Brankár Šulek: Od futbalovej kariéry k umeleckej dráhe a štatistiky

Jaroslav Šulek, meno, ktoré rezonuje nielen vo futbalových kruhoch, ale aj v umeleckom svete. Jeho životný príbeh je dôkazom toho, že aj keď sa dvere jednej kariéry zatvoria, môžu sa otvoriť brány k inej, ešte úspešnejšej. Tento článok sa zameriava na Šulekovu futbalovú kariéru, štatistiky, ale aj na jeho premenu na uznávaného umelca.

Futbalová kariéra

Šulek začínal ako futsalový reprezentačný brankár, no profesionálnu športovú kariéru zavesil na klinec. Vzhľadom na obmedzené informácie o jeho futbalovej kariére je ťažké poskytnúť rozsiahle štatistiky.

Umelecká dráha

To, čo sa mu nepodarilo na ihrisku, si vynahradil dvojnásobne so štetcom. Mladý umelec zo Slovenska Jaroslav Šulek (30) zaujal celý svet. Šejkovia z arabského sveta za jeho diela platia veľké peniaze. Ako prvého Slováka ho zaradili do Topart magazínu najprestížnejších umelcov sveta a za originalitu svojej tvorby získal Rubínovú medailu od Federácie národnej kultúry Francúzska. Okrem nich vlastní niekoľko ďalších svetových ocenení. Všetky získal Jaro Šulek ako najmladší maliar vôbec a je len pár takých, čo sa môžu toľkými svetovými oceneniami popýšiť.

Vystavoval aj v Londýne. O jeho umenie sa zaujímajú aj také renomované aukčné siene ako Sotheby`s z Londýna. Ceny jeho obrazov lietajú v sumách, o akých ostatní slovenskí umelci zatiaľ len snívajú. Najviac sa plesli po vrecku na aukcii šejkovia v Dubaji. „Predávam málo, ale draho,“ spustil Šulek. Umeniu rovnako ako futbalu sa venuje odmalička. „Boli časy, keď bol mojím životom futbal. Teraz žijem najmä maliarstvom,“ prezradil bývalý futsalový reprezentačný brankár, ktorý už zavesil profesionálnu športovú kariéru na klinec. A urobil dobre. Za jeho obrazy sú ochotní na aukcii zaplatiť od 300-tisíc až milión korún (9 958 - 33 193 eur). Preto je samozrejmosťou, že musia byť poistené. Ako sa také obrazy prepravujú? „Malé autom, veľké tranzitom.

Príklad z futbalového prostredia AS Trenčín

Hoci sa článok zameriava na Jaroslava Šuleka, je vhodné spomenúť aj príklad z futbalového prostredia AS Trenčín, ktorý každoročne oceňuje najlepších hráčov klubu v rôznych kategóriách. V roku 2019 získal najcennejšiu trofej určenú pre „Hráča roka“ nigérijský obranca Reuben Yem. „Cenu za tímového ducha“ (Leadership and Team Spirit Award) prisúdila porota stredopoliarovi Philippovi van Arnhemovi. „Objavom roka“ nielen pre AS Trenčín sa stal nádejný brankár Denis Chudý. „Cenu za najväčší nárast výkonnosti“ v priebehu uplynulého ročníka získal odchovanec klubu Adrián Slávik. Najlepším hráčom podľa fanúšikov bol Antonio Mance, ktorý časť sezóny strávil na hosťovaní vo francúzskom Nantes. „Špeciálna cena“ klub, ktorú udeľujeme za významný prínos pri podpore alebo propagácii značky AS Trenčín a za špeciálne zásluhy v živote klubu, putovala do vitríny trénera Ricarda Moniza. Najlepším mládežníckym futbalistom AS Trenčín sa stal Denis Chudý (2000). Hráčom roka do osemnásť rokov sa stal stredopoliar Filip Tatranský (2001), ktorý triumfoval aj pred rokom v kategórii do sedemnásť rokov. Najlepším v kategórii do šestnásť rokov sa stal Urban Mazanovský (2003). Medzi hráčmi do pätnásť rokov je pre túto sezónu najlepším Artur Gajdoš (2004). Najlepším hráčom AS Trenčín v kategórii do 14 rokov je Tadeáš Hájovský (2005). Medzi futbalistami do trinásť rokov vyhral Jakub Ragan (2006). V ročníku U12 sa ušla cena Karolovi Blaškovi (2007) najlepšiemu pred rokom v U11. Ocenenie pre mládežníckeho trénera roka získal Anton Cintula.

