Pavol Švárny je meno, ktoré rezonuje v slovenskom hokeji, najmä v kontexte úspechov VSŽ Košice v 80. rokoch. Tento článok sa zameriava na jeho hokejovú kariéru, s dôrazom na jeho pôsobenie v Košiciach a jeho prínos k zisku dvoch federálnych titulov.
Začiatky kariéry a mládežnícke roky
Švárny, odchovanec Liptovského Mikuláša, sa už v juniorskom veku prebojoval do československej reprezentácie. Jeho kariéra však na prahu dospelosti narazila na prekážku. "Bola to vtedy pekná aféra. Pobili sme sa zo sovietmi. Celé mužstvo," spomína Švárny na incident v Kopřivnici, ktorý vyústil do ročného dištancu pre celý tím. "Nemohli sme hrať na medzinárodnej scéne, ale ani doma." Po tejto vynútenej pauze sa však Švárny dokázal vrátiť a pokračovať v rozvíjaní svojho talentu.
Príchod do Košíc a zisk federálnych titulov
V roku 1981 sa Švárny presťahoval do Košíc, kde strávil nasledujúcich desať rokov. "Nakoniec som sa tu usadil. V Košiciach som odchytal desať rokov. Od dvadsiatych troch rokov tu bývam. Cítim sa ako Košičan, aj keď na Liptákov nedám dopustiť," hovorí Švárny. V drese VSŽ Košice dosiahol svoje najväčšie úspechy. V sezóne 1985/86 sa železiari dočkali prvého federálneho titulu v histórii. Vo finále play-off zdolali Duklu Jihlava v dramatickej sérii, ktorá vyvrcholila rozhodujúcim piatym zápasom. "A proti vojakom sme odohrali najnapínavejší a najdramatickejší zápas mojej kariére," spomína Švárny. Zápas sa skončil nerozhodne 2:2 a o titule rozhodli až trestné strieľania. "O titule rozhodol napokon mladík Belas, ktorý v poradí sedemnásty nájazd premenil a v Košiciach sa začali veľkolepé oslavy."
O dva roky neskôr, v roku 1988, sa Košice opäť tešili z titulu majstra Československa. Vo finále zdolali pražskú Spartu. Po prvom dvojzápase v Košiciach bol stav série nerozhodný 1:1. No v Prahe sa Košičanom podaril husársky kúsok, keď zvíťazili dvakrát a priniesli trofej na východ Slovenska. "Tie tituly mohli byť v Košiciach aj tri," hovorí Švárny. "Ďalšiu sezónu sme vypustili, aby sme funkcionárom dali najavo, že nám ublížili. Nemuseli sme skončiť štvrtí, mali sme aj na viac. No potom sme to opäť nakopli a v roku 1988 sme získali titul po druhý raz."
Švárny bol oporou košického mužstva a patril medzi najlepších brankárov v lige. "Vždy vraj vedeli kedy treba zabrať. Pritom v tíme neboli žiadny svätuškári," hovorí o vtedajšej partii v Košiciach. "Neraz sme v Košiciach vystupovali z vlaku a na zadku fiflí mali otlačené tvary debničky. Keď sme cestou z niektorého českého mesta hrali u sprievodcu karty až do rána a popíjali pivo. No ale vedeli sme, kedy si to môžeme dovoliť. Dokázali sme sa pekne pohádať, no potom zabrať tak ako sa patrí. My sme vlastne ani trénera nepotrebovali. Nám stačil na striedačke niekto dospelý. V kabíne platilo to, čo povedali takí hráči ako Liba, Slanina, Vodila či ja."
Prečítajte si tiež: Kariéra Pavla Molnára
Reprezentačná kariéra a absencia v národnom tíme
Napriek svojim výkonom v lige sa Švárny nedokázal presadiť do československej reprezentácie. "Myslím, že som za reprezentáciu mohol chytať. Keď sme boli majstri po prvý raz mal som veľkú formu, lenže nemal som stranícku knižku. A to bol vtedy tiež problém," vysvetľuje Švárny. "Jiří Králik bol súdruh, člen strany, Jaromír Šindel zväzák. Aj to sa bralo na zreteľ, aj preto ma nikdy do nároďáku nezavolali." S reprezentačnou osemnástkou získal na majstrovstvách Európy v Grenobli striebro. Štartoval aj na neoficiálnych majstrovstvách sveta dvadsaťročných vo Fínsku.
