Istanbul, najväčšie mesto Turecka, má ambície stať sa dejiskom letných olympijských hier. Európske olympijské výbory (EOC) vybrali Istanbul ako potenciálne dejisko na marcovom stretnutí, avšak toto rozhodnutie ešte musia schváliť národní členovia na júnovom stretnutí.
Snahy Istanbulu o usporiadanie OH
Metropola Turecka sa už viackrát uchádzala o usporiadanie olympijských hier. Pri voľbe dejiska hier v roku 2020 sa umiestnila na druhom mieste za japonským Tokiom. Predstavitelia mesta minulý rok uviedli, že sa chcú zamerať na letné hry v roku 2036.
Šéf EOC uviedol, že Istanbul, ktorý v minulosti hostil veľké športové podujatia, nebude musieť stavať nové štadióny a športoviská pre potreby Európskych hier. „Náš tím už navštívil viaceré športoviská v Istanbule a bol ohromený,“ doplnil Capralos.
Európske hry ako kontinentálny šampionát
Európske hry sa po prvý raz konali v roku 2015 v azerbajdžanskom Baku. Podujatie slúži ako kontinentálny šampionát a olympijská kvalifikácia pre viacerých športovcov.
Detský digitálny svet: Radosť a zodpovednosť
Mobily, tablety a herné konzoly sú dnes bežnou súčasťou vianočných darčekov pre školákov. Spolu s radosťou však prinášajú aj otázku, ako nastaviť hranice, aby technológie deťom slúžili a neškodili. Nový mobil či tablet nie je len „vec“, ale vstupenka do digitálneho sveta, na ktorý dieťa často ešte nie je pripravené.
Prečítajte si tiež: Olympijský Kvíz - II. Kolo
„Rodičia majú často dobrý úmysel, chcú dieťaťu dopriať moderný darček, no neuvedomujú si, že tým zároveň odovzdávajú zodpovednosť, na ktorú nie je pripravené. Podľa nej by digitálne darčeky nemali prísť „bez návodu“. Potrebujú jasne dohodnuté pravidlá, kedy, kde a ako sa budú používať. „Tak ako dieťa učíme prechádzať cez cestu, musíme ho naučiť aj prechádzať digitálnym svetom.
Výskumy upozorňujú, že digitálne detstvo mení vývoj mozgu. Medzinárodné tímy vedcov porovnávali desiatky štúdií s tisíckami detí do 12 rokov a sledujú, čo robí dlhodobý kontakt s obrazovkami s nervovou sústavou. „Digitálne technológie, pokiaľ nie sú korigované, majú negatívny dopad na dozrievanie centrálnej nervovej sústavy detí. Zvlášť limbická sústava, ktorá je zodpovedná za vnímanie emócií, môže byť negatívne ovplyvnená. Prejavuje sa to v poruchách nálad, hyperaktivite a zníženej schopnosti sústrediť sa.
Podľa neho ide o nelátkovú závislosť, ktorá sa veľmi podobá chemickým. „Chemické zmeny v mozgu pri nadmernom používaní obrazoviek sú veľmi podobné tým, ktoré vidíme pri užívaní alkoholu či drog. Digitálne technológie dnes formujú aj to, ako deti premýšľajú o sebe a o svete. „Vládnu lajky, foloweri, komentáre, deti majú vzory v youtuberoch a influenceroch. Sociálne siete udávajú trendy, akými sú digitálny ideál krásy, kult alebo symbol úspechu. Škola sa tak stáva jedným z mála miest, kde môžu deti zažiť svet bez filtrov a algoritmov, a zároveň sa naučiť technológie používať rozumne.
Aj tomu sa venuje nezisková organizácia EDULAB, ktorá pripravuje programy pre učiteľov. „Deti už neodpojíme od mobilov. V kurzoch ako Učíme s videom, Kritické myslenie či Bádateľské vzdelávanie učitelia pracujú s mobilmi a tabletmi nie ako s „odmenou“, ale ako s nástrojom učenia. Sviatky sú prirodzenou príležitosťou ukázať deťom, že dôležitý je aj svet mimo obrazovky. „Vianoce sú časom, kedy môžeme deťom ukázať, že najväčším darom je spoločný čas. Psychológovia odporúčajú jednoduché pravidlá: žiadne mobily pri štedrovečernom stole, žiadne skrolovanie pri rozbaľovaní darčekov, spoločné prechádzky, hry či varenie. Dôležitý je aj príklad dospelých. „Keď deti uvidia, že rodič dokáže odložiť mobil, pochopia, že aj oni môžu. Neuropsychológ Krause zdôrazňuje, že práve kontakt z očí do očí a spoločné zážitky najviac podporujú zdravý vývoj. Deti potrebujú rozhovor, objatie a živý kontakt, nie len rýchle podnety z obrazoviek. Psychologička Lenka Jurčová pripomína, že detské spomienky sa netočia okolo typov displejov: „Deti si po rokoch nebudú pamätať, aký tablet dostali pod stromček. Ale budú si pamätať, ako sa s nami smiali, hrali či stavali snehuliaka.
Historická voľba dejísk OH 2024 a 2028 v Lime
Na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v peruánskej Lime prebehlo v stredu večer SELČ všetko hladko a bez nervozity, ktorá v predošlých desaťročiach sprevádzala všetky voľby olympijských dejísk. Hry XXXIII. olympiády v roku 2024 sa uskutočnia v Paríži a Hry XXXIV. olympiády v roku 2028 v Los Angeles. K historickej dvojitej voľbe došlo jednoznačným hlasovaním čenov MOV o 19:47 hod SELČ. Obe veľkomestá budú dejiskom olympijských hier už po tretí raz, čím sa vyrovnajú rekordnému Londýnu.
Prečítajte si tiež: Správy zo športového sveta
Paríž, v ktorom bol na pôde univerzity Sorbonna 23. júna 1894 ustanovený Medzinárodný olympijský výbor a zároveň bolo z iniciatívy otca moderného olympizmu Francúza Pierra de Coubertin prijaté rozhodnutie o obnovení antických olympijských hier, hostil OH v rokoch 1900 a 1924. V kalifornskom Los Angeles sa OH konali v rokoch 1932 a 1984. Tie druhé vošli do histórie ako prvé hry financované výhradne súkromným kapitálom, ktoré priniesli veľký zisk, ale boli aj poznačené rozsiahlym bojkotom zo strany Sovietskeho zväzu a väčšiny štátov sovietskeho bloku, vrátane Československa.
Na rozdiel od zaužívanej praxe tajného hlasovania sa v Lime hlasovalo otvorene - len zdvihnutím ruky. V Lime boli všetci prítomní členovia MOV za, nikto sa nezdržal ani nebol proti. Prezident MOV vyzval hlasovať verejne, pričom po svojom boku mal starostov oboch miest - Anne Hidalgovú z Paríža a Erica Garcettiho z Los Angeles. Následne prezident MOV Thomas Bach a člen exekutívy MOV Ser Mjang Ng podpísali kontrakty MOV s hostiteľskými mestami - najprv s primátorkou Paríža a s prezidentom NOV Francúzska Denisom Massegliom, potom s primátorom Los Angeles a s najvyššími predstavitelmi NOV USA Larrym Probstom III. a Scottom Blackmunom.
Prečo boli tieto voľby úplne iné, než v minulosti? Na oboje Hier totiž bolo len po jednom kandidátovi. Pôvodne sa v Lime malo voliť len dejisko OH 2024. Ale keďže v hre zostali - rovnako ako dva roky predtým vo voľbách dejiska ZOH 2022 - len dvaja veľmi silní kandidáti a na pôde MOV vládli obavy, aký bude ďalší vývoj záujmu o usporiadanie veľmi drahého multišportového megapodujatia, prezident MOV Thomas Bach na jar vyšiel s revolučným návrhom, že ak to členovia MOV na mimoriadnom zasadnutí odobria a potom sa obe mestá dohodnú, MOV by v Lime mohol rozhodnúť o dejiskách dvoch OH naraz. Keďže MOV v júli tento návrh jednomyseľne schválil a mestá sa dohodli, všetko išlo hladko.
Po turbulentnom období, keď viacero miest pod tlakom svojich obyvateľov (najmä v dôsledku obáv z nadmerných nákladov) odstúpilo od kandidatúr na OH či ZOH, MOV dvojitou voľbou znovu našiel pevnú pôdu pod nohami. Paríž, ktorý sa za posledných tridsať rokov viackrát neúspešne uchádzal o usporiadanie OH (naposledy vo finále súboja o OH 2012 prehral s Londýnom), mal záujem len o rok 2024, keďže si tým chcel pripomenúť storočnicu od OH 1924 v tomto meste. Los Angeles francúzskej metropole ustúpilo a súhlasilo s tým, že usporiada OH 2028. MOV za túto ústretovosť prisľúbil tamojším organizátorom oveľa väčší príspevok zo svojho celosvetového marketingu a z predaja vysielacích práv, než uvoľní organizátorovi OH 2024.
“Je to perfektné rozhodnutie pre obe mestá,” povedala pri prezentácii Los Angeles v Lime členka MOV v USA Anita DeFrantzová. Inšpekcie MOV potvrdili, že obe mestá sú vynikajúco pripravené a už dnes majú k dispozícii väčšinu potrebných športovísk, pričom veľkú väčšinu zvyšných plánujú len ako dočasné. “Sú to dvaja vynikajúci kandidáti a je to win-win situácia pre všetky strany,” konštatoval pred voľbami prezident MOV Thomas Bach. Paríž, ktorý počíta s rozpočtom vo výške 6,6 miliardy eur, má kompaktnejší projekt, na rozdiel od L. A. však musí stavať olympijskú dedinu. V Los Angeles na tento účel využijú už existujúce internáty univerzity UCLA.
Prečítajte si tiež: Úspechy Nemecka v ľadovom hokeji na olympiáde
Pridelenie OH 2024 Parížu znamená, že na európsku pôdu sa letné hry vrátia po 12 rokoch (po Londýne 2012 boli OH 2016 v brazílskom Riu de Janeiro a OH 2020 budú v japonskom Tokiu) a pridelenie OH 2020 Los Angeles zase návrat letných hier na pôdu USA až po 32 rokoch (naposledy sa tam konali OH 1996 v Atlante). Mimochodom, pridelenie olympijských hier s 11-ročným predstihom nemá v histórii obdobu. Keď naposledy došlo k súbežnému prideleniu dvoch OH, organizátori tých druhých mali na prípravu sedem rokov, čo je v súčasnosti predpísané minimum. V roku 1921 MOV pridelil OH 1924 Parížu a OH 1928 Amsterdamu. Je zaujímavé, že Paríž figuroval aj vo vôbec prvej dvojitej voľbe dejísk OH, keď v roku 1894 práve vo francúzskej metropole boli pridelené Hry I. olympiády v roku 1896 Aténam a Hry II. olympiády v roku 1900 Parížu.
Ďalšie témy zasadnutia MOV v Lime
MOV sa v Lime zaoberal aj ďalšími témami. Už na utorňajšom večernom slávnostnom otvorení zasadnutia MOV sa prezident MOV Thomas Bach v súvislosti so ZOH, ktoré sa uskutočnia vo februári 2018 v juhokórejskom Pjongčangu, venoval situácii na Kórejskom polostrove, kde napätie nedávno eskalovalo po teste vodíkovej bomby zo strany susediacej KĽDR. Bach odmietol úvahy o predložení ZOH 2018 inde. "Svet potrebuje olympijské hodnoty mieru, rešpektu a pochopenia. Hovoriť o rôznych scenároch ZOH by bolo vyslaním zlého signálu. Bola by to vlastne správa proti našej dôvere v mier a diplomaciu. Podkopalo by to tiež našu snahu v diplomatické riešenie mieru na Kórejskom polostrove," vyhlásil a znovu ponúkol pomoc športovcom z KĽDR, aby sa mohli kvalifikovať na ZOH 2018.
Krátko pred stredajšími voľbami dejísk OH 2024 a 2028 sa členovia MOV zoznámili s prípravami OH 2020 v Tokiu. Správu predniesol výkonný riaditeľ organizačného výboru Toširo Muto. Oznámil, že Tokiu 2020 sa už podarilo získať rekordný počet 43 lokálnych sponzorov, ktorí do rozpočtu spolu prispejú sumou 2,8 miliárd USD. Japonci však musia znížiť rozpočet OH, aby sa vyhli negatívnej reakcii verejnosti. Organizátorov kritizovali za neúnosne narastajúci rozpočet, čo viedlo k presunu súťaží na existujúce štadióny a športoviská v Tokiu a v jeho okolí. Podľa prezidenta koordinačnej komisie MOV pre OH 2020 Johna Coatesa sa tým ušetrilo 2,2 miliárd dolárov. John Coates pochválil japonských organizátorov, ktorí do OH investujú približne 13 miliárd dolárov. "Tokio 2020 má skvelý organizačný tím, ktorý ma zaujal. Sme presvedčení, že ich program očarí celý svet a získame nových športových fanúšikov," povedal Coates členom MOV. "Všetko je spravené načas a môžem potvrdiť, že organizačný výbor pracuje s veľkým entuziazmom a angažovanosťou. Ale musíme znížiť prevádzkové náklady, ktoré sú stále vysoké. Nevrhá to dobré svetlo," dodal Coates.
Ešte pred zasadnutím MOV rokovala v Lime exekutíva MOV, ktorá prijala rozhodnutie, že národným olympijským výborom štátom z karibskej oblasti Ameriky, ktoré boli postihnuté ničivým hurikánom Irma, MOV pomôže sumou milión dolárov, ktorá má poslúžiť na obnovu poškodenej športovej infraštruktúry.
Slovenský olympijský dom v Paríži a účasť Petra Sagana
Slovenský olympijský dom v Paríži navštívilo k nedeľňajšiemu ránu presne 44.302 ľudí. "Maison Slovaque" počas trvania OH poskytoval zázemie slovenským reprezentantom i pozvaným vzácnym hosťom a prilákal aj náhodných okoloidúcich.
Pri bratislavskom jazere Kuchajde sa v nedeľu popoludní v záverečný deň OH v Paríži konal slávnostný ceremoniál pod gesciou Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Publikum pozdravili z pódia členovia olympijského tímu vrátane bronzového medailistu vo vodnom slalome Mateja Beňuša či tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej, ktorá obsadila vo dvojhre štvrté miesto.
Trojnásobný cyklistický majster sveta Peter Sagan zavítal v sobotu 3. augusta do priestorov Slovenského olympijského domu v Paríži. Čaká ho tam aj autogramiáda. Sagan príde do Maison Slovaque približne o 18.00 h, krátko po skončení olympijských pretekov mužov v cestnej cyklistike. Na pódiu potom absolvuje krátky rozhovor a následne autogramiádu, informoval oficiálny portál Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Tridsaťštyriročný Sagan je trojnásobný svetový šampión a držiteľ rekordných siedmich zelených dresov pre víťaza bodovacej súťaže na Tour de France. S profesionálnou cestnou cyklistikou sa definitívne rozlúčil počas pretekov Okolo Slovenska. Týždeň pred začiatkom olympijských hier absolvoval ešte majstrovstvá Slovenska v horskej cyklistike v disciplíne cross country, po ktorých ukončil kariéru. Slovenský olympijský dom Maison Slovaque sa nachádza v Parku národov v parku La Villette v Paríži.
Hviezdny Peter Sagan síce nesúťažil v pretekoch cyklistov s hromadným štartom na olympijských hrách v Paríži, napriek tomu bol ich súčasťou. V sobotu predpoludním ich totiž slávnostne odštartoval z námestia Trocadéro práve trojnásobný majster sveta.„Dostal som pozvanie od UCI a bolo to na poslednú chvíľu. Volali mi dva di dozadu, či by som neprišiel. Ja som odpovedal kladne. Veľmi si vážim, že som dostal toto pozvanie,“ prezradil 34-ročný žilinský rodák. V sobotu večer zavítal aj do Slovenského olympijského domu v Parku La Villette. „Som rád, že som mohol zavítať aj do Slovenského domu. Mal som tu autogramiádu a v dal som si halušky,“ pokračoval.
Preteky sledoval okrajovo. Peter Sagan už uzavrel profesionálnu kariéru športovca, keďže sa mu pod vplyvom rôznych, aj zdravotných, okolností nepodarilo kvalifikovať sa na OH 2024 do Paríža v horskej cyklistike. Sobotňajšie preteky, ktoré napokon ovládol Belgičan Remco Evenepoel sledoval okrajovo v priestoroch Trocadéra. „Celý deň som mal nejaké povinnosti, celý čas som bol v priestore štartu a cieľa. Celkom sa mi páčilo byť von z cyklistiky a vidieť to aj z iného pohľadu,“ poznamenal a doplnil: „Je jednoduchšie byť v pozícii fanúšika. Nevadí, všetko je tak ako má byť. Ja som sa už s mojou situáciou zmieril a som rád, že som tu mohol byť.“
Prezradil svoje plány. Paríž je pre Petra Sagana mestom zasľúbeným. Pod Víťazným oblúkom ho v minulosti sedemkrát dekorovali za víťaza bodovacej súťaže na slávnej Tour de France a k francúzskej metropole ho viaže ešte jedna súkromná spomienka. „Mal som priestor byť tu tri týždne pred narodením syna, aby sa minimalizovali prípadné komplikácie pri jeho príchode na svet. Všetko dopadlo dobre a mám na Paríž špeciálne spomienky,“ uviedol. A aká je najbližšia jeho budúcnosť? „Z Paríža pôjdem späť do Monaka a o niekoľko dní idem do Kolumbie. Potom ma čaká špeciálna akcia, keď v Monaku s princeznou ideme prejsť na vodných bicykloch z Korziky do Monaka. Tento rok toho mám ešte veľa,“ prezradil.
Viac povinností ako počas kariéry. Povedal aj to, že aktuálne má ešte viac povinností ako počas kariéry profišportovca. „S pribúdajúcim časom vidím, že stále je čo robiť, lebo ma pozývajú na rôzne sponzorské akcie. Robím napríklad ambasádora značke Specialized. Stále sa vo svete niečo deje a cestujem ešte viac, ako keď som bol cyklista,“ uzavrel.
Peter Sagan sa pod piatimi kruhmi predstavil v minulosti hneď dvakrát. V Londýne 2012 finišoval v cestnej cyklistike v pretekoch mužov s hromadným štartom na 34. priečke, o štyri roky neskôr v Riu de Janeiro v cross country horských cyklistov obsadil 35.