Hokej, dynamický a vzrušujúci šport, si postupne získaval popularitu aj na Slovensku. Jeho vývoj však výrazne ovplyvnila druhá svetová vojna, ktorá zasiahla do všetkých oblastí života, vrátane športu. Tento článok sa zameriava na históriu hokeja na Slovensku, s dôrazom na obdobie druhej svetovej vojny a jeho následný vývoj.
Začiatky hokeja na Slovensku
Kanaďania sa právom hrdia, že dali svetu ľadový hokej. V zámorí sa hral už v minulom storočí, ale postupne prenikal aj do Európy. Prvé majstrovstvá Európy sa konali v roku 1910. V tom čase však ešte kanadský (ľadový) hokej súperil s bandy hokejom a definitívne si razil cestu až po olympijských hrách v roku 1924 v Chamonix. Aj na Slovensku dlho vládol bandy hokej a kanadský hokej spopularizovali až ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom bol rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal 1. ročník Tatranského pohára (druhého najstaršieho turnaja v Európe - po "Spengler Cup" -e). O dva dni neskôr vznikla prvá slovenská hokejová organizácia. Na Silvestra v roku 1929 založili Slovenskú župu kanadského hokeja ako súčasť Československého svazu kanadského hockeye. Zakladajúcimi členmi boli Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Aj na Slovensku tak dostal hokej strešnú organizáciu a tento dátum je aj dňom začiatku histórie organizovaného hokeja na Slovensku. Prvá organizovaná súťaž odštartovala už v roku 1930 - majstrovstvá Slovenska - a v roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava. Slovenskí hráči sa spočiatku iba zriedkavo dostávali do reprezentácie, tobôž na vrcholné svetové podujatia. Prvým Slovákom, ktorý sa dostal do československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják, ktorý štartoval v r. 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 odišiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. A práve to mu otvorilo dvere do reprezentácie. V mužstve Československa nechýbal ani na ZOH v roku 1936 v Garmich - Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. Nad Európou sa však už vtedy vznášali mraky fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny.
Hokej počas Slovenského štátu (1939-1945)
Po rozbití Československa vznikol v roku 1938 Slovenský hokejový sväz a s ním prišla aj prvá samostatná slovenská reprezentácia. V období rokov 1940-43 zohrala 10 medzištátnych zápasov s bilanciou: 3 víťazstvá, 2 remízy a 5 prehier. V krajine pod Vysokými Tatrami sa hokeju darilo najmä všade tam, kde na to boli vhodné prírodné podmienky. Obdobie rokov 1939 - 1945 sa do dejín zapísali ako roky 2. svetovej vojny. Hokej sa na našom území v tom čase nehral, pretože viacero hráčov a funkcionárov patrilo k účastníkom odboja.
Povojnový vývoj hokeja
Po 2. svetovej vojne sa Slovenský zväz stal opäť súčasťou Československého svazu a v prvom ročníku obnovenej celoštátnej súťaže hrali tri mužstvá zo Slovenska - ŠK Bratislava, ŠK Banská Bystrica a HC Vysoké Tatry. Prvé povojnové majstrovstvá sveta sa hrali v roku 1947 v Prahe a v mužstve Československa hral zase Ladislav Troják, ktorý však v novembri 1948 zahynul pri leteckej katastrofe nad kanálom La Manche spolu s ďalšími piatimi reprezentantmi. V Prahe to boli jeho piate majstrovstvá. Mužstvo trénoval Kanaďan slovenského pôvodu - Matej Buckna. V prvom desaťročí po 2. svetovej vojne sa v celoštátnej súťaži postupne objavilo viacero slovenských mužstiev: VŠ Bratislava, ŠK Banská Bystrica, Žilina, na 5 sezón popradský klub s rôznymi názvami, no stále miesto si vybojoval iba Slovan