Majstrovstvá sveta vo futbale sú najprestížnejším a najsledovanejším futbalovým turnajom na svete. Konajú sa každé štyri roky a predstavujú vrchol snaženia pre národné futbalové tímy z celého sveta. História tohto turnaja je bohatá na významné momenty, prekvapivé výsledky a legendárnych hráčov.
Začiatky a prvé turnaje
Myšlienka usporiadať majstrovstvá sveta vo futbale sa zrodila začiatkom 20. storočia. Hoci bol futbal súčasťou olympijských hier už od roku 1900, Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) chcela vytvoriť turnaj, ktorý by lepšie odrážal skutočnú silu jednotlivých tímov, keďže na olympijskom turnaji sa predstavovali iba amatéri. Prvé Majstrovstvá sveta sa uskutočnili v roku 1930 v Uruguaji. Krajina bola vybraná na počesť stého výročia uruguajskej ústavy a tiež preto, že uruguajský národný tím vyhral predchádzajúce dve futbalové súťaže na Letných olympijských hrách v rokoch 1924 a 1928.
Na turnaj bola pozvaná každá krajina, ktorá bola členom FIFA, ale kvôli hospodárskej kríze a veľkej vzdialenosti sa mnohé európske tímy zdráhali zúčastniť. FIFA a uruguajská vláda preto museli zaplatiť cestovné náklady štyrom európskym krajinám, ktoré napokon na šampionát prišli. Trinásť zúčastnených tímov bolo rozdelených do štyroch skupín, z ktorých iba víťazi postupovali do semifinále. Celkovým víťazom sa stal domáci Uruguaj, ktorý vo finále zdolal Argentínu 4:2. Finálový súboj sledovalo priamo na štadióne viac ako 68-tisíc fanúšikov.
Predvojnové šampionáty
Nasledujúce MS 1934 mali hneď štyri špecifiká. Prvým bolo, že Uruguaj odmietol pozvanie na protest proti európskej urážke z domáceho šampionátu. Stal sa tak jediným majstrom sveta, ktorý nesúťažil na nasledujúcom turnaji. Druhým špecifikom bolo, že sa po prvý raz hrala aj kvalifikácia, a tretím, že jej účastníkom bolo aj Taliansko. Od nasledujúceho šampionátu mal už hostiteľ istý štart na záverečnom turnaji. Poslednú zaujímavosť prezentuje fakt, že tímy nehrali v skupinách, ale celý turnaj mal formát vyraďovacej časti. Domáce Taliansko sa stalo víťazom, keď vo finále porazilo Československo 2:1 po predĺžení.
MS vo futbale 1938 sa konali vo Francúzsku a opäť sa hrali vyraďovacím systémom. Taliansko obhájilo titul, keď vo finále porazilo Maďarsko 4:2.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Obdobie po druhej svetovej vojne
V rokoch 1942 a 1946 sa majstrovstvá sveta nehrali z dôvodu trvania druhej svetovej vojny. Po dvanásťročnej pauze hostila turnaj Brazília v roku 1950. Opäť sa hralo odlišným systémom, keď jediný raz v histórii najlepšie štyri tímy nešli do semifinále, ale vytvorili tzv. finálovú skupinu, v ktorej hrali medzi sebou. Uruguaj získal svoj druhý titul, keď v rozhodujúcom zápase porazil domácu Brazíliu 2:1.
Šampionáty od roku 1954 do roku 1970 mali konečne jednotný formát. Záverečného turnaja sa zúčastňovalo šestnásť tímov rozdelených do štyroch skupín, z ktorej dva najlepšie tímy postupovali do štvrťfinále.
Zmeny formátu a rozšírenie počtu účastníkov
V rokoch 1974 a 1978 mali MS iný formát, omnoho zložitejší. Stále platilo, že šestnásť tímov bolo rozdelených do štyroch skupín. Najlepších osem tímov však nešlo do štvrťfinále, ale rozdelili sa do dvoch štvorčlenných skupín. Ich víťazi si zahrali vo finále, druhé tímy v týchto skupinách hrali o bronz. V roku 1974 vyhralo Nemecko a v roku 1978 Argentína.
Netrvalo však dlho a opäť prišlo k zmene. Od roku 1982 do roku 1994 hralo na záverečnom turnaji 24 tímov. Formát sa však líšil. V roku 1982 boli tímy rozdelené do šiestich skupín. Z každej skupiny postúpili ďalej dve najlepšie mužstvá, ktoré boli rozdelené do štyroch trojčlenných skupín. Ich víťazi sa potom stretli v semifinále. Taliansko vyhralo v roku 1982.
