Český hokej má bohatú a slávnu históriu, ktorá sa začala písať už na začiatku 20. storočia. Od prvých nadšencov až po súčasné hviezdy, český hokej prešiel dlhú cestu plnú úspechov, ale aj prekážok. Tento článok si kladie za cieľ zmapovať najdôležitejšie míľniky a udalosti, ktoré formovali český hokej a urobili z neho to, čím je dnes - športom, ktorý spája a prináša radosť miliónom fanúšikov.
Začiatky a vznik organizovaného hokeja
História českého hokeja sa začala písať v roku 1908, keď sa Čechy stali spolu s Francúzskom, Anglickom, Švajčiarskom a Belgickom zakladajúcim členom LIHG (Ligue Internationale de Hockey sur Glace), čo je pôvodný francúzsky názov pre Medzinárodnú federáciu ľadového hokeja, ktorý sa neskôr zmenil na anglický IIHF (International Ice Hockey Federation). Prihlášku podali Josef Gruss a Emil Procházka. Netrvalo dlho, kým sa Česi stali v tejto hre naozaj špičkoví. Účasť na druhých majstrovstvách Európy v roku 1911 premenili českí hráči v obrovský úspech, porazili Švajčiarsko 13:0, Nemecko 4:1, Belgicko 3:0 a stali sa po prvý raz majstrami Európy.
V roku 1918 vznikol Československý hokejový zväz, ktorý zastrešoval hokej v celom Československu. Medzi ľuďmi na Slovensku začal byť ľadový hokej výraznejšie populárny až vďaka ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom bol aj rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal 1. ročník Tatranského pohára (druhého najstaršieho turnaja v Európe - po "Spengler Cup" -e). O dva dni neskôr vznikla prvá slovenská hokejová organizácia. Na Silvestra v roku 1929 založili Slovenskú župu hokeja ako súčasť Československého zväzu hokeja. Zakladajúcimi členmi boli Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Aj na Slovensku tak dostal hokej strešnú organizáciu a tento dátum je aj dňom začiatku histórie organizovaného hokeja na Slovensku. Prvá organizovaná súťaž odštartovala v roku 1930 - majstrovstvá Slovenska - a v roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava.
Predvojnové obdobie a účasť na medzinárodných podujatiach
Prvým Slovákom, ktorý sa dostal do československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják, ktorý štartoval v r. 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 odišiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. A práve to mu otvorilo dvere do reprezentácie. V mužstve Československa nechýbal ani na ZOH v roku 1936 v Garmich - Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. No nad Európou sa už začal vznášať čierny oblak fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny.
Napriek nepriaznivej politickej situácii sa hokej v Československu naďalej rozvíjal a hráči sa zúčastňovali na medzinárodných podujatiach. Tieto účasti boli dôležité pre získavanie skúseností a pre porovnávanie sa s najlepšími tímami sveta.
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
Povojnové úspechy a zlatá éra
Poriadanie prvého povojnového MS v roku 1947 zverila IIHF opäť Československu. Náš reprezentačný tým slávne zvíťazil a hráči boli oslavovaní ako národní hrdinovia. Medzi hráčmi bol aj spomínaný Košičan Ladislav Troják a mužstvo trénoval Slovák kanadského pôvodu - Matej Buckna. Tento šampionát znamenal pre československý hokej veľký impulz a začiatok úspešného obdobia.
Ako všetko u nás, aj ľadový hokej sa musel povinne podriadiť komunistickému mysleniu a každý medzinárodný úspech sa považoval hlavne za víťazstvo socializmu. No kvalitní hráči sa objavovali ďalej a len vďaka týmto jednotlivcom náš hokej nestratil úroveň. Napr. v 60 - tych rokoch sa stal Slovan Bratislava jedným z najlepších mužstiev v československej lige. V mužstve sa postupne presadili výrazné hokejové osobnosti - Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Černický a mladý Nedomanský. V tomto desaťročí bol Slovan Bratislava až 7 x korunným princom ligy a viackrát mu majstrovský titul ušiel len o vlások. Bola to silná generácia, ktorá sa výrazne zapísala do histórie československého hokeja. V sezóne 1963/64 vznikli Česká a Slovenská národná liga a o postup sa bojovalo v kvalifikácii. Hneď v jej prvom ročníku postúpil do najvyššej súťaže práve víťaz Slovenskej národnej ligy - Dukla Košice, ktorá sa neskôr premenovala na VSŽ Košice. Po rokoch sa tak do 1. ligy dostalo druhé mužstvo zo Slovenska. Zásluhu na tom mal aj jeden z najlepších brankárov v histórii československého hokeja: Jiří Holeček, ktorý v Košiciach prežil 10 sezón. Košice sa tak stali ďalšou baštou nášho hokeja, kam prúdili talenty z klubov nižších súťaží, ale rástli tam aj vlastní odchovanci.
