Martin Lipčák je meno, ktoré rezonuje v slovenskom futbale už niekoľko desaťročí. Jeho kariéra je príbehom o vytrvalosti, vášni pre hru a neustálej snahe o zlepšovanie. Od skromných začiatkov až po pôsobenie v popredných slovenských kluboch, Lipčák si vydobyl rešpekt a uznanie medzi fanúšikmi i odborníkmi. Tento článok sa zameriava na jeho bohatú futbalovú kariéru, významné momenty a súčasné pôsobenie.
Začiatky a prvé úspechy
Martin Lipčák sa športu venoval od malička, no futbal ho vždy bavil najviac. Jeho talent a usilovnosť ho rýchlo posunuli do popredia. Lipčák bol dlhoročnou ligovou stálicou. Chytal za 1. FC Košice, Trenčín, Petržalku, s ktorou vyhral Slovenský pohár, aj Trnavu.
Pôsobenie v Spartaku Trnava
Jednou z významných kapitol v Lipčákovej kariére bolo pôsobenie v Spartaku Trnava. Počas tohto obdobia sa stal dôležitým členom tímu a jeho výkony prispievali k úspechom klubu. Hoci jeho príchod do Trnavy bol spojený s očakávaniami, že vyrieši problémy na brankárskom poste, Lipčák sa s tlakom vyrovnal a dokázal svoje kvality.
Zahraničné skúsenosti
Lipčákova kariéra nebola obmedzená len na Slovensko. Skúsenosti zbieral aj v zahraničí, kde pôsobil v rôznych kluboch. Medzi ne patrí aj angažmán v druholigovom Třinci, kde mal povinnosti. Tieto zahraničné angažmány mu priniesli nové výzvy a príležitosti na rozvoj.
Lipčák v Interi Bratislava
Brankár Trnavy Martin Lipčák odišiel v zime z Artmedie nedobrovoľne. Ešte predtým sa pripravoval s Interom Bratislava. „Martin začal v piatok s mužstvom trénovať, definitíva v jeho prípade však ešte nepadla. Skúsený 29-ročný Lipčák, ktorý sa pripravoval viac ako mesiac individuálne, je však stále kmeňovým hráčom Artmedie. „S Lipčákom sme na podmienkach hosťovania dohodnutí, spoločnú reč musíme ešte nájsť s Artmediou. Verím, že sa napokon jeho príchod do Interu zrealizuje.
Prečítajte si tiež: Prešovský ženský hokej: Pohľad do histórie
Pôsobenie v Sabinove
Od leta 2020 pôsobí v Sabinove. Aj to je dôkaz o jeho stále vysokých brankárskych kvalitách. Defenzívna os Lipčák - Bašista odvádza znamenitú prácu.
Návrat do Sabinova a pokračovanie kariéry
V súčasnosti, aj vo veku 46 rokov, Martin Lipčák stále aktívne chytá za Sabinov. Aj to je dôkaz o jeho stále vysokých brankárskych kvalitách. „Cítim sa stále dobre a pre klub sa snažím odviesť maximum. Myslím si, že sa mi to darí. Pokiaľ budú v Sabinove so mnou spokojní a zdravie mi bude slúžiť, nejaký rôčik-dva by som možno ešte skúsil. Fanúšikovia ho môžu vidieť v akcii na ihrisku.
Osobný život a hodnoty
Okrem futbalu je pre Martina Lipčáka dôležitý aj jeho osobný život. Je ženatý a má syna Lukáša. Na ľuďoch si najviac váži úprimnosť, aj keď niekedy môže bolieť. Naopak, irituje ho zákernosť, ohováranie a faloš.