Pôsobenie v zahraničí a koniec kariéry
Do zahraničia odišiel Švárny až v čase, keď mal najlepšie roky za sebou. Ako tridsaťdvaročný chytal vo Francúzsku za Brianson. "Mal som odísť už po tom ako sme boli prvý raz majstri, lenže na zväze to hneď stopli. Nebol som reprezentant," hovorí Švárny. "Na emigráciu som veľmi nemyslel. Okrem toho ak som aj cestoval do zahraničia, tak nie s kompletnou rodinou. Jednu dcéru som musel nechať doma. Ja som nemal povahu nato, aby som ušiel za železnú oponu."
Po návrate z Francúzska pôsobil v slovenských kluboch v Žiline, Martine, Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej Vsi a Michalovciach, kde v tridsiatich ôsmich rokoch ukončil aktívnu kariéru.
Brankársky idol a spomienky na Vladimíra Dzurillu
Švárny mal svoj brankársky idol, ktorým bol Vladimír Dzurilla. "Po šampionáte v Grenobli si ma vyhliadli funkcionári Zetoru Brno, kde som z Liptovského Mikuláša odišiel na hosťovanie. Prvým brankárom bol vtedy Dzurilla, druhým Ševela a ja som v úlohe tretieho náhradníka," spomína Švárny. "Pravda, v tejto konkurencii som sa do bránky dostať nemohol. Po pol roku som sa preto vrátil na Liptov."
Súčasnosť a sledovanie hokeja
Aj dnes Pavol Švárny sleduje hokej a pravidelne ho môžete stretnúť na extraligových stretnutiach HC Košice. "Mám permanentku. V Steel Aréne mám svoje miesto pri jednom z barov na áčku. S Peťom Slaninom tam často rozoberáme okamihy zápasov," dodáva brankár, ktorý je v histórii košického hokeja zapísaný zlatými písmenami.
Prečítajte si tiež: Bratislavský futbalový zväz
Prínos Pavla Švárneho pre košický hokej
Pavol Švárny bol kľúčovou postavou úspešného tímu VSŽ Košice v 80. rokoch. Jeho brankárske umenie, skúsenosti a vodcovské schopnosti prispeli k zisku dvoch federálnych titulov, ktoré sú doteraz najväčšími úspechmi košického hokeja. Aj keď sa mu nepodarilo presadiť do reprezentácie, jeho meno zostane navždy spojené s legendárnou érou košického hokeja.
Zoznam federálnych šampiónov
ROČNÍK 1985/86. MAJSTER ČSSR VSŽ KOŠICE: Michal ORENIČ, Pavol ŠVÁRNY Juraj BAKOŠ, Juraj BONDRA, Mojmír BOŽÍK, Marián BRÚSIL, Miroslav DANKO, Milan JANČUŠKA, Peter SLANINA, Pavol VALKO, Rudolf ZÁRUBA Viliam BELAS, Miroslav HRIŇÁK, Miroslav IHNAČÁK, Dušan JABCON, Dušan KAPUSTA, Igor LIBA, Juraj MAŽGUT, Roman MUCHA, Jaroslav SPODNIAK, Milan STAŠ, Vladimír SVITEK, Marián ŠTEFANOVIČ, Ján VODILA, Miroslav ŽABKA, tréneri Ján SELVEK a Július KOVÁCS
ROČNÍK 1987/88. MAJSTER ČSSR VSŽ KOŠICE: Jaromír DRAGAN, Pavol ŠVÁRNY Jerguš BAČA, Juraj BAKOŠ, Juraj BONDRA, Mojmír BOŽÍK, Miroslav DANKO, Milan JANČUŠKA, Miroslav MARCINKO, Peter SLANINA Anton BARTÁNUS, Viliam BELAS, Peter BONDRA, Igor LIBA, Jaroslav SPODNIAK, Milan STAŠ, Vladimír SVITEK, Otto SÝKORA, Marián ŠTEFANOVIČ, Igor TALPAŠ, Peter VESELOVSKÝ, Ján VODILA, Pavol ZŮBEK, Peter ZŮBEK, Miroslav ŽABKA, tréneri Ján FAITH a Ján ŠTERBÁK.
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné