Futbal je kolektívny šport, kde o výsledkoch rozhoduje tímová práca. Nie vždy sa však darí a niekedy dochádza k nepríjemným prehrám. Tento článok sa zameriava na históriu futbalu na Slovensku, s osobitným dôrazom na prehry a ich kontext.
Úvod do histórie futbalu na Slovensku
Na konci roka 1908 sa v Žiline zrodila myšlienka založiť telovýchovnú a športovú organizáciu. Pri zrode stáli mená ako Eduard Adamko, Emil Klein a ďalší. Prvá verejná schôdza Krúžku žilinských športovcov (ZsTK) sa konala 20. júna 1909. Prvé futbalové mužstvá boli zložené výhradne zo Žilinčanov. V roku 1913 vznikali ďalšie mužstvá, ktoré medzi sebou súperili o primát v meste.
Éra ŠK Žilina (1919-1939)
Obdobie od roku 1918 do roku 1938 bolo pre žilinský futbal významné. Futbalový oddiel ožil pod menom ŠK Žilina. V roku 1925 získal štadión prvú tribúnu a žilinské obecenstvo húfne navštevovalo zápasy. ŠK Žilina osemkrát po sebe získal prvenstvo v Stredoslovenskej župe. V rokoch 1928 a 1929 dokonca dvakrát za sebou dobyl ŠK Žilina aj Slovensko, keď porazil I. ČsŠK Bratislava a SC Ligeti Bratislava a stal sa po prvýkrát futbalovým majstrom Slovenska. V roku 1929 zopakovali Žilinčania úspech aj za podpory troch stoviek fanúšikov priamo v Bratislave, kde zvíťazili nad SC Ligeti jednoznačne 5:0.
Úpadok futbalu prišiel v 30. rokoch, hoci sme boli majstrom Stredoslovenskej župy, no v kvalifikačných zápasoch o majstrovstvá Slovenska sa nedostávame na vrchol. „Športový mor“ vo vnútri oddielu sa prejavoval striedavými, labilnými výkonmi mužstva v divíznych bojoch. V troch ročníkoch futbalovej divízie nastúpili v žilinskom drese hráči ako Závodský, Pochaba, Ryšavý a ďalší. Mnohí z kádra boli hráčmi reprezentačnej jedenástky Stredoslovenskej župy, ktorá mala v roku 1936 za súpera Slaviu Praha (prehra 3:5) a v roku 1937 Spartu Praha (prehra 0:9). Tesne pred vojnou, na jar 1939, nahradil majstrovskú súťaž futbalový turnaj o Slovenský pohár, v ktorom ŠK Žilina skončila na 3. mieste.
Vojnové roky (1940-1945)
V novozriadenej súťaži - slovenskej futbalovej lige, dosahujú žilinskí futbalisti striedavé úspechy. V prvom ročníku 1939/40 obsadili tretie miesto za ŠK Bratislava a AC Spartou Považská Bystrica. Najlepším ligovým strelcom sa stal Jozef Bielek s 13 gólmi. Ligové zápasy videli dokopy vyše 21-tisíc divákov. Sezóna 1940/41 mala prívlastok zachraňujúca, pričom sa klub sústreďuje predovšetkým na výstavbu štadióna. V roku 1941 je tak už hracia plocha v poriadku, vybudovaná je už aj atletická trať a podstatná časť tribúny. Krstom bol prípravný zápas s Považskou Bystricou 10. augusta 1941, v ktorom sme zvíťazili 3:0. V ročníku 1941/42 si omladený celok pripisuje pozoruhodné výsledky a končí tretí za ŠK Bratislava a FC Vrútky. Nasledujúca sezóna priniesla prepad v tabuľke až na samé dno, za čo mohla „hráčska kríza“, keď odišlo až 10 hráčov. Od vypadnutia nás zachránil až neoprávnený štart hráča AC Svit, čo znamenalo naše kontumačné víťazstvo. Posledný vojnový ročník priniesol vyrovnanosť žilinských výkonov a konečné 6. miesto.
Prečítajte si tiež: Vrchol slovenského ženského futbalu
Poválečné obdobie a kvalifikácia do ligy (1945)
Po čiastočnom zahladení vojnových stôp sa futbalisti Žiliny usilovne pripravujú na kvalifikačný turnaj o postup do najvyššej ČSR ligy. V ňom sa stretli s AC Sparta Považská Bystrica, TTS Trenčín a ZTK Zvolen. Z prvého miesta zaslúžene postúpili žltozelení medzi československú elitu.
Premiérový ročník v lige (1945/1946)
Premiérový ročník 1945/1946 štartuje domácou výhrou nad SK Slezská Ostrava 3:1. Prvý gól zaznamenáva kto iný než Vojtech Zachar, ktorý v 32. minúte otvára skóre zápasu pod Dubňom pred vyše päťtisícovou návštevou. V prvej sezóne doplatili Žilinčania na menej skúseností, no existenciu I. ligy v predstihu zachránili.
