Futbal, hra s globálnym dosahom, spája národy a vytvára silné emócie. Vzájomné zápasy medzi Slovenskom a Ruskom majú bohatú históriu, ktorá presahuje rámec športu. Prejdime si spoločne najvýznamnejšie momenty a osobnosti, ktoré formovali futbalové dedičstvo oboch krajín.
Úvod
Slovensko a Rusko, dve krajiny s bohatou históriou, majú za sebou množstvo futbalových stretnutí, ktoré sa zapísali do pamäti fanúšikov. Od pamätných zápasov na majstrovstvách sveta až po priateľské stretnutia, tieto duely vždy prinášali napätie a emócie. V tomto článku sa pozrieme na históriu vzájomných zápasov, najvýznamnejšie momenty a osobnosti, ktoré formovali futbalové dedičstvo oboch krajín.
Začiatky futbalu na Slovensku
Na konci roka 1908 sa priaznivci futbalu a tenisu v Žiline rozhodli položiť organizačné základy telovýchovnému a športovému hnutiu. Pri kolíske novej športovej organizácie stáli mená ako Eduard Adamko, Emil Klein, Eduard Ďurčanský, Pavel Folkman, Jozef Menkyňa, Ernest Scheer a ďalší. Po viacerých poradách a prípravách vystúpili prvýkrát verejne na zakladajúcej schôdzi Krúžku žilinských športovcov (ZsTK - Zsolnai testgyakorlók köre) 20. júna 1909 s predsedom Júliusom Taffernerom. Prvé zápasy hrávajú dve futbalové mužstvá zložené výhradne len zo Žilinčanov.
Jeden z najväčších záujmov žilinského obecenstva prišiel v období od roku 1918 - 1938, kedy znova po prvej svetovej vojne ožil futbalový oddiel už pod menom ŠK Žilina. V roku 1925 získava štadión prvú tribúnu. Štadión je tak húfne navštevovaný žilinským obecenstvom, ktoré sleduje víťazstvá žilinského mužstva v Stredoslovenskej župe osemkrát v rade. V roku 1928 a 1929 dokonca dvakrát za sebou dobýva ŠK Žilina aj Slovensko.
Úpadok futbalu prišiel v 30. rokoch, kde sme boli síce majstrom Stredoslovenskej župy, no v kvalifikačných zápasoch o majstrovstvá Slovenska sa nedostávame na vrchol. Tesne pred vojnou, na jar 1939, nahradil majstrovskú súťaž futbalový turnaj o Slovenský pohár, v ktorom ŠK Žilina skončila na 3.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
V novozriadenej súťaži - slovenskej futbalovej lige, dosahujú žilinskí futbalisti striedavé úspechy. V prvom ročníku 1939/40 obsadili tretie miesto za ŠK Bratislava a AC Spartou Považská Bystrica. Sezóna 1940/41 mala prívlastok zachraňujúca, pričom sa klub sústreďuje predovšetkým na výstavbu štadióna. V roku 1941 je tak už hracia plocha v poriadku, vybudovaná je už aj atletická trať a podstatná časť tribúny. Krstom bol prípravný zápas s Považskou Bystricou 10. augusta 1941, v ktorom sme zvíťazili 3:0.
Po čiastočnom zahladení vojnových stôp, ktoré spôsobili nemalé škody aj na žilinskom futbalovom štadióne, sa futbalisti Žiliny usilovne pripravujú na kvalifikačný turnaj o postup do najvyššej ČSR ligy. V ňom sa stretli s AC Sparta Považská Bystrica, TTS Trenčín a ZTK Zvolen. Z prvého miesta zaslúžene postúpili žltozelení medzi československú elitu.
Ročník 1946/1947 prináša žilinskému futbalu jeden z dovtedajších najväčších úspechov, keď v 14-člennej celoštátnej súťaži obsadili futbalisti ŠK Žilina tretie miesto hneď za letenskými oddielmi Slaviou a Spartou Praha.
Od ročníka 1948 sa pripravovala reorganizácia súťaží, ktorá sa prejavila aj v I. lige. Na jeseň sa hralo jednokolovým systémom a v tomto období obsadili Žilinčania 5.
Ročník 1949 prináša viacero noviniek, mužstvá začínajú hrať systémom jar - jeseň a Žilinčania nastupujú pod novým názvom Sokol Slovena Žilina (starostlivosť o rozvoj telovýchovného hnutia prebral národný podnik Slovena). Práve v tomto ročníku zaznamenali pod Dubňom najväčšiu návštevu - 14 750 divákov proti NV Bratislava, vtedajšiemu víťazovi ligy.
Prečítajte si tiež: Slovenská reprezentácia U18
Ročník 1950 priniesol pokles, keď sme medzi 14 mužstvami obsadili celkové 12. miesto a do posledných kôl sme bojovali o záchranu. Celkovo bol ročník mimoriadne vyrovnaný, keď o titule rozhodlo lepšie skóre spomedzi trojice tímov.
