Plávanie má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, siahajúcu do druhej polovice 19. storočia. Od skromných začiatkov v riečnych kúpaliskách až po medzinárodné úspechy, prešiel tento šport dlhú cestu. Tento článok sa zameriava na históriu plávania na Slovensku so zameraním na úspechy žien v tomto športe.
Začiatky plávania na Slovensku
Plávanie sa začalo šíriť na našom území v druhej polovici 19. storočia, pričom jeho rozvoj nastal predovšetkým po I. novodobých Olympijských hrách v Aténach roku 1896. V Bratislave bol prvý krytý bazén Grössling postavený v roku 1895. Do vzniku ČSR v roku 1918 sa plávanie na Slovensku pestovalo iba v niektorých mestách ako v Bratislave, Košiciach, kde vznikali aj prvé plavecké odbory športových klubov. Prvý pretekárom slovenského pôvodu bol Zoltán Halmay, rodák z Vysokej nad Moravou, ktorý úspešne reprezentoval Uhorsko na troch OH (1900, 1904, 1908) a spolu získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. V roku 1919 bol založený Československý amatérsky plavecký zväz, ktorý sa stal r.1920 členom FINA. Prvú zmienku o športovom plávaní zaznamenávame z roku 1921, keď sa uskutočnili propagačné plavecké preteky medzi Devínom a Bratislavou. Usporiadal ich maďarský klub PAC Pozsonyi Atletic Club. V roku 1923 bol založený Slovenský plavecký zväz, ktorý ešte v tom istom roku vstúpil do Československého plaveckého zväzu. V roku 1928 bol postavený letný bazén LIDO v Petržalke, kde sa pripravovali všetci plavci z Bratislavy. Medzi najúspešnejších sa radili aj plavci z Košíc, kedy plavec a pólista V. Neményi z KAC Košice štartoval v r. 1924 na OH v Paríži, kde s v družstvom vodných pólistov obsadil 5. miesto.
Vývoj plávania v Československu
Výkonnosť slovenského plavectva do rozhodujúcej miery podmieňoval počet krytých bazénov a úroveň odborných trénerských kádrov. Počet klubov sa postupne rozširoval, po Bratislave pribúdali nové TPK - Trnavský plavecký klub, PPK - Piešťanský plavecký klub, ďalej v Banskej Bystrici, Trenčianskych Tepliciach, Banskej Štiavnici, Trenčíne a v Prešove. V rámci Slovenska boli najlepší plavci z Bratislavy. Vo všeobecnosti však slovenský plavci výkonnostne zaostávali voči českým, predovšetkým pražským. V období 2. sv. vojny sa oba plavecké zväzy rozdelili a osamostatnili, z pochopiteľných dôvodov výrazne poklesla aj výkonnostná úroveň pretekárov. V roku 1946 obnovuje svoju činnosť Československý amatérsky plavecký zväz a opäť sa stáva členom FINA. V roku 1946 vyrovnáva Ľ. Komadel z Piešťan svetový rekord na 400 m prsia a na OH v Helsinkách v roku 1952 sa zúčastňujú v družstve Československa aj traja Slováci Komadel, Bačík z Piešťan a Skovajsa z Bratislavy. V roku 1957 vzniká zjednotená telovýchovná organizácia ČSZTV a činnosť plaveckých oddielov riadi plavecký zväz ČSZTV. Celoslovenský rozmach plávania znemožňuje nedostatočný počet krytých bazénov a trénerských kádrov. K podstatným zmenám vo výstavbe bazénov dochádza až v 60.-tych rokoch minulého storočia, kedy bolo postavených v ČSR 30 krytých bazénov, ale predovšetkým v 80.-tých rokoch, kedy ich sprevádzkovali 140. V 70.-tých rokoch bol najúspešnejším slovenským aj československým plavcom M. Roľko zo Slávie UK Bratislava, ktorý v r. 1976 na OH v Montreale získal na 200m znak 6. miesto a v roku 1977 na ME vo Švédsku získal titul majstra Európy v na 100m znak a na 200m znak striebro. Z ďalších slovenských plavcov iba M. Géry dosiahol európsku úroveň, keď na ME v Sófii v r.1985 získal bronz na 100m motýlik.
Plávanie po rozdelení Československa
Po rozdelení Československa v r. 1993 začína nová etapa aj v oblasti plaveckých športov. Nové politicko - spoločenské zmeny ovplyvnili aj slovenský šport. Zánikom ČSZTV sa dianie v plávaní prenáša do Slovenskej plaveckej federácie, ktorá v súčasnosti registruje 55 plaveckých klubov a cca 3250 členov a koordinuje dianie v tomto športovom odvetví. Na OH v Atlante v roku 1996 sa zúčastnili traja slovenskí plavci (Moravcová, Kodajová, Machovič), no do finále sa ani jeden z nich nedostal.
Martina Moravcová: Ikona slovenského plávania
Martina Moravcová patrí medzi najúspešnejších športovcov v histórii Slovenska. M. Moravcová po olympiáde odišla študovať a trénovať do USA, čo výrazne ovplyvnilo jej výkonnostný rast. Postupne získavala medaily na MS a ME a prekonávala európske a svetové rekordy. Svojimi výkonmi sa dostala do európskej a j svetovej špičky. Najväčšie Úspechy M. Moravcovej, ale aj slovenského plávania sú jej dve strieborné medaily na OH v Sydney v roku 2000 na 100m motýlik a 200m v.s.. Jej kolekcia medailí a úspechov je obdivuhodná. Počas kariéry priniesla domov z vrcholných podujatí úctyhodných 67 medailí: z toho 2- olympíjske, 22 -svetových a 43-európskych kovov. Netreba zabudnúť ani na jej kolekciu rekordov: 3-svetové, 16-európskych a 203-slovenských seniorských rekordov. Do histórie plaveckého Svetového Pohára sa zapísala na čelo štatistík s úctyhodnými 105 zlatými medailami. Moravcová celkovo vyhrala sériu Svetového pohára tri razy. Narodila sa do plaveckej rodiny a vyrastala v Piešťanoch. Ako plavkyňa bola všestranná, keď plávala voľný spôsob, motýlik, ale aj polohové preteky. Zameriavala sa primárne na 50-, 100- a 200-metrové trate. Popri pretekaní medzi rokmi 1995 až 2000 vyštudovala biznis a aplikovanú ekonómiu. Počas svojej kariéry získala celkovo 67 medailí z vrcholných podujatí, dve strieborné olympijské medaily a až 207-krát vytvorila nový slovenský národný rekord. Trikrát vyhrala aj sériu pretekov Svetového pohára. Celkovo šesťkrát sa stala najlepším športovcom Slovenska, dostala Cenu Nadácie Matice slovenskej, Krištáľové krídlo a v roku 2002 jej Rudolf Schuster udelil aj ocenenie Kríž prezidenta SR I. stupňa. Rodáčka z Piešťan v súčasnosti pôsobí na pozícii manažérky slovenskej reprezentácie plávania, pričom priamo v Paríži pomáhala s organizáciou olympijských plaveckých pretekov.
Prečítajte si tiež: Plávanie pre deti - recenzie
Súčasné výzvy a prekážky
Martina Moravcová v Paríži spolu so slovenskou reprezentáciou vrátane Tamary Potockej a Mateja Dušu. „Ako sa my môžeme porovnávať s ostatnými, keď našu plaveckú základňu tvorí 2,5-tisíc aktívnych členov? Matej aj Tamara v konečnom zúčtovaní trochu zaostali za očakávaniami. Na takýchto vrcholných podujatiach chceme plávať osobné rekordy. Čokoľvek už potom čas prinesie, je v poriadku, ale ani jednému z nich sa nepodarilo zaplávať blízko svojich osobných rekordov, čo ma mrzí aj za nich. Ďalším aspektom je aj to, že i oni dvaja sa museli v posledných mesiacoch naháňať za limitmi, či v našom prípade za miestenkami, takže už na štart olympijských pretekov prichádzali polovyčerpaní. Ak teda zlúčime všetky tieto faktory dokopy, tak ich olympijsky výkon odzrkadľoval tieto skutočnosti, pričom obaja sú schopní plávať rýchlejšie. Ak sa pozrieme na výsledky okolitých krajín či štátov, s ktorými by sme sa mohli porovnávať, tak napríklad Česko, Maďarsko, Slovinsko či Rumunsko majú podstatne lepšie výsledky v posledných rokoch ako my. Treba začať tým, že všetky tieto krajiny boli aj v minulosti výsledkami lepšie od nás. Z môjho pohľadu je kľúčovým problémom infraštruktúra pre plavecké športy, ktorú majú tieto okolité krajiny na vyššej úrovni. Bez infraštruktúry a základne naše úspechy budú stáť na jednom či dvoch talentovaných a pracovitých individualitách s dobrým rodinným zázemím. Vždy to bol náš prípad a stále to aj je ten náš prípad. Takže sa nič nezmenilo. Jednoducho základným limitujúcim faktorom pre rozvoj je dostupnosť plaveckých dráh na tréning. Len pre porovnanie, Česi majú 28-tisíc členov a Nemecko ich má 650-tisíc. Napríklad v Trnavskom samosprávnom kraji nemáme žiadny vhodný súťažný bazén. Mesto Trnava má malý mestský štvordráhový bazén, ktorý kapacitne nestačí ani pre potreby občanov, nieto pre rozvoj športu. Šesťdráhový vysokoškolský sotva pojme terajšiu kapacitu klubu, a teda ďalej sa základňa nedá rozvíjať. U nás v Piešťanoch máme dva plavecké kluby a vodnopólový klub s 500 členmi a nemáme žiaden vhodný bazén. Nie. Máme staré storočné letné kúpalisko Eva, kde sa dá kúpať a trénovať len v lete, avšak bazén nezodpovedá požiadavkám na preteky a zaostáva aj za štandardom ostatných moderných kúpalísk. Kúpalisko si do správy zobral vodnopólový klub, inak by už bolo dávno zatvorené. Ak sa majiteľ rozhodne prevádzku zatvoriť, tak budeme na ulici. Takže toto je príklad jedného z najstarších a najúspešnejších plaveckých klubov na Slovensku. Záujem štátu o rozvoj plaveckej infraštruktúry je nedostatočný. Koľko sa reálne u nás na Slovensku postavilo za posledné roky nových mestských bazénov vhodných na športovanie? Akurát sa začalo so záchranou a renováciou starých bazénov, čo ešte zhoršuje aktuálny problém so základňou, pretože nám vypadnú celé ročníky športovcov v daných mestách. Mnohé nezrenovované bazény sa pre zlý stav či financie zatvárajú, ako je tomu aj vo Svite. No, nemá. A sú nejaké náznaky, že by sa to mohlo zmeniť k lepšiemu? Na to by sme potrebovali, aby niekto na čele štátu povedal a určil na mape, že tu, tu a tu treba postaviť bazén. Že to je teraz priorita. Ak toto niekto z vrcholných predstaviteľov štátu nespraví, tak sa nepohneme. Nemôžeme to nechávať na vyššie územné celky alebo na mestá. Dám príklad. Každý primátor Piešťan za posledných 20 rokov hovorí, že prioritou je postaviť bazén. Avšak možno to nie je len vec primátorov, respektíve vyšších územných celkov, ale hlavne celoplošné určenie priorít a účelovo viazaných dotácií na rozvoj konkrétneho športoviska v konkrétnom meste či regióne.
V Amerike je škola skĺbená so športom. Napríklad futbalový trávnik máme, ak to trochu preženiem, v každej dedine. Bazénov je však na Slovensku oproti tomu veľmi málo. Platí, že oproti ostatným športom je na tom plávanie s infraštruktúrou podstatne horšie? Poviem to tak, futbalový štadión je iba pre futbalistov. Bazén je však pre širokú verejnosť. Bazén je pre starého, pre mladého, pre kanoistu, pre futbalistu aj pre tenistu. A nehovoriac o tom, že je to šport, ktorý by mal patriť k základnej gramotnosti každého obyvateľa. Keď niekto nevie hrať tenis alebo futbal, tak sa nič nestane. To sú veci, ktoré jednoducho u nás nie sú dobre nastavené. Slovenská plavecká federácia (SPF) s tým nemôže veľa spraviť. SPF má dotácie na zabezpečenie reprezentácie, rozvoj talentov, usporiadanie súťaží a cieľom je aj podporovať a napomáhať rozvoju základne. V Košiciach aktuálne prebieha rekonštrukcia starej mestskej krytej plavárne, z ktorej sa stane nové Národné olympijské centrum plaveckých športov. Tak aspoň jeden bazén budeme mať na normálnej úrovni. To je však takisto bazén, ktorý bol funkčný a teraz je mimo prevádzky. Celé Košice preto teraz pomaly nemajú veľmi kde plávať. Je to však bazén, ktorý tam už bol. Pozrime sa na to, koľko vzniklo za posledných tridsať rokov nových bazénov. Tieto staré, to už malo byť automatické, že ich priebežne rekonštruujeme a obnovujeme. Nič nové, čo sa týka infraštruktúry, však nevzniká. Pre porovnanie, na našej súkromnej univerzite v Dallase máme vedľa seba dva 50-metrové bazény vrátane skokanskej veže, v strede campusu máme ešte pre študentov ďalší 6-dráhový 25-metrový bazén a vonku nejaký menší zážitkový aquapark. My však buďme radi, že na Slovensku vychovávame vôbec aspoň pár kvalitných plavcov z takejto biedy. Z tohto pohľadu sme vlastne rozvojová krajina, aj keď sa porovnáme čo len s okolitými štátmi. Poďme sa porovnať do Maďarska, koľko majú oni bazénov. Poďme sa porovnať do Poľska, poďme sa porovnať do Česka a poďme sa porovnať aj do Rakúska. Ak sa pozrieme na našich najlepších plavcov, tak aj oni musia za lepšími podmienkami často odchádzať do zahraničia. Platí to aj o Matejovi Dušovi, ktorý trénuje na univerzite v Severnej Karolíne. Áno, veľa sa chopí tejto príležitosti, ak ju dostanú a majú záujem a predpoklad, aby študovali na vysokej škole. Nemajú kde plávať a často ani s kým napredovať. Tamara Potocká zostala študovať a trénovať v Bratislave, avšak kvalitnú prípravu a podmienky musí riešiť sústredeniami. V tomto má Amerika vymyslený super systém. Športovci z amerických univerzít získali aj na olympiáde v Paríži veľmi veľa medailí. Nie je to však iba o medailách. Treba sa pozrieť aj hlbšie. Koľko je na olympiáde finalistov z amerických univerzít či koľko je z nich účastníkov celkovo? A zistíme, že je to vysoké číslo. A pozor, to nie je iba o plávaní. Sú to aj ostatné športy, ktoré ako keby Amerika vychovávala svetu.
Keď už hovoríme o tej Amerike, tak vy ste v roku 1995 odišli zo Slovenska do Texasu, konkrétne do Dallasu na Southern Methodist University, kde ste získali štipendium a žijete tam dodnes. Nie je to však iba o amerických plavcoch. V Amerike totiž trénuje napríklad Kanaďanka Summer McIntoshová, ktorá získala v Paríži tri zlaté medaily, rovnako tak aj veľká francúzska hviezda Léon Marchand a takto by sme mohli pokračovať. V čom je z vášho pohľadu americký systém vzdelávania taký úspešný? Univerzít je tu v Spojených štátoch veľmi veľa a sú rozdelené do rôznych divízií. Je divízia jeden, divízia dva, divízia tri, potom je divízia malých univerzít a tak ďalej. Samozrejme, neposudzuje sa to len na základe plávania, ale hlavne tých veľkých športov. Samozrejme, čím väčšia univerzita, tak tým má program, zázemie, infraštruktúru a rozpätie športov väčšie. V prvom rade to teda začína od infraštruktúry a systému, ktorý je vybudovaný na každej jednej univerzite. Každá univerzita má vybudované top športoviská na jednom mieste a za jedným plotom. To je zjednodušene vysvetlený koncept, ako to funguje. Máte tu všetko, od miest na regeneráciu cez posilňovne, športoviská, špecialistov, psychológov až po medicínske centrum. Jednoducho kompletný a stopercentný servis pre študentov/športovcov. A naviac, škola je skĺbená so športom. Takže, ak má študent napríklad hodinu o tretej poobede a zasahuje mu to do tréningového procesu, tak nie je problém ísť na tréning od štvrtej do šiestej. Jeden z bazénov na univerzite v Dallase. Ráno najprv od šiestej do ôsmej tréning. Bývala som tak, že som sa rovno z izby pozerala na bazén. Takže som to mala z izby na tréning tri minúty pešo, a keď som sa ponáhľala, tak iba tridsať sekúnd. Po ceste z tréningu som zbehla do jedálne na raňajky. Potom záležalo od dňa, ale zhruba od deviatej do dvanástej škola a od druhej poobede ďalší tréning. Práve v tomto je zrejme ten základný rozdiel v porovnaní so Slovenskom. U nás si myslíme, že sa vrcholový šport nedá skĺbiť so štúdiom. Je tu všetko, čo si predstavíte. Kryté volejbalové haly, kryté basketbalové haly, kryté multifunkčné ihrisko na americký futbal, tenisové kurty kryté aj vonkajšie, baseballové ihriská, softbalové ihriská, atletický ovál aj lezecké steny. Ja by som navrhla, aby sem prišli nejaké štáby a nafilmovali si to. Aby sme si urobili obraz o tom, o čom to tu je. Ale pozor, všetko je to v rámci univerzitného systému, do ktorého sa najprv treba dostať. A to je práve tá vízia športovcov, ktorí odmalička tvrdo trénujú na to, aby sa dostali na univerzitu. Aby o nich nejaká univerzita prejavila záujem a aby sa napríklad dostali do dobrého univerzitného tímu. Vonkajší bazén na univerzite v Dallase. Vy vychovávate dve deti, staršiu Karolínu a mladšieho Michala. Viem, že aj ony začali odmalička plávať a Karolína sa dokonca ako iba 13-ročná zúčastnila tohto roku seniorských MS v katarskej Dauhe. Karolína to plávanie „žerie“, má vysoké ambície a je ochotná tvrdo trénovať. Mišo má jedenásť rokov a je to chalan, takže on má ešte plus mínus dva roky na to, aby sa definitívne rozhodol, ktorému športu sa chce venovať. Jeho teraz baví tenis, keďže aj môj manžel hral tenis, a popritom aj pláva. K športu ich odmalička vedieme a obidvaja sú motivovaní. Nie sú to deti, ktoré by chceli robiť šport rekreačne, a ani my nie sme rodičia, ktorí by ich v rekreačnom športe podporovali. Áno. Oni sa narodili na Slovensku, sú dokonca rodení Bratislavčania. Čo sa týka Karolíny, tak ona zatiaľ, zdá sa, inklinuje k dlhším tratiam v porovnaní s vami. Áno, myslím si, že ona inklinuje skôr k tým stredným až dlhým tratiam. Z nich sa potom navyše aj ľahšie skracuje. Opačne to totiž v plávaní veľmi nefunguje. Pretekári prechádzajú hlavne z dlhších tratí na tie kratšie, kde je to hlavne o rýchlosti. Zo šprintéra sa však vytrvalec časom nestane. Je to skôr naozaj ojedinelý jav. Ja si myslím, že u nás deti viac rozmaznávame a špekulujeme. Tu v Spojených štátoch je to často zase aj divočina. Tu to však stojí na obrovskej členskej základni a na obrovských číslach. Ľahšie sa zo státisícov až miliónov plavcov vyfiltruje pár úspešných, zatiaľ čo u nás na Slovensku je podstatne ťažšie s oveľa nižším počtom plavcov vychovať úspešných pretekárov. Tu je tá konkurencia vyššia, zatiaľ čo u nás je konkurencia úmerná malej základni. Aj k nám sa hlási veľa detí, ktorí sú potomkami Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj takýchto plavcov máme zo päť či zo šesť v reprezentácii. Či už je to niekto z Nemecka, Anglicka, Ameriky, alebo z Austrálie. Takže aj takíto importovaní pretekári môžu vytvoriť konkurenciu pre našich domácich plavcov. Ďalšia letná olympiáda bude v roku 2028 v Los Angeles. Dlhodobá vízia je to, že keď budeme mať možno 10- či 15-tisícovú členskú základňu, tak z nej potom môžeme vyfiltrovať postupne tých najlepších. V súčasnom nastavení sa však stále spoliehame iba na náhodu a na to, že sa nám niekde jeden talent objaví.
Úspechy žien v plávaní so zdravotným postihnutím
Slovenské plavkyne so zdravotným postihnutím dosahujú pozoruhodné úspechy na medzinárodnej scéne. Plavecký klub telesne a zrakovo postihnutých športovcov DOLPHINS v Bratislave má viacero talentovaných členiek. Za náš klub DOLPHINS štartovali dievčatá - Tatiana Blattnerová a Karina Petrikovičová. Tatiana Blattnerová štartovala v troch disciplínach a zaplávala si dva osobné rekordy i keď sa na predchádzajúcich pretekoch v Záhrebe zranila na ruke. Karina Petrikovičová štartovala v piatich disciplínach a zaplávala si tri osobné rekordy. Navyše bola vyhodnotená v celkovom bodovom hodnotení OPEN na veľmi peknom treťom mieste, keď pred ňou boli už len muži. Dievčatá, GRATULUJEME a ďakujeme.
V dňoch 10.12.2022 a 11.12.2022 sa konali preteky 3RD INTERNATIONAL SWIM FESTIVAL FOR DISABLED - ZAGREB 2022. Pretekov sa za klub zúčastnili Tatiana BLATTNEROVÁ, Karina PETRIKOVIČOVÁ a Lea ŠPINDOROVÁ. Sprevádzali ich Katarína Blattnerová a tréner Henrich Krč. Blattnerová Tatiana (skupina postihnutia S11, SB11, SM11) štartovala v disciplíne 50 m prsia a 50 m v.sp. skončila na 2. mieste. V disciplíne 200 m v.sp., zaplávala osobný rekord a skončila na druhom mieste, v disciplíne 100 m v.sp., zaplávala osobný rekord a skončila na prvom mieste, v disciplíne 400 m v.sp. Petrikovičová Karina (skupina postihnutia S12, SB12, SM12) štartovala v disciplíne 50 m v.sp., kde skončila na 3. mieste. V disciplíne 100 m znak skončila na 2. mieste, v disciplíne 100 m v.sp., skončila na 2. mieste, v disciplíne 50 m znak skočila tiež na 2, mieste a v disciplíne 400 m v.sp. skončila na 3. Špindorová Lea (skupina postihnutia S9, SB8, SM9) štartovala v disciplíne 50 m v.sp., kde skončila na 11. mieste a medzi juniorkami skončila na 5. mieste, v disciplíne 100 m znak skončila na 5. mieste a medzi juniorkami bola vyhodnotená na 4. mieste, v oboch disciplínach si vytvorila nový osobný rekord, ďalej v disciplíne 100 m v.sp., kde skončila na 8. mieste a medzi juniorkami skončila na 4. mieste, v disciplíne 100 m prsia skončila na 4. mieste a medzi juniorkami bola vyhodnotená na 2. mieste. V oboch disciplínach si vytvorila nový osobný rekord. V celkovom bodovom hodnotení bez rozdielu postihnutia v ženskej kategórii sa na 1. mieste umiestnila Janina FALK z Rakúska so ziskom 3336 bodov. Tatiana Blattnerová sa so ziskom 3016 umiestnila na peknom 2. mieste. Karina Petrikovičová v celkovom bodovom hodnotení bez rozdielu postihnutia získala 2609 bodov a obsadila pekné 3. miesto. V dňoch 04.11.2022 až 06.11.2022 sa konali preteky Winter Polish Open Championships in Para Swimming 2022. Pretekov sa za klub zúčastnili Tatiana BLATTNEROVÁ, Karina PETRIKOVIČOVÁ a Lea ŠPINDOROVÁ. Doprovody robili Katarína Blattnerová, Anna Jančovičová a vodič Tomáš Ondrovič. zaplávala nad 600 bodov. k slovenskej paraplaveckej špičke. získala najviac bodov z našich dievčat. Gratulujeme. ktoré plávala spravila osobné rekordy.
Prečítajte si tiež: Prehľad plavární a kúpalísk
Začali sme odpočítavať posledný rok! Už o 26 dní sa budú v Manchestri konať od 31. júla - 6. augusta 2023 majstrovstvá sveta v para plávaní. Z nášho plaveckého klubu DOLPHINS na ne splnili limity účasti až dve členky a to Tatiana BLATTNEROVÁ a Karina PETRIKOVIČOVÁ, obe so zrakovým postihnutím. Tatiana má splnených 5 limitov, z toho sú 4 A limity a jeden B limit. Karina má splnené 4 limity , z toho sú 3 limity A a jeden je B limit. A aj takto si boli dievčatá zatrénovať v rámci prípravy. Dievčatá, držíme Vám palce, želáme pevné zdravie, rýchlu vodu a k tomu aj kus toho športového šťastia. Pretekov sa zúčastnili všetky tri naše plavkyne: Karina Petrikovičová, Tatiana Blattnerová a Lea Špindorová. Vážení športoví priatelia,v dňoch od 11.5.2023 do 14.5.2023 prebiehajú v Berlíne už tradične veľké preteky v paraplávaní s účasťou Slovenska. Z nášho plaveckého klubu DOPLHINS máme tiež svojho zástupcu a to Karinu PETRIKOVIČOVÚ, ktorá sa v disciplíne 50 m znak prebojovala do dnešného B finále OPEN. Držíme palce! Želáme rýchlu vodu!
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť nemeckej dogy pri plávaní