Hokej je na Slovensku mimoriadne populárny šport a krajina vychovala množstvo talentovaných hráčov, ktorí sa presadili nielen v domácej extralige, ale aj v zahraničných súťažiach. Medzi týchto hráčov patrí aj Michal Bílik, ktorého kariéra je príkladom odhodlania a tvrdej práce. Hoci sa mu nedostalo reprezentačnej pozornosti na Majstrovstvách sveta, jeho prínos pre hokejový rozvoj na Slovensku je nepopierateľný. Článok sa zameriava na jeho kariéru, úspechy a vplyv na slovenský hokej.
Začiatky a juniorský hokej
Michal Bílik patrí medzi hráčov, ktorí si prešli rôznymi mládežníckymi kategóriami a postupne sa prepracovali do seniorského hokeja. V juniorských rokoch pôsobil v tíme HC Slovan Bratislava, kde sa prejavil ako talentovaný útočník. Prvé meranie síl v prospech juniorov Slovana Bratislava bolo svedkom jeho schopností.
V štvrťfinálovej sérii proti Žiline prispel k vysokému víťazstvu 8:3. Hoci výsledok vyzeral jednoznačne, zápas bol od prvej minúty veľmi vyrovnaný. Šťastena sa mohla prikloniť na obe strany, nakoľko si hráči nedarovali ani milimeter voľného priestoru. V tomto zápase sa ukázali dva dôležité faktory: výkon brankára a efektivita streľby. V oboch týchto aspektoch dominoval Slovan.
Jeho spoluhráči z útoku, Jozef Tibenský a kapitán Patrik Brodek, mu skvelo sekundovali. Hokejová chémia medzi trojicou Halama - Tibenský - Brodek bola neuveriteľná. Zápas nebol len o spomínanej štvorici, ale o celom tíme, ktorý nechal na ľade všetko. V tíme mladých Slovanistov nepočujete slovíčko hviezda alebo ja, ale počujete len jedno slovíčko „my“. Každý jeden člen tímu je pre spoločný úspech ochotný obetovať všetko.
Klubová kariéra
Počas svojej klubovej kariéry pôsobil Michal Bílik v rôznych tímoch na Slovensku. V sezóne 2006/2007 sa košickí hokejisti posunuli na bronzovú pozíciu a spokojní mohli byť hlavne so základnou časťou, ktorú vyhrali po jedenástich rokoch. Po sezóne 2005/06 utrpel káder HC len jednu výraznú ranu, keď sa do Nemecka pobral obranca Peter Podhradský. Okrem neho opustili východ aj Luděk Krayzel, Pavel Vostřák, Ľubomír Sabol, Jan Horáček, Peter Fruhauf, František Bombic a Pavel Valko. V rámci letnej prípravy sa s oceliarmi pripravoval Jaroslav Torok, ale ten napokon odohral sezónu v drese Martina. Spomínané odchody zacelili príchody obrancov Ivana Droppu a Miroslava Javína, do útoku pribudli Juraj Faith, Kristián Kováč, Ján Pleva a Gabriel Špilár. Zmena sa udiala aj na trénerskom poste.
Prečítajte si tiež: Kluby, v ktorých pôsobil Michal Roman
Úvod sezóny vyšiel Košiciam veľmi dobre a víťazstvo v Trenčíne potvrdili domácou kanonádou proti Liptovskému Mikulášu. Potom sa ale výsledky zhoršili a hráči HC prehrali päť zo siedmich zápasov. Pred zápasom 16. kola získali Košičania dvoch hráčov pri trejde so Žilinčanmi - brankára Miroslava Lipovského a útočníka Romana Kontšeka. Do Žiliny uvoľnil manažment HC brankára Imricha Petríka a útočníka Lukáša Hvilu. Do zostavy sa vrátil aj útočník Kristián Kováč, ale ten mal v tejto sezóne veľkú smolu a už v 17. kole si vykĺbil rameno. Trejd so Žilinou neznamenal poslednú zmenu v kádri HC a nasledovala tak výmena s Nitrou.
