Joga, často vnímaná len ako súbor telesných cvičení, je v skutočnosti komplexný systém, ktorý zahŕňa fyzické, mentálne a duchovné aspekty. Pre začiatočníkov môže byť svet jogy rozsiahly a niekedy aj mätúci. Tento článok si kladie za cieľ priblížiť jogu začiatočníkom, vysvetliť jej základné princípy a ponúknuť praktické rady pre úspešný štart.
Čo je joga?
Joga je starodávna prax, ktorá pochádza z Indie a jej cieľom je dosiahnuť harmóniu medzi telom, mysľou a duchom. Slovo "joga" pochádza zo sanskrtského slova "yuj", čo znamená "spojiť" alebo "zjednotiť". Joga nie je len o fyzických polohách (ásanách), ale zahŕňa aj dychové cvičenia (pránájámu), meditáciu a etické princípy (jamy a nijamy).
Ásany: Pevné a príjemné polohy
Ásana je pevná a príjemná poloha. Majú sa uvoľniť prvky napätia a pozornosť obrátiť k nekonečnu. Týmito tromi sútrami Pataňdžali vyčerpal celú problematiku ásan. Vlastne ich považuje za pomocný prostriedok jogy. To, že venoval ásanám tak málo priestoru, zrejme vyplývalo zo skutočnosti, že telesné zdravie považoval za celkom prirodzený predpoklad ašpiranta jogy (chorobu označil za prekážku) a viac sa venoval psychickým zložkám výcviku. Neskôr vznikli rozsiahle komentáre k ásanám. V priebehu storočí sa počet ásan rozšíril natoľko, že bolo potrebné urobiť výber tých najdôležitejších. Pataňdžali ásany neopisuje. Z neskorších textov vyplýva, že prvoradé sú také polohy, ktoré nepôsobia rušivo na duševnú bdelosť a sústredenosť. Za najcennejšie v tomto smere sa považujú jogové sedy. Lenže skôr, ako sa človek takto posadí a začne praktizovať meditačné cvičenia, musí sa zbaviť rôznych svalových nerovnováh a deformácií - inak sa nesústredí. Preto vzniklo také množstvo ásan.
Telesné prejavy úzko súvisia s duševnými stavmi, a tak mnohé poruchy v telesných funkciách majú pôvod v psychike. Ásany, ako jogové polohy typické svojou statickosťou, sú niekedy predmetom kritiky v tom zmysle, že sa nimi človek umŕtvuje. Skúsenosti jogínov, ale aj súčasné fyziologické výskumy však potvrdzujú, že o umŕtvovaní nemôže byť ani reči. Naopak, je to cielené pôsobenie na organizmus, ktorým môžeme rovnako dobre tlmiť, aktivizovať, posilňovať aj oslabovať. Nedorozumenie vyplýva z toho, že za útlm sa považuje vonkajší prejav - nehybná poloha -, ale neberú sa do úvahy vnútorné účinky. Premýšľať o mechanizme pôsobenia ásan vlastne ani nie je pre bežného cvičenca potrebné. Stačí ásanu správne zacvičiť a ona pôsobí, napríklad na štítnu žľazu, aj bez toho, že by sme mali teoretické znalosti o jej zdravotných účinkoch. O účinku by sme sa mali dozvedieť cvičením, vlastným zážitkom. Ani potom nie je potrebné vedieť, aké žľazy, aké hormóny sa aktivizovali. Popis zdravotných účinkov ásan je v literatúre uvádzaný len orientačne. Priveľká zameranosť na požadovaný účinok môže pôsobiť aj opačne: človek sa príliš snaží, sústreďuje, očakáva a tým sa v ňom niečo zablokuje. Keď už má utkvelú predstavu, čo to s ním má spraviť, potom už nie je schopný nezaujate vnímať skutočnosť. Preto je dobré cvičiť tak, ako to robili majstri, ktorí ásany objavovali. Nevedeli všetko vopred a len pozorným vnímaním svojho organizmu dochádzali k poznatkom. Každá ásana má mnoho vnútorných aspektov, ktoré navonok nepozorujeme. Ásany ovplyvňujú osobnosť ako celok. Tak ich treba aj skúmať. Ak si všímame len vonkajší prejav alebo len pôsobenie na vnútorné orgány, je to jednostranný prístup, ku ktorému nás vedie zaužívaný analytický spôsob myslenia i systém našej výchovy. V zmysle Pataňdžaliho troch sútier, ktoré sú venované ásanám, ide o telesné polohy, ktoré majú viesť k pocitu vyváženosti celej osobnosti. To znamená, že by malo dôjsť k vyváženosti na telesnej, rozumovej i citovej úrovni. Inými slovami, mal by nastať pocit celkovej pohody na všetkých troch úrovniach. Aj iné pramene, napríklad Hathajogapradípika, uvádzajú čo má byt výsledkom správneho cvičenia: telo štíhle a pevné, tvár žiariaca, oči čisté a jasné, hlas melodický a výrazný. Z citátu je zrejmé, že sa to týka celej osobnosti, všetkých jej úrovní. Z uvedeného vyplýva aj spôsob výberu ásan. Ak majú prispievať k posilneniu celkovej stability, potom treba brať do úvahy individuálne potreby každého jednotlivca. Nikto nie je v úplne ideálnom stave rovnováhy na všetkých troch úrovniach: telo - myseľ - city. Niekto má vysoký krvný tlak, niekto nízky, niekto je podráždený, iný je v útlme, atď.
Pataňdžali hovorí o pevnej a príjemnej polohe bez napätia, teda bez úsilia. Súčasne má vymiznúť boj protikladov (smútok - radosť, pasivita - aktivita, teplo - chlad). Tým sa vedomie môže odpútať od tela a obrátiť k nekonečnu. Nepochybne tu ide o ásany určené na pestovanie duševných cvičení na vyšších stupňoch jogy. Sú však aj iné ásany, ktoré vyžadujú svalové úsilie, niektoré dokonca značné (kobylka, páv, atď.). Pri nich je takisto potrebná maximálne možná uvoľnenosť, čo znamená, že do akcie sa majú zapojiť len tie svaly, ktoré sú na udržanie polohy nevyhnutne potrebné. Ostatné svaly majú byť uvoľnené. Tým sa posilní špecifické pôsobenie ásany a dajú sa aj lepšie vnímať odozvy z tela. Ide o vnímanie tzv. Zbytočne napäté svaly rušia nasmerovanie pozornosti cvičiaceho a okrem toho spotrebúvajú veľké množstvo energie. Táto energia by sa pri správnom cvičení ásany mohla zužitkovať v tých telesných orgánoch, na ktoré sa ásanou pôsobí. Teda napätie spôsobuje ochudobňovanie jej účinku. Týka sa to rovnako ásan, ktoré majú za cieľ nápravu porúch v organizme, ako aj ásan oddychových (relaxačných) a ásan meditačných. Kto nepredbieha udalosti a prirodzeným vývojom dospeje až k jogovým meditačným sedom, nepotrebuje osobitné presviedčanie o tom, že s napätím v tele, pobolievaním, apod., by pri týchto duševných cvičeniach zbytočne márnil čas. Podobne relaxačné ásany už svojím charakterom jasne napovedajú, že všetko má byť uvoľnené. Sú to ásany, ktoré nevyžadujú nijaké svalové úsilie, takže úloha cvičiaceho je jednoznačná, ale nie jednoduchá: všetko uvoľniť. Najzložitejšia situácia je pri nápravných ásanách, pretože sa týkajú predovšetkým začiatočníkov. Nápravnými ásanami sa musíme zaoberať podrobnejšie. Ak sa ich účinky čiastočne prejavujú aj pri menej dokonalom cvičení, neznamená to, že už nie je potrebné venovať sa ich zdokonaľovaniu. Zo začiatku cvičenec vydrží v ásane len chvíľu. Je to správne a nemal by sa nútiť do dlhých výdrží. Keď telo spevnie a zvýši sa jeho pružnosť, výdrže sa predlžujú. K predĺženiu výdrží prispieva aj vzrastajúca schopnosť uvoľnenosti, pretože na zotrvanie v polohe treba čoraz menej energie. Ak cvičenec dosiahne určitú úroveň celkovej stability a nechce ju ďalej zvyšovať, teda ak odstránil nerovnovážny stav, môže čas výdrží skracovať̌. Teraz, keď je schopný ásanu zaujať ľahko, správne a uvoľnene v nej zotrvať, stačí mu podstatne kratší čas na dosiahnutie podobného účinku ako pri dlhých výdržiach s nepotrebným napätím. Na udržiavanie dosiahnutého stavu stačí potom denne precvičiť celé telo pomocou prípravných cvikov, ktoré si skúsený cvičenec vyberá intuitívne. Alebo sa dajú použiť hotové zostavy, napríklad súrja namaskár, „pozdrav slnku“. Ak sa objaví nejaká menšia nerovnováha, pridá sa k uvedenému precvičeniu podľa potreby niekoľko nápravných ásan. Iná situácia je, keď chceme postupovať cestou tzv. tvrdej jogy, keď chceme zvýšiť zdatnosť a stabilitu