Volejbal je dynamický a populárny šport, ktorý si získal fanúšikov po celom svete. Jeho obľúbenosť tkvie v jednoduchosti pravidiel a nenáročnosti na vybavenie. Tento článok sa zameriava na pravidlá volejbalu žien, s dôrazom na juniorskú kategóriu. Pohodlná hra a spravodlivý zápas sú možné len pri dodržiavaní pravidiel a schválených noriem.
História volejbalu
Dnes sú známe dve verzie vzniku volejbalu. Obe verzie sa zhodujú, že volejbal pochádza z USA. Neoficiálna verzia hovorí, že volejbal vymysleli hasiči v Chicagu, ktorí si tak krátili voľné chvíle, keď nemali výjazd. Oficiálna verzia hovorí, že volejbal bol vynájdený v roku 1895 Williamom G. Morganom z YMCA v štáte Massachusetts. Morgan bol učiteľom telesnej výchovy v kresťanskej organizácii YMCA (Young Men Christian Association). Snažil sa vytvoriť bezkontaktnú, jednoduchú a zábavnú hru s minimálnym rizikom zranenia, ktorá by sa dala hrať v halách. Basketbal sa mu zdal príliš fyzicky náročný. Rozdelil telocvičňu sieťou, ktorej horný okraj umiestnil asi 180 centimetrov od zeme. Vytvoril dve družstvá a dal im za úlohu odbíjať loptu na súperovu polovicu. Najprv skúšal futbalovú a basketbalovú loptu, s ktorými sa hralo zle, najmä basketbalová lopta bola príliš ťažká a spôsobovala zranenia prstov. Nakoniec nechal špeciálne vyrobiť loptu určenú pre volejbal. Hru pôvodne pomenoval mintolette, no podľa spôsobu odohrávania lopty sa jej čoskoro začalo hovoriť volejbal. V roku 1896 vyšli oficiálne prvé zjednotené pravidlá volejbalu, ktoré uverejnil JJ Cameron. V roku 1947 vznikla Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). Prvé majstrovstvá sveta vo volejbale sa organizovali v roku 1949 v Prahe. Volejbal sa stal súčasťou programu olympijských hier v roku 1964, kedy bol prijatý Medzinárodným olympijským výborom. Plážový volejbal ako nový variant volejbalu bola oficiálne uznaná FIVB v roku 1986.
Základné pravidlá a princípy hry
Volejbal je kolektívna loptová hra, ktorej názov je odvodený z dvoch anglických slov: "volley" (volej), čo znamená priame odohranie lopty, a "ball" (lopta). Vo volejbale proti sebe bojujú dve družstvá, ktoré štandardne tvorí šesť hráčov. Cieľom hry je prehadzovať loptu cez sieť tak, aby dopadla na súperovu polovicu ihriska, a zároveň zabrániť súperovi urobiť to isté.
Ihrisko a vybavenie
Volejbal sa hrá na ihrisku v tvare obdĺžnika s rozmermi 18 x 9 metrov. Ihrisko je rozdelené na dve polovice sieťou. Výška nainštalovanej siete sa meria v strede a mala by sa zhodovať s výškou nameranou na bokoch. Konkrétne a pomerne prísne požiadavky sa týkajú vybavenia športovísk vrátane siete. Sieť je vyrobená z polypropylénu alebo polyamidu a je bielej alebo čiernej farby. Nevyhnutnou súčasťou je aj biely popruh v hornej a dolnej časti. Spravidla ide o kus látky s rozmermi 950 x 10 cm, zložený na polovicu a prešitý po celej dĺžke.
Výška siete
Výška siete je jedným z kľúčových parametrov, ktoré sa líšia v závislosti od kategórie hráčov. Rôzne výšky mužských a ženských volejbalových sietí sú opodstatnené fyziologickými rozdielmi medzi mužmi a ženami. Hovoríme iba o rozdieloch vo výške umiestnenia siete. Parametre samotné zostávajú v každej hre rovnaké. Pre ženy je štandardná výška siete 2,24 metra. Je dôležité poznamenať, že pravidlá olympijských súťaží sa môžu líšiť od pravidiel tréningov.
Prečítajte si tiež: Volejbalový klub Nové Zámky - história a súčasnosť
Hráči a ich pozície
Na oboch poloviciach sú rozmiestnené šesťčlenné družstvá v rozostavení tri vpredu a tri vzadu. Najčastejšie sa tím špecializuje na jedného nahrávača, jedného diagonálneho hráča (čiže univerzála), dvoch smečiarov, dvoch blokárov a libero.
- Nahrávač: Jeho úlohou je pripraviť loptu pre útočníkov.
- Diagonálny hráč (univerzál): Útočí z pravej strany siete.
- Smečiari: Útočia z ľavej strany siete.
- Blokári: Ich hlavnou úlohou je blokovať súperove útoky.
