Majstrovstvá sveta vo futbale sú bezpochyby najsledovanejšou súťažou v najpopulárnejšom športe na svete. Hoci bol futbal súčasťou olympijských hier už od roku 1900, Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) to nestačilo. Na olympijskom turnaji sa totiž predstavovali iba amatéri a neodrážal skutočnú silu jednotlivých tímov. Ako sa teda písala história MS vo futbale?
Začiatky a prvé turnaje
Prvý svetový šampionát hostil až Uruguaj v roku 1930. Nehrala sa kvalifikácia, ale na turnaj bola pozvaná každá krajina, ktorá bola členom FIFA. Ešte dva mesiace pred šampionátom však hrozilo, že na turnaj nepríde nik z Európy. Plavba cez Atlantický oceán bola dlhá a drahá, FIFA a uruguajská vláda preto museli zaplatiť cestovné náklady štyrom európskym krajinám, ktoré napokon na šampionát prišli. Trinásť účastníkov bolo rozdelených do štyroch skupín, z ktorých iba víťazi postupovali do semifinále. Celkovým víťazom sa stal domáci Uruguaj, ktorý vo finále zdolal Argentínu. Finálový súboj sledovalo priamo na štadióne viac ako 68-tisíc fanúšikov.
Nasledujúce MS 1934 mali hneď štyri špecifiká. Prvým bolo, že Uruguaj odmietol pozvanie na protest proti európskej urážke z domáceho šampionátu. Stal sa tak jediným majstrom sveta, ktorý nesúťažil na nasledujúcom turnaji. Druhým špecifikom bolo, že sa po prvý raz hrala aj kvalifikácia, a tretím, že jej účastníkom bolo aj Taliansko. Od nasledujúceho šampionátu mal už hostiteľ istý štart na záverečnom turnaji. Poslednú zaujímavosť prezentuje fakt, že tímy nehrali v skupinách, ale celý turnaj mal formát vyraďovacej časti. Podobným systémom sa hrali aj MS vo futbale 1938 vo Francúzsku.
V rokoch 1942 a 1946 sa majstrovstvá sveta nehrali z dôvodu trvania druhej svetovej vojny. Po dvanásťročnej pauze hostila turnaj Brazília. Opäť sa hralo odlišným systémom, keď jediný raz v histórii najlepšie štyri tímy nešli do semifinále, ale vytvorili tzv. finálovú skupinu, v ktorej hrali medzi sebou.
Zjednotenie formátov MS
Šampionáty od roku 1954 do roku 1970 mali konečne jednotný formát. Záverečného turnaja sa zúčastňovalo šestnásť tímov rozdelených do štyroch skupín, z ktorej dva najlepšie tímy postupovali do štvrťfinále. Zaujímavosťou je, že až v roku 1970 mohli tímy po prvýkrát striedať, a taktiež sa po prvý raz objavili žlté a červené karty.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
V rokoch 1974 a 1978 mali MS iný formát, omnoho zložitejší. Stále platilo, že šestnásť tímov bolo rozdelených do štyroch skupín. Najlepších osem tímov však nešlo do štvrťfinále, ale rozdelili sa do dvoch štvorčlenných skupín. Ich víťazi si zahrali vo finále, druhé tímy v týchto skupinách hrali o bronz.
Netrvalo však dlho a opäť prišlo k zmene. Od roku 1982 do roku 1994 hralo na záverečnom turnaji 24 tímov. Formát sa však líšil. V roku 1982 boli tímy rozdelené do šiestich skupín. Z každej skupiny postúpili ďalej dve najlepšie mužstvá, ktoré boli rozdelené do štyroch trojčlenných skupín. Ich víťazi sa potom stretli v semifinále.
Od roku 1986 sa formát zjednodušil, zo šiestich základných skupín postúpili ďalej okrem dvoch najlepších tímov aj štyri najlepšie tímy na tretích miestach. Okamžite po skončení skupín sa tak hralo vyraďovacím systémom, ktorý začínal osemfinálovými bojmi.
Až od roku 1998 sa určil formát, ktorý platí dodnes. Na MS hrá 32 tímov rozdelených do ôsmich základných skupín. Do osemfinále postupujú dva najlepšie tímy z každej skupiny. Celkovo sa tak na turnaji odohrá 64 duelov.
