Gelnica, mesto s bohatou históriou v spišskom regióne, sa môže pochváliť malebnou polohou a zaujímavymi prírodnými danosťami. Okolie Gelnice je obklopené pohoriami a vrchmi, ktoré ponúkajú možnosti pre turistiku a rekreáciu. Medzi ne patrí napríklad vrch Roháčka, nazývaný aj Talafúsov vrch, ktorý je najvyšším vrchom pohoria Čierna hora. Aj Bachureň, menšie pohorie, poskytuje výhľady od Prešova až po Veľkú Fatru.
Poloha a prírodné charakteristiky obce Slovinky
Obec Slovinky, situovaná v juhovýchodnej časti spišského regiónu, má katastrálne územie s rozlohou 4 644 ha a stred obce leží v nadmorskej výške 443 m n. m. Nadmorská výška chotára sa pohybuje od 415 m n. m. do 1082 m n. m. Územie obce sa tak zaraďuje medzi vysočiny a z hľadiska členitosti patrí medzi hornatiny. Administratívne patrí do okresu Spišská Nová Ves a je súčasťou Košického samosprávneho kraja. Slovinky sú koncovou obcou v tesnej blízkosti mesta Krompachy.
Dostupnosť obce
Obec je vzdialená 30 km od Spišskej Novej Vsi a 60 km od Košíc. Dopravné spojenie zabezpečuje autobusová doprava a najbližšie železničné spojenie je v Krompachoch. Letecké spojenie je možné z letísk v Košiciach (60 km) a Poprade (55 km). S katastrálnym územím obce susedia katastrálne územia miest Krompachy, Spišské Vlachy, Gelnica a obcí Olcnava, Poráč, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Helcmanovce a Prakovce.
Popis územia
Územie obce má stredohorský charakter s krasovými prvkami. Hlavná os obce je orientovaná v smere SSZ - JJV. Zástavba sa nachádza aj v dolinách ústiacich do dominantných dolín: Poráčskej a Lacemberskej. Chrbát Hŕbka oddeľuje tieto doliny a je predpolím krasovej náhornej plošiny Slovinskej skaly.
Geomorfologické a geologické podmienky
Geomorfologicky patrí územie obce do Alpsko-himalájskej sústavy, Západných Karpát, Slovenského rudohoria, Volovských vrchov a Galmusu. Reliéf územia je planačno-rázsochový (Galmus) a hornatinový. Potoky tečú v hlbokých V dolinách. V území sú aj antropogénne formy reliéfu (poddolované územia, odvaly, haldy, terasy).
Prečítajte si tiež: Fila: Návrat 90. rokov
Geologická stavba územia je zložitá. Galmus je budovaný wettersteinskými vápencami a dolomitmi mezozoika vnútorných Karpát. Údolie Slovinského potoka južne od Galmusu je budované horninami staršieho paleozoika gemerika.
Hydrologické pomery
Osou územia je tok Slovinského potoka, ktorý z ľavej strany priberá Poráčsky potok. Územie je odvodňované Hornádom. Podzemné vody sa nachádzajú v rajóne mezozoika Galmusu s dobrou až veľmi dobrou krasovo-puklinovou priepustnosťou. Režim odtoku patrí do stredohorskej oblasti s typom snehovo-dažďovým.
Klimatické podmienky
Územie obce patrí do teplej oblasti, okrsku teplého, na rozhraní mierne vlhkého a suchého. Podnebie ovplyvňuje severný výbežok Podunajskej nížiny. Priemerná ročná teplota je okolo 9,2 °C s prevládajúcim južným až juhozápadným smerom vetra.
Pedologické podmienky
V oblasti katastra sa vyskytujú kyslé kambizeme podzolové, na Galmuse rendziny a kambizeme rendzinové. Pôdy sú v dolinách hlinité, vo zvyšnej časti piesčito-hlinité. Poľnohospodárska pôda zaberá až 90,7 % celkovej výmery katastra územia.
Prírodné pomery
Lesné porasty sa rozprestierajú v celom katastri. V odľahlejších častiach ide o bukovo-jedľové porasty, bližšie k obci o porasty s druhotnou drevinovou skladbou. Lesnatosť katastra Vyšných Sloviniek je 82,84% a Nižných Sloviniek 74,05 %. Najhodnotnejšími prírodnými lokalitami sú Slovinský a Poráčsky potok, lesné porasty v Lacemberskej doline a v oblasti Suchinca. V strednej časti Galmusu je Národná prírodná rezervácia Červené skaly.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s Walkmaxx Športovou Obuvou
Technická infraštruktúra
Cez obec prechádza štátna cesta III/54715 a sieť miestnych komunikácií. Obyvateľstvo je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu z lokality Lacemberského potoka a z Poráčskej doliny. Obec je plne elektrifikovaná a splynofikovaná. V obci je potrebné vybudovať obecnú kanalizáciu s čistiarňou odpadových vôd.
Problémy s cestami v Gelnici
Prejazd gelnickou Hlavnou ulicou je náročný kvôli zlému stavu vozovky. Poslanci mestského zastupiteľstva apelujú na riešenie a financovanie opráv ciest. Mesto plánuje zabezpečiť financie z prebytku hospodárenia a z odpredaja mestského objektu.