O rok neskôr už zobral mužstvo tréner Alexander Bartosiewicz, ktorý je doteraz najdlhšie pôsobiacim trénerom na lavičke Žiliny. Pod Dubňom strávil nepretržite sedem sezón. Vo svojej premiérovej obsadil so žilinskou Slovenou 9. miesto.
Ročník 1952 vyšiel zverencom trénera Bartosiewicza ešte lepšie, najmä vďaka dobrému úvodu sezóny, v ktorom obsadili konečné 7. miesto, napriek tomu však v nasledujúcej sezóne Žilina chýbala v I.
Reorganizácia v telovýchovnom hnutí prináša v roku 1953 tvrdú skúšku, keď Žilina s novým názvom Iskra musela prepustiť svoje miesto v I. lige Iskre Gottwaldov. Žilinčania však dokázali svoju kvalitu a v jednokolovej celoštátnej súťaži si jednoznačne vybojovali postup a návrat k elite. Zaujímavosťou je fakt, že na súpiske bolo iba 13 hráčov.
Vytrvalosťou a odhodlaním sa po jednoročnej, nútenej prestávke vraciame opäť do I. ligy, v ktorej reprezentujeme slovenský futbal nepretržite od roku 1945. Ročník 1954 bol návratom medzi elitu, v ktorej sa súdržný žilinský kolektív aj bez zvučných mien pohyboval v strede tabuľky.
Prečítajte si tiež: Výsledok prípravného zápasu Petržalka - Besiktas
Začiatok sezóny 1955 bol ako zo zlého sna. Roztrieštenosť telovýchovných jednôt, finančné problémy i zanedbanie výchovy a starostlivosti o mládež mali za následok predposledné miesto po prvej, jarnej časti. Obetaví funkcionári sa v letnej pauze rozhodli pre posily z ostatných tímov, ktoré mali udržať I. ligu v Žiline. Vrátil sa odchovanec Pažický, ďalej Ducký, Rovňan či Urbanič. Iskra sa nielenže zachránila, no prebojovala sa aj do finále Pohára SNP.
V roku 1956 sa zlúčili dve najväčšie telovýchovné jednoty v Žiline - Iskra a Dynamo, no paradoxne to však žilinskému futbalu nepomohlo. Ublížilo mu to zostupom, keď sme v poslednom kole iba remizovali so Spartakom Praha Sokolovo a museli sa porúčať do II. ligy.
Ročník 1957/1958 a pôsobenie Dynama v II. lige poznačili znova veľmi nevyrovnané výkony, k čomu sa pri vypadnutí z I. ligy podpísali aj odchody niekoľkých hráčov. II. liga sa hrala sa na tzv. tretiny - jarnú a jesennú časť v roku 1957 a jarnú časť roka 1958. Najskôr začali hráči Žiliny katastrofálne, keď v I. jarnej tretine skončili až na 9. mieste so stratou 11 bodov. Následne prišlo k zmene trénera, keď legendárneho Alexandra Bartosiewicza, ktorý pôsobil na lavičke od roku 1951, vystriedal Maďar Béla Marosvári. Ten zapôsobil na hráčov pozitívne, keď sa ešte počas II. jesennej tretiny vyšvihli na prvé miesto.
Ročník 1958/1959 sme neodštartovali v I. ČSR lige ideálne, na mužstve sa podpísala prílišna nervozita i neskúsenosť. Navyše ihrisko postihla povodňová kalamita, po ktorej bola plocha nevyhovujúca a možnosť tréningov tak značne obmedzená. Napriek tomu bojovali Žilinčania o zachovanie prvoligovej účasti, no o vypadnutí rozhodol posledný zápas.
Významné medzníky v histórii slovenského a ruského futbalu
Úspechy Československa
V časoch spoločného štátu, Československo dosiahlo významné úspechy na medzinárodnej scéne. Získalo striebornú medailu na Majstrovstvách sveta v roku 1934 a 1962. V roku 1976 sa Československo stalo majstrom Európy, keď vo finále porazilo Nemecko po penaltovom rozstrele.
Samostatná slovenská reprezentácia
Po rozdelení Československa v roku 1993 vznikla samostatná slovenská futbalová reprezentácia. Medzi najväčšie úspechy patrí postup na Majstrovstvá sveta 2010 v Južnej Afrike, kde Slovensko postúpilo do osemfinále. Na Majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku sa Slovensko tiež prebojovalo do osemfinále.
Ruská reprezentácia a jej predchodcovia
Ruská futbalová reprezentácia nadväzuje na tradíciu Sovietskeho zväzu. Ten získal zlaté medaily na Olympijských hrách v roku 1956 a 1988. Sovietsky zväz sa tiež stal majstrom Európy v roku 1960. Ruská reprezentácia dosiahla najväčší úspech na Majstrovstvách Európy 2008, kde sa prebojovala do semifinále.
Pamätné zápasy Slovenska a Ruska v hokeji
Hoci sa článok zameriava na futbal, nemožno opomenúť pamätné hokejové zápasy medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré priniesli množstvo emócií a dramatických momentov.