MS vo futbale v exotike
Aj keď kedysi svetové šampionáty hostili najmä veľké krajiny, v 21. storočí sa dostali aj na nečakané miesta. Už MS 2002 sa uskutočnili v Kórejskej republike a Japonsku. Išlo o prvý šampionát mimo Európy a Ameriky a tiež prvý, ktorý hostili dve krajiny. Naopak, tiež posledný turnaj, na ktorý sa priamo kvalifikoval aktuálny majster sveta.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Pre Slovensko budú najpamätnejšie MS 2010 v Juhoafrickej republike. Bol to prvý a nateraz jediný šampionát, na ktorý krajina spod Tatier hrala. Zároveň išlo o prvý turnaj na africkom kontinente.
Naposledy hostilo MS 2018 Rusko, hoci tiež nepatrí medzi typické futbalové veľmoci. Šampionát sa hral v jedenástich ruských mestách, v štyroch rôznych časových pásmach.
MS 2022 v Katare boli prvé, ktoré sa uskutočnili v arabskom svete. Udelenie kandidatúry sa spája s rôznymi podozreniami na úplatkárstvo.
MS 2026 budú špecifické, prvý raz ich budú hostiť až tri krajiny - USA, Kanada a Mexiko. Futbalové MS 2026 sa začnú prvým zápasom v Mexico City 11. júna. Najviac - až 78 stretnutí sa odohrá v USA (vrátane všetkých zápasov play-off od štvrťfinálovej fázy). Po 13 zápasov je na pláne v Mexiku resp. Kanade. Svetový šampionát sa rozšíril o 16 reprezentačných tímov, teda z 32 na 48.
Zaujímavosti z MS vo futbale
Majstrovstvá sveta vo futbale sú jednoznačne najsledovanejším podujatím planéty. Tromfnú pritom aj olympijské hry, ktorých sa zúčastňuje omnoho viac krajín.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
Jedinou krajinou, ktorá ani raz nechýbala na svetovom šampionáte, je Brazília. Zároveň je najčastejším víťazom majstrovstiev sveta, dohromady získala už päť titulov. Tesne za ňou je Nemecko a Taliansko, ktorí majú štyri tituly.
Až v šiestich prípadoch sa stalo, že majstrom sveta sa stala krajina, ktorá bola hostiteľom šampionátu. Zároveň sa iba raz stalo, že domáci tím skončil hneď v základnej skupine. Negatívny rekord drží Juhoafrická republika z roku 2010.
Rekord drží aj legendárny útočník Pelé. Brazílčan je jediným hráčom v histórii, ktorý sa môže pýšiť tromi titulmi majstra sveta. Vo veku 17 rokov a 249 dní je tiež najmladším hráčom, ktorý si na MS vo futbale zahral vo finále.
Najlepším strelcom na záverečných turnajoch je so šestnástimi presnými zásahmi Nemec Miroslav Klose. Najviac gólov na jedných MS nastrieľal Francúz Just Fontaine - na MS 1958 rozvlnil sieť súperov až trinásťkrát.
Zatiaľ najviac fanúšikov prišlo priamo na zápasy majstrovstiev sveta do USA v roku 1994. Najmä vďaka kapacite štadiónov sledovalo 52 duelov na vlastné oči dohromady viac ako 3,5 milióna fanúšikov.
Lopta, s ktorou sa budú hrať MS vo futbale, bola oficiálne predstavená 3. mája 2026. Jej názov znie Trionda (po španielsky „Tri vlny“) a rovnako ako ten, tak aj jej dizajn je inšpirovaný hostiteľmi turnaja, ktorí sú poprvýkrát v histórii traja. Spoločnosť Adidas zabudovala do tejto lopty senzor s frekvenciou 500 herzov, ktorý presne zaznamenáva každý jej pohyb. Keďže každý z organizátorov chce mať svojho vlastného maskota, tak maskoti pre MS vo futbale 2026 sú hneď traja.
Slovensko na MS vo futbale
Československá reprezentácia na MS vo futbale dvakrát predstavila vo finále, v oboch prípadoch - MS 1934 aj MS 1962 - však prehrala.
Slovensko si od vzniku samostatnosti zahralo na MS vo futbale iba raz. V roku 2010 sa pri svojej premiére dostalo až do osemfinále, keď sa počas celej kvalifikácie i na záverečnom turnaji prezentovalo sympatickými výkonmi.
Slováci si postup na MS vybojovali v kvalifikácii, keď predstihli Slovinsko, Česko, Severné Írsko, Poľsko a San Maríno. So ziskom 22 bodov obsadili v skupine číslo 3 prvú pozíciu, Slovinci mali o dva body menej a šli do baráže.
