Športová zodpovednosť a výživa: Kľúč k úspechu detí v športe

V dnešnej dobe, keď sa čoraz viac hovorí o sedavom spôsobe života detí a s ním spojených problémoch, je dôležité venovať pozornosť úlohe športu a správnej výživy v ich živote. Telesná aktivita má pre deti zásadný význam nielen z fyzickej, ale aj z psychickej stránky.

Dôležitosť športu pre každé dieťa

Andrea Čvapková, odborníčka na detský šport, zdôrazňuje, že každé dieťa by malo športovať. Telesná aktivita je totiž pre jeho vývoj dôležitá nielen z fyzickej stránky. „Každé dieťa sa narodí s potrebou pohybu, niektoré s menšou, iné s väčšou. Keď nie je naplnená, môže sa to prejaviť zvýšenou nespokojnosťou, agresivitou, problémami s koncentráciou, učením sa,“ približuje Andrea Čvapková. „Okrem toho šport rozvíja aj dôležité vôľové vlastnosti - cieľavedomosť, výdrž, zodpovednosť, tímového ducha, ale aj zmysel pre čestnú hru.“ Podstatné, samozrejme, je, aby dieťa aktivita bavila, cítilo sa pri nej šťastné.

Šport v meste vs. na vidieku

Je fakt, že plánovane zakomponovať šport do života treba najmä pri mestských deťoch. Tie na vidieku sú ešte vždy v lepšej forme. „Fyzická úroveň detí je podľa skúseností našich trénerov lepšia v menších mestách, na dedinách. Chodia do lesa, behajú po dvoroch. Lezenie po stromoch je pre ne prirodzené, pre dieťa zo sídliska nie. Aj športy si preto osvojujú ľahšie. Sídliskové dieťa, ktoré žije sedavým životom, musíte najprv spevniť, vystavať, až potom s ním ďalej pracovať.“ Aj situácia v mestách sa však v posledných rokoch zlepšuje. Rodičia prikladajú pohybu čoraz väčšiu váhu a snažia sa k nemu viesť aj svojich potomkov. „Dnešní prváci, druháci už budú na tom lepšie ako terajší piataci, šiestaci. Uvedomenie rodičov sa zvyšuje, odmalička sa s nimi hýbu.

Všestrannosť pre mladšie deti

Pre mladšie deti je podľa Andrey Čvapkovej najvhodnejšia všestrannosť. „Správny postup pri športovaní detí do 9 rokov, je absolvovanie všeobecnej športovej prípravy. Ohmatajú si počas nej rôzne športy, vyskúšajú aj florbal, aj tenis, aj futbal. Chýbať by nemali ani atletické cvičenia, dostatok gymnastiky, ktorá spevní celé telo, aj pohybové hry rozvíjajúce sociálne väzby a tímovosť. Ak si aj zvolí rodič či dieťa už v prvej triede konkrétny šport, treba zistiť, či sú v tréningu zahrnuté aj tieto prvky. Podľa skúseností Andrey Čvapkovej sa to však napríklad v profi kluboch často nedeje. „Športové kluby potrebujú dosahovať výsledky a idú cielene len svojím smerom. Napríklad pri futbalistoch chcú, aby boli rýchli, dávali góly, a tak trénujú prevažne nohy. Výsledkom sú deti, ktoré majú síce silnú dolnú časť tela, ale nevedia, čo s rukami. Majú slabé chrbtice, pri pádoch sa ľahšie zrania.“ Keď uvažujete o tom, že svojho potomka prihlásite do profi klubu, určite stojí za to spýtať sa, ako tréningy vyzerajú.

Úloha trénera a rodičov

Kľúčovým bodom vo vzťahu k športu je často práve osoba trénera. V ideálnom prípade by mal mať osobitý prístup ku každému dieťaťu, vedieť správne motivovať či pochváliť aj to menej zdatné. Rodičia sa občas nechajú zviesť aj známym menom, napríklad majstrom Slovenska v danom športe. Takéto úspechy však neznamenajú, že bude vedieť pracovať s deťmi. Pri tréningu s nimi je dôležitý pedagogický talent, pozitívna motivácia a schopnosť ich počúvať.