- Libero: Je špecializovaný hráč povolený pravidlami, jedná sa o hráča, ktorý môže v akomkoľvek prerušení hry vystriedať akéhokoľvek hráča zadnej rady bez toho, aby sa táto výmena počítala do limitu striedania. Pravidlá obmedzujú činnosť libera na čisto obrannú, to znamená, že libero nesmie smečovať na súperovu polovicu, to je považované za chybu.
Priebeh hry
Každé mužstvo začína podobne ako v tenise podaním čiže servisom. Podáva hráč umiestnený vzadu vpravo, pohybom celej paže a ruky odbíja loptu cez sieť na súperovu polovicu ihriska. Brániace mužstvo sa snaží zabrániť dotyku lopty so zemou a odohrať ho späť na súperovu polovicu ihriska. Hráč môže loptu len odbíjať, nie držať v rukách a chytať ho, pričom sa žiadny hráč nesmie dotknúť lopty dvakrát po sebe, a zároveň sú umožnené maximálne tri dotyky lopty. Cieľom je teda prehadzovať loptu cez sieť tak, aby ju súper nebol schopný spracovať a vrátiť späť.
Bodovanie a víťazstvo
Bod získava mužstvo, ktoré bolo na podanie, následne môže v podávaní pokračovať. Ak uspeje mužstvo brániace, vymení sa podávajúci tím, a toto družstvo teda podáva. Až potom môže získať bod. Ak dosiahne družstvo 25 bodov a druhé družstvo má najmenej o dva body menej, vyhráva jeden set. Inak sa pokračuje, kým nemá jedno mužstvo o dva body viac ako druhé. V ďalšom sete podáva družstvo, ktoré nepodávalo predtým. Volejbal sa hrá na tri víťazné sety.
Chyby a priestupky
Okrem prípadu, keď sa družstvu na ich polovici dostane lopta do kontaktu so zemou, existujú ďalšie situácie, pri ktorých končí rozohrávka, a dané družstvo stráca loptu alebo bod, hovorí sa im chyby. Medzi chyby patrí napríklad situácia, keď lopta padne podľa sieť, alebo sa dotkne nejakého predmetu mimo ihriska (tiež napríklad vonkajšiu časť siete, anténok, stĺpikov a povrazu držiaceho sieť), alebo lopta preletí sieť mimo priestor vymedzený na okrajoch takzvanými anténkami, či ak napríklad hráč ovplyvní hru tým, že sa dotkne siete (dotkne sa hornej pásky alebo sieť stiahne, aby preletel loptu a podobne). Medzi chyby patrí tiež smečovaní lopty zadného hráča z prednej zóny alebo pokus o blok hráčom zadného radu (zadný hráč môže smečovat iba spoza útočnej čiary a nesmie blokovať, to majú na starosti hráči v prednej zóne).
Striedanie hráčov
Hráči môžu byť podľa pravidiel volejbalu striedaní počas hry. V priebehu jedného setu sa môže družstvo vystriedať maximálne šesťkrát. Striedaním sa však nesmie meniť poradie na ihrisku, čiže ani poradie hráčov na podaní.
Prečítajte si tiež: Slovenský volejbalový rebríček
Varianty volejbalu
Volejbal sa postupom času vyvinul do rôznych obmenených podôb. Medzi ne patrí napríklad volejbalový debl, ktorý sa hrá vo dvojiciach, čiže proti sebe stoja dva dvojčlenné tímy. Pravidlá sú v podstate zhodné s klasickým volejbalom. Ďalším variantom volejbalu je plážový volejbal, ktorý sa hrá na pieskovom ihrisku, a opäť ho hrajú dvoja stojaci proti sebe. Jemný povrch tvorený pieskom umožňuje vykonávať zákroky, ktoré sú nebezpečné na tvrdom povrchu, to zvyšuje atraktivitu hry.
Volejbal a zdravie
Pravidelným hraním volejbalu zvyšujete svoju kondíciu. Volejbal je aeróbna aktivita. Pravidelné aeróbne cvičenie je známe ako veľmi dobré pre naše zdravie, predovšetkým srdce a cievny systém. Pravidelný tréning slúži ako prevencia vzniku vysokého tlaku, srdcového infarktu a ďalších srdcových a cievnych chorôb. Pravidelné cvičenie pôsobí pozitívne okrem fyzického aj na zdravie duševné, pretože sa pri ňom uvoľňujú endorfíny a ďalšie podobné takzvané hormóny šťastia.
Sociálny aspekt volejbalu
Ak chcete začať hrať volejbal, aké vybavenie k tomu budete potrebovať? Volejbal je kolektívna hra. Hranie volejbalu sa tak pozitívne prejavuje aj v sociálnej oblasti, človek tak uspokojuje biologickú potrebu sociálneho naplnenia. Stretáva sa s novými ľuďmi a starými priateľmi. Obľuba volejbalu tkvie aj v tom, že okrem toho, že je nenáročný na vybavenie, teda že je to lacný šport, je tiež veľmi zábavný.
Prečítajte si tiež: Výber ukazovateľov skóre vo volejbale