Slovenský biatlon zaznamenal v Pjongčangu významný úspech, keď Anastasia Kuzminová získala tretiu medailu, tentoraz zlatú v pretekoch s hromadným štartom. Kuzminová minula len jeden terč, a to ten posledný, po dlhšej prestávke. 33-ročná Slovenka už mala striebro z pretekov na 10 aj 15 km. Druhá slovenská zástupkyňa Paulína Fialková skončila na 21. mieste.
Fenomenálny výkon Nasti Kuzminovej
Slavomír Kňazovický, bývalý slovenský rýchlostný kanoista a strieborný olympijský medailista, označil výkon Kuzminovej za fenomenálny. Podľa neho sa Kuzminová dokázala vyrovnať s tlakom fanúšikov a médií, ktorí od nej pred olympiádou očakávali medaily. Minister obrany SR Peter Gajdoš vyjadril hrdosť nad jej výkonom. Prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik sledoval Nastinu cestu za zlatom a zaslúženej gratuloval k úspechu.
Priebeh pretekov s hromadným štartom
Tempo pretekov udávala Kuzminová, vďaka čomu sa pole pretekárok roztiahlo už pred úvodnou streľbou. Kuzminová zvládla prvú streľbu ležmo bezchybne a mala náskok pred Öbergovou. Paulína Fialková netrafila piaty terč a zaradila sa na 24. miesto. Aj druhú streľbu ležmo zvládla Kuzminová čisto a svoj náskok pred Domračevovou zvýšila. Druhá polovica pretekov so "stojkovým" mierením najlepšie odbúdala Kuzminovej. Ďalších päť terčov Kuzminová opäť výborne zvládla. Na medzičase pred záverečnou streľbou Kuzminová viedla o 50,3 sekundy. Úplne záverečný terč po veľmi dlhom mierení síce netrafila, no vybehla na trať ako prvá, Domračevová za ňou zaostávala o 24,7 sekundy.
Kuzminovej budúcnosť v biatlone
Kuzminová sa vyjadrila, že zatiaľ nebude robiť žiadne vyhlásenia o konci kariéry. Povedala, že je to jej posledná sezóna, aby sa trochu uvoľnila. Športovec podľa nej stále naháňa výsledky a po mnohých rokoch tvrdej práce prichádza aj psychická únava.
Oficiálna knižná pamätnica Pjongčang 2018
Slovenský olympijský výbor vydal oficiálnu knižnú pamätnicu Pjongčang 2018, ktorá zachytáva dianie na XXIII. zimných olympijských hrách. Kniha sa venuje predovšetkým pôsobeniu slovenských športovcov, najmä Anastasii Kuzminovej.
Prečítajte si tiež: Výsledky Rakúskej Zmiešanej Štafety
História biatlonu
História biatlonu siaha do dávnej minulosti, kedy sa spájalo strieľanie a fyzická záťaž pri love a vojenčine. Prvé zaznamenané "biatlonové preteky" boli organizované v roku 1767 vo Švédsku. Na Zimných olympijských hrách v Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka. Po druhej svetovej vojne boli preteky vyradené z olympijského programu. Za oficiálny vznik biatlonu sa považuje rok 1958, kedy sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. V roku 1960 bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v Squaw Valley.
Vývoj biatlonových disciplín
V roku 1965 bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. V roku 1974 uzreli svetlo sveta rýchlostné preteky (šprint). V roku 1976 nahradila malokalibrovka veľkokalibrovú pušku. Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. O dva roky neskôr sa pridali aj preteky s hromadným štartom. V roku 2005 sa uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet.
Najúspešnejší biatlonisti
Najlepším zimným olympionikom všetkých čias je Nór Ole Einar Björndalen s trinástimi cennými kovmi. Slovenska Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12. mieste. V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko.
Biatlon na Slovensku
Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov. Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková. Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992. Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová, Soňa Mihoková a Anna Murínová.
Úspechy Nasti Kuzminovej
Anastasia Kuzminová získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Na ZOH v Soči v roku 2014 obhájila svoje víťazstvo v rýchlostných pretekoch. Na ZOH v Pjongčangu v roku 2018 vybojovala striebro v stíhacích pretekoch, striebro vo vytrvalostných pretekoch a zlato v pretekoch s hromadným štartom.