Prečítajte si tiež: Výber lyží pre batoľatá

Jedným z hlavných faktorov pri utváraní vzťahu dieťaťa k športu sú rodičia. Tí by si mali dať pozor najmä na napĺňanie vlastných ambícií a snov cez svoje ratolesti. „Stretávame sa aj s rodičmi, ktorí napríklad už škôlkarov tlačia do atletiky, vidia v nich šampiónov. Ťažko chápu, že celý tréning nemôže byť len o atletike, pretože dieťa by sa nudilo. Do úvahy treba pri výbere vhodnej aktivity brať nielen fyzické, ale aj psychické predpoklady. Možno chcete mať doma Martinu Moravcovú v mužskom vydaní. Ak je však váš syn vyslovene typ na kolektívne športy, zrejme neuspejete. „Rodičia by mali upustiť od myšlienky, že v piatich rokoch dieťa začne robiť nejaký šport a bude v ňom geniálne. Na testy nám potom prichádzajú deväťročné deti, ktoré dovtedy plávali a mali aj výsledky, ale zrazu ich to nebaví. Keď pri testovaní zistíme, že dieťa má predpoklady na florbal, rodičia sa s tým nechcú zmieriť. Stále majú v hlave plávanie.

Motivácia a ciele

Najmä deti, ktoré nemajú až taký vrelý vzťah k športu, možno bude treba vhodne motivovať. Výborne fungujú kamaráti - keď deti idú na krúžok spolu, prežívajú ho, rozprávajú sa o ňom. „Dieťaťu treba dať nejaký cieľ. Kurz možno prirovnať napríklad k zápasu - ani boxer sa predsa nevzdá tak ľahko a neodchádza z ringu skôr, ako sa zápas skončí. Motiváciou môže byť veľký turnaj, na ktorý prídu aj rodičia. Alebo nejaká spoločná výhra, naše deti súťažili o tortu a mali z nej nesmiernu radosť. Pochvala od pani riaditeľky je tiež niečo, čo nedostávajú asi každý deň.

Všeobecná športová príprava

Všeobecná, pestrá športová príprava je to, čo dieťa v rannej fáze tréningového procesu potrebuje. Riešenie tréningu formou hry speje k tomu, že pohyb dieťa začne baviť a zistí, že „šport až tak veľmi nebolí“ a je zábavný. Deti si možno myslia, že sa na tréningoch len behá na okruhu a tréning je náročný. Ale nie je to pravda, deti potrebujú všeobecnú prípravu. Vtedy je tréning nastavený tak, ako má byť. Dosť pomôže aj účasť dospelého známeho športovca na tréningu detí. Preto dospelého športovca na tréning detí často pozývam. Je ich vzorom a zároveň motiváciou. Veď každý sa túži stať úspešným. Deti musia pochopiť, že za úspechom v športe, ale aj v živote je drina a ťažká práca. Nič nepríde samo. Ide o formu všeobecných pohybových hier, ktoré sú zaradené do tréningového procesu. V nich sa u detí rozvíja výbušnosť, dynamika, rýchlosť a tiež súťaživosť. Poradie detí je odmeňované, družstvá dostávajú body, rozvíjame cit pre súťaž, zodpovednosť za družstvo, tímovú prácu atď. Aj prekážkové dráhy sú vhodnou formou hry a súťaží v tréningu. Hovoríme tu o deťoch vo veku od šesť až do desať rokov. V ďalších fázach vývoja učíme deti správne trénovať a následne pretekať. S postupným vývojom narastá aj počet tréningov, dieťa sa na druhom stupni ZŠ začína postupne špecializovať na šport, pre ktorý je predurčené.

Kedy začať so špecializáciou?

Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom sa rôznia. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť. Chôdza ja najprirodzenejším pohybom človeka. Veľa rodičov si kladie otázku, kedy je najlepší čas začať u dieťaťa so špecializáciou na konkrétny šport. „Na vysokej škole učia všetkých telocvikárov, že existujú etapy športovej prípravy a tie hovoria čo, v ktorom veku by to dieťa malo vykonávať a v akom počte. Tieto etapy hovoria o tom, že do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému. V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu. V praxi to vyzerá tak, že dieťa, ktoré chce odohrať v sobotu zápas v hokeji, musí cez týždeň absolvovať aj iné tréningy v iných športoch. Ak to neurobí, nie je pripustené na zápas. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem. Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov. V prvej etape - najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela. Dieťa môžete prihlásiť na športový krúžok už od 4 rokov. Dôležité je, aby daný krúžok nebol špecializovaný na konkrétny šport. Mal by sa zameriavať na všeobecnú pohybovú prípravu. Častou otázkou je, či dieťa môže cvičiť so závažím. Môže, ale dôležitý je výber správneho závažia a vhodnej pohybovej aktivity. Neodporúčajú sa činky, pretože pri nich hrozí poškodenie kĺbov a svalov, ktoré sa vyvíjajú až do puberty. Zlé držanie by mal stanoviť lekár alebo fyzioterapeut, ktorý to vie posúdiť a následne by mal odporučiť cvičenia, nájsť kompenzačný šport a vhodné cvičenie, ktoré vyrovnáva disbalanciu - ak je veľa fyzickej aktivity, nájsť šport, pri ktorom musí viac rozmýšľať.

Výber krúžku a motivácia

Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si vyberie to, čo ho baví (s ohľadom na vek dieťaťa), no posúdiť, či sa na to hodí a má na to predpoklady by mal rodič. Po výbere krúžku je už rad na rodičovi, aby bol dôsledný za dieťa, aby ho do tréningov nenútil, ale správne motivoval. Tréner Dulina ale zdôrazňuje, že je potrebné myslieť aj na kompenzačný pohyb: „Ak dieťa hrá hokej na ľavú stranu, vhodným kompenzačným športom je basketbal, pri ktorom hrá s pravou rukou. Taktiež je dobré, ak sa športy dopĺňajú z hľadiska individuality a tímovosti. Futbal a iné kolektívne športy rozvíjajú u detí tímovosť.

Prečítajte si tiež: Hokej pre najmenších: Sprievodca

Spokojnosť dieťaťa a prevencia obezity

Jednou z nesporných výhod športu u detí je, že rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvykajú si na dodržiavanie pravidiel. Ako zistiť, či je tréner pre dieťa dosť dobrý? Odpoveď je jednoduchá. Najlepším ukazovateľom je spokojnosť dieťaťa. Nemusíte mať obavy, či svoje dieťa priveľmi nezaťažíte pohybovými aktivitami. „Zo svojej praxe viem, že deti rýchlo regenerujú. Telo si veľmi dobre zvyká na únavu, rýchlo získava kondíciu. Len to nechať na tom, či to dieťa zvláda mentálne. Nadchnúť ho pre ďalšiu aktivitu a správne motivovať. Mentálna únava často prevláda nad fyzickou. Netreba zabúdať na kvalitnú a čerstvú stravu, pitný režim a spánok. Dôležitá je aj pravidelnosť. Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne majú možnosť využiť program podpory prevencie obezity u detí. Kontaktujte svojho všeobecného lekára pre deti a dorast.

Vzor rodičov a úloha školy

Pre každé dieťa je vzorom správania jeho rodič. Pokiaľ je rodič aktívny , dieťa má jednoduchšiu cestu k športovaniu. Problém je, ak rodičia nešportujú no svoje deti do športu nútia. To môže u detí vyvolať nechuť k pohybu a vzdor.. Je veľa rodičov, ktorí nešportujú, to však nemusí nutne znamenať, že nemôžu motivovať svoje dieťa k zdravému pohybu. Ak dieťa má v danom športe svoj vzor, je dobré to využiť a umožniť mu vidieť ho naživo a takpovediac sa ho „dotknúť“. Spoločne prežité intenzívne okamihy pri športovom podujatí pozitívne vplývajú na vnímanie športu. Je veľmi dobré, ak deti vidia šport aj v televízii a bavia sa o ňom s rodičmi. Rozhodujúcu úlohu zohráva aj škola. Učiteľ na telesnej výchove môže byť veľký motivátor pre deti. Prostredníctvom učiteľa dieťa spoznáva rôzne druhy športov.

