčasnosti Slovan opäť patrí medzi popredné slovenské kluby a snaží sa nadviazať na svoju slávnu históriu.
Legendy klubu a ich odkaz
V histórii Slovana Bratislava pôsobilo množstvo vynikajúcich hráčov, ktorí sa stali legendami klubu. Medzi najvýznamnejšie mená patria Viliam Schrojf, Ján Popluhár, Alexander Horváth, Jozef Čapkovič, Ján Čapkovič, Ivan Hrdlička, Marián Masný, Anton Ondruš, Ján Pivarník, Ján Švehlík a mnohí ďalší. Títo hráči nielenže dosiahli významné úspechy s klubom, ale aj reprezentovali Slovensko na medzinárodnej scéne a stali sa vzorom pre nasledujúce generácie futbalistov.