Tretie miesto v lige (1946/1947)
Ročník 1946/1947 prináša žilinskému futbalu jeden z dovtedajších najväčších úspechov, keď v 14-člennej celoštátnej súťaži obsadili futbalisti ŠK Žilina tretie miesto hneď za letenskými oddielmi Slaviou a Spartou Praha.
Reorganizácia súťaží (1948)
Od ročníka 1948 sa pripravovala reorganizácia súťaží, ktorá sa prejavila aj v I. lige. Na jeseň sa hralo jednokolovým systémom a v tomto období obsadili Žilinčania 5. miesto.
Nový názov a najväčšia návšteva (1949)
Ročník 1949 prináša viacero noviniek, mužstvá začínajú hrať systémom jar - jeseň a Žilinčania nastupujú pod novým názvom Sokol Slovena Žilina (starostlivosť o rozvoj telovýchovného hnutia prebral národný podnik Slovena). Práve v tomto ročníku zaznamenali pod Dubňom najväčšiu návštevu - 14 750 divákov proti NV Bratislava, vtedajšiemu víťazovi ligy. Žilinčania obsadili 7. priečku, po Bratislave boli druhým najlepším celkom zo Slovenska. V tejto sezóne získali naši dorastenci titul majstrov Žilinského kraja.
Prečítajte si tiež: Mládežnícky futbal na Slovensku
Pokles v tabuľke (1950)
Ročník 1950 priniesol pokles, keď sme medzi 14 mužstvami obsadili celkové 12. miesto a do posledných kôl sme bojovali o záchranu. Celkovo bol ročník mimoriadne vyrovnaný, keď o titule rozhodlo lepšie skóre spomedzi trojice tímov.
Príchod Alexandra Bartosiewicza (1951)
O rok neskôr už zobral mužstvo tréner Alexander Bartosiewicz, ktorý je doteraz najdlhšie pôsobiacim trénerom na lavičke Žiliny. Pod Dubňom strávil nepretržite sedem sezón. Vo svojej premiérovej obsadil so žilinskou Slovenou 9. miesto.
Lepší ročník (1952)
Ročník 1952 vyšiel zverencom trénera Bartosiewicza ešte lepšie, najmä vďaka dobrému úvodu sezóny, v ktorom obsadili konečné 7. miesto, napriek tomu však v nasledujúcej sezóne Žilina chýbala v I. lige.
Nútený zostup a návrat (1953)
Reorganizácia v telovýchovnom hnutí prináša v roku 1953 tvrdú skúšku, keď Žilina s novým názvom Iskra musela prepustiť svoje miesto v I. lige Iskre Gottwaldov. Žilinčania však dokázali svoju kvalitu a v jednokolovej celoštátnej súťaži si jednoznačne vybojovali postup a návrat k elite. Zaujímavosťou je fakt, že na súpiske bolo iba 13 hráčov. V Žiline sa tohto roku neodohral žiadny medzinárodný zápas, ale 25-tisíc ľudí bolo 11. novembra 1953 svedkami súboja medzi Vybranou jedenástkou Slovenska a Dynamom Moskva, ktorý sa skončil nerozhodne 1:1.
Návrat medzi elitu (1954)
Vytrvalosťou a odhodlaním sa po jednoročnej, nútenej prestávke vraciame opäť do I. ligy, v ktorej reprezentujeme slovenský futbal nepretržite od roku 1945. Ročník 1954 bol návratom medzi elitu, v ktorej sa súdržný žilinský kolektív aj bez zvučných mien pohyboval v strede tabuľky. Napokon obsadil ôsmu priečku z 12 tímov, keď 7 zápasov vyhral, 6 remizoval a 9 prehral.
Prečítajte si tiež: Výzvy v dievčenskom futbale
Záchrana v lige a finále pohára (1955)
Začiatok sezóny 1955 bol ako zo zlého sna. Roztrieštenosť telovýchovných jednôt, finančné problémy i zanedbanie výchovy a starostlivosti o mládež mali za následok predposledné miesto po prvej, jarnej časti. Obetaví funkcionári sa v letnej pauze rozhodli pre posily z ostatných tímov, ktoré mali udržať I. ligu v Žiline. Vrátil sa odchovanec Pažický, ďalej Ducký, Rovňan či Urbanič. Iskra sa nielenže zachránila, no prebojovala sa aj do finále Pohára SNP. V konečnej tabuľke obsadila 9. miesto. Obrat nastal aj pri mládeži, dorastenci získali titul majstra Žilinského kraja, na Slovensku obsadili druhé miesto za Lučencom.
