Šport, hokej a cyklistika, sa stal pre mnohých životným štýlom, plným odhodlania, trpezlivosti a prekonávania prekážok. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty športu, od motivácie a prípravy až po riziká a zranenia, s dôrazom na hokej a cyklistiku.
Od hokeja k zjazdovej cyklistike
Rozhodovanie medzi hokejom a bicyklom môže byť pre mladého športovca náročné. Jeden slovenský zjazdár sa rozhodoval medzi hokejom a bicyklom. Nakoniec sa stal súčasťou slovenskej zjazdárskej špičky a preteká s najlepšou svetovou ligou. Ako sám hovorí: "Šport sa stal jeho životným štýlom."
Motivácia a začiatky
Motivácia k športu môže prísť z rôznych zdrojov. Pre spomínaného cyklistu to boli kamaráti, s ktorými trávil čas. "A asi ma k tomu priviedli kamaráti, s ktorými som trávil čas. Oni sa bicyklovali tiež." Dôležitú rolu zohrávajú aj financie, najmä v začiatkoch. "Na začiatku to boli určite financie. Začal som ako tínedžer, a ak by som nemal peniaze od rodičov, tak sa nepohnem dopredu." Postupne sa však situácia môže zmeniť, napríklad získaním dresov zadarmo od tímu. "A keď som začal trošku viac pretekať, dostal som zadarmo dresy od tímu, za ktorý som súťažil."
Trpezlivosť a vytrvalosť
Neskôr hrá významnú rolu najmä trpezlivosť - vydržať, aj keď úspechy nie sú. Ani ja som ich na začiatku nemal, ale som trpezlivý. Vydržal som to robiť tak dlho, kým som sa nezlepšil. Dôležité je tiež robiť to, čo človeka baví a nemať tlak od okolia. "Ja som jazdil vždy preto, lebo som chcel. Nemal som žiaden tlak ani od rodičov, ani od okolia. Bola to moja voľba."
Samouctvo a odovzdávanie skúseností
Cyklista sa s kamarátmi učil všetko sám. Ale keď spätne vyhodnotím, kam sme sa až dokázali dostať, je to možno o to obdivuhodnejšie. Dnes sa snaží odovzdávať svoje skúsenosti ďalej a učiť ľudí správne techniky. "Mňa takisto veľmi baví učiť tento šport. Je tu obrovský potenciál a je super odovzdávať to iným. Kým ja som sa to musel učiť 20 rokov, teraz sa to dá naučiť pomerne rýchlo."
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Vzory a inšpirácia
Každý športovec má svoje vzory. Pre cyklistu bol vzorom Sam Hill, legendárny Austrálčan. No ako príklad som mal rôznych športovcov z rôznych odvetví a dodnes som veľký fanúšik viacerých športov, či už je to hokej, motokros, lyže, alebo bicykle. Šport učí človeka zvládať prehry a ťažšie situácie. Je to drina, ale veľa vecí vás to naučí. Aj do života. Napríklad ako zvládať prehry, ťažšie situácie.
Konkurencia a kamarátstvo
V zjazde sú momentálne asi traja, ktorí sú si konkurentmi, ale zároveň sú dobrí kamaráti. Mám na mysli Adama Rojčeka a Denisa Kohúta. Veľa krát sa rozprávame o postoji, nastavení bicykla. Vieme, že keď sa niekto z nás posunie dopredu, tí dvaja sa ho budú snažiť dobehnúť, čiže sa vo svete posúvame spolu dopredu.
Najväčšie úspechy
Asi najväčším úspechom je pre mňa 19. miesto z majstrovstiev sveta v roku 2021 v talianskom Val di Sole. Tamojšia trať je považovaná za jednu z najťažších na svete. Navyše fyzicky je veľmi náročná. Už po minúte trate je človek enormne vyčerpaný, no má pred sebou ďalšie dva a pol minúty. A čím je trať nižšia, tým je strmšia, tzn. Navyše na majstrovstvách sveta je obrovská konkurencia, takže to 19. Moja radosť i radosť môjho okolia bola veľká.