Od roku 1986 sa formát zjednodušil, zo šiestich základných skupín postúpili ďalej okrem dvoch najlepších tímov aj štyri najlepšie tímy na tretích miestach. Okamžite po skončení skupín sa tak hralo vyraďovacím systémom, ktorý začínal osemfinálovými bojmi.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Až od roku 1998 sa určil formát, ktorý platí dodnes. Na MS hrá 32 tímov rozdelených do ôsmich základných skupín. Do osemfinále postupujú dva najlepšie tímy z každej skupiny. Celkovo sa tak na turnaji odohrá 64 duelov.
Majstrovstvá sveta v 21. storočí
Aj keď kedysi svetové šampionáty hostili najmä veľké krajiny, v 21. storočí sa dostali aj na nečakané miesta. Už MS 2002 sa uskutočnili v Kórejskej republike a Japonsku. Išlo o prvý šampionát mimo Európy a Ameriky a tiež prvý, ktorý hostili dve krajiny. Naopak, tiež posledný turnaj, na ktorý sa priamo kvalifikoval aktuálny majster sveta. Brazília vyhrala v roku 2002.
Pre Slovensko budú najpamätnejšie MS 2010 v Juhoafrickej republike. Bol to prvý a nateraz jediný šampionát, na ktorý krajina spod Tatier hrala. Zároveň išlo o prvý turnaj na africkom kontinente. Španielsko vyhralo v roku 2010.
Naposledy hostilo MS 2018 Rusko, hoci tiež nepatrí medzi typické futbalové veľmoci. Šampionát sa hral v jedenástich ruských mestách, v štyroch rôznych časových pásmach. Francúzsko vyhralo v roku 2018.
Aktuálne MS 2022 v Katare boli prvé, ktoré sa uskutočnili v arabskom svete. Argentína vyhrala v roku 2022.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
MS 2026: Nová éra
Najbližší, v poradí už 23. svetový šampionát vo futbale hostia v lete 2026 premiérovo tri krajiny, konkrétne Kanada, USA a Mexiko. Svetová futbalová elita sa v boji o Zlatú Niké stretne v termíne 11. 6 - 19. 7. 2026.
Nielen preto je ale toto podujatie výnimočné. Ďalšou novinkou je väčší počet účastníkov; o titul svetového šampióna si zahrá 48 tímov vrátane Argentíny, víťaza trofeje z roku 2022. V rokoch 1998 až 2022 hralo na záverečných turnajoch MS vždy 32 tímov. Pre MS 2026 a ďalšie dva turaje v rokoch 2030 a 2034 platí navýšenie až na 48 účastníckych krajín. Historicky prvýkrát sa stalo, že aspoň jedno miesto na turnaji má garantované každá zo šiestich svetových konferederácií, čiže aj Oceánia.
UEFA (18): Belgicko, Rakúsko, Chorvátsko, Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švajčiarsko, Španielsko, Škótsko, Portugalsko a 6 víťazov barážeCAF (9): Tunisko, JAR, Senegal, Maroko, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Egypt, Kapverdy, AlžírskoAFC (8): Uzbekistan, Austrália, Južná Kórea, Irán, Saudská Arábia, Japonsko, Katar, JordánskoCONMEBOL (6): Argentína, Brazília, Ekvádor, Kolumbia, Paraguaj, UruguajCONCACAF (6): USA, Kanada, Mexiko, Curacao, Haiti, PanamaOFC (1): Nový Zéland
Zloženie jednotlivých skupín MS zatiaľ ešte nepoznáme. Rozhodne o ňom žrebovanie naplánované na 5. 12. 2025 vo Washingtone. Každopádne 48 tímov sa pred losom rozdelí do štyroch výkonnostných košov podľa rankingu FIFA. Miesto v prvom koši zároveň majú isté všetci traja hostitelia, teda Kanada, USA i Mexiko. Do každej z dvanástich skupín sa nalosuje jedno mužstvo z každého koša. Platí, že v skupine sa nemôžu stretnúť mužstvá z rovnakej konfederácie; výnimku z tohto pravidla má akurát Európa. Zároveň platí, že Mexiko má dopredu isté miesto v skupine A, Kanada v skupine B a USA v skupine D.
Turnaj teda začína skupinovou fázou. V každej zo skupín sa hrá systémom každý s každým na jeden zápas. Do play-off postúpia prví dvaja z každej skupiny a osem najlepších tímov z tretích miest. Pre zvyšok mužstiev sa turnaj končí.
Zápasy základnej časti prebehnú od 11. do 27. júna. Pre prvé kolo je vyhradený termín 11. - 17. júna, druhé kolo sa odohrá od 18. do 23. júna a záverečné tretie v rámci skupín od 24. do 27. 6. Do play-off postúpi 32 mužstiev. Vyraďovacia fáza turnaja štartuje 28. júna, čiže hneď na druhý deň po skončení skupinovej časti, a hrá sa od začiatku v pavúku. Ten má dovedna šesť kôl. Finále hostí 19. júla MetLife Stadium v meste East Rutherford, New Jersey.