Prečítajte si tiež: Najvyšší brankári v slovenskom futbale

Príklad z futbalového prostredia FC Košice

Žlto-modrí zvíťazili v stretnutí 5. kola ligy doma Ružomberkom 3:1 a dosiahli tak prvý trojbodový zápis v sezóne. O cennú výhru sa postaral predovšetkým maďarský legionár Mátyás Kovács, ktorý dvomi gólmi po prestávke rozhodol o triumfe FC Košice. Tréner Roman Skuhravý sa musel zaobísť už bez Jakuba Jakubka, ktorý v týždni prestúpil do Teplíc. Jeho pozíciu na poste ľavého stopéra zaujal Matej Jakúbek. Zmena nastala aj v strede poľa, kde zraneného Dimuna nahradil Domik a Madleňáka zastúpil Kakay. Od začiatku to bol v podaní domácich živý futbal, radovať sa však mohli hostia po úniku Hladíka, ktorého strelu brankár Šípoš chytil. V 5. minúte zahrával rohový kop Čerepkai, volej Domika skončil v náručí brankára Ťapaja. V 9. minúte Magdov center našiel Kakaya, ten spätne prihral Perišićovi, ktorý z otočky mieril vedľa brány. V 13. minúte to už žlto-modrým vyšlo, Perišić našil Kakaya, ten spätne Zsigmunda, ktorý v behu poslal loptu pred bránu, kde ju pohodlne usmernil do siete Čerepkai - 1:0! V 25. minúte strieľa nebezpečne, ale tesne vedľa brány ešte Zsigmund. V 29. minúte hostia zahrávali štandardnú situáciu, lopta sa po vzdušnom súboji dostala k Jakúbekovi, ktorý pri odkope prišiel do kontaktu s Endlom. Aj keď to vyzeralo ako šľapák útočiaceho hráča, rozhodca nariadil pokutový kop. Do druhého dejstva vstúpili žlto-modrí aktívne, najprv po rohu Čerepkaia otestoval pozornosť brankára Krivák a potom po prihrávke Kakaya napálil na bránu Domik, ale Ťapaj bol na mieste. V 54. minúte Kovács zase spätným centrom ponúkol zakončenie Perišićovi, jeho hlavička však mierila nad. To, čo sa začínalo podobať na predchádzajúci domáci duel s Trenčínom, odmietol v 56. minúte Mátyás Kovács - utešenou strelou do šibenice strhol vedenie na košickú stranu - 2:1! V 69. minúte pridal maďarský legionár ďalší exportný gól, po sklepnutí od Perišića spoza šestnástky nekompromisne zvýšil na rozdiel dvoch gólov! V 80. minúte mal stopercentnú šancu Peričić, ale Ťapaj ho zblízka vychytal. Góly: 56. a 68. Kovács, 13. Čerepkai - 30 Šašinka (11 m). ŽK: Krivák, Zsigmund, Kakay - Šulek, Hladík, Mojžiš, Luterán. FC KOŠICE: Šípoš - Kružliak (23. Kovács), Krivák, Jakúbek - Kakay, Domik (66. Sovič ml.), Zsigmund, Gallovič (88. Jones), Magda - Čerepkai (66. Miljanić), Perišić (88. Metu). MFK: Ťapaj - Köstl, Endl, Mojžiš (78. Gomola) - Šulek, Grygar (72. Domonkos), Luterán (90. Buchvaldek), Múdry (90. Bačík), Tučný - Hladík, Šašinka (78. Jackuliak).

Takáčov prestup do Slovana a reakcie fanúšikov

Príkladom kontroverzného prestupu je aj prípad Dominika Takáča, ktorý prestúpil zo Spartaka Trnava do Slovana Bratislava. Fanúšikovia Spartaka mu dali svoj hnev pocítiť hneď od začiatku, pričom nadávky na jeho adresu sa niesli tribúnami počas celého zápasu. Za ostatných dvadsať rokov bol rodák z Galanty prvým Slovákom, ktorý prestúpil zo Spartaka do Slovana. Jeho presun na linke Trnava - Bratislava bol jedným z najrozoberanejších transferov uplynulého leta a drvivá väčšina fanúšikov klubu z Malého Ríma sa s tým nevie doteraz zmieriť. Tak ako sa pred rokmi nezmierili s tým, že belasý dres svojho času obliekali aj legendy trnavského klubu Anton Malatinský, Jozef Adamec či Marek Ujlaky. „S nimi sa porovnávať nechcem, od toho mám ďaleko. Ak som v ich očiach naozaj spravil až takú hroznú vec, tak nech si to vyžeriem. Trnava navždy zostane v mojom srdci, ale teraz hrám za Slovan. A to nikdy nebudem ľutovať,“ povedal krátko po svojom prestupe do Slovana v rozhovore pre tvnoviny.sk Dominik Takáč.

Šikovný brankár, ktorého prestup označil tréner Slovana Vladimír Weiss st. za najlepší transfer klubu za posledné roky, však v tábore belasých skončiť neplánoval. „Uprednostňoval som zahraničie. Cítil som, že potrebujem zmenu, no keď odchádzate z Trnavy, tak logicky, hádam mi dá každý za pravdu, nebude vaším snom prestup do Slovana. Lebo, keď to nazvem po lopate, načo by som si sám robil zle,“ pokračoval Takáč. Ako ďalej priznal, nemalú zásluhu na tom, že je momentálne súčasťou kádra belasých má práve tréner Weiss. „Po mnohých rozhovoroch ma presvedčil, že ide o skutočne najlepšie riešenie, čo sa postupom do Ligy majstrov aj okamžite potvrdilo. Hovoril pravdu a som mu veľmi vďačný, že mal so mnou trpezlivosť, pretože som transferu sprvu nebol naozaj naklonený. Obetoval som ním svoje meno a povesť v meste, ktoré mám rád, kde som strávil desať dôležitých rokov.“

„Veď všetko, čo viem, viem vďaka Spartaku. Teraz ma tam neznášajú, no postupne som skrátka nadobudol pocit, že v Slovane môžeme dokázať niečo veľké, niečo pre celú krajinu. Som hrdý na to, že som odchovancom Trnavy, na tom sa nikdy nič nezmení, no tiež na to, že teraz nosím belasý dres a na to, čo som v ňom už stihol dokázať. Tí rozumnejší ma hádam pochopia. A ak nie, tak ma to jednoducho mrzí,“ povedal na rovinu. To, že ho fanúšikovia Spartaka naozaj neznášajú, pocítil hneď v prvom vzájomnom zápase proti Trnave. Počas sobotňajšieho derby sa hneď od samotného začiatku ozývali Štadiónom Antona Malatinského hanlivé pokriky na jeho adresu a na každý jeden jeho dotyk s loptou reagovali priaznivci Spartaka mohutným piskotom. Aby toho nebolo málo, počas prerušenej hry ho zahádzali plyšovými potkanmi, čím mu dali jasne najavo, čo si o ňom myslia…

Prečítajte si tiež: Kariérne míľniky Martina Dúbravku

Prečítajte si tiež: Torta pre futbalového brankára

tags: #brankar #sulek #futbal #kariéra #štatistiky