Šport a hodnoty

Šport je súčasťou školského rozvrhu a bežnou voľnočasovou aktivitou detí. Deti sú ako špongie, neustále sa učia a vstrebávajú lekcie zo svojho okolia. Aj v prípade športov, ktoré nie sú nevyhnutne tímové, je potrebné zdôrazňovať hodnoty, ktoré pre ne platia. Tu je 12 hodnôt, ktoré sa vaše dieťa môže naučiť pri športe:

  1. Riadenie času. Participovať na športe znamená, že deti musia skoro vstávať a dobre využívať svoj čas vyhradený na učenie. Musia sa naučiť, ako si určiť priority vzhľadom na svoj čas a intenzívne ho využiť. Taktiež to vyžaduje stálosť a pravidelnosť. Musia trénovať a hrať niekoľkokrát týždenne a cez víkend.
  2. Prekonávanie prekážok. Každé fyzické cvičenie je na začiatku náročné a zlepšenie vyžaduje, aby sme neustále posúvali hranice svojej komfortnej zóny.
  3. Zodpovednosť. Šport je často miestom, kde sa deti prvýkrát stretnú so zodpovednosťou mimo svojho domova.
  4. Priateľstvo. Tím ponúka skvelú príležitosť na stretnutie rôznych detí a vytvorenie skupinky priateľov. Vaše deti strávia množstvo hodín počas svojho detstva so svojimi spoluhráčmi a to môže znamenať, že si vytvoria väzby na celý život.
  5. Spolupráca. Keď sa deti zúčastňujú tímových športov, musia sa naučiť spolupracovať s ostatnými deťmi, ktoré nie sú ich súrodenci.
  6. Tímová práca. Šport má krásnu vlastnosť privádzať k sebe rôznych ľudí ako jeden tím. Keď sa spriatelia a naučia spolu trénovať a hrať, podporovať sa a povzbudzovať sa navzájom pri výhre aj prehre, sme svedkami niečoho nádherného. Tímová práca pomáha každému členovi tímu objavovať svoje vodcovské schopnosti, potrebu podporovať a byť podporovaný, zmysel pre lojálnosť a čokoľvek iné spojené s ich úlohou v tíme.
  7. Stanovovanie cieľov. Šport zahŕňa prácu za určitými cieľmi. Každá hra a každý tréning pomáha deťom osvojiť si optimistický, vpred pozerajúci prístup k životu. Deti sú správne nadšené z dosahovania malých cieľov, ako je výhra v zápase, návšteva neznámeho mesta, kde sa odohráva turnaj, či prvé skúšanie nového výstroja.
  8. Budovanie návykov. Športový tréning je kumulatívny, dennodenný proces, ktorý učí deti dôležitosti budovania dobrých návykov.
  9. Empatia. Pri športovej hre sa deti učia dostať sa do pozície ostatných hráčov - a to ako spoluhráčov, tak protihráčov - a predstaviť si, aké to je byť na ich mieste. Musia sa snažiť predvídať potreby ostatných, ako aj to, čo urobia.
  10. Inklúzia. Rozmanitosť je pri športe veľmi viditeľná. Nielen, že sú niektorí hráči talentovaní viac, kým iní menej, ale niektorí sú zase lepší v určitých aspektoch hry než iní. V tíme sú hráčom zvyčajne priradené roly na základe ich špecifických schopností. Toto môže pomôcť deťom naučiť sa prirodzene začleňovať ostatných - či už v škole, medzi kamarátmi, v širšej rodine.
  11. Disciplína. V tíme musia všetci pracovať spoločne, počnúc hráčom až po trénera, od brankára po útočníka. Športy a pohybové aktivity sú pre deti kľúčové nielen pre ich fyzický rozvoj, ale aj pre budovanie dôležitých životných schopností.

Výhody dlhodobého zotrvania na športových kurzoch

Keď sa dieťa zaregistruje na športový kurz, je prirodzené, že sa môže objaviť počiatočný entuziazmus, ktorý postupne vystrieda únava alebo dokonca záujem o iné aktivity. Avšak dlhodobé zotrvanie detí na športových kurzoch prináša viacero výhod, ktoré majú pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa v danom momente, ale aj v budúcnosti.