svojho organizmu nad priemernú úroveň. V tom prípade sa výdrže postupne, cieľavedome predlžujú, zaťaženie sa s citom pre mieru zvyšuje. Ásanami sa vychyľujú z bežného režimu činnosti rôzne vnútorné orgány, rozkolísavajú sa regulačné mechanizmy. V sebaobrane začnú posilňovať svoju činnosť, zlepšuje sa úroveň stability organizmu, takže je potom schopný znášať vyššie záťaže. Dlhými výdržami v ásanách sa zlepšuje aj telesná pružnosť a pevnosť svalov, preto sa potom hovorí o diamantovej tvrdosti tela jogínov. Tvrdá joga patrí do hathajogy a jej cieľom je dosiahnuť pokrok privedením tela a jeho funkcií k dokonalosti.
Prečítajte si tiež: Joga a zdravie
Vráťme sa však k nápravným ásanám. Naše duševné rozpoloženie sa zvyčajne prejavuje na držaní tela. Priveľmi razantný, sebavedomý, nebojácny človek býva vystretý, díva sa priamo, prsia sú vypnuté, chrbtica vzpriamená. Podobne sa prejavuje na držaní tela panovačnosť, nadradenosť, pýcha a odhodlanosť. Naopak, depresia, pokora, skleslosť, porazenectvo, podlízavosť, neistota, bezvýchodiskovosť nás často skláňajú do zhrbenej polohy. Tak už z pohľadu na človeka si môžeme urobiť určitý obraz o jeho povahe, životných osudoch, ale najmä o spôsobe prijímania úspechov a neúspechov. Môžeme predpovedať či bude v krízovej situácii „plakať“ alebo „hrýzť“. Obidve tieto krajnosti treba priviesť k stredu, do neutrálnej polohy. Jedného trochu stlmiť, druhého aktivizovať. Dr. Mukund Bhole na seminári pre cvičiteľov jogy o tomto probléme s trochou humoru a nadsázky povedal: „Dobrí pozorovatelia môžu už zo samotného držania tela usudzovať na psychické problémy človeka. Takzvaní veštci a čitatelia myšlienok často pracujú práve týmto spôsobom. Ak je človek zhrbený, tak utrpel neúspech. Všetci sa potom čudujú, ako to veštec uhádol, a domnievajú sa, že dotyčný vládne nadprirodzenou silou. Rovnakým spôsobom možno usudzovať o človeku, ktorý sa drží vzpriamene a je sebaistý, že má dobré postavenie, alebo sa mu dobre darí. Pomocou ásan sa snažíme takýchto ľudí priviesť späť do pôvodnej rovnováhy, a preto musíme voliť vhodné ásany pre rozličné typy osobností. Podľa indickej tradície má byť učiteľ jogy dobrým pozorovateľom a má citlivo rozlišovať. K čomu však dochádza v praxi? Rovnaké ásany často odporúčame každému. Žiakom vnucujeme svoju vlastnú osobnosť. V Paríži viedla jedno stredisko jogy istá pani, ktorá mala vo svojom vyučovacom programe len šesť ásan. Chcela, aby sa jeden zo žiakov stal jej nástupcom, aby učil ásanám, ktoré propagovala ona. Žiak to správne odmietol, pretože si uvedomoval potrebu individuálneho prístupu ku každému človeku. A dôvod, prečo učila len šesť ásan? Pani trpela určitou chronickou chorobou a náhodou sa jej dostala do rúk kniha svámiho Satjanandu, kde na liečenie onej choroby sa odporúčalo cvičiť práve tých šesť ásan. Ásany jej skutočne pomohli, a pani si preto otvorila stredisko jogy kde vyučovala len týchto šesť ásan. Na uvedenom príklade vidieť, ako sa premietajú vlastné záujmy a sklony učiteľov jogy na ľudí, ktorí k nim prichádzajú. Z predtým uvedených krajností v držaní tela teda vyplývajú aj ponaučenia pre výber ásan: príliš napätému človeku by mali prospieť ásany, ktoré ohýbajú chrbticu dopredu, a naopak, pre depresívneho sú vhodné záklonové ásany. Ásanami sa však všetko nevyrieši. Treba ich nápravné účinky posilniť ďalšími prostriedkami, najmä z oblasti duševnej hygieny, ktoré sú obsahom jamy a nijamy. A treba sa pripraviť aj na to, že ide o zmenu povahy, čomu bráni nechuť k zmenám, prítomná v každom človeku. Preto sa nápravné polohy budú zdať mnohým nepríjemné a radšej by cvičili ásany, ktorým sklon ich chrbtice nekladie odpor.
Hoci na prvý pohlaď vidieť, že držanie tela je len odraz psychiky, že v nej spočíva jadro problému, vhodné je začať s telesnými cvičeniami, ktoré vytvoria počiatočný impulz na preladenie v duševnej oblasti. Keď sa časom človek dostane do bežného priemeru, teda keď sa odstráni hrubá nerovnováha, potom výcvik pokračuje v smere skvalitňovania jeho osobnosti. Mnohí ľudia sa nadlho uspokoja len s cvičením ásan a vyžívajú sa v ich dokonalom zvládnutí. Lenže časom ich to prestane baviť, cvičenie sa im zdá nudné, prázdne. V tom prípade majú urobiť ďalší krok a prejsť k hlbšiemu vnímaniu pocitov z tela. To znamená, že si prestanú všímať vonkajší prejav a zamerajú sa na to, čo cítia, teda čo sa v tele odohráva. Tým sa otvára nová oblasť, ktorá ich nadlho a zaujímavým spôsobom upúta, pretože to vyžaduje zvýšiť pozornosť a citlivosť k svojmu organizmu. Zo začiatku sa má rozvíjať len pohybová zložka ásan s cieľom zvýšiť rozsah pohybu kĺbov, pružnosť a pevnosť svalov, zdokonaliť nervovo-svalovú súhru. Všetky tieto cvičenia pôsobia aj na vegetatívny nervový systém. V druhej fáze výcviku sa potom prechádza k spomenutému vnímaniu hlbších odoziev z tela. Joga vychádza z toho, že presviedčanie, argumentovanie nemá takmer nijakú cenu. Hlavné je získať vlastné zážitky a skúsenosti, porozumieť im, poznať samého seba. Skúsenosti bývajú niekedy veľmi príjemné. Človek, ktorý žije v napätí, zrazu zistí, že sa môže vlastným pričinením uvoľniť, zdravo - bez použitia drog. Potom chce cvičiť čoraz viac a viac. Ale aj cvičenie má svoje rozumné medze. Ak sa to preháňa, do mozgu prichádza priveľa impulzov, síce iného charakteru, ale vytvára sa opäť nerovnováha a stav napätia. Ak si teda praje viac cvičiť, potom je lepšie rozložiť si dennú dávku na dve časti, napríklad ranné a večerné cvičenie, prípadne aj cvičenie uprostred dňa. Spoľahlivým meradlom správnosti cvičenia je pocit vnútornej rovnováhy.
Príprava na cvičenie jogy
- Rozcvička: Začiatočník by sa mal venovať prípravným cvikom dovtedy, kým sa jeho telo neuspôsobí na cvičenie ásan. Znakom spôsobilosti je schopnosť zaujať ásanu ľahko, bez trhnutia, bez odrazu, švihu, nárazu a bez zadržiavania dychu. To isté platí o ukončení ásany. Aj pokročilí jogisti si dajú pred sériou ásan rozcvičku, ktorá telo mierne prehreje a uvoľni. V rozcvičke sa má dosiahnuť aj prehĺbenie dýchania a celkové odpútanie od denných starostí a zhonu. Najlepšie je rozcvičiť celé telo. Rozsah rozcvičky diktuje individuálna potreba.
- Prechod k cvičeniu ásan: Po rozcvičke sa má zaradiť krátka relaxácia. Počas cvičenia ásan pôjde o hlbšie preladenie sa dovnútra, nielen psychicky, ale aj telesne. Nervová energia a krvné zásobenie sa väčšmi preorientujú na vnútorné orgány. Je to pozvoľný proces, preto po rozcvičke, ktorá vyžadovala skôr aktivitu pohybového ústrojenstva, teda vonkajšiu, musíme organizmu poskytnúť upokojenie.
- Predstava ásany: Najprv je vhodné zacvičiť si ásanu v duchu, v predstave, a to čím vernejšie. Ako ju zaujmeme, čo budeme robiť počas výdrže a ako sa vrátime do východiskovej polohy. Pestovanie schopnosti vytvárania predstáv má veľký význam. Pomôže nám to ásanu lepšie zacvičiť a vyhnúť sa nesústredenosti. Okrem toho zistíme, aký je rozdiel medzi našimi pocitmi v predstave a v skutočnosti. Pri skrátených svaloch a iných telesných obmedzeniach predstava, že sme polohu zaujali dokonale, nám pomôže dostať sa kúsok ďalej, bližšie k dosiahnutiu správnej polohy. A konečne, ak sa naučíme cvičiť v predstavách, môžeme si tak „zacvičiť“ aj v krajne nepriaznivých podmienkach, napríklad na nemocničnom lôžku, vo vlaku a inde. Čim bude cvičenie v duchu presnejšie, precítenejšie, tým väčšmi sa budú výsledky podobať̌ skutočnému cvičeniu. Zodpovedá to názoru jogínov, že v organizme je pánom psychika. Kam sústredíme svoju pozornosť, tam prúdi viac „vitálnej energie“ (prány). Takže majstri jogy nakoniec ovládajú svoje telo aj bez telesných cvičení, len samotným nasmerovaním mysle.
- Zaujatie ásany: Spôsob zaujatia ásany má veľký podiel na celkovom výsledku cvičenia. Preto sa v jogovej literatúre venuje popisu zaujatia ásan náležitá pozornosť. Z toho dôvodu nevyhovuje strohý gymnastický opis podľa bežného telovýchovného názvoslovia. Z nehybnej východiskovej polohy sa má ásana začať utvárať bez náhlivosti, celkom pomaly, plynule, rovnomernou rýchlosťou. Keď cvičí dobre trénovaný jogista, nevidno na jeho tvári nijaké napätie, jeho dych je stále rovnomerný a pohyb bez úsilia nasvedčuje, že dokonale ovláda svoje telo. Nácvik zaujatia ásan je dôležitou úlohou prípravných cvikov. Kým nevieme ásanu správne zaujať, musíme sa v tom stále zdokonaľovať, spružňovať a posilňovať telo najmä tam, kde máme nedostatky. Často sú to napríklad oslabené brušné svaly, skrátené svaly na nohách, driekovej časti chrbtice, apod. Keď už nám zaujatie ásany nerobí problémy, teda pohy…
Prečo začať s jogou?
Joga ponúka množstvo benefitov pre telo i myseľ. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Zlepšenie flexibility a sily: Pravidelné cvičenie jogy pomáha zvyšovať rozsah pohybu v kĺboch a posilňovať svaly.
- Redukcia stresu a úzkosti: Joga podporuje relaxáciu a pomáha znižovať hladinu stresových hormónov.
- Zlepšenie dýchania: Pránájáma, dychové cvičenia, zlepšujú kapacitu pľúc a podporujú hlbšie dýchanie.
- Zlepšenie držania tela: Joga pomáha vyrovnávať svalové disbalancie a zlepšuje celkové držanie tela.
- Zvýšenie sebavedomia a vedomia: Joga učí vnímať svoje telo a myseľ, čo vedie k zvýšeniu sebavedomia a vedomia.
Ako začať s jogou?