História osídlenia Mníška nad Hnilcom
Najstarším dokladom osídlenia chotára obce sú črepy z hlinených nádob z mladšej doby bronzovej (1300 - 750 rokov pred n. l.). Počas železnej doby sa v Hnileckej doline usadili keltskí Kotíni, ktorí ťažili a spracovávali železnú rudu.
Pustovníci
Podľa F. Javorského boli Slovania, ktorí prišli na Spiš a do dolnej časti Hnileckej doliny, pokresťančovaní benediktínmi. Mníšek sa nachádzal na križovatke ciest, preto sa tu zdržiavali mnísi. Pomenovania obce v prvých písomných zmienkach Heremita a Remethe potvrdzujú, že v tejto lokalite pôsobili mnísi.
Prvá písomná zmienka
V roku 1241 napadli mongolské vojská Uhorsko. Po ich odtiahnutí sa krajina začala pomaly zviechať. V roku 1243 obdaroval kráľ Filipa a Detrika územím, kde sa prvýkrát spomína územie Mníška. V roku 1255 sa spomína veľká cesta, ktorá vedie od Jasova cez Mníšek (magna via que vadit versus Jazov per locum Heremitorii). Je to prvá písomná zmienka o obci vo význame locus (miesto) a slova heremitory (mních - pustovník).
Prečítajte si tiež: Aktívny životný štýl s našou predajňou
Gründleri
Belo IV. pozval hostí (hospites) zo západnej časti Európy, najmä z nemeckých oblastí. Tí dosídlili Gelnicu a z nej postupne osídlili celú Hnileckú dolinu. Sami hostia sa nazvali gründlermi a Hnileckú dolinu nazvali: „Gründlegebiet”.
Villa Heremitas (Mníšek)
V roku 1284 daroval Ladislav IV. Tobiášovi územie v katastri Švedlára a Mníška. V roku 1284 dostal občan Gelnice Hekul od kráľa Ladislava IV. pozemky, ktoré sa nachádzali aj v chotári našej obce a súčasne právo založiť tam osadu. V listine sa píše: „Náš opustený les, zbavený obyvateľov v ktorom sa kedysi zdržiavali pustovníci.” (Silvam nostram desertam et habitatoribus destitutam in qua quodam heremite morabantur.”) Tento rok považujeme preto za rok založenia obce. V roku 1322 sa Mníšek spomína ako dedina nachádzajúca sa v chotári Gelnice, ktorá je volaná k mníchovi (villa que dicitur ad Heremitam).
Pod Spišským hradným panstvom
V roku 1465 sa majiteľom Spišského hradného panstva stal Imrich Zápoľský. Slobodné banské mestá Gelnica a Smolník stratili svoje postavenie a stali sa jeho súčasťou.
Zemepáni
Po prehranej bitke pri Moháči roku 1526 sa rozpútal mocenský zápas medzi J. Zápoľským a Ferdinandom I. - Habsburským. Víťazom sa stal Ferdinand I. Na jeho strane stál Alexander Turzo, ktorý dostal v roku 1527 Spišské hradné panstvo do užívania. V roku 1636 smrťou posledného mužského potomka Michala Turzu sa skončila éra Turzovského rodu.
Reformácia a protireformácia
Od začiatku 40-tych rokov 16. storočia sa na Spiši začali šíriť myšlienky Lutherovej reformácie. V roku 1541 prešli všetci obyvatelia Mníška na protestantskú vieru. Turzovcov však vystriedali Čákiovci, ktorí sa stali dôležitými aktérmi rekatolizácie na Spiši.
Kúpele Turzov: Zašlá sláva a súčasný stav
Turzov, rekreačná a kúpeľná časť Gelnice, bol v minulosti známy v celej Hnileckej doline. História Turzova sa začala písať v roku 1903, kedy bola spustená prevádzka kúpeľov, v ktorých sa liečili pacienti s chorobami horných dýchacích ciest a s nervovými ochoreniami. Základ areálu tvorilo šesť kúpeľných domov vybudovaných v krásnom lesnom prostredí na brehu jazera. Kúpeľných hostí vozil na miesto určenia koč s tromi pármi koní. Hostia mali k dispozícii tenisové kurty a lodičky na jazere. Konali sa tu divadelné predstavenia, bály a tanečné zábavy.
Chátrajúca krása
Zo šiestich kúpeľných domov: Baník, Dorottya, Praha, Pionier, Budapešť a Božena, dnes už dva posledné neexistujú. Z Prahy je v súčasnosti len torzo s narušenou statikou, Baník a Dorottya slúžia v súčasnosti ako súkromné "chalupy". Kúpeľný dom Pionier je v úbohom stave a potrebuje rekonštrukciu.
Vlastník s radnými nespolupracuje
Gelnická radnica má ťažké srdce na aktuálneho vlastníka Jaroslava Čipčalu, ktorý odkúpil areál so štyrmi budovami od košickej župy v roku 2011 za 170-tisíc eur a odvtedy necháva kúpele chátrať.
Nádej na obnovu
Mesto malo záujem získať bývalé kúpele do vlastníctva a zrekonštruovať ich, ale ich rekonštrukcia sa javí ako čoraz náročnejšia. Osud Turzovských kúpeľov je neistý.