Slovenská hokejová reprezentácia je jedným z najvýraznejších športových kolektívov na Slovensku. Od roku 1996 sa slovenskí hokejisti zúčastnili už na dvadsiatich deviatich majstrovstvách sveta. Slováci od svojho debutu medzi najlepšími nikdy nezostúpili do nižšej kategórie svetového šampionátu IIHF. Od debutu na samostatných majstrovstvách sveta v roku 1996 absolvovali Slováci už dvadsaťdeväť turnajov tohto rangu. Niektoré okamihy zostali navždy v srdciach všetkých fanúšikov, napríklad legendárny víťazný gól Petra Bondru vo finále MS 2002.
Začiatky hokeja na Slovensku
Kanaďania sa právom hrdia, že dali svetu jednu z najúžasnejších hier - ľadový hokej. V zámorí sa hral už v 19. storočí, ale postupne prenikal aj do Európy. Prvé majstrovstvá Európy sa konali v roku 1910. V tom čase však ešte kanadský (ľadový) hokej súperil s bandy hokejom a definitívne si razil cestu až po olympijských hrách v roku 1924 v Chamonix. Aj na Slovensku dlho vládol bandy hokej a kanadský hokej spopularizovali až ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom bol rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal I.
Prvé slovenské kluby boli členmi Československého svazu kanadského hockeye, ktorý reagoval na rozvoj hokeja vytváraním žup. Slovenská župa Československého svazu kanadského hockeya vznikla 29.12.1929. Jej zakladajúcimi členmi sa stali Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Predsedom sa stal Ing. Vilém Ždímal z Bratislavy. Župa však existovala krátko. Po nezhodách na druhých majstrovstvách Slovenska v Žiline sa funkcionári Ski klubu Bratislava vzdali funkcií, čo prakticky znamenalo ukončenie sľubne sa rozvíjajúcej činnosti. Začiatkom roka 1932 vznikla postupne Východoslovenská, Západoslovenská a Stredoslovenská župa. Prvá organizovaná súťaž odštartovala už v roku 1930 - majstrovstvá Slovenska - a v roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava.
Slovenskí hráči sa spočiatku iba zriedkavo dostávali do reprezentácie, tobôž na vrcholné svetové podujatia. Prvým Slovákom, ktorý sa dostal do československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják, ktorý štartoval v roku 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 došiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. A práve to mu otvorilo dvere do reprezentácie. V mužstve Československa nechýbal ani na ZOH v roku 1936 v Garmisch - Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. Nad Európou sa však už vtedy vznášali mraky fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny. Po rozbití Československa vznikol v roku 1938 Slovenský hokejový sväz a s ním prišla aj prvá samostatná slovenská reprezentácia. V období rokov 1940-43 zohrala 10 medzištátnych zápasov s bilanciou: 3 víťazstvá, 2 remízy a 5 prehier. V krajine pod Vysokými Tatrami sa hokeju darilo najmä všade tam, kde na to boli vhodné prírodné podmienky. Po 2. svetovej vojne sa Slovenský zväz stal opäť súčasťou Československého svazu a v prvom ročníku obnovenej celoštátnej súťaže hrali tri mužstvá zo Slovenska - ŠK Bratislava, ŠK Banská Bystrica a HC Vysoké Tatry. Prvé povojnové majstrovstvá sveta sa hrali v roku 1947 v Prahe a v mužstve Československa hral zase Ladislav Troják, ktorý však v novembri 1948 zahynul pri leteckej katastrofe nad kanálom La Manche spolu s ďalšími piatimi reprezentantmi. V Prahe to boli jeho piate majstrovstvá. Mužstvo trénoval Kanaďan slovenského pôvodu - Matej Buckna.
V prvom desaťročí po 2. svetovej vojne sa v celoštátnej súťaži postupne objavilo viacero slovenských mužstiev: VŠ Bratislava, ŠK Banská Bystrica, Žilina, na 5 sezón popradský klub s rôznymi názvami, no stále miesto si vybojoval iba Slovan Bratislava, kde sa pomaly začali sústreďovať najlepší slovenskí hokejisti aj z vidieka. Najmä jeho zásluhou sa v 50-tych rokoch zvyšoval aj podiel Slovákov na reprezentácii Československa. Po Ladislavovi Trojákovi sa pocta reprezentovať Československo ušla až po dlhých 18 rokoch ďalšiemu Slovákovi Jánovi Jendekovi - na MS 1955 v Nemecku. Vtedy sa razilo heslo, že liga je základ reprezentácie a v nej malo Slovensko plných 11 rokov jediného zástupcu - Slovan Bratislava. Po prvý raz hostila Bratislava svetový hokejový výkvet v roku 1959. Hrala sa tu jedna zo skupín svetového šampionátu. Veľkej pozornosti sa vtedy, okrem československej reprezentácie, tešili Kanaďania. Krajinu kolísky ľadového hokeja reprezentovalo mužstvo Belleville McFarlands. Z bratislavskej skupiny postúpili do finálovej skupiny v Prahe práve reprezentanti Československa a Kanady. Šampionát mal výrazný podiel na ďalšej popu larizácii a rozvoji hokeja na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
V 60-tych rokoch vyrástol Slovan Bratislava na jedno z najlepších mužstiev v československej lige. V mužstve sa postupne presadili výrazné hokejové osobnosti - Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Fako, Černický a mladý Nedomanský. V tomto desaťročí bol Slovan Bratislava až 7x korunným princom ligy a viackrát mu majstrovský titul ušiel len o vlások. V sezóne 1963/64 vznikli Česká a Slovenská národná liga a o postup sa bojovalo v kvalifikácii. Hneď v jej prvom ročníku postúpil do najvyššej súťaže práve víťaz Slovenskej národnej ligy - Dukla Košice, ktorá sa neskôr premenovala na VSŽ Košice. Po rokoch sa tak do 1. ligy dostalo druhé mužstvo zo Slovenska. Zásluhu na to mal aj jeden z najlepších brankárov v histórii československého hokeja Jiří Holeček, ktorý v Košiciach prežil 10 sezón. V roku 1962 vznikol trochu zložitou cestou na Slovensku aj ďalší armádny klub - Dukla Trenčín, ktorý sa po niekoľkých rokoch stal jedným z najlepších tímov Slovenskej národnej hokejovej ligy (postup z kvalifikácie do najvyššej súťaže mu vyšiel až na štvrtý pokus v sezóne 1976/77.
Kvalita československej reprezentácie sa v 60-tych rokoch výrazne zvýšila aj zásluhou slovenských hokejistov. V tradičných derby zápasoch so Sovietskym zväzom prišli prvé víťazstvá, neraz chýbal ku zlatu krôčik. To, čo sa nepodarilo reprezentácii v 60. rokoch prišlo hneď v nasledujúcom desaťročí, najúspešnejšom v histórii československého hokeja s výrazným prispením slovenských hokejistov. Poslední mohykáni predchádzajúcej generácie, pri ktorej vyrástla ďalšia, sa v roku 1971 postarali vo Švajčiarsku o ďalší titul majstrov Európy. Zo Slovákov boli pri ňom brankár Sakáč, obranca Tajcnár, ale aj hokejisti českej národnosti hrajúci v slovenských kluboch - Holeček, Nedomanský a Brunclík. Vrchol prišiel o rok neskôr v Prahe, kde Československo vybojovalo tretí titul majstrov sveta.
Skvelé desaťročie pokračovalo i počas pôsobenia reprezentačnej trénerskej dvojice Karel Gut a Ján Starší, ktorá mužstvo doviedla k zlatým medailám v rokoch 1976 a 1977. Pri zisku titulu v roku 1976 boli zo slovenských hráčov: Vladimír Dzurilla, bratia Marián a Peter Šťastní a o rok neskôr aj košický Vincent Lukáč i tretí nehrajúci brankár Marcel Sakáč. V súvislosti s postom brankára je potrebné pripomenúť si meno Vladimír Dzurilla. Bol to jeden z najlepších brankárov sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. Štartoval 10 x na majstrovstvách sveta, 3 x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily! Najcennejšiu - zlatú - získal 3 razy! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977 - pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1 ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1:0. Vo finále opäť proti Kanade - sa znovu zaskvel, stal sa miláčikom kanadského publika a aj prísna i kritická kanadská tlač mu vzdala hold. Prvý historický titul majstra Československa vybojoval pre Slovensko v najvyššej súťaži Slovan Bratislava v sezóne 1978/79. Lídrami mužstva boli súrodenci Marián, Peter a Anton Šťastní.
Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák a spolu s ním sa o zlaté medaily zo slovenských hokejistov pričinili Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. V prvej polovici 80. V druhej polovici 80. rokov dominoval v slovenskom hokeji klub z východu Slovenska - VSŽ Košice, ktorý hral poprednú úlohu aj v rámci celého Československa. Košice sa stali 2 krát majstrami Československa - v sezónach 1985/86 a 1987/88. V tomto období vyrástlo v Košiciach nemálo hráčov, ktorí sa stali výraznými hokejovými osobnosťami. S dvoma titulmi sú Košice najúspešnejším slovenským mužstvom v 50-ročnej histórii najvyššej československej súťaže. V jej predposlednom ročníku si siahli na zlaté medaily aj hokejisti armádneho klubu Dukly Trenčín, kde dlhoročná systematická práca s vyhľadávaním a výchovou talentov priniesla svoje zaslúžené ovocie. Cez Trenčín sa do reprezentácie i do zahraničných klubov dostali: Haščák, Švehla, Cíger, Petrovický, Pálffy, Šatan. V samo-statnej slovenskej reprezentácii boli hráči Trenčína i Košíc piliermi zostavy. Z celkového počtu 408 reprezentantov od roku 1945 bolo zo slovenských mužstiev v reprezentačných výberoch Československa iba 66 hráčov.
Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava a Praha. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu (na základe rozhodnutia IIHF) úplne z najnižšieho schodíka svetovej hierarchie (z C - kategórie MS), ale hneď dal o sebe vedieť.
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Éra samostatnosti a postup do A-kategórie
Keď sa v roku 1993 rozdelilo Česko-Slovensko, nástupníckym štátom ČSFR sa v rebríčku IIHF stala Česká republika. Slovenská reprezentácia začínala „od nuly“, bola zaradená do kategórie C a návrat k elite si musela vybojovať. Niekomu to môže pripadať nespravodlivé, zároveň ale išlo o jediné prijateľné riešenie. Ak sa človek nad problémom zamyslí naozaj do hĺbky, tak zistí, že lepšie sa to spraviť nedalo. Ak by sa novovzniknuté Slovensko malo ocitnúť v A-čku, znamenalo by to, že by z neho museli niekoho nespravodlivo vyraziť. Nový tím nového štátu sa teda ocitol v spoločnosti krajín ako Bulharsko a Maďarsko a cestu k elite si musel poctivo vybojovať.
Vďaka šikovnej diplomacii sa hokejisti Slovenska mohli v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhrali ju. Výkony slovenského mužstva na bielej olympiáde v Nórsku prekvapili mnohých svetových odborníkov. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným (jediným Slovákom, ktorý s hokejom začínal na Slovensku a dostal sa do Siene slávy NHL), vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2:3. Celkové 6. miesto bolo však vynikajúce. V hierarchii svetových šampionátov sa Slovensko muselo medzi svetovú elitu prehrýzť od C - kategórie. V roku 1994 ju videli Spišská Nová Ves a Poprad s dvoma víťaznými gólmi Ota Haščáka v rozhodujúcom zápase s Bieloruskom. V ceste do vyššej skupiny zverencom trénerov Júliusa Šuplera a Františka Hossu už nič nestálo. O rok neskôr sa turnaj B - kategórie MS hral v Bratislave.
V roku 1996 Slovensko nastúpilo na majstrovstvách sveta v elitnej kategórii, ktoré sa konali v Rakúsku, a takisto sa zúčastnilo aj boja o Svetový pohár v ľadovom hokeji v Kanade. Na oboch turnajoch Slováci odohrali pár skvelých zápasov, nedokázali si však vybojovať dobré finálne umiestnenie.
Začiatky v „céčku“
Prvými majstrovstvami sveta, ktorých sa samostatné Slovensko zúčastnilo, boli MS v hokeji C kategórie v roku 1994. Tie sa konali v Poprade a v Spišskej Novej Vsi. Hoci sme s ľahkosťou porazili tímy ako Bulharsko (20:0), Slovinsko (9:0) a Maďarsko (10:0), natrafili sme aj na náročnejších súperov. V podobnej situácii ako Slovensko boli aj postsovietske štáty, ktoré boli po osamostatnení zaradené k tímom, ktoré výrazne prevyšovali. Zápasy s Bieloruskom, Kazachstanom a Ukrajinou vôbec neboli jednoduché. S Kazachstanom sme remizovali (0:0) a rovnako aj s Ukrajinou (2:2). Vďaka tesnému víťazstvu nad Bieloruskom (2:1) sme si zaistili prvé miesto na turnaji a postup do B kategórie.