- Vyberte si správny štýl jogy: Existuje mnoho štýlov jogy, od jemnej a relaxačnej jogy až po dynamickú a silovú jogu. Pre začiatočníkov sa odporúča začať s jemnejšími štýlmi, ako je hatha joga, restoratívna joga alebo joga pre začiatočníkov.
- Nájdite si kvalifikovaného učiteľa: Skúsený učiteľ jogy vám pomôže naučiť sa správnu techniku a predísť zraneniam. Učiteľ by mal byť schopný prispôsobiť cvičenia vašim individuálnym potrebám a možnostiam.
- Začnite pomaly a postupne: Nepreháňajte to hneď na začiatku. Začnite s kratšími a jednoduchšími lekciami a postupne zvyšujte intenzitu a dĺžku cvičenia.
- Počúvajte svoje telo: Joga by nemala byť bolestivá. Ak cítite bolesť, prestaňte cvičiť a upravte polohu alebo sa poraďte s učiteľom.
- Pravidelnosť je kľúčová: Snažte sa cvičiť jogu pravidelne, ideálne niekoľkokrát týždenne. Aj krátke, ale pravidelné cvičenie prinesie lepšie výsledky ako dlhé, ale nepravidelné cvičenie.
- Vytvorte si príjemné prostredie: Cvičte v tichom a pokojnom prostredí, kde sa môžete sústrediť na seba a svoje telo.
- Nezabúdajte na dýchanie: Dýchanie je neoddeliteľnou súčasťou jogy. Sústreďte sa na hlboké a vedomé dýchanie počas celého cvičenia.
- Buďte trpezliví: Joga je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nebuďte sklamaní, ak nevidíte výsledky hneď. Dôležité je, aby ste si cvičenie užívali a postupne sa zlepšovali.
Čo joga nie je
Pre lepšie pochopenie by sme si mali tiež ujasniť čo meditácia nie je. Meditácia sa často (nesprávne) interpretuje ako relaxačná technika alebo vizualizácia. Aby sa nedochádzalo k nedorozumeniu, treba zdôrazniť, že všetky tieto techniky sú nesmierne prospešné. Relaxačné metódy nám pomôžu sa rýchlejšie ukľudniť v krajných situáciach, a počas vizualizáciách aktívne tvoríme obrázky o našich cieľoch v našom mysli. Ďalšou častou miskoncepciou bývajú rôzne očakávanie, alebo stanovenia cieľov počas meditačnej praxe. Keď sledujeme ciele a očakávania, nie sme v prítomnosti. Meditácia je o uvedomení, nie o získaní niečoho. Častokrát ste sa mohli stretnúť aj s názorom, že meditácia je o ignorovaní alebo odstránení vlastných emócií. Prekvapujúco, práve naopak je pravdou. Praktizovanie meditácie vám umožní prežívať vlastných emócií bez toho, aby ste ich skrášlili alebo zbytočne zveličili. Počas meditácie nehodnotíme vlastné myšlienky, ani pocity a ani emócie. Prijímať myšlienky ako prídu a necháme ich voľne plynúť ďalej, bez hodnotenia.
Joga a osobnosť
Naše duševné rozpoloženie sa zvyčajne prejavuje na držaní tela. Priveľmi razantný, sebavedomý, nebojácny človek býva vystretý, díva sa priamo, prsia sú vypnuté, chrbtica vzpriamená. Podobne sa prejavuje na držaní tela panovačnosť, nadradenosť, pýcha a odhodlanosť. Naopak, depresia, pokora, skleslosť, porazenectvo, podlízavosť, neistota, bezvýchodiskovosť nás často skláňajú do zhrbenej polohy. Tak už z pohľadu na človeka si môžeme urobiť určitý obraz o jeho povahe, životných osudoch, ale najmä o spôsobe prijímania úspechov a neúspechov. Môžeme predpovedať či bude v krízovej situácii „plakať“ alebo „hrýzť“. Obidve tieto krajnosti treba priviesť k stredu, do neutrálnej polohy. Jedného trochu stlmiť, druhého aktivizovať. Dr. Mukund Bhole na seminári pre cvičiteľov jogy o tomto probléme s trochou humoru a nadsázky povedal: „Dobrí pozorovatelia môžu už zo samotného držania tela usudzovať na psychické problémy človeka. Takzvaní veštci a čitatelia myšlienok často pracujú práve týmto spôsobom. Ak je človek zhrbený, tak utrpel neúspech. Všetci sa potom čudujú, ako to veštec uhádol, a domnievajú sa, že dotyčný vládne nadprirodzenou silou. Rovnakým spôsobom možno usudzovať o človeku, ktorý sa drží vzpriamene a je sebaistý, že má dobré postavenie, alebo sa mu dobre darí. Pomocou ásan sa snažíme takýchto ľudí priviesť späť do pôvodnej rovnováhy, a preto musíme voliť vhodné ásany pre rozličné typy osobností. Podľa indickej tradície má byť učiteľ jogy dobrým pozorovateľom a má citlivo rozlišovať.