Plány do budúcnosti
Tento rok sa najviac sústreďujem na Európsky pohár. Ide o podujatie, kde vieme ako krajina naozaj vyhrávať, jazdiť medzi najlepšími. Európsky pohár má šesť kôl. Čaká nás Svetový pohár v Poľsku. To sa často nestáva. Tam sa veľmi teším. Čakajú nás majstrovstvá Európy (v auguste) vo Švajčiarsku na najstrmšej trati sveta. Nikdy som tam nebol, som teda veľmi zvedavý. Má ešte horšiu povesť než trať v Taliansku. Majstrovstvá sveta budú v Andorre, kde som už raz bol, ale je tam úplne nová trať, takže som zvedavý, čo nás čaká. Ešte budú majstrovstvá Slovenska. Sezóna sa končí koncom septembra, prípadne menšími pretekmi v októbri.
Príprava a strava
Príprava na všetky preteky je pomerne podobná, či už ide o Slovenský pohár, alebo o Svetový pohár. Celú jar nastavujeme bicykle. Je toho teda veľa, ale mentálne človeku pomáha, keď verí, že sa pripravoval správne a zodpovedne. Všetkým záujemcom hovorím aj sa ich to snažím učiť, že najdôležitejší je čas strávený na bicykli. Ja som ako kontajner, zjem úplne všetko. A zjem toho veľa. Keď cvičím, potrebujem veľa bielkovín, keď športujem, veľa sacharidov. A keďže zjazd je najmä o technickej disciplíne, nie úplne o výkonoch, myslím si, že postačí dodržiavať to, čo som uviedol. Musel som veľa premýšľať, čo si môžem dovoliť a čo je výživovo správne.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Technológie a šport
Používam hodinky a hrudný pás. V lete používam stopky. Najnovšie si sledujem aj spánok, to ma veľmi baví. Snažím sa spať osem hodín, vtedy sú tie čísla najlepšie (aj keď nie vždy sa mi to dá). Je toho pomerne veľa, čo vyhodnocujú. Napríklad tepovú frekvenciu počas spánku, evidujú, ako telo odpočíva, sledujú stres počas dňa i to, ako sa človek hýbe, koľko poschodí či krokov zvláda. Stále ma sledujú. (úsmev) Samozrejme, nemusím brať na to ohľad, ak nechcem. Ťažko povedať, či by mi nechýbali, keby som si ich dal dole. (úsmev) Predtým som mal model Instinct 2, teraz mám Instinct 2X s väčším displejom. Život bez nich je väčší freestyle, človek žije bez dát, všetko robí viac pocitovo. Do istej miery je oslobodzujúce, že robíte iba to, na čo máte chuť. Ja som predtým hodinky nenosil, ale pokiaľ budem aktívny v športe, určite ich budem využívať. Minimálne by mi chýbala disciplína, aj keď ja som disciplinovaný človek. Takisto aj všetci moji spomínaní športoví konkurenti majú hodinky Garmin, dokonca všetci máme spomínaný model, lebo je ľahký a na to, čo potrebujeme, asi najlepší. Často sa o tom spolu rozprávame. Páči sa mi dizajn a komunikácia s Garminom. Mám s týmto výrobcom veľmi dobrú spoluprácu. Sú ochotní pomôcť, poradiť mi. Vo firme vedia, aký šport robím, čo by mi mohlo vyhovovať. V minulosti som mal s niektorými sponzormi aj zlú komunikáciu, resp. žiadnu. S Garminom sme konzultovali tri modely. Záleží totiž aj na tom, akí zdatní ste v cyklistike. Hlásia vám aj počasie, východ a západ slnka, tep. K dispozícii mám rôzne grafy, dĺžky krokov, čas opory, ba dokonca aj stav, koľko milisekúnd je moja noha na zemi. Keďže nie som bežec, využívam najmä dáta tepovej frekvencie. V cyklistike však často využívame aj výšku „naklesaných“ metrov. V aplikácii presne vidím, koľko metrov som išiel hore, koľko dole. Ak by hodinky reflektovali aj meranie wattov, teda to, akou silou tlačíte do pedálov. Nemusíte mať zakaždým na sebe hrudný pás, aj keď meranie s ním je oveľa presnejšie. Nemusím ich nabíjať každý večer ako mobilný telefón ani na to myslieť. Vývojári firmy Garmin to všetko robia na základe komunikácie s používateľmi. Zisťujú rôzne aspekty a dáta vyhodnocujú. Základom je, aby sa pri tom človek nestresoval, aby ho to pri používaní tešilo. Hodinky vám počítajú napríklad i to, koľko opakovaní v posilňovni spravíte. Som jazdec, nie vývojár, ale klobúk dolu pred týmito devízami.
Relax a oddych
S otcom na rybách. Nechodím na ryby často, ale takýto oddych mám najradšej. A takisto rád trávim čas s kamarátmi, keď som doma. To je pre mňa najväčší relax a asi aj dôvod, prečo som zostal žiť na Slovensku. No aj hokej je pre mňa skvelý relax.
Výber bicykla
Parametrov je veľa, často dostávam otázky, aký bicykel si vybrať. Nemôžem radiť začiatočníkom, aby si kúpili bicykel, aký mám ja. Je to, ako keby ste človeku, ktorý si chce kúpiť auto, radili, aby si na cestu do mesta kúpil formulu. Ja mám pretekársky špeciál, je to bicykel určený na zjazdárske trate. Väčšine ľudí však odporúčam „všeobecný bicykel“, tzn. A radím im aj bicykel s teleskopickou sedlovkou (sedlo vo vysokej polohe). Ja som dostal ponuku jazdiť za Kellys Factory Team, povedal som im áno a od roku 2016 až dodnes jazdím za tento tím. Každý rok bicykel, na ktorom jazdím, nejakým spôsobom zlepšujeme. Sám sa na tomto vývoji podieľam, dávam im spätnú väzbu, testujem rôzne veci.
Poskytovanie hodnoty a rozvoj
Nevymyslel som to ja, bol to nápad firmy Kellys, ako cez jazdenie na bicykloch poskytnúť ľuďom určitú hodnotu. Keď sme nahrali zopár prvých videí, videl som, že ľuďom sa to páči a tešia sa z toho, že ich to chce niekto naučiť. Uveril som, že aj toto je spôsob, ako sa tým živiť, a že preteky nie sú všetko. Pekne sa to rozvinulo. Môžem im tak veľa odovzdať a ten, kto má záujem, si to nájde. Chcel by som ostať pri bicykloch. Čaro kempov spočíva v tom, že záujemcovia sami radi prídu za vami, že sa chcú niečo naučiť. Zatiaľ mávam iba 1 - 2 kempy ročne (každý trvá väčšinou 2 - 3 dni), lebo takmer každý víkend mám obsadený.
Časté chyby
Veľmi častou chybou je zlý postoj - ľudia neraz sedia na bicykli príliš v drepe, potom ich bolia nohy. Nepoužívajú prednú brzdu. Boja sa, že spadnú, preto brzdia len zadnou, čo takisto nie je správne. Alebo pozerajú príliš blízko pred seba a potom nevidia, čo prichádza. Čím rýchlejšie idú, tým je to pre nich stresujúcejšie.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
Mýty o elektrobicykloch
V súčasnosti je veľa mýtov spojených s príchodom elektrobicyklov. Na porovnanie, na elektrobicykli toho stihnem ako športovec za kratší čas viac ako na klasickom bicykli. A pre zaujímavosť, veľmi dobrý klasický bicykel môžete kúpiť za cca 4 000 eur, elektrobicykel možno za 6 000 eur. Najdrahší elektrobicykel však kúpite aj za 15 000 eur, klasický zase aj za 10 000.
Podpora od rodiny
Rodičia na začiatku nesúhlasili s cyklistikou, pretekmi. Báli sa o mňa. Keď však videli, že sa posúvam vpred, začali sa z úspechov tešiť spolu so mnou. Akceptujú tento šport, fandia mi.
Zranenia v hokeji a iných športoch
Šport prináša nielen radosť a úspechy, ale aj riziká a zranenia. Hokej a cyklistika nie sú výnimkou.
Zranenia v hokeji
Príkladom zranenia v hokeji je prípad Zdena Cháru, kapitána hokejistov Bostonu, ktorý dohrával sezónu so zranením. Slovenský obranca ani po skončení finálovej série Stanleyho pohára nechcel hovoriť o zranení v bedrovej oblasti, aby to neznelo ako výhovorka po prehre. Jediným náznakom zdravotných problémov bola rozbitá hlava pred v rozcvičke pred tretím zápasom série. Chára sa vtedy pošmykol a v páde nechtiac podrazil spoluhráča Milana Lucica, ktorý mu spadol na hlavu. Napriek niekoľkým stehom nastúpil do zápasu. Aj Michael Raffl skolaboval počas sobotňajšieho zápasu NHL medzi Philadelphiou Flyers a New Yorkom Rangers. Raffla zasiahol do hlavy Stoll bez zjavného úmyslu, Rakúšan sa potom vrátil na lavičku, kde na chvíľu stratil vedomie a domáci fyzioterapeuti ho následne dezorientovaného premiestnili do šatne. O druhý znepokojujúci moment sa postaral Radko Gudas. Český obranca tvrdým hitom do hlavy poslal na ľad útočníka Rangers Viktora Stalberga, ktorý mal v momente bodyčeku hlavu dole a Gudasa nevidel.
Tragédie v lyžovaní
Matteo Franzoso, Margot Simondová, Marco Degli Uomini a Matilde Lorenziová. Za posledných niekoľko mesiacov dve krajiny, Taliansko a Francúzsko, stratili mladé talenty, ktoré zaplatili na tréningoch za svoju vášeň tú najvyššiu cenu. Neboli žiaľ prvými. Tragédie na svahoch sú súčasťou alpského lyžovania rovnako ako príbehy o fenomenálnych víťazstvách či úspešných návratoch. Za posledné storočie sa postupne zaviedlo niekoľko opatrení a bezpečnostných prvkov, ktoré sú už v dnešnej dobe považované za neodmysliteľnú samozrejmosť. Týmto zmenám, ktoré prispievajú v súčasnosti k ochrane športovcov, žiaľ, taktiež predchádzali úmrtia, v tých časoch však ešte priamo na pretekoch.
Jednou z prvých obetí bol taliansky lyžiar Giacinto Sertorelli. Mal 10 súrodencov a vzhľadom na hlboko zakorenenú športovú tradíciu v rodine začínal svoju kariéru ako slalomár. Preraziť a upútať pozornosť sa mu podarilo v medzivojnovom období, keď ovládol domáce juniorské majstrovstvá. Následne si ho pod ochranné krídla vzal rakúsky tréner Leo Gasperl, ktorý v ňom videl obrovský potenciál. Na seniorskej úrovni presedlal na zjazd. Významný debut zažil na zimnej olympiáde v roku 1936, prvýkrát boli totiž do programu zaradené preteky alpského lyžovania. Veľmi sľubnú pozíciu si držal v slalome do momentu, kým na trati nenatrafil na súpera z Bulharska, ktorý spadol pred ním. V snahe vyhnúť sa mu spadol taktiež. Medailu si tak napokon spod piatich kruhov neodviezol. Všetko si vynahradil ešte v tom roku na majstrovstvách sveta, keď ukoristil striebro v zjazde, ktoré o rok neskôr aj obhájil. Sezóna po olympiáde nebola úspešná len ziskom cenného kovu, zo 16 medzinárodných pretekov, na ktorých sa zúčastnil, zvíťazil 12-krát a dvakrát obsadil druhú priečku. Napriek sľubnému začiatku kariéry nedokázal viac. Posledné preteky odjazdil v Garmisch-Partenkirchene v januári 1938. Počas zjazdu bol vo vedení, no doplatil na neoznačenú nerovnosť značne zľadovateného svahu, ktorá ho vytlačila z trate a narazil do stromu. Vážnym zraneniam podľahol o dva dni v nemocnici. Posmrtne mu bola udelená zlatá medaila za športovú odvahu.