  1. Budovanie vytrvalosti a disciplíny. Každý kurz, najmä športový, si vyžaduje pravidelný tréning. Pravidelná účasť na kurzoch pomáha deťom pochopiť dôležitosť vytrvalosti a disciplíny. Tieto vlastnosti sú dôležité nielen v športe, ale aj v škole a neskôr v profesionálnom živote. Ak dieťa dokončí kurz, naučí sa, že trpezlivosť a usilovnosť prinášajú ovocie.
  2. Zlepšovanie fyzického zdravia. Pravidelný pohyb zlepšuje fyzickú kondíciu, posilňuje srdce, kosti a svaly. Kurzy ponúkajú systematický prístup k pohybu, ktorý prispieva k zdravému životnému štýlu. Vytrvanie v kurze znamená, že dieťa má možnosť pravidelne pracovať na svojej fyzickej zdatnosti a prevencii proti zdravotným problémom.
  3. Rozvoj sociálnych schopností. Športy poskytujú deťom jedinečnú príležitosť stretnúť sa so svojimi rovesníkmi, učiť sa spolupráci a komunikácii. Ak dieťa kurz ukončí predčasne, môže prísť o cenné príležitosti na rozvoj sociálnych zručností a interakcie s rovesníkmi. Zotrvanie v kurze podporuje budovanie kamarátstiev a tímovej spolupráce, čo sú neoceniteľné schopnosti do života.
  4. Budovanie sebavedomia. Každý dosiahnutý pokrok na kurze, či už ide o zvládnutie novej techniky alebo zlepšenie výkonu, posilňuje sebavedomie dieťaťa. Keď dieťa vidí, že dokáže prekonať výzvy a zlepšovať sa, nabáda ho to k ďalším výkonom a dáva mu pocit hrdosti na svoje úspechy.
  5. Návyky na celý život. Ak si dieťa vytvorí zvyk pravidelne sa venovať pohybovej aktivite, existuje veľká pravdepodobnosť, že si tento zvyk prenesie aj do dospelosti. Dlhodobé zapojenie do kurzu vytvára pevný základ pre zdravý a aktívny životný štýl.
  6. Podpora emocionálneho a mentálneho zdravia. Športové aktivity pomáhajú deťom zvládať stres a budovať odolnosť voči výzvam. Pohyb a interakcia s rovesníkmi stimulujú produkciu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a podporujú celkové mentálne zdravie. Zotrvávanie na kurze môže deťom pomôcť zvládať náročné obdobia a budovať emocionálnu stabilitu.
  7. Rozvoj motorických schopností a koordinácie. Dlhodobé zapojenie do športových kurzov výrazne prispieva k rozvoju jemnej a hrubej motoriky. Deti si prostredníctvom pravidelných aktivít zlepšujú koordináciu pohybov, rovnováhu a reflexy, čo sú schopnosti, ktoré majú široké využitie v každodennom živote.
  8. Príprava na budúce výzvy. Športy učia deti zvládať prehry, prijímať konštruktívnu kritiku a vyrovnávať sa s náročnými situáciami. Tieto lekcie sú neoceniteľné pre budovanie odolnosti a schopnosti adaptácie, ktoré sú dôležité pre úspech v akomkoľvek aspekte života.
  9. Dlhodobé budovanie zdravého vzťahu k pohybu. Zapojením do športových kurzov sa u detí vytvára pozitívny vzťah k pohybu a športu. Tento vzťah im môže pomôcť zvládnuť obdobia, keď budú čeliť stresu alebo vyčerpaniu. Šport im poskytne nástroj na regeneráciu a udržiavanie psychického zdravia.
  10. Prispievanie k rodinnej dynamike. Účasť detí na športových aktivitách môže mať pozitívny vplyv na celú rodinu. Rodičia môžu byť súčasťou ich športovej cesty ako podpora alebo fanúšikovia, čo posilňuje rodinné putá. Navyše sa tým vytvára priestor na zdieľanie úspechov a riešenie výziev spoločne.

Ako podporiť dieťa v zotrvaní na kurze?

  • Poskytnite dieťaťu pozitívnu motiváciu, povzbudzujte dieťa a oceňujte jeho snahu, aj keď to niekedy nie je jednoduché
  • Diskutujte s dieťaťom o tom, ako mu kurz pomáha zlepšiť sa a aký má preňho dlhodobý prínos
  • Zaujímajte sa o jeho pokroky, pravidelne sa pýtajte, čo sa naučilo alebo aký pokrok urobilo
  • Zostaňte v kontakte s inštruktormi, učitelia a tréneri v spoločnosti Benitim sú pripravení pomôcť, ak má vaše dieťa pochybnosti alebo rieši vlastné výzvy

Čo robiť, ak chce dieťa kurz opustiť?

Ak sa dieťa rozhodne, že už nechce pokračovať v kurze, je dôležité túto situáciu riešiť s pochopením a podporou. Deti sa často stretávajú s protichodnými pocitmi - na jednej strane si môžu užívať čas strávený na kurze, no na druhej strane ich láka tráviť viac času s kamarátmi alebo skúšať niečo nové. Ako rodičia môžete pomôcť tým, že:

Prečítajte si tiež: Regenerácia tela športovca

  • Vypočujte si ich dôvody - zistite, prečo dieťa nechce pokračovať. Môže ísť o únavu, stratu motivácie alebo záujem o iný druh aktivity.
  • Podporte ich rozhodovanie - pomôžte dieťaťu pochopiť, že je normálne cítiť sa nerozhodne. Povzbuďte ho, aby zvážilo výhody zotrvania, napríklad zlepšenie zručností, budovanie priateľstiev či dokončenie niečoho, čo začalo.
  • Navrhnite kompromis - ak je to možné, dohodnite sa na skúšobnom období, počas ktorého bude dieťa pokračovať v kurze, aby malo čas lepšie zvážiť svoje rozhodnutie. Môžete sa tiež dohodnúť, že vonkajšie aktivity s kamarátmi sa presunú na dni, keď kurz nemá.
  • Buďte pozitívnym príkladom - ukážte dieťaťu hodnotu vytrvalosti. Zároveň rešpektujte jeho pocity a podporujte ho v hľadaní aktivity, ktorá mu bude prinášať radosť.

Pamätajte, že takéto rozhodnutia sú súčasťou procesu, v ktorom si deti osvojujú dôležité životné lekcie o zodpovednosti a prioritách.

Športový poukaz

Spoločnosť Benitim ponúka možnosť využiť športový a rekreačný poukaz, ktorý môže byť skvelým spôsobom, ako podporiť pravidelné športové aktivity vášho dieťaťa. Tento poukaz môže znížiť finančné náklady spojené so športovým kurzom a zároveň poskytnúť vášmu dieťaťu prístup k profesionálnym tréningom a hodnotným skúsenostiam. Športový poukaz je zakotvený v zákone o príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorý umožňuje zamestnancom uplatniť si príspevok vo výške až 55 % nákladov na športové aktivity ich detí. Tento zákon tak podporuje dostupnosť športových aktivít pre široké spektrum rodín. Predstavujú priestor, kde sa deti môžu naučiť hodnotné životné lekcie, získať nové zručnosti a budovať si silný základ pre budúcnosť. Keď podporíte svoje dieťa, aby vytrvalo, investujete do jeho šťastnejšieho, zdravšieho a úspešnejšieho života.

Vplyv pandémie na športovanie detí

V čase pandémie je úloha rodiča ešte zložitejšia, pretože kvôli bezpečnostným opatreniam fungujeme všetci v inom režime. Deti sa nemôžu stretávať na krúžkoch a ani telesná výchova na školách nefunguje. Rodič by mal ísť príkladom svojim deťom, viesť aktívny životný štýl, chodiť s deťmi do prírody, zabehať si, venovať sa turistike. Úlohou rodiča je aj v domácnosti nájsť vhodnú pohybovú zábavu, či už švihadlové cvičenia, detská joga alebo rôzne spoločenské hry, ktoré sú zamerané na pohyb. Prispelo k tomu aj dlhé obdobie, keď deti trávili viac času doma a online než na čerstvom vzduchu a v kolektíve.