Slovensko na MS vo futbale 2010 - výsledky
- Kvalifikácia:
- Slovinsko 1:2 (v), 0:2 (d)
- Česko 2:1 (v), 2:2 (d)
- Sev. Írsko 2:1 (d), 2:0 (v)
- Poľsko 2:1 (d), 1:0 (v)
- San Maríno 3:1 (v), 7:0 (d)
- Záverečný turnaj:
- Nový Zéland 1:1
- Paraguaj 0:2
- Taliansko 3:2
- Holandsko 1:2
Slovensko svoj premiérový zápas na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta hralo v Rustenburgu proti Novému Zélandu. Po góle Róberta Vitteka v 50. minúte síce vyhrávalo, no v 93. minúte vyrovnal na konečných 1:1 Winston Reid.
Vo svojom druhom stretnutí v základnej F-skupine Slováci podľahli v Bloemfonteine futbalistom z Paraguaja 0:2 a ich šance na postup do osemfinále boli minimálne.
Lenže Slovensko sa postaralo o obrovskú senzáciu. Úradujúceho majstra sveta z Talianska zdolalo po veľkej dráme 3:2 a z druhého miesta v skupine si vybojovalo postup medzi najlepšiu šestnástku.
V osemfinále pôsobenie Slovákov v Juhoafrickej republike ukončilo Holandsko, ktoré vyhralo 2:1.
Najlepším strelcom Slovenska na turnaji bol útočník Róbert Vittek so štyrmi gólmi, okrem neho sa presadil aj Kamil Kopúnek.
V kvalifikácii na tohtoročný šampionát v Rusku síce Slováci skončili vo svojej skupine na druhom mieste, ale mali veľkú smolu. Priamo na MS postúpili iba víťazi skupín, najlepších osem tímov z druhých miest šlo do baráže. Slováci obsadili v tabuľke druhých posledné deviate miesto.
Slovensko sa nepredstavilo ani na MS 2022 v Katare, keď v kvalifikácii obsadilo nepostupové tretie miesto za Chorvátskom a Ruskom. Súčasťou kvalifikačného procesu bolo aj Slovensko, ktoré sa nachádzalo v skupine A spolu s Luxemburskom, Severným Írskom a Nemeckom.
MS 1986 v Mexiku: Maradona a „Božia ruka“
História MS je plná pamätných momentov a jedným z nich je bezpochyby šampionát v Mexiku v roku 1986. Argentína tu získala svoj druhý titul, a to najmä vďaka fenomenálnemu Diegovi Maradonovi.
Maradona sa stal jednoznačne najlepším, no zároveň najkontroverznejším protagonistom turnaja. Bol by ešte väčšou legendou, keby našiel odvahu priznať, že jeho „božia ruka“ v zápase proti Anglicku bola len obyčajným podvodom.
V súboji o Falklandy fenomenálny Argentínčan v 51. minúte strelil gól rukou. Jeho druhý gól však bol z kategórie tých najvýstavnejších vo futbalovej histórii, keď sólom z vlastnej polovice sa predribloval a prekľučkoval cez poltucet súperových hráčov a zavesil. Po výsledku 2:1 posunul svoj tím do semifinále, kde ďalšími dvoma gólmi do siete Belgicka vykopal pre Argentínu finále. V ňom ho síce nemeckí hráči paralyzovali, ale Juhoameričania beztak triumfovali (3:2). Získali druhý titul, Nemci prehrali tretie finále.
MS 1970 v Mexiku: Pelé a brazílsky triumf
Ďalším pamätným šampionátom bol ten v Mexiku v roku 1970. Brazília sa opäť raz predviedla v plnom lesku, podľa mnohých produkovala vôbec najkrajší futbal histórie, svoju „jogo bonito“ (krásnu hru). Po generačnej výmene mužstvu velil kapitán Carlos Alberto, pribudli Everaldo, Clodoaldo či Rivellino a v plnom rozkvete, po nevydarenom vystúpení tímu na MS 1966, zažiarili Gérson, Jairzinho, Tostao. No a nezabudnime na Pelého, ktorý ako jediný hráč na svete sa mohol popýšiť tromi titulmi majstrov sveta.
Finálová jazda Brazílčanov bola dôstojným vyvrcholením šampionátu, keď sa im podarilo rozbiť talianske catenaccio a triumfovali 4:1. Selacao vyhralo všetky svoje kvalifikačné zápasy a rovnako absolvovalo celý mexický šampionát. Keďže ako prvý tím sa stal trojnásobným majstrom sveta, Rimetov pohár si mohli Brazílčania nechať.
tags: #majstrovstva #sveta #vo #futbale #mexico