Olympijské hry v Lillehammeri 1994
Prvým vzájomným zápasom Slovenska a Ruska na významnom podujatí bolo štvrťfinále olympijského turnaja v Lillehammeri. Slovenský tím herne ťahal veterán Peter Šťastný a gólovo mladík Miroslav Šatan. Slovensko malo olympiádu skvele rozbehnutú - v skupine porazilo aj Kanadu a bez prehry ju vyhralo. Slováci začali dovtedy najdôležitejší zápas svojej hokejovej histórie dobre. Za stavu 2:2 sa predlžovalo. Gól mal na hokejke Šťastný, ktorého však vo veľkej šanci vychytal ruský brankár Zujev. Keď už zápas smeroval do nájazdov, prišla akcia Nikolišina a rozhodujúci gól Vinogradova.
Majstrovstvá sveta 2002
Slovensko a Rusko sa vo finále majstrovstiev sveta po prvý raz stretli v roku 2002. Slovensko na MS pricestovalo po zbabranej olympijskej kvalifikácii v Salt Lake City. Rusi, naopak, turnaj odohrali len s trojicou hráčov zo zámoria a neboli považovaní za favoritov na finále. Slováci sa s Ruskom na turnaji už predtým raz stretli, v osemfinálovej skupine vyhrali 6:4. Finále začali bleskovým gólom Višňovského, na ktorého zakrátko nadviazal Bondra. V záverečnej tretine sa Rusko vrátilo do hry, znížilo, a necelých šesť minút pred koncom vyrovnal na 3:3 najlepší ruský útočník Maxim Sušinskij. Očakávané predĺženie sa však napokon nekonalo.
Olympijské hry v Turíne 2006
V roku 2006 prišlo k obojstranne najkvalitnejšiemu vzájomnému zápasu Slovenska s Ruskom. Na úvod olympijského turnaja sa Slováci a Rusi prezentovali mimoriadne ofenzívnym hokejom, šance sa striedali na oboch stranách a prvý gól dal slovenský kapitán Pavol Demitra. V úvode druhej tretiny vyrovnal v presilovke Višňovský, no Rusko sa opäť dostalo do vedenia po teči mladého Alexandra Ovečkina. V záverečnej tretine gól nepadol až do 57. minúty.
Olympijské hry vo Vancouveri 2010
Kým v roku 2006 boli predzápasové šance vyrovnané, o štyri roky neskôr boli favoritom zápasu Rusi. Slováci prišli do Vancouveru síce s kvalitným, no podľa odborníkov mierne prestarnutým tímom. Prvá tretina zápasu góly nepriniesla. Prvý gól prišiel až v 26. minúte, keď slovenské vylúčenie potrestal ruský kapitán Morozov. Stav 1:1 vydržal až do predĺženia a samostatných nájazdov. V ich úvode sa presadili Stümpel a Ovečkin, no na rozhodnutie sa čakalo až do siedmej série.
Majstrovstvá sveta 2012
V roku 2012 sa Slovensko a Rusko po druhý raz stretli vo finále majstrovstiev sveta. Kým pred desiatimi rokmi sa tešili Slováci, tentoraz uspeli vysoko favorizovaní Rusi. Tí turnajom prešli bez straty bodu a v semifinále prevalcovali Fínsko 6:2. Finále začalo pre Slovensko výborne. Už v druhej minúte prekvapil Varlamova Zdeno Chára, ktorý dal svoj prvý gól na turnaji. Rozhodujúcou pre výsledok zápasu bola druhá tretina. Slovensko nevydržalo ruský tlak a začalo sa dopúšťať aj individuálnych chýb, ktorých sa celý turnaj vyvarovalo. V tretej tretine Slováci po piatom obdržanom góle vystriedali brankára a ešte raz sa tešili z gólu - Chára pridal aj svoj druhý.
Futbalové osobnosti
Ivan Hrdlička
Na Slovensku sa k projektu Futbal pre priateľstvo pripojil Ivan Hrdlička, bývalý slovenský futbalista, záložník, československý reprezentant, účastník majstrovstiev sveta roku 1970 v Mexiku. So Slovanom Bratislava získal v sezóne 1968/69 Pohár víťazov pohárov v roku 1969.
Tomáš Husarčík a Michal Bodnár
V rámci projektu Futbal pre priateľstvo a v spolupráci s futbalovým klubom ŠK Slovan Bratislava, boli vybraní Tomáš Husarčík a Michal Bodnár, ktorí budú Slovensko reprezentovať v rámci vyvrcholenia tohto ročníka projektu v Moskve. Tomáš Husarčík bude v úlohe mladého útočníka a Michal Bodnár v úlohe mladého novinára.
Futbal pre priateľstvo
Projekt Futbal pre priateľstvo je jedným z najväčších projektov v oblasti športu a korporátnej spoločenskej zodpovednosti v histórii. Mladí ambasádori z 211 krajín a regiónov sa spoločne stretnú v Moskve pred začatím majstrovstiev sveta a dokonca sa zúčastnia aj na otváracom stretnutí tejto celosvetovej udalosti.