Mentálna príprava a psychológia športu

Športová psychologička Petra Pačesová sa zameriava predovšetkým na oblasť mentálnej prípravy individuálnych športovcov i športových tímov, skvalitnenie tréningu založeného na koncentrácii športovca, zvládanie stresu.

Kognitívne funkcie a športová inteligencia

Na pracovisku Pačesovej sa často zaoberajú otázkou kognitívnych funkcií v športe. Rôzne športy majú tendenciu zlepšovať ich, či sa hýbeme rekreačne, alebo športujeme na vrcholovej úrovni. Hovorí sa o športovej inteligencii: vedieť predvídať situácie, pohyb súpera, pohyb lopty, mať skvelú koncentráciu pozornosti a vedieť s ňou pracovať a mať dobrú pamäť.

Odolnosť proti prehrám a stresu

Odolnosť proti prehrám a stresu sa dá trénovať. Každý vrcholový športovec má možnosť pracovať so športovým psychológom, prípadne mentálnym trénerom, s ktorým spoločne nastavujú techniky a stratégie napríklad zvládania stresu. Možností zvládania stresu je viacero, sú individuálne.

Sebavedomie mladých športovcov

Mnohí mladí športovci nie sú sebavedomí a nevedia pomenovať svoje silné stránky. Na rozdiel od zahraničnej mládeže, ktorá pomenuje ako silné stránky niekedy aj to, čo nie je pravda, sú naši menej sebavedomí. Je to asi aj vo výchove. Niekedy to, že sa pochvália, berú ako chválenkárstvo, ako niečo, čo je zakázané, čo nie je dobré.

Priateľstvá v športe

Šport v sebe nosí veľmi silný sociálny aspekt: ak prežívame niečo príjemné s človekom, ktorý mi je blízky, má to ešte väčšiu cenu. Prežívame spolu zážitky. Priateľstvá však nájdeme nielen v rámci jedného tímu, ale aj medzi športovcami, ktorí spolu na športovisku súperia.

Motivácia a rodina

Rodina je najväčším motivačným faktorom, či je reč o pohybe, alebo o iných zvykoch. Je dobré, ak má dieťa prvotný impulz z rodiny a jeho okolie, prostredie je nastavené motivačne. Rodičia vždy fungujú ako vzory.

Výchova a talent

Rodič môže zamiešať karty. Výchova, ktorá je však príliš prísna, môže niekedy aj uškodiť. Rodičia si občas myslia, že ak tvrdý a neprimerane autoritatívny prístup vychoval z Agassiho tenisovú špičku, bude to tak aj s ich dieťaťom. Naopak, tomu, že Agassi tenis znenávidel, už neprikladajú význam.

Kultúra športového fandenia

Mnohí rodičia si neuvedomujú, že aj to, ako domáce fandenie na gauči vyzerá, môže ovplyvniť dieťa. Dieťa vie z tohto správania pred televízorom vyčítať a vycítiť množstvo vecí. Ak rodič nadáva na športovca, ktorý povedzme nepremenil šancu, tak jeho dieťa sa logicky domnieva, že ak ono sa dostane do podobnej situácie, ak neskóruje, rodič bude reagovať rovnako, ako reagoval na športovca v televízii. Je to škoda, lebo týmto oberáme deti o odvahu, o kreatívne riešenia, blokujeme ich v situáciách, v ktorých by mohli riskovať.

Nálepkovanie a úspech

Dieťa by nemalo počuť, že je drievko, lebo potom funguje podľa toho, čo psychológovia volajú sebanaplňujúce proroctvo, a bude sa ako to drievko správať - bude napĺňať očakávania okolia. Je dôležité, aby dieťa zažívalo úspech. Ak sa mu darí, je to silný motivačný faktor.

Vplyv pandémie na psychiku detí

Šport prináša do života detí systém, štruktúru, ohraničenie ich času. Teraz nikto nevie, čo nás čaká, koľko budú trvať reštrikcie. Je veľmi náročné ustáť tú nepredvídateľnosť. Šport chýba aj v dennej organizácii času rodičom i deťom. Deti majú rady, keď vedia, čo bude nasledovať, aký bude denný program. Sú vtedy pokojnejšie a spokojnejšie.

#

tags: #dieta #zodpovednost #pri #sporte