Začiatkom novembra utrpela obrana HC stratu, keď sa na takmer tri mesiace zranil obranca Juraj Kledrowetz, ktorý sa zranil vo víťaznom zápase 24. kola v Bratislave. Kledrowetz sa vrátil do zostavy až v stretnutí 47. Azda najväčším šokom základnej časti bola z pohľadu HC domáca prehra v 25. kole s poslednou Skalicou. Záhoráci ozbíjali Košičanov v Steel aréne ešte raz, po samostatných nájazdoch uspeli 3:2 v 43. Od 27.kola zatriasli tréneri Ján Šterbák s Antonom Tomkom zložením všetkých štyroch útočných formácií. Mužstvo začalo podávať výborné výkony a vo štvrtej šestine získalo z 27 možných bodov až 24 bodov. V 32. kole sa uviedla v košickom drese ďalšia nová tvár - útočník Stanislav Gron a hneď strelil víťazný gól v súboji proti Žiline, teda proti klubu, v ktorom v apríli 2006 oslavoval zisk majstrovského titulu. Gron sa stal po Droppovi, Špilárovi, Lipovskom a Kontšekovi piatym členom žilinskej majstrovskej hokejovej partie v košickom drese. Rekordné víťazstvo v základnej časti dosiahli Košičania v súboji so Žilinou, ktorú v 50. kole rozstrieľali 10:2.
Cez záhorákov prešli Košičania bez vážnych problémov, ale v semifinále sa ich púť skončila. Rozhodol možno hneď prvý zápas série, v ktorom vyslali východniari na brankára Dukly Trenčín Miroslava Hálu rovných 50 striel, ale i napriek tomu prehrali. V treťom a štvrtom súboji v Trenčíne potom zlyhali v úvodoch zápasov a ani domáca výhra v piatom stretnutí už vyradenie neodvrátila. Najproduktívnejším hráčom mužstva sa stal Juraj Faith, najlepším strelcom Gabriel Špilár, obranca Miroslav Javín bol najproduktívnejším spomedzi všetkých bekov v súťaži. Okrem tejto trojice ale disponoval káder HC viacerými ďalšími osobnosťami. Hráči ako Peter Bartoš, Ján Lipiansky, Roman Kontšek, Juraj Kledrowetz, Ivan Droppa, Jaroslav Kmiť, či Rudolf Jendek totiž patria medzi najväčšie postavy slovenskej extraligy. Obranca Marcel Šterbák prežil fantastický vzostup a výborné výkony ho vyniesli až do reprezentácie. Najobľúbenejším súperom Košíc bol Liptovský Mikuláš, ktorému nepustili oceliari v priebehu sezóny ani bodík. Veľkou silou Košíc bolo jeho domáce publikum. Žiaden iný tím sa nemohol pochváliť takou diváckou návštevnosťou ako HC a klub z Košíc sa dokonca prebojoval medzi najlepšiu 25-ťku v európskej diváckej návštevnosti. V Steel Aréne bolo päťkrát vypredané (trikrát proti Slovanu, raz proti Popradu a v play-off proti Trenčínu) a celkovo vzhliadlo 27 domácich duelov oceliarov v základnej časti až 165478 divákov. Košice boli silné v presilovkách, ale doplácali na hru v oslabení. Pri početnej výhode strelili 80 gólov, čo bolo vôbec najviac zo všetkých klubov. V oslabení ale naopak inkasovali 64 gólov a skončili až na piatom mieste, pričom v istých fázach sezóny boli na tom v oslabeniach horšie už len Liptáci. Na brány súperov vyslali Košičania celkovo 2288 striel (druhé miesto v lige), pričom rovných 238 (základná časť + play-off) z nich skončilo gólom. Ani napriek semifinálovému sklamaniu nešili v Košiciach horúcou ihlou a na zmeny v kádri si ponechali priestor.
