V dnešnej dobe, keď technológie prenikajú do všetkých aspektov života, je čoraz dôležitejšie venovať pozornosť fyzickému a duševnému zdraviu mladých ľudí. Šport a pohybová aktivita zohrávajú kľúčovú úlohu v zdravom vývoji detí a dospievajúcich, ponúkajú nielen fyzické výhody, ale aj psychologické a sociálne benefity. Avšak, ako každá aktivita, aj šport má svoje tienisté stránky, ktoré je potrebné brať do úvahy.
Alarmujúci nedostatok pohybu
Moderný životný štýl vedie k tomu, že šport jednoducho nepatrí medzi priority väčšiny mladých ľudí. Do školy autobusom, na vyučovaní pohodlne v lavici, na hodinách telesnej výchovy ospravedlnenka od rodičov, po príchode domov učenie, sedenie za počítačom a sledovanie televízie. Na pohyb nezostáva chuť a ani čas. Odborníci varujú, že počet dospievajúcich s nadváhou a obezitou rastie. Alarmujúce je, že na Slovensku trpí obezitou každé desiate dieťa a nadváhou každé piate! Vysvetlenie je jednoduché: energetický príjem prevyšuje výdaj. Deti a mladí ľudia nemajú chuť venovať sa pohybovým aktivitám a rovnako nie sú ochotní znížiť ani množstvo a kvalitu konzumovaného jedla.
Zdravotné riziká spojené s nedostatkom pohybu
Absencia pohybu sa prejaví a zdravotné a psychické problémy nenechajú na seba dlho čakať a skôr či neskôr sa prejavia v celej svojej sile. Viaceré zdravotné a psychické ťažkosti už dávno nie sú len doménou ľudí v zrelom veku. V čakárňach lekárov pribúdajú mladí pacienti s najrozličnejšími vážnymi diagnózami (kardiovaskulárne problémy, cukrovka, nádorové ochorenia). Za mnohé z nich môže práve nesprávny životný štýl pretrvávajúci už od útleho detstva. Napchávať sa liekmi na vysoký krvný tlak už v dvadsiatke či tridsiatke, alebo sa v tomto veku „trápiť“ s vysokou hladinou cholesterolu, to je pre mnohých realita! Mnoho mladých ľudí trpí depresiou, úzkosťami, nedostatočným sebavedomím.
Výhody športu pre mládež
Fyzické zdravie: Pravidelná fyzická aktivita, ktorú šport prináša, je kľúčová pre udržanie zdravého tela. Fyzická aktivita má rôzne benefity, ako je zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia, posilnenie kostí a svalov, udržanie zdravej hmotnosti, zníženie rizika obezity a rozvoj motorických zručností. Aktívny životný štýl v mladom veku znižuje riziko vzniku chronických ochorení v dospelosti. Za zdravie kostí je zodpovedný nielen dostatočný prísun živín (vápnik, vitamín D), ale aj pohyb. Čím viac sa hýbete, tým vyššiu hustotu majú vaše kosti. Ak sa svaly nepoužívajú, dochádza k ich ochabnutiu a nedokážu si plnohodnotne plniť svoju funkciu. Srdce potrebuje pohyb a zdravie kardiovaskulárneho systému najlepšie stimulujú aeróbne aktivity ako beh, plávanie, bicyklovanie. Ak sa im človek venuje od útleho detstva, je menšia pravdepodobnosť, že bude v dospelosti bojovať s vysokým cholesterolom, vysokým krvným tlakom, obezitou, cukrovkou…
Psychologické benefity: Šport má pozitívny vplyv aj na duševné zdravie mladých ľudí. Pomáha znižovať stres, úzkosť a depresiu. Zvyšuje sebavedomie, sebaúctu a pocit vlastnej hodnoty. Taktiež učí deti zvládať emócie, ako je radosť z víťazstva a sklamanie z prehry. Tímové športy navyše rozvíjajú schopnosť spolupráce a komunikácie, čo sú dôležité zručnosti pre život. Pri športe sa uvoľňujú hormóny šťastia, ktoré sú "spúšťačmi" dobrej nálady. Pri športe sa človek fyzicky i psychicky uvoľní. Pohyb pomáha lepšie zvládať stres a zvyšuje sebavedomie.
Prečítajte si tiež: Hlboké korene popularity futbalu
Sociálny rozvoj: Šport vytvára príležitosti pre sociálnu interakciu a budovanie priateľstiev. Tímové športy učia deti spolupracovať, rešpektovať sa navzájom a preberať zodpovednosť za spoločný cieľ. Deti sa učia riešiť konflikty a komunikovať efektívne. Športové kluby a tímy často vytvárajú silné komunity, kde sa deti cítia prijaté a podporované.
Rozvoj charakteru: Šport učí deti dôležitým hodnotám, ako je disciplína, vytrvalosť, húževnatosť a fair play. Deti sa učia stanovovať si ciele a pracovať na ich dosiahnutí. Šport učí deti prekonávať prekážky a nevzdávať sa pri prvom neúspechu.
Nevýhody športu pre mládež
Riziko zranení: Šport prináša so sebou riziko zranení, ktoré môžu byť rôzneho rozsahu - od drobných odrenín a pomliaždenín až po vážne zlomeniny a poranenia väzov. Riziko zranenia sa zvyšuje pri kontaktných športoch a pri športoch s vysokou intenzitou. Je dôležité, aby tréneri a rodičia dbali na prevenciu zranení, ako je správna rozcvička, používanie ochranných pomôcok a dodržiavanie pravidiel.
Nadmerný tlak: V niektorých prípadoch môže šport vytvárať nadmerný tlak na mladých športovcov. Tlak na výkon, víťazstvo a dosiahnutie úspechu môže viesť k stresu, úzkosti a vyhoreniu. Je dôležité, aby tréneri a rodičia podporovali deti, aby sa venovali športu pre radosť a zábavu, a nie len pre dosiahnutie výsledkov. Dôležité je tiež, aby deti mali dostatok času na odpočinok a regeneráciu.
Časová náročnosť: Šport môže byť časovo veľmi náročný, najmä ak sa dieťa venuje športu na súťažnej úrovni. Tréningy, zápasy a cestovanie môžu zaberať veľa času, ktorý by inak dieťa mohlo venovať škole, rodine, priateľom alebo iným záľubám. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi športom a inými aktivitami, aby dieťa nebolo preťažené.
Prečítajte si tiež: Orange TV pre celú rodinu
Finančná náročnosť: Niektoré športy môžu byť finančne náročné, najmä ak si vyžadujú drahé vybavenie, cestovanie alebo tréningy s kvalifikovanými trénermi. To môže byť pre niektoré rodiny prekážkou v tom, aby ich deti mohli športovať. Je dôležité hľadať možnosti, ako znížiť finančnú záťaž, ako sú napríklad dotácie, sponzoring alebo požičiavanie vybavenia.
Ako motivovať deti k športu?
Odborníci z Better Health Channel sa domnievajú, že pohybové návyky, získané už v ranom veku, nasvedčujú tomu, že fyzicky aktívne deti majú väčšiu šancu stať sa fyzicky aktívnymi dospelými. Preto je dôležité, aby už v najútlejšom veku deti videli pozitívny prístup k športu a pohybu v rodine, neskôr v škole. Deti treba k pohybu motivovať, aby sa naučili vnímať ho ako prirodzenú súčasť svojho života. Približne do šiestich rokov dieťaťa sa totiž vytvára pozitívna emočná väzba k pohybu. Šport má úžasné benefity na fyzické aj mentálne zdravie a je mimoriadne dôležité, aby nás sprevádzal celým životom. Keďže je nám pohyb prirodzený, je dôležité sa hýbať od raného detstva. Deti by mali začať s konkrétnym športom už počas tretieho roku života a postupne by mali vyskúšať rôzne športy. Pohyb by mal byť čo najviac rôznorodý.
Dôležité je, aby šport zostal zábavou. Keď už deti športujú pravidelne, musíme nájsť správnu mieru, aby ich šport bavil a aby sme im ho neznechutili. Tréning by ich mal naozaj baviť. Deti nemusia vedieť, že prečo hrajú konkrétnu hru či aktivitu. Dospelí vedia, že im pomôže zlepšovať sa, ale z pohľadu dieťaťa to bude stále iba hra. Dôležité je aj naučiť deti zvládať emócie pri športe. Pozitívne aj negatívne. Emócie sú totiž veľmi silné a racionálne zvládať tlak, ktorý pri športe môže vznikať, sa naučia až oveľa neskôr. Úlohou trénerov alebo mentálnych koučov je to, aby deťom emócie popisovali, aby im ich vysvetľovali a mali by dostať malý návod k tomu, ako s emóciami pracovať. Deťom stačí dať na výber, netreba im striktne hovoriť, čo majú robiť. Treba im dôverovať, zvládnu viac, ako si často myslíme.
Úloha školy a rodiny
Rodina je síce kľúčová, ale netreba zabúdať aj na školu a športové kluby. Najmä v škole by sa mal pohyb vnímať inak, ako sme zvyknutí. Ideálne by bolo, ak by sa deti hýbali pred vyučovaním, pričom by stačila len malá rozcvička alebo joga, aby sa naučili správne dýchať. Deti častokrát sedia v škole celý deň, v podstate už od 6-tich rokov a zo školy vychádzajú mnohí až v 25-tich. Deti, ktoré už chodia do športových klubov, zas môžu byť dobrými ambasádormi. Stačí, aby namotivovali svojich kamarátov, ktorí nešportujú a svojím nadšením ich privedú na športoviská. Práve to, keď od kamarátov počujú, že na tréningu je zábava, môže byť kľúčové.
Často sa zabúda na to, že pohyb je základ všetkého. Veď keď sa človek hýbe, tak obrazne sa hýbe aj náš mozog, je plastický. A je dokázané, že veľa ľudí prišlo na nápady, keď sa hýbalo, chodili po miestnosti a učili sa. Veľa ľudí sa musí hýbať, aby si zapamätali veci. Keď sa človek hýbe pravidelne, a potom sa ide učiť, tak si pamätá o 20 % viac. Lepšie si pamätá jednotlivé slovíčka, mozog rýchlejšie reaguje.
Prečítajte si tiež: Šípky: Šport a zábava
Päťminútovka pre zdravie
Inšpiráciou pre školy môže byť aj projekt "Päťminútovka", ktorý pozostáva z krátkeho zahriatia, strečingu a posilňovacích cvičení pred vyučovaním. Takéto aktivity pomáhajú deťom zahriať sa, zlepšiť držanie tela a cítiť sa aktívne. Na základe toho vzniklo, že pred každým vyučovaním by sme mohli urobiť ľahučkú 5-minútovku, aby sa deti zahriali. To znamená, že vyučovacia hodina trvá 45 minút. Je dokázané, že dieťa sa dokáže sústrediť 15 až 20 minút.
Šport a učenie
Šport a pravidelná fyzická aktivita majú pozitívny vplyv aj na učenie. Pohyb posilňuje kognitívne stratégie a učenie, zlepšuje pamäť, zvyšuje motiváciu a zlepšuje správanie žiakov. Šport vytvára dieťaťu návyky a morálno-vôľové vlastnosti, ktoré sa potom pretavujú aj do učenia.
Mýty a fakty o cvičení u detí
Často sa hovorí, že cvičenie zastavuje rast detí alebo spôsobuje problémy s kĺbmi a šľachami v neskoršom veku. Tieto tvrdenia sú však mýtus. Neexistuje žiadny vedecký konsenzus, že cvičenie s činkami spomaľuje či zastavuje rast u detí a mladistvých. Silový tréning nemá nepriaznivý vplyv na rast, rastové platničky alebo kardiovaskulárny systém. Silový tréning pod dohľadom nie je väčším rizikom k zraneniu než akýkoľvek iný šport či aktivita pre mládež. Je však dôležité dbať na správnu techniku cvičenia a preceňovať svoje možnosti.
Obezita a šport
Obezita je zdravotný aj estetický problém dnešnej modernej doby. Na nadváhu má hlavný vplyv vysoký príjem potravy a nízky energetický výdaj. Každý, kto trpí nadváhou by mal športovať a voľný čas tráviť čo v najvyššej miere v prírode. Pohyb je dobré chápať ako relax. Najmä s deťmi je nutné začať športovať postupne a k športovaniu ich viesť nenásilnou hravou formou. Pohyb má u dieťaťa vyvolávať príjemné pocity. Tiež je dôležitý dostatočný príjem tekutín. Strava má byť výživná, vyvážená a menej kalorická.
Šport a psychosociálny rozvoj
Účasť v športe má veľký prínos aj z pohľadu psychosociálneho aj osobnostného rozvoja. Konkrétny prínos je napríklad v tom, že mladí, ktorí športujú, začnú s pitím alkoholu neskôr a konzumujú ho menej.
Včasná špecializácia
Problémom je aj včasná špecializácia, ktorá „vo všetkých ohľadoch pôsobí proti rozvoju zdravia aj výkonnosti”. Včasná špecializácia znamená, že dieťa sa venuje len jednému športu. Pokiaľ nejde o špecifické disciplíny ako gymnastika či krasokorčuľovanie, odborníci odporúčajú špecializovať sa na jeden šport čo najneskôr, ideálne okolo 14. či 15. roku života.
Pohyb ako liek na mentálne problémy
Žijeme dobu, v ktorej evidujeme veľa mentálnych problémov aj u mladej generácie. A šport je jeden zo spôsobov, ako s tým bojovať. Ľudia by mali športovať, aby dokázali prepojiť mentálny a sociálny svet. Amatérsky šport na pravidelnej báze znižuje riziko depresívnych stavov. Pri športe sa mení biochémia tela a vylučujú sa hormóny, ktoré sú prospešné z hľadiska nášho mentálneho zdravia. Rovnako tak nám však dokáže pomôcť aj sociálne prostredia a podpora ostatných.
European Team Cup: Podpora športu pre všetkých
Ministerstvo vedy, výskumu a športu sa snaží pomáhať v tejto sfére obyvateľom Slovenska a má finančné nástroje nielen na podporou profesionálneho športu, ale aj športu pre všetkých. Zdravie obyvateľstva je aj v našom verejnom záujme. Rovnako ako snaha pomáhať športovať mladým. Aj preto organizujeme rôzne súťaže už na školách.