Tím Dušana Radolského
Radolského tím.autor: ELEONÓRA SOMBATOVÁ, zdroj: SFZBRATISLAVA (SFZ) - Prišlo ich 25, hralo napokon 22. A tí, čo nemohli prísť, ľutovali, tak sa aspoň ozvali, lebo chceli na Tehelnom poli byť. Pred dvadsiatimi rokmi kráčal tím, ktorý poskladal skúsený tréner, cez kvalifikáciu na finálový turnaj ME a potom dokonca na olympiádu v Sydney. Bolo to prvé slovenské mužstvo, ktoré prekonalo všetky prekážky a dosiaľ jediné…“Som spokojný,“ Dušan Radolský opakoval túto stručnú mantru píšucim novinárom aj do televíznych kamier. Koľkokrát? Veľa, pretože to bola podstata tejto akcie. Ešte v nedeľu boli v nominácii aj brankár Martin Lipčák, hráči z poľa Michal Drahno, Marek Mintál, Tomáš Libič a Dušan Sninský, pracovné či zdravotné okolnosti ich napokon na Tehelné pole nepustili. Ale prepojili sa so šatňou, vyslali signál kamarátom okolo kapitána Juraja Czinegeho, ktorý nič nestratil zo svojej letory spred dvadsiatich rokov. Na tlačovke perlil ako vtedy, na ihrisku behal, nabiehal a rozdával lopty ako kedysi. Nehrali Edo Hrnčár, Mišo Pančík ani Peter Burák. Zdravie ich poslalo na tribúnu. “Keď som dával dokopy nomináciu, keď som dvíhal telefón a odpovedal na ich otázky, lebo skoro každý mal nejakú, keď som ich privítal, usadil v šatni a prihovoril sa im, tak som bol zas ich tréner. Práve v tej kabíne prečítal list, ktorý poslal spoluhráčom Marián Čišovský. Choroba ho už nepustí z Plzne, cesta do Bratislavy bola neuskutočniteľná, ale bojovník Čišo bol s mužstvom. “Vždy som sa tešil na nomináciu, na zraz, na vás všetkých. Veľa som sa od vás naučil, nielen futbalového, ale pre život. Mám v sebe motiváciu a chcem sa zlepšovať,“ vyznal sa v riadkoch, ktoré tlmočil všetkým tréner. Tomu venoval Čišovský osobitný priestor, poďakoval mu za školu a smerovanie, nielen futbalové. Múdry človek, hrdý chlap, nepodliehajúci osudu, v závere svojho osobného pozdravu dojal všetkých a prinútil ich k potlesku: “Aj keď mi svaly nefungujú, hlava mi funguje. Futbal na ihrisku? Paráda v podaní štyridsiatnikov, okomentoval jeden z prítomných na tribúne. Duel modrí vs. bieli sa skončil 2:2, ale remíza nebola dohodnutá. V predposlednej minúte trafil Miro Barčík brvno, mohlo byť 3:1, z protiútoku sa dočkal šance, na ktorú hodinu čakal a dočkal sa Andrej Porázik. Bol to zážitok, vidieť suverénneho Greška na ľavej strane, famózneho Czinegeho, umného Kisela, motor Bažíka, nápadného Vyskoča, parádneho Sedláka, šikovného Meszároša, brankári Mucha s Bartalským predviedli reprezentačné zákroky, Šupka ukázal dvoje pľúca, Turza kremeňovitú nezdolateľnosť, Šlahor sa pripomenul, že dokáže zahodiť aj nemožné a pripraviť spoluhráčom aj neuveriteľné, pokoj Petráš, prehľad Kráľ, suverenitu Hanek, nadhľad Laurinc, dvoje pľúca Bartoš… Pred dvadsiatimi rokmi by sa písalo: chlapci, paráda! Bolo fajn s vami byť, bolo fajn vás vidieť hrať. Bolo príjemné si spolu s vami zaspomínať, bolo pekné vnímať, že Slovensko malo tím, na ktorý je dobré nezabudnúť. Na ihrisku boli futbalisti, boli tréneri, boli podnikatelia, boli tu agenti, no hlavne boli tu kamaráti. Veď Lérant, Németh, Greško, Bartalský a ďalší títo páni slovenskému futbalu ešte nejednu radosť pripravia.
Ocenenia a úspechy
Počas svojej kariéry dosiahol Martin Lipčák viacero úspechov a získal rôzne ocenenia. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí zisk Slovenského pohára s Petržalkou. Okrem toho sa môže pochváliť aj ďalšími individuálnymi a tímovými oceneniami. V roku 2020 prebehlo oceňovanie najlepších virtuálne, vlani vôbec. Po dvoch pandemických ročníkoch sa v piatok večer vrátila tradičná anketa Jedenástka roka 3. ligy VsFZ do zabehaných koľají a laureátov jej 23. ročníka spoznala futbalová komunita v rámci slávnostného galavečera v Košiciach.„Verme, že toto je definitívna bodka za pandémiou. Pre zmenu však zažívame turbulentné energetické časy a uvidíme, ako sa zvýšené náklady premietnu do rozpočtov klubov. My sme však našťastie najmenej energeticky závislý šport. Cez zimu nehráme, nemusíme kúriť a zápasy tretej a štvrtej ligy sa nehrajú pod umelým osvetlením. V rámci slávnostného galavečera si ceny osobne prevzali aj laureáti z roku 2020. Tí tohtoroční museli obstáť ešte v košatejšej konkurencii. Pätnástka hlasujúcich trénerov totiž vzhľadom na reorganizáciu súťaží vyberala z klubov, ktoré sa v priebehu roka objavili v tretej i štvrtej lige.
Prečítajte si tiež: Slovenský bojovník Martin Pacas
Zaujímavosti
V čase, keď nastúpil za Slovensko na olympiáde v Sydney, niektorí jeho súčasní spoluhráči ešte neboli na svete.
Nesplnené sny a motivácia
Z toho futbalového sveta, chce získať titul alebo pohár, pretože za desať rokov profesionálnej kariéry zatiaľ žiadny nemá. Aj napriek dosiahnutým úspechom má Martin Lipčák stále nesplnené sny. Jeho motiváciou je neustále sa zlepšovať a dosahovať nové ciele.
Prečítajte si tiež: Zostavy hokejového klubu Levice