Bratislava, kde sa pomaly začali sústreďovať najlepší slovenskí hokejisti aj z vidieka. Najmä jeho zásluhou sa v 50-tych rokoch zvyšoval aj podiel Slovákov na reprezentácii Československa. Po Ladislavovi Trojákovi sa pocta reprezentovať Československo ušla až po dlhých 18 rokoch ďalšiemu Slovákovi Jánovi Jendekovi - na MS 1955 v Nemecku. Vtedy sa razilo heslo, že liga je základ reprezentácie a v nej malo Slovensko plných 11 rokov jediného zástupcu - Slovan Bratislava. Po prvý raz hostila Bratislava svetový hokejový výkvet v roku 1959. Hrala sa tu jedna zo skupín svetového šampionátu. Veľkej pozornosti sa vtedy, okrem československej reprezentácie, tešili Kanaďania. Krajinu kolísky ľadového hokeja reprezentovalo mužstvo Belleville McFarlands. Z bratislavskej skupiny postúpili do finálovej skupiny v Prahe práve reprezentanti Československa a Kanady. Šampionát mal výrazný podiel na ďalšej popu larizácii a rozvoji hokeja na Slovensku. V 60-tych rokoch vyrástol Slovan Bratislava na jedno z najlepších mužstiev v československej lige. V mužstve sa postupne presadili výrazné hokejové osobnosti - Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Fako, Černický a mladý Nedomanský. V tomto desaťročí bol Slovan Bratislava až 7x korunným princom ligy a viackrát mu majstrovský titul ušiel len o vlások. V sezóne 1963/64 vznikli Česká a Slovenská národná liga a o postup sa bojovalo v kvalifikácii. Hneď v jej prvom ročníku postúpil do najvyššej súťaže práve víťaz Slovenskej národnej ligy - Dukla Košice, ktorá sa neskôr premenovala na VSŽ Košice. Po rokoch sa tak do 1. ligy dostalo druhé mužstvo zo Slovenska. Zásluhu na to mal aj jeden z najlepších brankárov v histórii československého hokeja Jiří Holeček, ktorý v Košiciach prežil 10 sezón. V roku 1962 vznikol trochu zložitou cestou na Slovensku aj ďalší armádny klub - Dukla Trenčín, ktorý sa po niekoľkých rokoch stal jedným z najlepších tímov Slovenskej národnej hokejovej ligy (postup z kvalifikácie do najvyššej súťaže mu vyšiel až na štvrtý pokus v sezóne 1976/77. Kvalita československej reprezentácie sa v 60-tych rokoch výrazne zvýšila aj zásluhou slovenských hokejistov. V tradičných derby zápasoch so Sovietskym zväzom prišli prvé víťazstvá, neraz chýbal ku zlatu krôčik. To, čo sa nepodarilo reprezentácii v 60. rokoch prišlo hneď v nasledujúcom desaťročí, najúspešnejšom v histórii československého hokeja s výrazným prispením slovenských hokejistov. Poslední mohykáni predchádzajúcej generácie, pri ktorej vyrástla ďalšia, sa v roku 1971 postarali vo Švajčiarsku o ďalší titul majstrov Európy. Zo Slovákov boli pri ňom brankár Sakáč, obranca Tajcnár, ale aj hokejisti českej národnosti hrajúci v slovenských kluboch - Holeček, Nedomanský a Brunclík. Vrchol prišiel o rok neskôr v Prahe, kde Československo vybojovalo tretí titul majstrov sveta. Skvelé desaťročie pokračovalo i počas pôsobenia reprezentačnej trénerskej dvojice Karel Gut a Ján Starší, ktorá mužstvo doviedla k zlatým medailám v rokoch 1976 a 1977. Pri zisku titulu v roku 1976 boli zo slovenských hráčov: Vladimír Dzurilla, bratia Marián a Peter Šťastní a o rok neskôr aj košický Vincent Lukáč i tretí nehrajúci brankár Marcel Sakáč. V súvislosti s postom brankára je potrebné pripomenúť si meno Vladimír Dzurilla. Bol to jeden z najlepších brankárov sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. Štartoval 10 x na majstrovstvách sveta, 3 x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily! Najcennejšiu - zlatú - získal 3 razy! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977 - pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1 ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1:0. Vo finále opäť proti Kanade - sa znovu zaskvel, stal sa miláčikom kanadského publika a aj prísna i kritická kanadská tlač mu vzdala hold. Prvý historický titul majstra Československa vybojoval pre Slovensko v najvyššej súťaži Slovan Bratislava v sezóne 1978/79. Lídrami mužstva boli súrodenci Marián, Peter a Anton Šťastní. Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák a spolu s ním sa o zlaté medaily zo slovenských hokejistov pričinili Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. V prvej polovici 80. V druhej polovici 80. rokov dominoval v slovenskom hokeji klub z východu Slovenska - VSŽ Košice, ktorý hral poprednú úlohu aj v rámci celého Československa. Košice sa stali 2 krát majstrami Československa - v sezónach 1985/86 a 1987/88. V tomto období vyrástlo v Košiciach nemálo hráčov, ktorí sa stali výraznými hokejovými osobnosťami. S dvoma titulmi sú Košice najúspešnejším slovenským mužstvom v 50-ročnej histórii najvyššej československej súťaže. V jej predposlednom ročníku si siahli na zlaté medaily aj hokejisti armádneho klubu Dukly Trenčín, kde dlhoročná systematická práca s vyhľadávaním a výchovou talentov priniesla svoje zaslúžené ovocie. Cez Trenčín sa do reprezentácie i do zahraničných klubov dostali: Haščák, Švehla, Cíger, Petrovický, Pálffy, Šatan. V samo-statnej slovenskej reprezentácii boli hráči Trenčína i Košíc piliermi zostavy. Z celkového počtu 408 reprezentantov od roku 1945 bolo zo slovenských mužstiev v reprezentačných výberoch Československa iba 66 hráčov. Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava a Praha. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu (na základe rozhodnutia IIHF) úplne z najnižšieho schodíka svetovej hierarchie (z C - kategórie MS), ale hneď dal o sebe vedieť. Vďaka šikovnej diplomacii sa hokejisti Slovenska mohli v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhrali ju. Výkony slovenského mužstva na bielej olympiáde v Nórsku prekvapili mnohých svetových odborníkov. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným (jediným Slovákom, ktorý s hokejom začínal na Slovensku a dostal sa do Siene slávy NHL), vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2:3. Celkové 6. miesto bolo však vynikajúce. V hierarchii svetových šampionátov sa Slovensko muselo medzi svetovú elitu prehrýzť od C - kategórie. V roku 1994 ju videli Spišská Nová Ves a Poprad s dvoma víťaznými gólmi Ota Haščáka v rozhodujúcom zápase s Bieloruskom. V ceste do vyššej skupiny zverencom trénerov Júliusa Šuplera a Františka Hossu už nič nestálo. O rok neskôr sa turnaj B - kategórie MS hral v Bratislave. Na majstrovstvách sveta 1996 vo Viedni trvalo Slovensku 23 minút a 45 sekúnd, kým strelilo svoj premiérový gól v A kategórii, teda medzi tými najlepšími. V zápase s Kanadou ho vsietil Ľubomír Sekeráš. Vstup Slovákov medzi svetovú elitu sa skončil remízou 3:3. A hoci v ďalšom priebehu šampionátu sa muselo Slovensko v A kategórii zachraňovať, príslušnosť k špičke si zachovalo, aby v ďalších rokoch postupovalo krôčik po krôčiku vyššie. Pozvánka na 1. ročník Svetového pohára v Kanade zvýšila prestíž slovenského hokeja. Najmä však výkon proti Kanade v Ottawe, nabitej všetkými hviezdami, počnúc Gretzkym. Bol to najlepší zápas Slovenska na turnaji, veď Kanada sa o tesné víťazstvo 3:2 sa musela báť až do konca zápasu. Je možno symbolické, že