Košickí hokejisti v sezóne 2007/08 pokračovali vo vzostupnom trende z posledných rokov. Oceliari patrili medzi hlavných favoritov na titul už pred sezónou. Po zisku bronzu v predošlom ročníku totiž vystužili svoj káder o obrancov Petr Moceka a Alexandra Valentína, ako i útočníkov Mareka Bartánusa, Michala Macha, Michela Miklíka a Ladislava Ščurka. Tréner Ján Šterbak spoliehal na stabilizovaný káder a náladu mu zlepšila príprava, v ktorej prehrali Košice jediný zápas. V úvode sezóny sa však opakovala situácia z predošlých rokov a oceliari sa rozbiehali veľmi pomaly. V prvých ôsmich kolách dokázali vyhrať jedine povinné zápasy proti dvadsiatke, Kežmarku a Liptovskému Mikulášu a na svoje prvé víťazstvo vonku museli čakať až do 10. kola, kedy uspeli v Martine. Obrovský problém im v tom čase robila hra v oslabení a východniari prehrali hneď niekoľko zápasov, v ktorých viedli i viacgólovým náskokom. Želané zlepšenie prišlo v úvode októbra, kedy vyhrali Košičania deväť z jedenástich duelov. V druhej polovici novembra pokračovali oceliari vo výborných výkonoch a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. V tom čase získalo vedenie útočníka Erika Weissmanna. Po hodoch prišlo bolenie brucha a v decembri prehrali Košice štyri z piatich duelov, pričom prehra v Kežmarku poslala fanúšikov dokonca do štrajku. Nepresvedčivé výkony pokračovali a vygradovali hladkou prehrou vo Zvolene, kde inkasovali košickí brankári dokonca sedmičku. To už sa intenzívne špekulovalo o výmene trénera a tá nakoniec prišla. Presne 25.
Príchod Čadu zapôsobil na mužstvo čarovne a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. Ukončila ju až prehra v predposlednom kole v Poprade, ale náladu pred play-off si oceliari zlepšili víťazstvom nad Zvolenom. Odborníci veštili dlhú štvrťfinálovú sériu a prvý zápas naznačil, že tomu tak naozaj môže byť. Kamzíci viedli v Steel aréne 2:1, ale potom sa dopustil Jaroslav Kasík zbytočného faulu, po ktorom vyradil z hry domáceho Marcela Šimurdu na niekoľko týždňov. Košice však získali šancu na päťminútovú presilovku a tú využili na dokonalý zvrat. Po prvom víťazstve 3:2 vyhrali v odvete hladko 5:0 a keď vyhrali i tretí duel pod Tatrami, tak mali postup prakticky v suchu. Semifinálová séria proti Skalici priniesla skvelé divadlo a drámu do posledného konca. V prvých dvoch domácich zápasoch Košice nezaváhali a otupili ostrie nebezpečného útoku zo Záhoria. Vonku však vyšli naprázdno a domov sa tak vracali za vyrovnaného stavu. V piatom stretnutí zatiahol Lipovský roletu a v Max aréne potom viedli oceliari 2:1. Séria oslabení ale privodila zvrat a o všetkom tak musel rozhodnúť siedmy zápas. Ten priniesol drámu ako z najlepšieho thrilleru. Pálffyovci viedli v Steel aréne už 4:2 a v tej chvíli to vyzeralo s Košičanmi zle-nedobre. Dlhé cesty autobusom so Skalice a Bratislavy priniesli svoju daň a Košice nastúpili do finále veľmi vlažne. V prvých dvoch zápasoch plodili chyby ako žiačikovia a Slovanu víťazstvá prakticky venovali. Tretí zápas potom priniesol oveľa pozornejšiu hru v obrane a o všetkom rozhodoval jeden gól. Ten sa podarilo streliť Kropáčovi a Steel aréna tak prišla po 17-tich zápasoch o svoju neporaziteľnosť. Za stavu 0:3 sa zdali byť oceliari na kolenách, ale prvé zdanie klamalo. Košičania totiž potom ukázali obrovskú vôľu po zvrate a po domácom víťazstve 4:0 deklasovali Slovan na jeho ľade 5:1. Posledný zápas Košíc na domácom ľade priniesol obrovskú drámu. Domáci od úvodu útočili a za stavu 2:1 mali výhodu v podobe sedemminútovej presilovky po faule Kropáča na Jendeka. Tú však nevyužili a Slovan vyrovnal. Stretnutie dospelo až do predĺženia, v ktorom rozhodol po nahrávke Bartoša najlepší strelec HC Juraj Faith. Košice tak ako prvý tím v histórii extraligy vyrovnali stav finálovej série z 0:3 na 3:3 a po semifinále musel rozhodnúť siedmy duel aj finále. V rozhodujúcom zápase to bolo najpr vyrovnané, ale v závere prvej časti otvorili skóre domáci a postupne sa ujali vedenia 3:0. Nezlomní oceliari potom predviedli naposledy svoju veľkú bojovnosť a po góloch Faitha a Ščurka skorigovali pár minút pred koncom na rozdiel jediného gólu.
Prečítajte si tiež: Športové úspechy Michala Orgoníka
Košičania nastrieľali v základnej časti druhý najvyšší počet gólov - 188, pričom menej gólov inkasoval jedine Martin. Veľkou silou HC boli presilovky. Pri početnej výhode totiž nasúkali 82 gólov, čo bolo vôbec najviac v celej extralige. Horšie to vyzeralo v oslabeniach a to hlavne v prvej fáze sezóny. Práve oceliari boli najčastejšie strieľajúcim klubom extraligy, keď na brány súperov vyslali celkovo až 2532 striel, z ktorých skončilo gólom celkovo 246. V bráne odchytal drvivú väčšinu zápasov Miroslav Lipovský, ktorý sa stal zároveň miláčikom tribún a po víťazných zápasov tešil divákov kotrmelcami, či inými kúskami. Najproduktívnejším hráčom HC a zároveň najlepším strelcom mužstva sa stal Juraj Faith, ktorý zinkasoval 64 bodov a strelil 29 gólov. Druhým najlepším strelcom tímu bol 26-gólový Jaroslav Kmiť, o gól menej dosiahol Rudolf Huna. Celkovo tri z prvých štyroch miest klubovej produktivity obsadili hráči z elitného prvého útoku. Ten tvorili okrem Faitha i kapitán Peter Bartoš a krídelník Gabriel Špilár, ktorý sa stal najlepším nahrávačom HC (41 asistencií). Fantastické výkony podával hlavne v play-off Stanislav Gron, ktorý sa dostal do záverečného kempu reprezentácie pred MS v Kanade spoločne s Michelom Miklíkom. Na obranu Košíc sa znieslo v priebehu sezóny veľa kritiky a vyčítal sa jej hlavne vysoký vekový priemer. Faktom ale je, že inkasovala druhý najmenší počet gólov v lige. Celkovo pôsobili košickí obrancovia vyrovnane a nik z nich výrazne nevynikal. Najviac bodov nazbieral najstarší hráč mužstva Miroslav Javín (40 bodov), nasledovali Droppa a Šterbák. V play-off výrazne ožil i Juraj Kledrowetz. Počas celej sezóny sa mohli Košičania spoliehať na fantastickú podporu divákov. Košiciam sa napokon podarilo prekonať historický rekord v diváckej návštevnosti na Slovensku. Zápasy oceliarov sledovalo v základnej časti v Steel aréne v priemere 6203 divákov, pričom minuloročný rekord bol 6129 divákov na zápas. Celkovo zavítalo do košickej arény 167 491 divákov.
Po zisku štvrtého, tretieho a druhého miesta sa pustili hokejisti HC Košice do majstrovských prác už pod vedením nového prezidenta klubu. Najvyšší post prevzal pred sezónou 2008/09 Miroslav Kiraľvarga. V rámci prípravy na sezónu odohrali „oceliari“ celkovo deväť zápasov, z ktorých vyhrali päť. Víťazné chúťky si ukojili predovšetkým triumfom na domácom turnaji Cassovia Hockey Cup, ktorý bol zároveň 61. Hneď v úvode sezóny neuspeli Košičania na kvalifikačnom turnaji do Ligy majstrov v nemeckom Norimbergu, no prvý z troch zadefinovaných cieľov ostal napokon jediným nenaplneným. Po návrate z krajiny piva a klobás si východniari vyhrnuli rukávy a pustili sa do extraligových bojov. Šnúrou desiatich víťazstiev v rade sa ujali vedenia v tabuľke a to si potom strážili v priebehu celej základnej časti. Až neuveriteľne znie fakt, že hokejisti HC neprehrali v priebehu celého ročníka ani raz viac ako dva zápasy v rade. Košice vstupovali do štvrťfinálovej série proti Banskej Bystrici v pozícii jasného favorita a papierové predpoklady naplnili postupom 4:1 na zápasy. Nebolo to ale nič ľahké a „barani“ boli poriadne tvrdohlaví. Nováčik bojoval v každom z piatich stretnutí až do poslednej chvíle a víťazovi základnej časti nedal zadarmo ani piaď ľadu. Sériu odštartovali „oceliari“ aktívne. Na úvodný gól prvého zápasu si ale museli počkať až do 18. minúty, kedy brankára Petríka prekonal Jan Kopecký. Ešte rušnejší