Lyžiarsky šport má bohatú a komplexnú históriu, ktorá siaha od praktického prostriedku prepravy až po moderný športový fenomén. Tento článok sa zameriava na vývoj majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní, s dôrazom na významné udalosti, osobnosti a vplyv na Slovensku.
Začiatky a vývoj lyžovania
Lyžovanie ako forma transportu je známa už viac ako 6-tisíc rokov. Prvé lokálne preteky sa však diali až približne v roku 1850, v okolí dnešného Osla. Športové a rekreačné lyžovanie má menej než dvesto rokov. Napríklad, ešte približne 80 rokov dozadu, by Petra Vlhová nemohla súťažiť na svetovej úrovni, nie to sa rovno stať slovenským fenoménom.
Samotná federácia a iné celosvetové preteky sme videli už na začiatku minulého storočia. FIS bola založená v roku 1910, spojením 22 delegátov z 10 krajín. Začiatky boli ťažké, ale v roku 1924 nedobudili svoje súčasné meno a 14 členských krajín sa takto predstavilo na vôbec prvej zimnej olympiáde vo Francúzskom Chamonix. Do začiatku svetového pohára, boli najväčšou celosvetovou súťažou majstrovstvá sveta FIS, ktoré sa od roku 1931 dodnes konajú každý druhý rok, a aj naša Petra Vlhová v nich pravidelne získava medaily.
Vznik a vývoj lyží
Vznik a vývoj lyží úzko súvisí s dávnovekými činnosťami vyvíjajúcej sa ľudskej spoločnosti. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Snežnice pozostávali z opracovaného dreveného rámu s prevŕtanými otvormi pre funkčný výplet, zhotovený obyčajne z konopného vlákna. Snežnice našli svoje uplatnenie v lesníctve, v armáde, v poľovníctve. Taktiež ako aj snežnice prešli určitými formami vývoja: od okrúhlych, cez oválne, až po novodobé snežnice. Lovcovi v prvotnej spoločnosti umožnili chôdzu vo vysokohorskom teréne.
Lyže vznikali a boli zdokonalené v rozsiahlych severských oblastiach zemegule u mnohých kmeňov, národov a etnických skupín. Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera Altajských hôr. Odkiaľ sa lyže sťahovaním národov dostávali do Škandinávie a až neskôr do strednej Európy. Poznávanie počiatkov sa opiera o archeologické nálezy, etymologické, historické, etnografické štúdie.
Prečítajte si tiež: Pravidlá pre prémie v lyžovaní
Hlavným zdrojom poznávania života najstarších severských obyvateľov zeme , vrátane používania lyží, sú objavy kresieb prehistorického človeka z prvotnopospolnej spoločnosti, na ktorých zobrazil aj lyže. Podľa techniky kresieb sa zistilo, že pochádzajú z doby okolo 2000 rokov pred našim letopočtom. Jedna zo skalných kresieb lyžiara sa našla v okolí Onežského jazera v roku 1926 (objavená archeológom A. M. Linewskijom). Na polostrove Rodoy bola v tomto istom roku objavená kresba siluet dvoch lyžiarov nórskymi archeológmi. Aj pätky boli mierne zakrivené nahor. Lyžiari stali mierne naklonení dopredu, rozkročmo. O 10 rokov neskôr sa v blízkosti Onežského jazera znova našla jaskynná kresba z doby kamennej- objavené historikom V. J. Raudonikasom. O vzniku lyží nám presnejšie vypovedajú archeologické náleziská na rašeliniskách. Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve. Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z diela Výprava Kyrusa z roku 444 pred n. l. od Xenofona (gréckeho historika).
Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus. Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, kde vydal mapu Carta Marina ( zobrazovala aj lyžiara a lov severských obyvateľov na zver) v roku 1555 vydal knihu Historia de gentibus septentrionalibus (História severských národov).
Prehľad predhistorických lyží
Od začiatku 30. rokov 20. storočia bolo objavených 60 nálezísk predhistorických lyží vo Fínsku, 46 vo Švédsku a 12 v Nórsku. Profesor laponských jazykov na univerzite v Uppsale Švéd B. J. Wiklund bol jedným z prvých výskumníkov ,ktorý sa zaoberal vznikom a rozvojom týchto predhistorických lyží. Do prvej skupiny zadelili tzv. lyže južného typu. Lyže sú kratšie a rovnako dlhé. Skĺznicu a povrchovú úpravu mali hladkú.Používali sa na rozsiahlych územiach na západ od Uralu, cez Rusko, južné Fínsko a stredné Švédsko. Za najstaršiu lyžu južného typu pokladajú vedci lyžu hottinskú, ktorá bola nájdená v roku1921 vo švédskom meste Hotting. Lyža nazvaná Hotting je asi 110 cm dlhá a 16 až 20 cm široká, je však už takmer z jednej tretiny zničená. Jej vej odhadujú na viac ako 4000 rokov.
Druhú skupinu tvoria lyže typu arktického, ktoré pochádzajú zo severnej Sibíri a zo severných oblasti Ruska a Škandinávie. Sú zašpicatené a ohnuté na obidvoch koncoch a dĺžkou sa zhodujú s lyžami južného typu. Na skĺznice sa im dávali zvieracie kože kvôli lepšej stúpavosti.
Medzi historicky najmladšie lyže patria lyže typu severského, ktoré sa na severe Európy používali až do polovice 19. storočia. Od predchádzajúcich sa líšia tým, že nie sú rovnako dlhé ani široké. Jedna z nich je spravidla užšia, meria 6 cm, dlhá je až 3 m a na skĺznici má žliabok. Funkčne to bola lyža sklzná ( ako kolobežka). Druhá lyža, tzv. odrazová, bola dlhá len 1- 1,5 m a široká 7- 8 cm. Do prehľadu predhistorických lyží patria aj lyže bahenné, ktoré umožňovali chôdzu po močaristých terénoch. Boli dlhé asi 150 cm. Jeden exemplár z nich, pochádzajúci z južného Švédska , je uložený v lyžiarskom múzeu vo Viedni.
Prečítajte si tiež: Profesionáli a amatéri v rýchlosti lyžovania
O názve lyže
Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,SKI“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza. Najnovšie zistenia dokazujú, že ho môžeme nájsť v islandskej reči “scidh“ a znamená kus dreva. Na území dnešného Slovenska sa prvý krát dozvedáme z listu kyjevského metropolitu Nikifora kniežaťu Vladimírovi Monomachovi z 12. storočia.
Nansenová expedícia
V roku 1888 nórsky prírodovedec, diplomat, polárny bádateľ, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1922 Fridtjof Nansen ( 1861- 1930) uskutočnil expedíciu naprieč Grónskom na lyžiach, aby preskúmal neznáme oblasti tejto nehostinnej ľadovej krajiny. Nansen bol vynikajúci lyžiar svojho času. Mal mnoho skúseností, pretože sa zúčastňoval rôznych vytrvalostných pochodov v Nórsku. Získal aj titul najlepšieho lyžiara Kristianie ( terajšie Oslo). Expedícia trvala 40 dní za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok, pri teplote mínus 40 až 50 stupňov Celzia. Nansen aj so spoločníkmi prešli dlhú cestu (560 km) s prevýšením 2750 m n. m. Získané poznatky zaznamenal v knihe Pa ski over Gronland ( Na lyžiach cez Grónsko). Výprava mala úspech jedine pre pohyb na lyžiach, vyjadrenie Nansena v knihe. Nansenova cesta sa stala najúčinnejším propagátorom lyžovania a lyže sa stali odvtedy známe v celom kultúrnom svete. Obdiv sveta sa kládol najmä na lyže.
Lyže prichádzajú do strednej Európy
Cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Jedným z tých najpodstatnejších bola už spomínaná Nansenová expedícia. Podmieňované aj boli spoločenskými, prírodnými a hospodárskymi podmienkami. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku). Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach. Neskôr sa k nim pridalo aj územie našej krajiny.
Vývoj lyžiarskych škôl a techník
V priebehu histórie sa vyvinulo niekoľko lyžiarskych škôl, ktoré ovplyvnili techniku a metodiku výučby lyžovania. Medzi najvýznamnejšie patria:
Nórska lyžiarska škola
Ako prvá v Európe bola Nórska lyžiarska škola, ktorá sa neskôr rozšírila do celej Európy. Obsahovala techniku behu, zjazdu a terénnych skokov. Vyznačovala sa jazdou v úzke v stope, intenzívnou prácou paží pri jazde po rovine a do kopca (podľa dnešnej terminológie beh striedavý dvojkročný), brzdením len lyžami bez použitia palíc a uplatňovaním švihov pomocou kristiánie a telemarku. Používali sa dlhé, tenké a ľahké lyže s trstinovým viazaním a dve palice. Techniku jazdy umožňoval zvládnuť telemarský tvar lyží. Nórska škola ovplyvňovala začiatky aj u nás prostredníctvom cestovateľov, ktorísi dovážali lyže, informácie z literatúry a pôsobenie rôznych inštruktorov (Severanov), pôsobiacich vo Vysokých Tatrách v r.1905, 1927 a 1932 a v Banskej Bystrici v roku 1932. Jedným jej z prvých predstaviteľov u nás bol Nór Wilhelm Durban Hansen, učiteľ lyžovania z Kristianie. Od roku 1904 bol zamestnaný ako profesionálny cvičiteľ na lyžiach v starosmokovskom hoteli Grand.
Prečítajte si tiež: Zjazdové lyžovanie: MS 2019
Lilienfeldská lyžiarska škola
Rakúšan Matthias Zdarský (1856- 1940) kriticky hodnotil nevýhody Nórskej lyžiarskej školy pre jazdu v náročných alpských terénoch. Na základe dlhodobého pozorovania a skúsenosti vytvoril Alpskú lilienfeldskú školu, ktorá mala metodicky usporiadané jednotlivé prvky postup vyučovania. Na základe alpských terénov musel vytvoriť jednotlivé časti lyžiarskeho výstroja.
Skrátil pomerne dlhé nórske lyže na 190- 220 cm, spevnil ich konštrukciu a odstránil zo skĺznice žliabok, na ktorý sa najčastejšie lepil sneh, tým aj uľahčil trenie lyží pri prívratnej jazde. Skonštruoval nové lyžiarske viazanie Lilienfeld, ktoré rešpektovalo zvláštnosti alpského lyžovania. Zvláštnym a charakteristickým prvkom Zdarského školy bola jazda s jednou hrubšou dvojmetrovou palicou, zakončenou ostrým kovovým hrotom. Bolo to v dobe, keď sa vplyvom nórskej školy používali dve palice. Zdarského palica slúžila ako opora pri chôdzi, pri zjazde, pri jazde v pluhu a brzdení. Jeho technika sa zameriavala na bezpečné zvládnutie dole prudkými svahmi a terénnymi nerovnosťami. Základom jeho techniky boli oblúky v prívrate.
Zdarského technika jazdy sa stala základom zjazdovej prívratnej techniky, ktorá sa s drobnými zmenami používala v rôznych lyžiarskych školách celé desaťročia. V roku 1896 v Hamburgu vydal knihu Lilienfejder Skilauftechnik- Eine Anteilung fur jedermann, den Ski in kurzer Zeit vollkommen zu beherschen (Lilienfeldská lyžiarska technika- Návod pre každého dokonale ovládať lyže v krátkom čase), zahrnul do nej svoju dlhoročnú lyžiarsku a metodickú skúsenosť. Vyučovanie podľa Zdarského bolo veľmi populárne. Okrem kurzov pre civilných záujemcov a pre lyžiarske kluby sa Zdarsky venoval výcviku v armáde. Do roku 1912 absolvovalo jeho výcvik na rôznych miestach Európy viac než 12000 lyžiarov.
Bilgeriho lyžiarska škola
Georg Bilgeri (1873- 1934 ) vytvoril v alpách novú lyžiarsku školu, ktorá podstatne ovplyvnila vývoj lyžovania pred prvou svetovou vojnou. Pri svojich zámeroch sa opieral o dôležité poznatky z alpského lyžovania a zdokonalil techniku a výstroj lilienfeldskej školy. Základné prvky, ktoré prevzal z nórskej školy, boli jazda s dvoma palicami, intenzívna práca paží pri jazde po rovine a pri stúpaní, telemark, kristiánia pri zjazdovom a telemarský tvar lyží. Zo Zdarského školy prevzal prívratný oblúk, jazdu v teréne a zlepšil konštrukciu viazania. Jazda v Bilgeriho škole sa vyznačovala dynamikou a väčšou rýchlosťou. Lyžovanie na Slovensku ovplyvňovala zo začiatku zdarského lilienfeldská škola. Postupne, hlavne v čase vzniku pretekového lyžovania, začala u nás prevládať bilgeriho škola, ktorá smerovala viac k lyžovaniu na náročných svahoch.
Albertská- Sneiderová škola
Jej základom bola Bilgeriho prívratná technika. Vylepšená bola však o znížený postoj, rozšírenú stopu a na zmenu smeru jazdy používala prívratnú kristiánku. Na začiatku výcviku sa stále začínalo s gymnastikou. Viazanie sa zdokonalilo a používalo sa tzv. viazanie „kandahár“ ( päta sa čoraz viac upevňovala). Okolo roku1934 boli objavené prvé celkové lyže.
Francúzska škola
Toni Seelos začal používať znožnú christiánku s nadľahčovaním vo zväčšenom predklone (ešte pred 2. svetovou vojnou). Zároveň so Seelosom vzniká v roku 1937 Francúzska škola, ktorá spočívala v rotácií trupu a následnom blokovaní tela, ktorým sa rotácia prenášala na nohy. Súčasť bol aj výrazný predklon. Obe školy môžeme považovať za rotačné. Začalo sa aj s používaním zosuvov, cieľom bol rotačný švih.
Proti rotačná, rakúska škola
Predstaviteľom bol Kruckenhauer. Išlo o techniku proti ramennú a jej hlavný znak sú otáčavé vysúvanie pätiek, nadľahčenie a proti rotácia ramien- ramená vždy smerujú po spádnici (hovoríme o osi ramien ). Jeden z najväčších predstaviteľov Toni Seilerr (GA-PA seilerrova olympiáda).
História majstrovstiev sveta
Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní sú vrcholným podujatím, ktoré sa koná každé dva roky. Prvý svetový pohár sa v Cortine d’Ampezzo konal v roku 1969, kedy sa tu predstavili muži. V roku 2026 má byť spolu s Milánom spoluorganizátorom XXV.
Cortina d'Ampezzo
V poradí 46. majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní sa uskutočnili v talianskom stredisku Cortina d’Ampezzo 8. - 21. februára. Stredisko v srdci Dolomitov hostilo majstrovstvá sveta už v roku 1932 a následne v roku 1941. V roku 1956 bola Cortina hostiteľom ZOH. Pozoruhodnosťou týchto hier boli prvé priame televízne prenosy do zahraničia. Cortina sa uchádzala o usporiadanie majstrovstiev sveta v rokoch 2013-2019 dovedna štyri krát, kým konečne s kandidatúrou uspela. V júni 2016 ju zvolili jednohlasne delegáti za dejisko majstrovstiev sveta 2021. V roku 2019 prehrala na úkor švédskeho Aare, v 2017 hostil šampionát St. Moritz.
Saalbach-Hinterglemm
Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní sa v roku 2025 uskutočnia v rakúskom stredisku Saalbach-Hinterglemm. Rada Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) ho uprednostnila pred ďalšími dvomi kandidátmi - nemeckým Garmisch-Partenkirchenom a švajčiarskou Crans-Montanou. Saalbach získal v hlasovaní 12 hlasov, Ga-Pa a Crans-Montana zhodne po jednom. Dejiskom MS bude druhýkrát v histórii, premiérovo hostil šampionát v roku 1991.
St. Moritz 2017
Majstrovstvá sveta bývajú pre pretekárov vrcholom sezóny. Pripravujú sa na ne týždne. Avšak, niekedy stačí jedna chyba a lyžiar putuje zo svahu priamo do nemocnice. Na prebiehajúcom lyžiarskom šampionáte v St. Moritzi utrpela Rakúšanka Mirjama Puchnerová pád, pre ktorý musela predčasne ukončiť sezónu. Mala totiž otras mozgu a fraktúru stehennej kosti. Sezóna sa skončila monackého lyžiara Oliviera Jenota, ktorý po páde utrpel vnútorné krvácanie. "Orgány však nemá poškodené," informoval lekár Marcus Deplazes. V super-G sa nevyhol chybe a následnému pádu ani slovenský lyžiar Adam Žampa. "Cítim sa ako po troch kolách v ringu s Conorom McGregorom," žartoval neskôr na sociálnej sieti. Majstrovstvá sveta trvali od 6. februára do 19. februára 2017.
Lyžovanie na Slovensku
Vznik lyžovania u nás nemal korene v prirodzenej potrebe človeka, ako bolo napríklad pohyb v zasneženom teréne za účelom lovu a obstarávania najnutnejších potrieb na obživu. Nebol motivovaný ani výbojmi a obranou pred nepriateľmi, ako tomu bolo v dávnej minulosti v severských krajinách Európy. V lyžovaní u nás išlo od začiatku o zoznámenie sa s technikou novinky zábavy na snehu, o radosť a uspokojenie z pohybu v zasneženej prírode.
Nemôžem však ani nespomenúť, že v ojedinelých prípadoch, tak ako ich život prinášal, išlo aj o praktické využitie lyží na rôznych úsekoch každodennej činnosti. Územie Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem. Svojím prírodným bohatstvom, priemyslom, obchodom a kultúrnym rozvojom miest predstavovalo významnú časť vtedajšieho Uhorska.
Slovensko malo prioritné postavenie v prírodných krásach, v rozmanitých horstvách od mierne zvlneného terénu cez vysoké vrchy a poľany až po vysokohorské prostredie Vysokých Tatier. Cestná a dohotovujúca sa železničná sieť v priebehu druhej polovice 19. storočia predurčovali územie Slovenska na rozvoj turistiky, ktorá mala v tom čase v niektorých krajinách už veľa prívržencov. Organizovanej turistike a jej rozličným formám sa na území Slovenska do značnej miery utvárali materiálne, technické a kultúrno- spoločenské podmienky už od začiatku druhej polovice 19. storočia. V mestách sa budovali kúpele a prírodné parky na oddych a vznikajúcu športovú aktivitu.
V podhorský a stredohorských podmienkach vznikali zariadenia na klimatický pobyt a liečbu. Šírila sa propagácia pohybu a pobytu v prírode a podnietilo to zakladanie spolkov , klubov a združení v mestách. Lyže k nám začali prenikať zo severských krajín a ich propagátormi a šíriteľmi boli predovšetkým rôzni cestovatelia, obchodníci, diplomati, učenci, vojaci a študenti. Lyže sa od začiatku prijímali ako novinka, ktorá okrem využitia v armáde mohla slúžiť ako prostriedok na zábavu a rozptýlenie.
Jasná
Medzi najdôležitejšie akcie tejto zimy patria rozhodne Majstrovstvá sveta juniorov v alpskom lyžovaní, ktoré prebehnú v stredisku Jasná. Termín: 26.2. - 6.3. Rezort naposledy hosťoval MS juniorov v roku 1985, teda presne pred 29 rokmi. Možno ste nevedeli, ale v Jasnej sa uskutočnil v 80-tych rokoch aj Svetový pohár v Alpskom lyžovaní mužov (1982) a tiež žien (1984). Na svahy vtedy nahnali na úpravu tratí 500 vojakov a preteky si prišlo pozrieť až 60-tisíc divákov. Trať si odskúšali ženy vlani a predvlani na Európskom pohári. Zjazd a Super-G totiž prebehne na Záhradkách, so štartom na Lukovej. Prevýšenie zjazdu: 710 metrov, dĺžka: 2580. Prevýšenie Super-G: 510 metrov, dĺžka: 2080 metrov. Preteky v Jasnej zažívali rozmach najmä v 80-tych rokoch. Po zahrievacích kolách Európskeho pohára získalo konečne Slovensko právo usporiadať Svetový pohár. V Jasnej sa uskutočnil celkovo 3-krát a stredisko vtedy zažívalo obdobie svojej najväčšej slávy (i keď nie rozmachu). Nadšenie nad organizáciou prešlo do celonárodného ošiaľu, čo sa odrazilo na počte návštevníkov.
Súčasný stav a výzvy
Z iniciatívy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) sa uskutočnilo stretnutie deviatich osobností histórie slovenského lyžovania, na ktorom bolo prijaté ich spoločné vyhlásenie k súčasnému stavu v tomto športe na Slovensku a k rozkolu vo vnútri hnutia. Hnutie dnes reprezentujú dva rôzne subjekty - Slovenská lyžiarska asociácia (SLA), ktorá je členom SOŠV, a novovzniknutý Zväz slovenského lyžovania (ZSL).
Lyžiarske osobností prijali na stretnutí toto vyhlásenie smerom k lyžiarskemu hnutiu na Slovensku: „Ako osobnosti, ktoré sa v pozícii pretekárov, trénerov či funkcionárov dlhodobo podieľali na písaní histórie slovenského lyžovania, sme na stretnutí v Liptovskom Mikuláši spoločne prediskutovali krízovú situáciu v slovenskom lyžovaní a hľadali sme možné východiská z nej. Slovensko má dnes najlepšiu zjazdárku na svete. To je neuveriteľná skutočnosť, o akej mohli generácie našich lyžiarov iba snívať. A to aj napriek tomu, že trpezlivo, nezištne a obetavo formovali peknú a bohatú históriu lyžiarskeho športu na Slovensku. Napriek tomu slovenské lyžovanie dnes celkove nie je v dobrej kondícii. To sa týka podmienok na prípravu, celkového stavu športovísk, členskej základne, športových výsledkov v rámci všetkých odvetví, i počtu trénerov. Celá slovenská verejnosť - nielen lyžiarska - je navyše v posledných mesiacoch stresovaná konfliktmi vo vnútri lyžiarskeho hnutia. Patová situácia akoby nemala riešenie. Nedávno sa nám skončila zimná sezóna a tá nasledujúca je olympijská. Na ZOH 2022 v Pekingu sa naše nádeje budú upierať najmä k Petre Vlhovej, Klaudii Medlovej, Adamovi a Andreasovi Žampovcom. Ale radi by sme na štarte mali podstatne viac lyžiarskych reprezentantov v čo najväčšom počte odvetví a disciplín. Od Pekingu nás delí necelých desať mesiacov. Je teda najvyšší čas starať sa o upokojenie situácie a nájsť riešenie, akceptovateľné pre rozhodujúcu väčšinu lyžiarskeho hnutia. My dolupodpísaní, ktorí sme všetci určitým dielom prispeli k histórii slovenského lyžovania, s nevôľou sledujeme, čo sa s naším milovaným športom deje. Zároveň oslovujeme všetkých slovenských lyžiarov, aby sa k nám pripojili a svojím hlasom na sociálnych sieťach oslovili zodpovedných funkcionárov: Prestaňte vzájomne bojovať a začnite sa spoločne starať o znovuzrodenie slovenského lyžovania! Zahoďte za hlavu osobné záujmy a nájdite spoločnú reč! Dôrazne preto žiadame predstaviteľov Slovenskej lyžiarskej asociácie i Zväzu slovenského lyžovania, aby spoločne hľadali cestu k znovuzjednoteniu lyžovania na Slovensku, a to na báze demokracie, rešpektu a solidarity.“
Významné osobnosti slovenského lyžovania
Medzi osobnosti, ktoré sa zúčastnili stretnutia organizovaného SOŠV, patria:
- bývalý predseda Výboru zväzu lyžovania SÚV ČSZTV Martin Schelling
- bývalý predseda Slovenského lyžiarskeho zväzu (SLZ) Július Dubovský
- bývalá predsedníčka Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) a funkcionárka v rámci Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS), víťazka pretekov Svetového pohára (SP) a trojnásobná olympionička v zjazdovom lyžovaní Janka Gantnerová
- bývalý predseda SLA a olympionik v severskej kombinácii František Repka
- bývalý predseda úseku alpských disciplín SLZ a funkcionár v rámci FIS Juraj Sinay
- bývalý reprezentačný tréner bežcov na lyžiach v ČSSR aj vo Švajčiarsku Ján Michalík
- päťnásobný olympionik a víťaz pretekov SP v behu na lyžiach, dnes tréner v Poľsku Martin Bajčičák
- medailistka z pretekov SP a dvojnásobná olympionička v behu na lyžiach Anna Pasiarová
- víťaz pretekov SP, dvojnásobný olympionik a dvojnásobný medailista z majstrovstiev sveta v skokoch na lyžiach Martin Švagerko