Skvelou správou bolo, že napriek tomu, že na MS bolo Slovensko v „céčku“, na olympiáde si zahralo s tými najlepšími. V roku 1993 vyhralo kvalifikáciu v Sheffielde a o rok neskôr sa tak zúčastnilo turnaja na olympiáde v Lillehameri. Slovensko vyhralo skupinu a po prehre s Ruskom (2:3) obsadilo šiestu priečku.
Prečítajte si tiež: Trendy v nemeckom hokejovom trénerstve
Posledný krok k elite
Kvôli tomu, že v „béčku“ chýbali pomerne silné postsovietske kluby, bola troška paradoxne táto divízia pre hráčov Slovenska jednoduchšia. Slováci zvíťazili vo všetkých zápasoch a so štrnástimi bodmi na konte turnaj suverénne vyhrali. O príjemný bonus sa postaral skúsený Peter Šťastný, ktorý sa stal najlepším strelcom podujatia. Legendárny hráč priviedol samostatné Slovensko medzi elitu a následne ukončil kariéru. Slováci v Bratislave postupne porazili Veľkú Britániu (7:3), Japonsko (9:3), Poľsko (10:3), Lotyšsko (4:3), Dánsko (6:2), Holandsko (13:4) a Rumunsko (11:0).
Ťažké prvé kroky medzi elitou
V roku 1996 Slovensko nastúpilo na majstrovstvách sveta v elitnej kategórii, ktoré sa konali v Rakúsku, a takisto sa zúčastnilo aj boja o Svetový pohár v ľadovom hokeji v Kanade. Na oboch turnajoch Slováci odohrali pár skvelých zápasov, nedokázali si však vybojovať dobré finálne umiestnenie.
Na Zimných olympijských hrách v Nagane v roku 1998 po prvýkrát hrali hviezdy zo zámoria, nastúpiť však mohli len v druhej fáze turnaja. Táto okolnosť významne poškodila hlavne menšie krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Zarmucujúcou bola prehra s Kazachstanom 3:4 a následné obsadenie 11. miesta.
Prvé medailové úspechy
Po piatich rokoch existencie samostatného štátu sa slovenský hokej konečne rozbehol na plné obrátky a začal zbierať medaily. Prvou medailou bol bronz z majstrovstiev sveta do 20 rokov v Kanade, ktoré sa konali na prelome rokov 1998 a 1999. Pod vedením trénera Jána Filca veľký potenciál ukázali hráči ako Ján Lašák či Marián Gáborík. Už onedlho sa slovenskí hokejoví fanúšikovia tešili z ďalšieho skvelého umiestnenia. Na svetovom šampionáte v Petrohrade (2000) sa Slováci prebojovali až do finále, kde však podľahli Čechom 3:5. Celý hokejový svet vedel, že Slovensko netreba podceňovať.
Na ZOH v Salt Lake City 2002 naši hráči nepredviedli potešujúci výkon a získali len biedne 13. miesto. Čakal niekto niečo od Slovenska na majstrovstvách?
Zlatý Göteborg 2002
Písal sa ten istý rok, avšak slovenský tím bol úplne iný. Z dnešného pohľadu sa až ťažko verí, koľko elitných hráčov dokázala naša malá krajina postaviť na ľad. Slovensko si do Švédska prinieslo naozaj brutálnu palebnú silu. V reprezentácii sa predviedli tieto hviezdy NHL: Bondra, Stümpel, Országh, Šatan, Bartečko, Pálffy, Handzuš a Nagy. Obranu posilnili Višňovský a Smrek. V bráne bol spoľahlivou oporou Ján Lašák. Ani hráči z iných líg v ničom nezaostávali a spoločne vytvorili dokonalý hokejový stroj.
V základnej B skupine si naši reprezentanti poradili s Poľskom (7:0), s Ukrajinou (5:4), no na Fínsko nestačili (1:3). Do osemfinálovej F skupiny postúpili z druhého miesta a zdolali tam Švédsko (2:1), Rakúsko (6:3) a Rusko (6:4). V ťažkých súbojoch o postup v štvrťfinále pokorili Kanadu (3:2) a v nervydrásajúcom semifinále proti Švédsku nás do finále posunul Richard Lintner rozhodujúcim samostatným nájazdom (3:2sn).
Finálový duel s Ruskom, v ktorom 100 sekúnd pred koncom rozhodol Peter Bondra gólom z Pálffyho nahrávky, je pre slovenský národ udalosť historických rozmerov. Počas existencie samostatného Slovenska zrejme žiadna udalosť v športe či mimo neho nevyvolala takúto extatickú radosť. Slovensko si nielenže odnieslo zlato, ale Šatan sa stal najproduktívnejším hráčom, Bondra najúspešnejším strelcom a Lintner najproduktívnejším obrancom. Nebyť jedinej prehry s Fínskom v základnej skupine, výkon Slovákov by bol v Göteborgu doslova dokonalý.
Súpiska Slovenska na MS v hokeji 2002
- Brankári: Miroslav Šimonovič, Ján Lašák, Rastislav Staňa
- Obrancovia: Radoslav Hecl, Jerguš Bača, Martin Štrbák, Peter Smrek, Dušan Milo, Ľubomír Višňovský, Richard Lintner, Ladislav Čierny
- Útočníci: Peter Bondra, Jozef Stümpel, Vladimír Országh, Rastislav Pavlikovský, Miroslav Šatan, Radovan Somík, Ľuboš Bartečko, Žigmund Pálffy, Marek Uram, Miroslav Hlinka, Michal Handzuš, Ladislav Nagy, Peter Pucher, Róbert Petrovický, Róbert Tomík
- Tréner: Ján Filc
Cesta za titulom na MS v hokeji 2002
- Základná skupina: Poľsko 7:0, Ukrajina 5:4, Fínsko 1:3. Slováci postúpili ďalej z druhého miesta.
- Osemfinálová skupina: Švédsko 2:1, Rakúsko 6:3, Rusko 6:4. Slováci postúpili do štvrťfinále z tretieho miesta.
- Štvrťfinále: Slovensko - Kanada 3:2, góly: 40. Bondra, 44. Šatan, 45. Bondra - 13. Heatley, 24. Smyth
- Semifinále: Slovensko - Švédsko 3:2 sn, góly: 36. Országh, 59. Šatan, rozh. nájazd Lintner - 18. Axelsson, 32. Johansson
- Finále: Slovensko - Rusko 4:3, góly: 1. Višňovský, 13. Bondra, 27. Šatan, 59. Bondra - 24. Sušinskij, 43. Antipov, 55. Sušinskij
Bronz z Helsínk 2003
Pre slovenský hokej bol radostným aj rok 2003. Z MS 18 v ruskom Jaroslavli naši juniori prinieslo striebro. V seniorskej kategórii na MS vo Fínsku si Slovensko skompletizovalo medailovú zbierku ziskom bronzu. Víťazstvo chutilo o to viac, že v súboji o tretie miesto sme porazili Čechov 4:2 a aspoň čiastočne sme im tak vrátili prehru z finále v roku 2000.
Súpiska Slovenska na MS v hokeji 2003
- Brankári: Ján Lašák, Rastislav Staňa, Pavol Rybár
- Obrancovia: Ľubomír Višňovský, Martin Štrbák, Richard Lintner, Radoslav Suchý, Róbert Švehla, Dušan Milo, Ladislav Čierny, Ivan Majeský
- Útočníci: Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan, Ladislav Nagy, Richard Zedník, Peter Bondra, Miroslav Hlinka, Richard Kapuš, Pavol Demitra, Branko Radivojevič, Vlaimír Országh, Ľubomír Vaic, Zdeno Cíger , Peter Sejna
- Tréner: František Hossa
Cesta za bronzom na MS v hokeji 2003
- Základná skupina: Ukrajina 9:3, Japonsko 10:1, Nemecko 3:1. Slováci postúpili ďalej z prvého miesta.
- Osemfinálová skupina: Fínsko 5:1, Rakúsko 7:1, Česko 3:3. Slováci postúpili do štvrťfinále z prvého miesta.
- Štvrťfinále: Slovensko - Švajčiarsko 3:1, góly: 28. Kapuš, 40. Šatan, 42. Šatan - 15. Plüss
- Semifinále: Slovensko - Švédsko 1:4 góly: 38. Bondra - 19. Hannula, 39. Sundin, 42. Sundin, 60. Zetterberg
- O bronz: Slovensko - Česko 4:2, góly: 14. Šatan, 20. Stümpel, 26. Bondra, 58. Demitra - 16. Hlaváč, 21. Reichel
Striebro z Helsínk a Štokholmu 2012
Medailovú radosť Slovensku dopriali naši hokejisti v roku 2012. Pod vedením trénera Vladimír Vůjtka Slováci zvíťazili v štyroch zápasoch základnej skupiny a vo dvoch prehrali. Prehru s Kanadou však revanšovali vo štvrťfinále, kde zdolali javorové listy 4:3. Slovenskí hokejisti následne v parádnom semifinálovom zápas zdolali českých rivalov 3:1 a opäť sa prebojovali do finále. Tentoraz sa však zázrak z Göteborgu nezopakoval a Rusi vo finálovom súboji jednoznačne dominovali. Aj po prehre 2:6 však Slováci mali dôvod na radosť, ktorým bolo druhé striebro z MS. Slovenský kapitán Zdeno Chára bol vyhlásený za najlepšieho obrancu turnaja.
Súpiska Slovenska na MS v hokeji 2012
- Brankári: Peter Hamerlík, Július Hudáček, Ján Laco
- Obrancovia: Zdeno Chára, Andrej Sekera, Ivan Baranka, Michal Sersen, Tomáš Starosta, René Vydarený, Kristián Kudroč, Dominik Graňák
- Útočníci: Branko Radivojevič, Tomáš Kopecký, Marcel Hossa, Tomáš Surový, Mário Bližňák, Marek Hovorka, Juraj Mikúš, Marcel Haščák, Michel Miklík, Miroslav Šatan, Libor Hudáček, Tomáš Tatar, Michal Handzuš, Milan Bartovič
- Tréner: Vladimír Vůjtek
Cesta za striebrom na MS v hokeji 2012
- Základná skupina: Kanada 2:3, Fínsko 0:1, USA 4:2, Kazachstan 4:2, Bielorusko 5:1, Švajčiarsko 1:0, Francúzsko 5:4. Slováci postúpili do štvrťfinále zo štvrtého miesta.
- Štvrťfinále: Slovensko - Kanada 4:3, góly: 6. Kopecký, 10. Šatan, 54. Bartovič, 58. Handzuš - 17. Kane, 27. Skinner, 38. Burrows
- Semifinále: Slovensko - Česko 3:1, góly: 16. Šatan, 41. Šatan, 45. Hudáček - 31. Frolík
- Finále: Slovensko - Rusko 2:6, góly: 2. Chára, 50. Chára - 10. Siomin, 27. Perežogin, 34. Tereščenko, 36. Siomin, 44. Dacjuk, 59. Malkin
Ďalšie umiestnenia a účasť na MS
Hoci na dlhú dobu išlo o posledný medailový zisk na hokejových majstrovstvách sveta. V roku 2006 sme na ZOH v Turíne mali silný tím, skončili sme však až na piatom mieste. Počas olympiády vo Vancouveri 2010 bolo Slovensko vo skvelej kondícii, žiaľ, po strate veľkého náskoku v súboji s Fínskom sme si odniesli nepopulárne štvrté miesto. Veľkou hviezdou turnaja bol Pavol Demitra, ktorý sa stal najproduktívnejším hráčom olympiády. Boli to jeho posledné majstrovstvá, pretože nasledujúci rok tragicky zahynul pri leteckom nešťastí.
Všetky umiestnenia Slovenska na MS v hokeji
- miesto - 2002 (Švédsko)
- miesto - 2000 (Rusko), 2012 (Švédsko, Fínsko)
- miesto - 2003 (Fínsko)
- miesto - 2004 (Česko)
- miesto - 2005 (Rakúsko)
- miesto - 2007 (Rusko)
- miesto - 1998 (Švajčiarsko), 1999 (Nórsko), 2001 (Nemecko), 2024 (Česko)
- miesto - 2006 (Lotyšsko), 2013 (Švédsko, Fínsko), 2021 (Lotyšsko), 2022 (Fínsko)
- miesto - 1997 (Fínsko), 2014 (Bielorusko), 2015 (Česko), 2016 (Rusko), 2018 (Dánsko), 2019 (Slovensko), 2023 (Fínsko, Lotyšsko)
- miesto - 1996 (Rakúsko), 2009 (Švajčiarsko), 2011 (Slovensko)
- miesto - 2010 (Nemecko)
- miesto - 2008 (Kanada)
- miesto - 2017 (Francúzsko, Nemecko)
- miesto v B-kategórii - 1995 (Slovensko)