Prečítajte si tiež: Rozmery, pravidlá a história biatlonu
Olympijské hry v ére samostatnosti Slovenska
Na zimných olympijských hrách v ére samostatnosti Slovenska získali slovenskí športovci desať medailí. Načal to striebrom v Turíne 2006 snoubordista Rado Židek, naposledy sme sa tešili zo zlata Petry Vlhovej a bronzu hokejistov Pekingu 2022. Bronzový biatlonista Pavol Hurajt sa po dopingovom náleze Rusa Jevgenija Usťugova posunul z bronzovej na striebornú priečku.
ZOH Lillehammer 1994
Na olympijskej premiére samostatného Slovenska v Lillehammeri 1994 42-členná výprava medailu nedoniesla, no hokejisti oblažili celú krajinu 6. miestom. Na rovnakom šiestom mieste ako hokejisti dobehla vo vytrvalostných pretekoch na 15 km Martina Jašicová.
ZOH Nagano 1998
Na ZOH v Nagane 1998 sa 35-členná výprava tešila aspoň zo štvrtého miesta biatlonovej štafety žien. Soňa Mihoková dobehla štvrtá aj v pretekoch na 15 km.
ZOH Salt Lake City 2002
Na ZOH v Salt Lake City 2002 bolo maximom piate miesto biatlonového kvarteta Jašicová, Murínová, Pavkovčeková, Mihoková. Jašicová bola vo vytrvalostných pretekoch deviata, takisto ako sánkarská dvojica Walter Marx ml. - Ľubomír Mick.
ZOH Turín 2006
Na ZOH v Turíne 2006 vybojoval snoubordista Radovan Židek striebornú medailu. Piaty dobehol aj biatlonista Marek Matiaško v pretekoch na 20 km. Bežec Martin Bajčičák pridal sympatickú 8. priečku v skiatlone.
Prečítajte si tiež: Slovenská biatlonistka
ZOH Vancouver 2010
Na ZOH vo Vancouveri 2010 sa 73-členná výprava vrátila domov s tromi medailami. Anastasia Kuzminová brala zlato zo šprintu a striebro zo stíhačky. Pavol Hurajt pridal pôvodne bronz z pretekov s hromadným štartom, ktorý sa neskôr zmenil na striebro.
ZOH Soči 2014
Na ZOH v Soči 2014 si Anastasia Kuzminová zopakovala zlatý šprint z Vancouveru. Zjazdár Adam Žampa skončil piaty v superkombinácii a šiesty v slalome.
ZOH Pjongčang 2018
Na ZOH v Pjongčangu 2018 sa Anastasia Kuzminová stala prvenstvom z pretekov s hromadným štartom ku ktorému pridala ďalšie dve strieborné medaily našou najúspešnejšou olympioničkou vôbec. Potešila aj Pavlína Fialková, piatym miestom na 15 km, piata dobehla aj štafeta.
ZOH Peking 2022
Na ZOH v Pekingu 2022 vyhrala zjazdárka Petra Vlhová slalom. Na medailový stupeň sa po rokoch snaženia predrali aj hokejisti.
Obnovenie olympijských hier
Obnovením antických olympijských hier v modernej ére sa podarilo vzkriesiť tradíciu, s ktorou sa v súčasnom svete nedá porovnať nič. Antické olympijské hry sa konávali v pravidelných štvorročných intervaloch v Olympii v gréckom kraji Élis už od roku 776 pred n. l. Podľa dochovaných záznamov sa až do zákazu ich usporadúvania v roku 394 n. l. uskutočnilo 293 olympijských hier.
Coubertinovo novoveké vzkriesenie Olympie
Francúzsky barón Pierre de Fredi de Coubertin bol pedagóg, ktorý si za svoj životný cieľ vytýčil reformu školstva a výchovy mládeže na francúzskych stredných školách. Coubertin hlásal, že olympizmus nielen zahŕňa, ale aj prekračuje šport. Chcel, aby sa novoveké olympijské hry stali zjednocujúcim prvkom sveta.
Hry I. olympiády: Atény (Grécko) 1896
Hry I. olympiády v roku 1896 sa na žiadosť Grékov konali v Aténach. Na premiérových OH prvý raz verejne zaznela melódia piesne, ktorú na slová Kostisa Palamasa zložil grécky skladateľ Spyros Samaras. Medzinárodný olympijský výbor Samarasovu skladbu neskôr uznal za oficiálnu olympijskú hymnu.