Zjazdár John Simmelink sa narodil v Číne holandským rodičom. Keď mal 12 rokov, rodina sa presťahovala do Kanady. Do povedomia a sveta lyžovania sa dostal víťazstvom v zjazde na zimných hrách Commonwealthu. Navyše v obrovskom slalome vybojoval bronzovú medailu. V tom čase mal 19 rokov a po solídnych majstrovstvách sveta bol považovaný za veľkú nádej pre Kanadu na nadchádzajúce olympijské hry. O rok neskôr sa zúčastnil zjazdu na prestížnych pretekoch Arlberg-Kandahar v Garmisch-Partenkirchene. Podmienky boli v deň štartu mimoriadne náročné, viacerí účastníci hovorili o zľadovatenej a ťažkej trati, a niekoľko z nich radšej odstúpilo zo súťaže. John Simmelink štartoval s číslom 44, do cieľa sa však nedostal. Podľa svedkov na konci úseku začal príliš skoro zrýchľovať, uvoľnilo sa mu viazanie, v dôsledku čoho stratil rovnováhu a zrútil sa do skalnatého žľabu. Keď ho záchranný tím našiel, bol ešte nažive: „Stále kričal. Jeho prilba bola rozbitá ako škrupina. Krvácala mu hlava. Nos mal rozbitý. Čeľusť mu krivo visela,“ opísal situáciu Sports Illustrated. Zomrel tri hodiny po nehode na operačnej sále v nemocnici. Príčinou smrti bola trojitá fraktúra lebky. Johna Simmelinka pochovali o tri dni neskôr v Garmischi. Jeho smrteľný pád bol jedným z prvých v rámci súťažného lyžovania na medzinárodnej úrovni. Nanešťastie nie posledným v roku 1959.
O štyri týždne neskôr zomrel mladý rakúsky pretekár Toni Mark. V priebehu dvoch rokov získal osem medailí na majstrovstvách Rakúska juniorov a v roku 1954 vyhral všetky disciplíny na majstrovstvách Salzburgu. Zahviezdil aj v Tatranskej Lomnici, kde ovládol slalom, zjazd a kombináciu. Osudný sa mu stal taktiež zjazd, krátko pred cieľom zišiel z trate a narazil do skupiny divákov. Utrpel ťažké zranenia hlavy a o tri dni neskôr im podľahol v nemocnici.
Až po týchto dvoch smrteľných nehodách FIS v lete 1959 na kongrese prijala povinné používanie prilieb, zavedenie tréningov v zjazde, zavedenie funkcie technického delegáta zodpovedného za bezpečnosť a zlepšené bezpečnostné opatrenia na svahoch v podobe ochranných sietí a balíkov slamy.
Nehody a zranenia mimo športu
Nehody sa však dejú aj mimo športovísk. Obraz havarovanej vojenskej cisterny budí hrôzu. Riadenie tohto vozidla totiž nezvládol jeden z dvoch vojakov, ktorí práve smerovali z Tepličiek do Hlohovca. Najskôr narazili do mohutného kmeňa topoľa, ktorý ich odrazil na druhú stranu cesty, kde skončili v priekope. Vojenská cisterna ministerstva obrany mala namierené do Hlohovca. Riadenie vozidla sa však vymklo jednému z vojakov z rúk a vrazil do topoľa. Ten ho odrazil na opačnú stranu cesty, kde auto skončilo v priekope v lesnom poraste. Kabína auta ostala úplne rozbitá. Spolujazdec však ostal zakliesnený nohami v aute, zasahovať museli záchranári, hasiči, dopravní policajti. Na miesto dorazila aj vojenská polícia, ktorá nehodu vyšetruje. Napokon však muža z auta dostali von a s ťažkými zraneniami ho vrtuľník previezol do nemocnice.
tags: #majstrovstvá #hokej #rozbitá #hlava #slovensko #zranenie