Turnaj sa odohrá v troch krajinách a šestnástich rôznych mestách. V zozname je jediné hlavné mesto, Mexiko City so slávnym Aztéckym štadiónom, ktorý pamätá svetové šampionáty v rokoch 1970 a 1986; v prvom prípade zvíťazila Brazília s Pelém, v druhom zasa Argentína s Maradonom.
Mestá, štadióny a dejiská MS vo futbale 2026 v USA, Kanade a Mexiku:
- Mexiko City 🇲🇽 Estadio Banorte (87 523)
- East Rutherford 🇺🇸 MetLife Stadium (82 500)
- Arlington 🇺🇸 AT&T Stadium (80 000)
- Kansas City 🇺🇸 GEHA Field at Arrowhead Stadium (76 416)
- Houston 🇺🇸 NRG Stadium (72 220)
- Atlanta 🇺🇸 Mercedes-Benz Stadium (71 000)
- Inglewood 🇺🇸 SoFi Stadium (70 240)
- Seattle 🇺🇸 Lumen Field (68 740)
- Santa Clara 🇺🇸 Levi´s Stadium (68 500)
- Philadelphia 🇺🇸 Lincoln Financial Field (67 594)
- Miami Gardens 🇺🇸 Hard Rock Stadium (64 767)
- Foxborough 🇺🇸 Gillette Stadium (64 628)
- Vancouver 🇨🇦 BC Place (54 500)
- Guadalupe 🇲🇽 Estadio BBVA (53 500)
- Zapopan 🇲🇽 Estadio Akron (49 813)
- Toronto 🇨🇦 BMO Field (28 180)
Kontroverzie v histórii MS
História majstrovstiev sveta vo futbale nie je len o športových úspechoch, ale aj o kontroverziách. Medzi najznámejšie patrí zápas Portugalsko - Holandsko na MS 2006, v ktorom rozhodca udelil rekordných 16 žltých kariet a 4 červené.
Najúspešnejšie tímy a hráči
Najúspešnejšou krajinou na majstrovstvách sveta vo futbale je Brazília, ktorá získala päť titulov. Na druhom mieste sú so štyrmi titulmi Nemecko a Taliansko. Trikrát na svetovom šampionáte triumfovala Argentína. Dve trofeje získalo Francúzsko a Uruguaj, po jednom titule majú Angličania a Španieli.
Jediným hráčom v histórii, ktorý sa môže pýšiť tromi titulmi majstra sveta, je Brazílčan Pelé.
Slovensko na MS
Československá reprezentácia sa dvakrát predstavila vo finále MS, v oboch prípadoch však prehrala. Slovensko si od vzniku samostatnosti zahralo na MS vo futbale iba raz. V roku 2010 sa pri svojej premiére dostalo až do osemfinále, keď sa počas celej kvalifikácie i na záverečnom turnaji prezentovalo sympatickými výkonmi.
Slováci si postup na MS vybojovali v kvalifikácii, keď predstihli Slovinsko, Česko, Severné Írsko, Poľsko a San Maríno. So ziskom 22 bodov obsadili v skupine číslo 3 prvú pozíciu, Slovinci mali o dva body menej a šli do baráže.
Kvalifikácia:
- Slovinsko 1:2 (v), 0:2 (d)
- Česko 2:1 (v), 2:2 (d)
- Sev. Írsko 2:1 (d), 2:0 (v)
- Poľsko 2:1 (d), 1:0 (v)
- San Maríno 3:1 (v), 7:0 (d)
Záverečný turnaj:
- Nový Zéland 1:1
- Paraguaj 0:2
- Taliansko 3:2
- Holandsko 1:2
Slovensko svoj premiérový zápas na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta hralo v Rustenburgu proti Novému Zélandu. Po góle Róberta Vitteka v 50. minúte síce vyhrávalo, no v 93. minúte vyrovnal na konečných 1:1 Winston Reid.
Vo svojom druhom stretnutí v základnej F-skupine Slováci podľahli v Bloemfonteine futbalistom z Paraguaja 0:2 a ich šance na postup do osemfinále boli minimálne.
Lenže Slovensko sa postaralo o obrovskú senzáciu. Úradujúceho majstra sveta z Talianska zdolalo po veľkej dráme 3:2 a z druhého miesta v skupine si vybojovalo postup medzi najlepšiu šestnástku.
V osemfinále pôsobenie Slovákov v Juhoafrickej republike ukončilo Holandsko, ktoré vyhralo 2:1.
Najlepším strelcom Slovenska na turnaji bol útočník Róbert Vittek so štyrmi gólmi, okrem neho sa presadil aj Kamil Kopúnek.
tags: #majstrovstvá #sveta #vo #futbale #história