60. a 70. roky: Dominancia a rivalita so Sovietskym zväzom
Kvalita československej reprezentácie sa v 60 - tych rokoch výrazne zvýšila aj zásluhou slovenských hokejistov. V tradičných derby zápasoch so Sovietskym zväzom prišli prvé víťazstvá, neraz chýbalo ku zlatu neuveriteľne málo. To, čo sa nepodarilo reprezentácii v 60. rokoch prišlo hneď v nasledujúcom desaťročí, najúspešnejšom v histórii Československého hokeja s výrazným prispením slovenských hokejistov. Poslední mohykáni predchádzajúcej generácie, pri ktorej vyrástla ďalšia, sa v roku 1971 postarali vo Švajčiarsku o ďalší titul majstrov Európy. Vrchol prišiel o rok neskôr v Prahe, kde Československo vybojovalo tretí titul majstrov sveta. Skvelé desaťročie pokračovalo i počas pôsobenia reprezentačnej trénerskej dvojice Karel Gut a Ján Starší, ktorá mužstvo doviedla k zlatým medailám v rokoch 1976 a 1977.
Pri tomto období je nutné pripomenúť si meno brankára Vladimír Dzurilla. Bol to najlepší brankár sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. 10 x štartoval na majstrovstvách sveta, 3x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily. Najcennejšiu - zlatú - získal 3 krát! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977, pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1. ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1 : 0.
80. roky a rozpad Československa
Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč - Rusnák - Liba k najlepším v Európe. Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk.
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Počas tohto obdobia sa československý hokej musel vyrovnať s politickými zmenami a s rozpadom štátu. Napriek tomu sa podarilo udržať vysokú úroveň a pripraviť sa na samostatnú existenciu.
Samostatná Česká republika a nová éra úspechov
Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu (na základe rozhodnutia IIHF) úplne z posledného schodíka svetovej hierarchie (z C - kategórie MS), ale veľmi rýchlo dal o sebe vedieť. Vďaka šikovnej diplomacii sa Slovensko mohlo v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhralo ju. Otvorila sa mu tak cesta na ZOH do Lillehameru v roku 1994. Výkony slovenského mužstva na olympijských hrách prekvapili mnohých svetových odborníkov.
História českého samostatného hokeja na medzinárodnej scéne sa začala písať v roku 1993 po rozdelení so Slovenskom a začala sa bronzovou medailou. Česi doteraz na svetovom šampionáte neskončili horšie ako na siedmom mieste. Za najúspešnejšie obdobie možno označiť roky 1995 až 2001, kedy sa našim západným susedom podarilo na majstrovstvách sveta získať štyri zlaté a dve bronzové medaily. Absolútne na vrchole bola český hokej v rokoch 1999, 2000 a 2001, kedy trikrát v rade vystúpil na svetový trón a nemal konkurenciu.
Aj olympiáda priniesla Čechom úspechy. V Lillehammeri roku 1994 obsadili pekné piate miesto. Nagano 1998 si v Čechách zapamätajú navždy, hviezdny tím na čele s Jaromírom Jágrom a v bránke s Dominikom Haškom získalo zlato. V Salt Lake City to bolo opäť piate miesto, nuž a v Turíne, kde česká reprezentácia vo štvrťfinále zničila slovenské sny, Česi opäť siahli na medaily a vzali si bronz.
Súčasnosť a budúcnosť českého hokeja
Od roku 2007 sa česká reprezentácia na svetových šampionátoch skôr hľadá: siedme, piate ani ôsme miesto sú toho dôkazom. Najvýraznejšími osobnosťami súčasnosti sú v českom hokeji určite stále Jaromír Jágr, Patrik Eliáš, Tomáš Kaberle, ale aj výborne chytajúci brankár Tomáš Vokoun.
Prečítajte si tiež: Trendy v nemeckom hokejovom trénerstve
Český hokej prechádza neustálym vývojom a hľadá nové cesty, ako sa udržať na svetovej špičke. Dôraz sa kladie na prácu s mládežou, na zlepšovanie tréningových metód a na vytváranie podmienok pre rozvoj talentovaných hráčov.
Univerzitný hokej ako nová platforma
V posledných rokoch sa v Česku rozvíja aj univerzitný hokej. Vznikajú nové tímy a súťaže, ktoré dávajú šancu mladým hráčom skĺbiť štúdium s hokejom. Jednou z takýchto súťaží je aj Univerzitná liga ľadového hokeja, ktorá združuje tímy zložené zo študentov vysokých škôl.
Základnou myšlienkou univerzitnej hokejovej ligy je prepojenie vzdelania s hokejom, keďže mnoho hráčov pred založením EUHL buď končilo s hokejom v juniorskom veku a zameralo sa na štúdium alebo sa rozhodlo ísť len profesionálnou hokejovou cestou avšak bez pokračovania v štúdiu. Ďalším dôležitým princípom EUHL je amatérsky a študentský štatút hráčov ligy, ktorý nepovoľuje hráčom štartovať v profesionálnych hokejových ligách a zároveň musia byť hráči aktívnymi študentami univerzít. Aj v siedmej sezóny sľubuje EUHL skvelé športové zážitky. Chuť a zážitok z univerzitného hokeja je úplne iná ako z profesionálnych hokejových zápasov. Študenti hokejisti nehrajú za plat, hrajú za meno svojej školy, za svojich spolužiakov, ktorí ich chodia povzbudzovať a tešiť sa z ich výhier a spolu znášajú aj ich prehry.
Zomrel Josef Černý
Hokejový svet zasiahla smutná správa. Vo veku 85 rokov zomrel legendárny hokejista Josef Černý. Je historicky najproduktívnejším hráčom HC Kometa Brno a zároveň jeho najlepším strelcom a nahrávačom (671 odohraných zápasov, 405 gólov a 230 asistencií). V československej reprezentácii odohral celkovo 210 zápasov a získal jedenásť medailí rozložených medzi zimné olympijské hry (1x striebro, 2x bronz) a majstrovstvá sveta (4x striebro a 4x bronz).
Černý sa narodil v roku 1939 mestečku Rožmitál pod Třemšínom ako siedme z deviatich detí a ako jediný syn. Otec chcel mať z neho hudobníka, ale vyhral šport. Už ako chlapec vynikal medzi rovesníkmi v hokeji aj vo futbale, od štrnástich hrával krajskú súťaž za mužov. V devätnástich narukoval do Brna, kde pôsobil hokejový klub RH (Rudá hvězda). Toto spojenie sa stalo pre neho osudným. Brno patrilo v 50. a 60. rokoch minulého storočia k najlepším klubom v Československu. Ovládlo hokejovú ligu, získalo v jedenásť titulov a Černý patril po príchode k ťahúňom mužstva. V roku 1960 cestoval ako 21-ročný mladík na svoje prvé zo štyroch zimných olympijských hier do amerického Squaw Valley.
Majstrovstvá sveta 1969: Víťazstvo s politickým podtónom
V roku 1969 sa v Štokholme konali majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré mali výraznú politickú príchuť. Reprezentanti Československa počas pamätného šampionátu v roku 1969 dvakrát zdolali výber vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík, ktorého vojská od 21. augusta 1968 okupovali Československo. V prvom zápase 21. marca 1969 vyhrali reprezentanti Československa nad sovietskou zbornou 2:0. Druhý a ešte emotívnejší duel sa odohral 28. marca 1969, v ktorom hokejisti ČSSR zdolali ZSSR 4:3.
Legendárny svetový šampionát sa mal pôvodne konať v Československu. Do Švédska sa presunul práve pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Boli to prvé majstrovstvá od okupácie, na ktorých sa mali stretnúť reprezentanti Československa s výberom ZSSR. Už tento fakt predznamenával, že duely medzi oboma rivalmi budú mať silný emotívny náboj. Vtedajšiu hokejovú výpravu viedli tréneri Jaroslav Pitner a Vladimír Kostka. Kapitánom mužstva bol Slovák a kanonier Slovana Bratislava Jozef Golonka. Výber tvorili aj ďalší hráči, ktorí sa neskôr stali legendami českého a slovenského hokeja.
Kožené bundy ako spomienka na minulosť
Českí hokejoví reprezentanti majú na svetovom šampionáte v Nemecku k dispozícii aj kožené bundy, na ktorých okamžite zaujme znak svetového šampionátu 1947. Česi dostali repliky búnd, ktoré nosili prví česko-slovenskí majstri sveta. Iniciátorom myšlienky znovuzavedenia kožených búnd bol prezident Českého zväzu ľadového hokeja Tomáš Král. "Musím sa skromne pochváliť, že som prišiel s touto myšlienkou. Dúfam, že sa bude páčiť. V Sieni slávy O2 Areny v Prahe som videl bundu, ktorú v roku 1947 nosili naši majstri sveta. Povedal som si, že by bolo pekné to trochu pripomenúť súčasným fanúšikom," uviedol pre hokej.cz Král.