Medzinárodné klubové súťaže sa tešia obrovskej popularite medzi športovými fanúšikmi a často vykazujú solídne ekonomické ukazovatele, ktoré priťahujú investorov a médiá. Globalizácia a rozvoj informačných technológií viedli k vzniku nadnárodných súťaží, ktoré spájajú niekoľko susediacich trhov a vytvárajú alternatívu k tradičným národným ligovým štruktúram. Tieto súťaže sú výkladnou skriňou každého populárneho športu a umožňujú konfrontáciu najlepších tímov z rôznych krajín. Účasť v nich je pre športovcov veľkou motiváciou, fanúšikovia si užívajú kvalitnú hru a investori vedia, že ich peniaze sú dobre investované.
História medzinárodných klubových súťaží
Šport sa v začiatkoch svojej profesionalizácie rozvíjal v národných intenciách, ale postupne sa objavovali prvé medzinárodné klubové futbalové súťaže. Za predchodcu Ligy majstrov možno považovať Stredoeurópsky pohár (SEP), ktorý vznikol za účasti klubov z Československa, Maďarska, Rakúska a Juhoslávie. Súťaž bola veľmi populárna, ale po 2. svetovej vojne stratila význam. V roku 1955 vznikol Pohár európskych majstrov, ktorý sa neskôr premenoval na Ligu majstrov. Prvej sezóny sa zúčastnilo 16 mužstiev. Súťaž prebiehala vyraďovacím systémom až do roku 1992, kedy sa osem najúspešnejších tímov rozdelilo do dvoch skupín. V sezóne 1992/1993 predstavila UEFA hymnu Ligy majstrov a počet účastníkov sa postupne zvyšoval na súčasných 32. Liga majstrov je komerčne najúspešnejší športový projekt v histórii a jej príjmy presahujú miliardu eur.
Európska liga a ďalšie kontinentálne súťaže
Európska liga (EL) umožňuje medzinárodnú konfrontáciu klubom z európskych ligových súťaží, ktoré sa umiestnili tesne pod špičkou. Jej história sa začala písať v roku 1971 pod názvom Pohár UEFA. V roku 1999 „pohltila“ Pohár víťazov pohárov (PVP). Od roku 2009 ju poznáme pod aktuálnym názvom. Skupinová fáza Európskej ligy zahŕňa 48 účastníkov. Tradičnou súčasťou európskeho pohárového kalendára je i meranie síl víťazov LM a EL v súboji o Superpohár UEFA. Podobný koncept ako v Európe sa uplatňuje aj na ostatných kontinentoch. Najznámejšou je juhoamerický Pohár osloboditeľov (Copa Libertadores), ktorý sa hrá od roku 1960. Ďalšie súťaže zahŕňajú Copa Sudamericana, Ázijskú ligu majstrov AFC a Africkú ligu majstrov CAF. Koncepcia svetového klubového šampionátu sa realizovala v roku 2000 a jeho účastníkmi boli víťazi všetkých kontinentálnych líg majstrov. Od roku 2005 sa pravidelne hrajú Majstrovstvá sveta klubov ako vrchol všetkých klubových súťaží.
Snahy o vytvorenie hokejovej Ligy majstrov
Podobný biznis model ako v Lige majstrov sa snažia uplatniť aj iné športové federácie. V hokeji boli tieto snahy dlhodobo neúspešné. Prvým pokusom bol hokejový Európsky pohár (tiež známy ako hokejový Pohár európskych majstrov), ktorý fungoval v rokoch 1965 - 1997. O víťazovi sa rozhodovalo v rámci turnaja Final Four. Najväčšie problémy vyvolávalo nerovnomerné rozvrstvenie kvality naprieč hokejovou Európou. V rokoch 1969 - 1990 vyhral všetky turnaje tím CSKA Moskva. Túžba po napodobení úspešného modelu futbalovej LM zo strany IIHF neutíchala, a tak v partnerstve s mediálnou spoločnosťou CWL Telesport prišla s projektom Európskej hokejovej ligy (EHL), ktorá vznikla v sezóne 1996/1997 a pomerne verne kopírovala futbalovú LM. V EHL robil dobré meno slovenskému hokeju predovšetkým bratislavský Slovan. Okrem nich sa z víťazstva tešili hokejisti ruského Metalurgu Magnitogorsk a fínskeho TPS Turku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o reštart vznikol za výraznej podpory provizórny projekt Európskeho pohára šampiónov, zvaného aj Super Six. Víťazmi sa vo všetkých štyroch ročníkoch (2005 - 2008) stali ruské superligové tímy. V sezóne 2008/2009 potom vzniká CHL (Champions Hockey League) v réžii IIHF, ktorá mala byť výkladnou skriňou európskeho klubového hokeja. Aj napriek solídnemu prvému ročníku a veľkolepým plánom IIHF, ktorá dokonca v spolupráci s NHL uviedla aj tzv. Ligu majstrov sa tohto roku podarilo obnoviť, k tomu však napokon došlo za celkom iných okolností.