prvú medailu pre Slovensko na najvýznamnejšom svetovom turnaji vybojovala na začiatku roka 1999, v ktorého závere oslavoval slovenský hokej 70. V kolíske hokeja - na MS 20-ročných hráčov v Kanade - obsadili juniori SR „20“ pod vedením Jána Filca 3. miesto a domov priviezli historické - bronzové - medaily. V tom istom roku vybojovali na MS v Nemecku bronzové medaily aj juniorskí reprezentanti Slovenska do 18 rokov. Tieto úspechy juniorov naznačili, že slovenský hokej má vo svetovej hierarchii budúcnosť. Už na MS v roku 2000, v ruskom Petrohrade, to potvrdila seniorská hokejová reprezentácia Slovenska, keď pod taktovkou trénera Jána Filca vybojovala strieborné medaily. Hokejová reprezentácia Slovenska začiatkom roka 2002 zakopla na Zimne olympiáde v Salt Lake City, kde jej účinkovanie a 13. miesto charakterizoval jej lodivod Ján Filc slovom „fiasko“ . No zakrátko - už na najbližšom svetovom šampionáte vo Švédsku - zažiaril slovenský hokej najcennejším kovom. Reprezentačný výber Slovenska pod vedením Jána Filca a kapitána Miroslava Šatana vybojoval pre krajinu pod Tatrami zlatú medailu a titul Majster sveta 2002! Medailový zásah vyšiel Slovákom aj rok neskôr opäť na severe Európy - vo Fínsku. Nemalé ambície sprevádzali štart A reprezentácie SR na MS 2004 v Česku. V jedinečnej atmosfére Paláca kultúry a športu v Ostrave, ktorú vytvorili tisícky fanúšikov z celého Slovenska, rozohrali Hossovci skvele šampionát. Za posledných päť rokov sa po štvrtý raz prebojovali do priameho boja o medaily, ale v rozhodujúcich dueloch v novej Sazka Arene v Prahe proti severoamerickým súperom sa slovenský ,,gólostroj“ zasekol. Štvrté miesto však znamenalo slovenské absolutórium vo svetovej elite. Nič na tom nezmenil ani september 2004, konkrétne tri neúspešné zápasy v rámci 2. ročníka Svetového pohára. Už teraz sa môžu slovenskí hokejisti tešiť na vynikajúci atmosféru ďalších MS, nastúpia na ľad v susednej Viedni, teda takmer ako doma.
Významné osobnosti slovenského hokeja
História slovenského hokeja je bohatá na výrazné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj a úspechy. Medzi ne patria:
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
- Ladislav Troják: Prvý Slovák v československej reprezentácii, štartoval na MS v Londýne v roku 1937 a na ZOH v roku 1936. Zahynul pri leteckej katastrofe v roku 1948.
- Vladimír Dzurilla: Jeden z najlepších brankárov sveta, 10-násobný účastník MS a 3-násobný účastník ZOH, trojnásobný majster sveta.
- Marián, Peter a Anton Šťastní: Súrodenci, ktorí patrili k lídrom Slovana Bratislava a československej reprezentácie.
- Igor Liba a Vincent Lukáč: Významní hráči VSŽ Košice a československej reprezentácie.
Klubové úspechy
Slovenské kluby dosiahli významné úspechy v československej lige. Slovan Bratislava získal prvý titul majstra Československa v sezóne 1978/79. VSŽ Košice sa stali dvakrát majstrami Československa v sezónach 1985/86 a 1987/88. Dukla Trenčín získala titul v predposlednom ročníku československej ligy.
Samostatná slovenská reprezentácia
Po rozdelení Československa začala slovenská reprezentácia svoju novodobú históriu od C-kategórie MS. Vďaka úspešnej kvalifikácii sa Slovensko zúčastnilo ZOH v Lillehameri v roku 1994, kde prekvapilo mnohých odborníkov. V roku 2000 získala slovenská reprezentácia strieborné medaily na MS v Petrohrade a v roku 2002 vybojovala zlatú medailu na MS vo Švédsku.
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Prečítajte si tiež: Trendy v nemeckom hokejovom trénerstve