Prečítajte si tiež: Penové bloky pre jogu: prehľad
Rôzne štýly jogy
Je niekoľko štýlov jogy, ktoré sa v dnešnej dobe vyučujú po celom svete. Každý z nich má vlastné špecifiká a svojich stúpencov. Je na každom študentovi, aby sa sám slobodne rozhodol, aký štýl jogy mu bude najlepšie vyhovovať.
Cvičenie jogy v Nitre
Cieľom štúdia Samadhi Joga je poskytnúť klientom oázu pokoja, miesto, kde si môžu bezstarostne oddýchnuť, zregenerovať sa a zabudnúť na každodenný vír starostí vonkajšieho sveta. Miesto, kde môžu upokojiť svoju myseľ a pracovať so svojím telom tak, aby sa cítili sviežo, zdravo a plní energie. Zakladateľkou štúdia je Mgr. Slavka Stráňaiová a štúdio je jej dlhodobým projektom a snom a vzniklo ako túžba a zároveň potreba ponúknuť študentom jogy kvalitnú a mnohostrannú výučbu. Štúdio jogy ponúka kurzy aj samostatné (otvorené) hodiny, ktorých je možné zúčastniť sa aj bez absolvovania kurzu. Absolvovanie kurzu je však odporúčané z dôvodu získania potrebných základných informácií a praxe v cvičení jednotlivých asan. Cvičenie jogy je dlhodobý, pre mnohých i celoživotný proces. Preto by sa v učení malo postupovať pomaly a precízne. Joga nie je šport, je to štýl života, vášeň, zábava, cesta po ktorej každý kráča ako samostatná inividualita. Takýto prístup vám bude ponúknutý aj zo strany vašej inštruktorky. V štúdiu jogy Samadhi joga sa vyučujú kurzy a pravidelné hodiny jogy pre deti (od 3 do 6 rokov), mamičky s bábätkami, tehotné mamičky, dospelých (kurz), dospelých (otvorené hodiny) a restoratívna joga (s liečebnými účinkami). Na základe požiadavky klienta je možné dohodnúť si s inštruktorkou individuálne hodiny pre jednotlivcov. Štúdio jogy poskytuje aj thajskú jogovú masáž. V štúdiu jogy sa okrem samotnej výučby jogy organizujú aj rôzne workshopy, prednášky a zaujímavé stretnutia. Informácie o nich budú vždy vopred zverejnené. Štúdio jogy Samadhi joga je centrum pre ľudí, ktorí majú radi jogu, vzdelávanie, zábavu, priateľov, tešia sa zo života, alebo sa to chcú naučiť. Každý klient je vítaný vstúpiť bez ohľadu na povolanie, pohlavie, identitu, či problémy a starosti, ktoré každého z nás dotvárajú vo vonkajšom svete, v ktorom žijeme. Vo svete skutočnej jogy neexistujú kreditné karty, účty, plány a termíny, je v ňom iba čisté JA. Do budúcnosti sú v Samadhi jogovom štúdiu plánované nové projekty, ktoré prinesú študentom nové zážitky a skúsenosti. Veríme, že v mnohom budeme jedineční a prví . Príďte sa presvedčiť.
Joga ako životný štýl
Joga nie je náboženstvo, je to filozofia, štýl života, spôsob, akým vnímame svet. Krásne na nej je, že nás do ničoho nenúti, nič nám násilne nediktuje, iba nás pomaličky prebúdza a nabáda, aby sme sami hľadali.
Prečítajte si tiež: Cesta k zdraviu s kaligrafickou jogou