Zlúčenie a zostup (1956)
V roku 1956 sa zlúčili dve najväčšie telovýchovné jednoty v Žiline - Iskra a Dynamo, no paradoxne to však žilinskému futbalu nepomohlo. Ublížilo mu to zostupom, keď sme v poslednom kole iba remizovali so Spartakom Praha Sokolovo a museli sa porúčať do II. ligy. Radosť tak robili v tejto sezóne hlavne dorastenci, ktorí triumfovali v žilinskom kraji, neskôr aj v Pohári SNP, kde porazili vo finále Partizánske 7:3.
Pôsobenie v II. lige (1957/1958)
Ročník 1957/1958 a pôsobenie Dynama v II. lige poznačili znova veľmi nevyrovnané výkony, k čomu sa pri vypadnutí z I. ligy podpísali aj odchody niekoľkých hráčov. II. liga sa hrala sa na tzv. tretiny - jarnú a jesennú časť v roku 1957 a jarnú časť roka 1958. Najskôr začali hráči Žiliny katastrofálne, keď v I. jarnej tretine skončili až na 9. mieste so stratou 11 bodov. Následne prišlo k zmene trénera, keď legendárneho Alexandra Bartosiewicza, ktorý pôsobil na lavičke od roku 1951, vystriedal Maďar Béla Marosvári. Ten zapôsobil na hráčov pozitívne, keď sa ešte počas II. jesennej tretiny vyšvihli na prvé miesto. V nastolenom trende pokračovali aj v III. tretine a postúpili do I. ligy.
Návrat do I. ligy a povodne (1958/1959)
Ročník 1958/1959 sme neodštartovali v I. ČSR lige ideálne, na mužstve sa podpísala prílišná nervozita i neskúsenosť. Navyše ihrisko postihla povodňová kalamita, po ktorej bola plocha nevyhovujúca a možnosť tréningov tak značne obmedzená. Napriek tomu bojovali Žilinčania o zachovanie prvoligovej účasti, no o vypadnutí rozhodovali aj iné faktory.
Súčasnosť
Slovenskí futbalisti sa v ére samostatnosti kvalifikovali na majstrovstvá Európy tretíkrát v histórii. Prvé EURO absolvovali v roku 2016 vo Francúzsku. Slovenskí reprezentanti sa na tohtoročných ME predstavia v skupine E, kde si zmerajú sily s Belgickom, Ukrajinou a Rumunskom. Prvý súboj odohrajú 17. júna o 18:00 h proti Belgičanom na štadióne Deutsche Bank Park vo Frankfurte. Následne sa presunú do Düsseldorfu, kde ich 21. júna o 15:00 h v Merkur Spiel-Arene čaká duel s Ukrajinou. Na tretí zápas s Rumunskom sa vrátia do Frankfurtu, kde je úvodný výkop naplánovaný na 26. jún o 18:00 h. Slováci majú za sebou len dve účasti na majstrovstvách Európy. Celkovo odohrali sedem zápasov, v ktorých si pripísali dve výhry, jednu remízu a štyri prehry. Poraziť dokázali Rusko a Poľsko (oboch 2:1), body si rozdelili s Anglickom (0:0) a recept nenašli na Wales (1:2), Nemecko (0:3), Švédsko (0:1) či Španielsko (0:5). Strelili päť gólov a inkasovali desať.
Zápasy Slovenska na ME vo futbale 2016
- 6. 2016 skupina Wales - Slovensko 2:1
- 6. 2016 skupina Poľsko - Slovensko 1:2
- 6. 2016 skupina Slovensko - Anglicko 0:0
- 6. 2016 osemfinále Nemecko - Slovensko 3:0
Zápasy Slovenska na ME vo futbale 2020
- 6. 2021 skupina Poľsko - Slovensko 1:2
- 6. 2021 skupina Švédsko - Slovensko 1:0
- 6. 2021 skupina Slovensko - Španielsko 0:5
Vzájomné zápasy Slovensko vs. Švédsko: bilancia, H2H, výhry, prehry, skóre
- Počet vzájomných zápasov: 42
- Slovensko 11 výhier, 3 remízy, Švédsko 28 výhier, skóre 91:140.
- Posledný zápas - MS 2024, základná skupina, 21. 5. 2024: Švédsko - Slovensko 6:1
- Švédsko - Slovensko 0:4, ZOH 2022 Peking, zápas o 3. miesto, 19. 2. 2022
Najvyššie prehry
Je ťažké určiť absolútne najvyššiu prehru v histórii slovenského futbalu, pretože závisí od kritérií (napr. či sa berú do úvahy len reprezentačné zápasy, ligové zápasy, pohárové zápasy, atď.).Slovenská reprezentácia prehrala na EURO 2020 so Španielskom 0:5.MS 2024, základná skupina, 21. 5. 2024: Švédsko - Slovensko 6:1