priebeh mal druhý zápas v Steel aréne. Domáci od úvodu tlačili, hosťom ale vyšli dva rýchle protiútoky, po ktorých dvakrát viedli. O výsledku napokon rozhodli presilové hry. Zatiaľ čo „barani“ v nich úspešní neboli, Košičania sa presadili v početnej výhode hneď trikrát. Po víťazstve 5:3 mohli cestovať pod Urpín v dobrej nálade. Jediná prehra v sérii sa zrodila v treťom zápase. Banská Bystrica vstúpila do historicky prvého domáceho stretnutia v play-off veľmi aktívne a už v tretej minúte sa ujala vedenia. Oveľa väčšia dráma sa odohrala vo štvrtom stretnutí, ktoré prinieslo taktickú bitku. Tretím gólom Juraja Sýkoru v sérii sa síce Košičania ujali vedenia, no domáci stihli vyrovnať ešte v prvej tretine. V nasledujúcich minútach sa predbiehali vo fantastických zákrokoch obaja brankári a zápas tak dospel až k samostatným nájazdom. V nich najprv uspel domáci Dian a v tej chvíli to nevyzeralo príliš ružovo. V piatom zápase až do polovice duelu diváci gól nevideli a ako rozhodujúci sa napokon ukázal moment z 30. minúty, kedy sa dopustil chyby pri rozohrávke v rohu klziska gólman Banskej Bystrice Imrich Petrík a Rudolf Huna poslal Košice do vedenia gólom do prázdnej brány. V priebehu troch minút potom pridali ďalšie dva góly opäť Huna a Kmiť. V tej chvíli bolo rozhodnuté a bodku za štvrťfinálovou sériou dal štvrtým gólom obranca Juraj Kledrowetz.
Pavúk play-off poslal Košičanov k rieke Hron aj v semifinále. Úvod semifinálovej série bol ladený veľmi defenzívne. Strelecký účet otvoril v 22. minúte prvého stretnutia Stanislav Gron. Zmenu nepriniesol ani druhý zápas, ktorý sa niesol v podobnom duchu. Košičania sa ujali vedenia - Hvila vyrovnal. V samotnom závere šokoval Steel arénu v oslabení presnou strelou od modrej Sivák a Čierny pri power-play spečatil prvé víťazstvo HKm v semifinálovej sérii. Košičania boli odhodlaní nájsť recept na zvolenské hradby, no v treťom zápase to ešte nebolo. Podobne ako vo štvrťfinále, aj v semifinále podali svoj najslabší výkon práve v úvodnom stretnutí na ľade súpera. Pod Pustým hradom predviedli nedisciplinovaný výkon, za ktorý ich domáci vytrestali v presilových hrách a ujali sa vedenia 2:1 na zápasy. O svojom postupe mohli Košičania rozhodnúť vo Zvolene, no po nevydarených dvoch tretinách prehrávali už 2:4. Kľúčové stretnutie série a azda i celej sezóny zvládli hokejisti HC Košice bravúrne. Od prvej minúty sa do súpera zahryzli a už v prvej tretine nasúkali päť gólov, ktorými vyhnali Jána Laca z brány HKm. Po vyradení Zvolena sa ocitli Košice druhýkrát v rade vo finále. Naplnili tak druhý z troch predsezónnych cieľov vedenia, no v šatni bolo cítiť, že hráči chcú ešte viac. Finálovým súperom Košíc bola skalická légia vedená extraligovým kráľom Žigmundom Pálffym. Najväčší poklad HK36 doviedol za výdatnej pomoci Juraja Mikúša klub zo Záhoria do prvého finále v jeho histórii a na ceste do záverečnej série ročníka prekonala táto dvojica prakticky všetky rekordy. Prvý finálový krok Košičanom vyšiel. Úvodné dve tretiny proti Skalici boli z ich pohľadu doslova perfektné. Súper…
Reprezentačná kariéra
Michal Bílik bol nominovaný do reprezentačného výberu Slovenska na Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov, ktoré sa konali vo Fínsku. Avšak, podľa oficiálneho webu Slovenského zväzu ľadového hokeja sa tréner musel zaobísť bez pätice hráčov, medzi ktorými bol aj Michal Bílik. Dôvody jeho neúčasti neboli špecifikované, no je možné, že išlo o zranenie alebo iné osobné dôvody.
Reprezentačný výber do 18 rokov sa na svetovom šampionáte stretol v základnej A-skupine s Kanadou, Nemeckom, Ruskom a Švédskom.
Prečítajte si tiež: Pohľad na kariéru Michala Macka
Pôsobenie v hokejových akadémiách
Okrem aktívnej hráčskej kariéry sa Michal Bílik angažuje aj v rozvoji mladých hokejistov. Podieľa sa na činnosti hokejových akadémií, kde odovzdáva svoje skúsenosti a znalosti mladším generáciám.
Na Slovensku otvorila prvú súkromnú hokejovú akadémiu, ktorá sa zameriava na rozvoj schopností kvalitného hokejistu. Akadémia ponúka hokejových trénerov pre každého hráča a program je navrhovaný tak, aby posúval hráčov za rámec ich komfortnej zóny. Dôraz sa kladie na odhodlanie a športového ducha, ako aj na dlhodobý hráčsky rast. Akadémia podporuje cieľ hráčov stať sa dlhodobými hokejovými hráčmi a kladie dôraz na charakterové vlastnosti ešte pred samotnú hru. Deti sa učia porozumieť aj samotnej hre a zúčastňujú sa turnajov. Športovému duchu sa pripisujú cenné životné lekcie aj pomimo ľad. Tréneri posúdia schopnosti každého hráča pri každom tréningu a zameriavajú sa na rozvoj schopností a znalostí hry, prihrávky, spracovanie prihrávok a korčuľovanie.
DMHL (Detska Mini Hokejova Liga) pripravuje deti aj na bežný život. Na každý zápas prichádzajú v košeli a kravate, čím sa vytvára atmosféra hokejového sviatku. Pred každým zápasom si vypočujú národnú hymnu a DJ vytvára atmosféru podobnú veľkému hokeju. Deti sa učia národnej hrdosti a zvládať ruchy, ktoré vplývajú na výkon. Aj keď sú malé, hrajú na tom istom ľade, na dve brány, s hokejkou a pukom, dávajú a dostávajú góly, presne ako dospelí. Seminár o mentálnej príprave učí deti sústrediť sa, prednáška o stravovaní a pitnom režime zdôrazňuje negatíva sladkostí a dôležitosť pitného režimu. Hovoríme sme aj o inovaciach v hokeji, o prisposobeni hracskeho vystroja. Medialny treningom sa ucime zbavit sa tremy a komunikacii. Planovane temy hokejova anglictina a kompenzacne cvicenia otvoria detom cely svet a urobia ich zdrave! Všetky tieto detaily nie su dolezite len pre sportovca ale nenasilne pripravuju deti do bezneho zivota, robia ich vzdelane, sebavedome a kreativne. Vytvareme im vyhody oproti tym, ktori taketo skusenosti nemaju. A najpodstatnejšie je, ze je to velka zabava. aby bol hrdý na to, že je hokejista.
Príprava detí a mládeže je vypracovaná Petrom Bohunickým starším a Mgr. Bohunickým mladším. Mgr. za žiacke, mládežnícke a dorastenecké mužstvá v Trenčíne. veku nastupoval za mužstvo Dubnice a Sault ste Marie Greyhounds OHL. a Zlína. Francúzsku. V roku 2006 ukončil kariéru v drese MHC Martin a Senice.
Trénerská činnosť
Po ukončení aktívnej hráčskej kariéry sa Michal Bílik začal venovať trénerskej činnosti. Získal špecializáciu na FTVŠ na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 2011. Bratislave a už 7 sezón vedie celoročnú BP hokejovú akadémiu. turnajoch v Kanade a USA. Bohunický ml. Dominik Novák a Michal Bilík. Od roku 2017 pripravuje profesionálnych hráčov vrátene hráčov NHL a NHL prospektov ako napr. Peter Bohunický už 25 rokov pôsobí ako profesionálny hokejový tréner. Jeho úspechy v mládežníckom a tiež seniorskom hokeji odrážajú jeho dlhoročné skúsenosti v mládežníckom, seniorskom a reprezentačnom hokeji.