Súčasná Liga majstrov v hokeji a jej formát
Súťaž nevznikla ako ucelený koncept klubovej súťaže pre majstrovské (resp. najlepšie) celky, ale ako výsledok rokovaní klubov naprieč Európou, ktoré sa rozhodli vytvoriť vlastný „elitný krúžok“. Liga majstrov v súčasnej podobe je vlastne pozývacím turnajom: ten má stálych účastníkov (majiteľov tzv. „A“ licencie), ktorí súťaž vytvorili, kontrolujú ju a zároveň rozhodujú o podmienkach účasti pre ďalšie tímy. Okrem 26 „otcov zakladateľov“ kooperuje v riadení ligy aj šestica renomovaných európskych líg spolu s IIHF. Majstri a víťazi základných častí týchto líg (švédska SHL, fínska SM Liiga, česká Extraliga, nemecká DEL, švajčiarska NLA a rakúska EBEL) disponujú „B“ licenciou. Ak je majster zároveň víťazom dlhodobej časti, alebo v prípade, že tieto tímy boli už vlastníkmi „A“ licencie, ich miestenka prepadne ďalšiemu poprednému celku tej-ktorej ligy (napríklad porazenému finalistovi, atď.). „C“ licencia je akousi divokou kartou, ktorú môže obdržať majster z ostatných krajín (Slovensko, Nórsko, Dánsko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko). Slovenský majster v súčasnosti nedisponuje automatickou miestenkou v Lige majstrov a jeho účasť tak závisí od milosti-nemilosti „firmy“. Korene CHL siahajú k niekdajšiemu prípravnému Nordic Cupu, ktorý sa po rozšírení o neškandinávskych účastníkov premenoval na European Trophy.
Prečítajte si tiež: Spievankovo spieva o futbale
Hudba a šport: Ikonická pieseň pre MS v hokeji IIHF 2025
Dnes (9. mája) v Štokholme odštartujú Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji IIHF 2025, sprevádzané historickým otváracím ceremoniálom s ikonickým svetovým hitom. Otvárací ceremoniál sa uskutoční v Avicii Aréne - mieste, ktoré od roku 2021 nesie meno Tima „Aviciiho“ Berglinga na počesť jedného z najvplyvnejších hudobných tvorcov našej doby. „Otvoriť Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji IIHF 2025 v aréne pomenovanej po Aviciim a predstaviť Levels ako oficiálnu pieseň je pre nás veľká česť. Avicii nie je len jedným z najväčších hudobných tvorcov našej doby. Je tiež jedinečným a oslavovaným symbolom Švédska. Tim „Avicii“ Bergling bol viac než len globálny umelec. Bol kreatívnym vizionárom, ktorý zmenil svetové vnímanie elektronickej hudby. So všeobecne obľúbenými hitmi ako Levels, Wake Me Up, Hey Brother a The Nights spojil žánre, kultúry a emócie. „IIHF je hrdá na to, že na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji IIHF 2025 vo Švédsku a Dánsku bude reprezentovať ikonický umelec, akým je Avicii. Je pre našu organizáciu cťou vyzdvihnúť hudbu génia, ktorý zanechal trvalú stopu v dejinách elektronickej hudby. Sme si istí, že fanúšikovia si zamilujú tancovanie na túto pieseň pri povzbudzovaní svojich obľúbených tímov a tešíme sa, že to spoločne urobíme. Hudba je silnou zjednocujúcou silou a už sa nevieme dočkať, kedy budeme súčasťou nezabudnuteľnej oslavy na najväčšom medzinárodnom podujatí vo svete hokeja,“ hovorí Matti Nurminen, generálny riaditeľ IIHF. Pravdepodobne žiadny DJ v hudobnej histórii nevytvoril pamätnejšie EDM hymny pre veľké sály. Toto dedičstvo - zahŕňajúce tri štúdiové albumy a viac ako 50 singlov - získalo rodákovi zo Štokholmu lásku a obdiv hokejistov aj fanúšikov.
Avicii a jeho vplyv na hokej
Carolina Hurricanes z NHL si vybrali Aviciiho „The Nights“ ako svoju gólovú pieseň na tri sezóny. Švédsky brankár Anton Forsberg si v roku 2018, keď hral za Chicago Blackhawks, nechal namaľovať na bok svojej masky obrázok Aviciiho (narodeného ako Tim Bergling) od umelca Davida Gunnarssona. Pocta prišla po Aviciiho predčasnej smrti vo veku 28 rokov začiatkom toho istého roka. Nadácia Tima Berglina bola založená v roku 2019 jeho rodinou s cieľom zvýšiť povedomie o problémoch duševného zdravia.
Prečítajte si tiež: Kde si zakorčuľovať na Slovensku?
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné