Majstrovstvá sveta v hokeji: História, štadióny a zaujímavosti

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sú každoročne jedným z najsledovanejších športových podujatí. Spájajú fanúšikov z celého sveta a sú vrcholom hokejovej sezóny. Tento článok sa zameriava na históriu majstrovstiev sveta, vývoj štadiónov, na ktorých sa hrajú, a na zaujímavosti s nimi spojené.

Začiatky ľadového hokeja a prvé štadióny

O pôvode ľadového hokeja sa dlho diskutovalo. V roku 2008 Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) oficiálne vyhlásila, že prvý zápas organizovaného ľadového hokeja sa hral v Montreale v roku 1875. Na konci 19. storočia sa ľadový hokej dostal do USA, kde sa rýchlo ujal v mestách na severovýchode. Približne v rovnakom čase sa rozšíril aj do Európy. Najskôr do Paríža v roku 1894, potom o tri roky neskôr do Londýna, kde vznikli prvé európske hokejové kluby. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) bola založená v roku 1908 Belgickom, Francúzskom, Veľkou Britániou a Švajčiarskom. Majstrovstvá Európy v hokeji sa prvýkrát konali v roku 1910. V roku 1917 vznikla v Kanade dnešná NHL.

Ešte dlhšiu históriu ako hokej majú štadióny, na ktorých sa hokej hrá. Prvé hokejové stánky, či skôr klziská, mali prírodný ľad a hralo sa pod holým nebom. Neskôr sa hokej začal hrať aj na umelom ľade. Aj keď ľad zamrzol na klzisko v priebehu zápasu často snežilo alebo pršalo. V posledných desaťročiach postavené štadióny majú už takmer všetky umelý ľad a strechu. Najväčšie hokejové turnaje sa niekedy hrajú vo viacúčelových halách, v ktorých možno urobiť ľadovú plochu. Prvé kryté hokejové klzisko bolo v Montreale už v roku 1875. Rozmery klziska boli rovnaké ako dnes. Pravdepodobne prvé otvorené klzisko s umelým ľadom otvorili v roku 1882 vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa ako chladivo používal amoniak. Potom nasledovali prvé kryté zimáky s prírodným ľadom v Paríži (1892) a Bruseli (1893). Najstaršie zastrešené klzisko s umelým ľadom, ktoré sa stále používa je Matthews Arena v Bostone. Aréna bola otvorená v roku 1910. Bola pôvodným hokejovým domovom Boston Bruins, neskôr New England Whalers (dnes, Carolina Hurricanes).

Prvé majstrovstvá sveta a vývoj štadiónov

Prvé majstrovstvá sveta v hokeji sa konali v roku 1920 ako súčasť Letných olympijských hier v Antverpách. V tomto období sa hokejové štadióny ešte len vyvíjali. Prvé kryté štadióny s prírodným ľadom sa začali stavať okolo roku 1910 vo veľkomestách ako Manchester, Paríž, Glasgow, Berlín, Londýn a Brusel. Prvú krytú ľadovú plochu s umelým ľadom v Európe mal od roku 1911 Londýn. Už v roku 1936 bolo v Európe 43 klzísk s umelým ľadom.

Na Slovensku otvorili prvé klzisko s umelým ľadom v roku 1940 v Bratislave. Ľadová plocha nebola krytá a sektor pre divákov mal 300 miest. V rokoch 1948 až 1949 sa vybudovali okolo klziska betónové tribúny na státie pre 11 000 ľudí, ale prvému slovenskému zimnému štadiónu v Bratislave stále chýbala strecha. Zmenilo sa to v roku 1958, kedy pri príležitosti konania majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní štadión zastrešili. Druhý v poradí bol žilinský zimák, ktorý bol zastrešený v roku 1960.

Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja

Najprv sa však na starom kontinente stavali veľké štadióny, bez strechy, pre niekoľko tisíc divákov. Kapacita cez 10 000 divákov nebola ničím neobvyklým. Najväčším bol štadión v Antverpách, pre 21 tis. divákov. V lete slúžil ako cyklistický velodróm, v zime sa na ňom hral hokej. Medzi „mamutie“ patril aj štadión v Katoviciach pre 15 000 divákov. Prekvapivo veľké štadióny boli aj v menších mestách ako v českom Kolíne (14 000 - dejisko MS 1958), vo Weisswasseri v bývalej NDR (12 000) alebo v poľskej Krynici (10 000). Pri postupnom rozvoji hokeja ich nebolo možné kvôli ich veľkej rozlohe zastrešiť, a tak postupne zanikali.

S rozvojom spoločnosti pribúdali nové druhy zábavy a hokej už prestal byť jedinou atrakciou. Obrovské štadióny boli neskôr zaplnené len z malej časti. Začali sa stavať menšie, ale už so strechou. Často na tri etapy. Najprv sa postavilo klzisko s umelý ľadom, potom hľadisko, a nakoniec sa štadión zastrešil.

Vývoj štadiónov v Severnej Amerike

Na začiatku 20. storočia sa začal hrať profesionálny hokej a postavilo sa niekoľko nových štadiónov v Severnej Amerike. V Montreale (1911), Toronte (1917) a štadión v Ottawe, ktorý je jedným z najstarších zachovaných na svete (už veľa rokov mimo prevádzky). Najslávnejšie boli haly, v ktorých hrali kluby NHL patriace do skupiny „Original 6“. Najstaršia bola pôvodná Madison Square Garden v New Yorku (v prevádzke 1926-1968), potom v Bostone (1928-1995), Montreale (1926-1996), Toronte (1931-1999), Chicagu (1929-1994), Detroite (1927-1979). Aj keď tieto starodávne hokejové katedrály už nie sú medzi nami, spomienky na ne žijú ďalej. Napriek tomu, že ich zbúrali alebo premenili na tržnice.

V súčasnosti je v Severnej Amerike rozmiestnených 32 hokejových hál, ktoré sú domovom tímov NHL. Najstaršou fungujúcou je hala New York Islanders (13 900, 1972), potom aréna Calgary Flames (19 200, 1983). Väčšina tímov NHL má štadióny, ktoré boli postavené v posledných tridsiatich rokoch. Najnovšie sú v Seattle - nový klub v NHL (17 400, 2021), Detroite (19 500, 2017) a Las Vegas (17 300, 2016). Aréna Islanders je nielen najstaršou, ale aj najmenšou v NHL s kapacitou 13 900 divákov. Najväčšou je Bell Centre v Montreale, do ktorej sa vojde 21 300 divákov. V Kanade je viac ako 2 600 krytých hokejových hál, v Spojených štátoch takmer 2 000.

"Život" zimných štadiónov a ich osud

„Život“ zimných štadiónov je krátky. Neustále sa zvyšujú požiadavky divákov na služby a pohodlie a súčasne sa vyvíjajú aj technológie na výrobu ľadu. Po 20-30 rokoch je už „zimák“ zastaralý. Modernizácia starého je často nákladnejšia ako výstavba úplne nového. Preto už dnes nájdeme len veľmi málo „starčekov“. Umierajú už aj posledné ikony. Zimný štadión v Antverpách, na ktorom sa hrali 1. MS v hokeji v roku 1920, pred piatimi rokmi zbúrali. Nakoniec, slúžil len ako veľká garáž pre motorové vozidlá. Aká neúcta! Pražskú Štvanicu, s drevenými tribúnami, zbúrali v roku 2011. Bola postavená v roku 1931, zakrytá v roku 1956. Hrali sa na nej majstrovstvá sveta v hokeji v rokoch 1938, 1947, 1959. Rovnaký údel mal aj štadión brnianskej „Kométy“ Za Lužánkami. Ten zrovnali so zemou v roku 1998. Lepší osud mala najstaršia slovenská hokejová hala v Bratislave, ktorá bola úplne prestavaná do dnešnej podoby v rokoch 2009 - 2010, kvôli MS v hokeji v roku 2011. Škoda, že hokejové štadióny nie sú zatiaľ kultúrne pamiatky.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS

Najviac zimákov „veteránov“ bolo vo Veľkej Británii. Dnes sa to zdá čudné, ale hokejová liga sa tam hrala už v roku 1931. V hokejovom praveku boli Briti aj olympijskými víťazmi v roku 1936. V tom istom roku bola v Londýne, hneď vedľa futbalového Wembley postavená hokejová hala pre 12 000 divákov. Táto po mnohých stránkach unikátna stavba stojí dodnes, ale hokej sa v nej hral naposledy v roku 2001. Doposiaľ slúži pre koncerty spevákov a kultúrne podujatia. Výnimočný je aj štadión v Edinburghu, ktorý bol postavený v štýle art deco v roku 1938. Keď som ho navštívil pred troma rokmi, fungoval, ale jeho interiér pripomínal múzeum. Vrátane tapacírovaných drevených sedačiek. Opakom je bývalý Sovietsky zväz, kde sa kanadský hokej začal hrávať až v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Počty hokejových hál v Európe

Najviac hokejových hál s umelým ľadom je na severe Európy, kde je navyše aj nespočetne veľa klzísk s prírodným ľadom. Na čele poradia sú podľa očakávania hokejové veľmoci. Prekvapivo vysoko v poradí je malé Švajčiarsko. V niektorých v minulosti vyspelých hokejových krajinách (Veľká Británia, Poľsko) sa výstavba „zimákov“ takmer zastavila . Naopak, v iných voľakedy hokejovo bezvýznamných rastú ako huby po daždi. Zaujímavým príkladom je susedné Maďarsko. V roku 2 000 bolo v krajine len asi 10 klzísk s umelým ľadom. Z toho len tri boli kryté - Szeged, Dunaújváros, Székesfehérvár. V Budapešti nebol v tom čase ani jeden zakrytý. Za posledných 20 rokov postavili Maďari 26 krytých zimných štadiónov, z toho 7 len v samotnej Budapešti. Záujem o hokej „raketovo“ rastie aj v bývalých sovietskych republikách Bielorusku a Kazachstane. V Bielorusku sa rozvoj hokeja stal po nástupe prezidenta Lukašenka štátnym programom. V roku 2 000 bolo v krajine len 6 zimných štadiónov. Po roku 2 000 sa ich postavilo viac ako štyridsať. Hokejové haly vyrástli aj v mestečkách, kde dodnes nie je nemocnica. Veľmi podobné je to aj v Kazachstane. K pôvodným šiestim pribudlo v tomto tisícročí viac ako dvadsať. Raritou sú moderné hokejové arény v Astane a Almate (bývalá Alma Ata) , obidve majú kapacitu 12 000 divákov.

Opačným príkladom je Veľká Británia. V kolíske európskeho hokeja, po dlhej dobe úpadku a stagnácie, je len asi 70 fungujúcich štadiónov. Niekoľko desaťročí tam hokejové štadióny postupne ubúdali. Zastaralé sa zatvárali a nové nestavali. Akurát, v posledných rokoch hokej v Británii chytá druhý dych. Pre porovnanie, na Slovensku sa za posledných 20 rokov postavilo len asi 10 krytých štadiónov. Aj to sú väčšinou len tréningové haly resp. malé štadióny pre minimum divákov. Treba však pripomenúť , že niekoľko veľkých hokejových hál prešlo kompletnou modernizáciou - Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica. Pre porovnanie v Česku je trikrát viac hokejových hál ako na Slovensku, aj keď počet obyvateľov je len dvojnásobný. Pozoruhodnou krajinou je Slovinsko. Krajina s deviatimi zimákmi a len 1 200 registrovanými hokejistami, dokáže na ľade vzdorovať aj najväčším hokejovým veľmociam. Paradoxom tiež je, že v niektorých vyspelých európskych krajinách nie je ani jedna umelá ľadová plocha, na ktorej by sa mohol hrať hokejový zápas. Takými sú napr. Portugalsko , Írsko, Grécko.

Poradie európskych krajín podľa počtu krytých zimných štadiónov:

1. Švédsko 342
2. Nemecko 275
3. Rusko 252
4. Švajčiarsko 251
5. Česko 233
6. Fínsko 175
7. Francúzsko 151
8. Slovensko 83
9. Rakúsko 76
10. Taliansko 73

Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 vo Švajčiarsku

89. ročník majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji sa bude konať od 15. do 31. mája 2026 vo Švajčiarsku. Pre Slovensko pôjde o jubilejnú 30. účasť v elitnej kategórii MS v hokeji. Obhajcami zlata sú USA, ktoré ho získali po 65 rokoch.

Na turnaji opäť neštartujú Rusko a Bielorusko, ktorým IIHF vystavila "stopku" pre vojenskú inváziu na Ukrajine. Na MS v hokeji 2026 sa predstaví 16 reprezentácií rozdelených do základných skupín A a B. Titul majstra sveta obhajuje USA. Slovensko sa bude chcieť po 11. mieste z minulého šampionátu opäť dostať do štvrťfinále. Francúzsko a Kazachstan medzi hokejovou smotánkou minimálne na rok nahradia nováčikovia Veľká Británia a Taliansko.

Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS

Program Slovenska na MS v hokeji 2026

Slovensko na MS v hokeji 2026 čaká skupina B, ktorá sa odohrá vo Fribourgu. Slováci sa pod vedením nového trvalého trénera Vladimíra Országha stretnú s Nórskom, Talianskom, Slovinsko, Dánskom, Českom, Kanadou a Švédskom.

Zápasy Slovenska na MS v hokeji 2026:

• sobota 16. 5. o 12:20: Slovensko - Nórsko
• nedeľa 17. 5. o 12:20: Taliansko - Slovensko
• utorok 19. 5. o 20:20: Slovinsko - Slovensko
• štvrtok 21. 5. o 20:20: Dánsko - Slovensko
• sobota 23. 5. o 16:20: Slovensko - Česko
• nedeľa 24. 5. o 20:20: Slovensko - Kanada
• utorok 26. 5. o 16:20: Švédsko - Slovensko

Dejiská MS v hokeji 2026

Dejiskami duelov budú štadióny Swiss Life Arena v Zürichu a BCF Arena vo Fribourgu.

• Swiss Life Arena, Zürich: Moderná aréna s kapacitou pre tisíce divákov.
• BCF Arena, Fribourg: Aréna s dlhou históriou a vášnivými fanúšikmi.

Vysielanie MS v hokeji 2026

Zápasy MS v hokeji 2026 bude možné sledovať na TV JOJ, JOJ Šport, JOJ Plus a online aj JOJ Play. Live streamy budú dostupné aj v stávkových kanceláriách.

História slovenského hokeja na MS

Príbeh Slovákov na MS v hokeji sa začal písať po rozdelení Československa. Prvý veľký úspech prišiel o štyri roky neskôr. V roku 2000 sme sa vo finále v Petrohrade postavili proti Česku. Rok nato sme pridali bronz vo Fínsku, keď sme zdolali v boji o 3. miesto Česko 4:2.

V roku 2002 vo Švédsku hrala zlatá generácia slovenského hokeja - Peter Bondra, Miroslav Šatan, Ľubomír Višňovský či Žigmund Pálffy. Napriek tomu bol postup do finále s Ruskom prekvapením. Pamätná chvíľa nemohla byť lepšia. Víťazný gól dál v 59. minúte Peter Bondra. Slovenskí fanúšikovia tak na tribúnach vo Švédsku, ako aj na námestiach a v reštauráciách na Slovensku, už vstávali so slovenskými vlajkami. Najplatnejším hráčom majstrovstiev sveta 2002 sa stal Miroslav Šatan, ktorý kraľoval aj v bodovaní. V deviatich odohraných zápasoch zaznamenal trinásť bodov. O rok neskôr Slovensko získalo bronz a v na svetovom šampionáte v roku 2012 prekvapivé striebro.

Zaujímavosti zo sveta hokeja a MS

• Prvý zaznamenaný halový hokejový zápas sa konal v roku 1875 na klzisku Victoria Skating Rink v Montreale, Québec.
• Puky sa pred zápasmi udržiavajú v zamrznutom stave, aby sa predišlo ich odskakovaniu.
• Hra, v ktorej USA porazili Sovietsky zväz počas zimných olympijských hier 1980, známa ako Zázrak na ľade, je považovaná za jeden z najlepších športových momentov 20. storočia.
• Hokejisti môžu počas jednej hry schudnúť až päť až osem libier.
• Najviac gólov na jednom turnaji MS v hokeji: 29 - Vladimír Zábrodský (ČSSR)
• Najviac gólov v histórii MS v hokeji: 98 - Boris Mikhailov (ZSSR)
• Najviac bodov v histórii MS v hokeji: 164 - Boris Mikhailov (ZSSR)
• Najviac gólov Slovenska v histórii MS v hokeji: 37 - Miroslav Šatan

Slovnaft Arena: Moderný hokejový stánok na Slovensku

SLOVNAFT ARENA - tak znie nový názov multifunkčnej arény v tradičnej bratislavskej športovej štvrti Tehelné pole, ktorá mala svoju premiéru na nedávnom svetovom šampionáte v ľadovom hokeji. Aréna svetových parametrovHokejová aréna svetových parametrov vznikla na mieste staručkého zimného štadióna - diela architekta Kamila Grossa, postaveného v roku 1940. Autorom projektu jeho prestavby je renomovaný architekt Dušan Fischer. Aréna bola vybudovaná v rekordne krátkom čase za 22 mesiacov, od začiatku mája 2009 do konca februára 2011.

Súčasťou projektu bola nielen moderná viacúčelová mestská hala s tromi ľadovými plochami, ale aj zodpovedajúca dopravná infraštruktúra, desiatky obchodných priestorov, atraktívne sky boxy pre partnerov klubu, moderný riadiaci informačný systém, vrátane jedinečnej videokocky IceCube nad ľadovou plochou a najmä - veľkorysé typicky hokejové hľadisko s celkovou kapacitou 10 tisíc divákov. Ako potvrdil nedávny svetový šampionát v ľadovom hokeji, diváci dokážu v tejto hale vytvoriť tú právu hokejovú elektrizujúcu atmosféru.

Slovnaft Arena sa môže hneď od svojho uvedenia do prevádzky pochváliť niekoľkými superlatívmi: je najväčším hokejovým stánkom na Slovensku je momentálne najmodernejším športovým zariadením na území Slovenska v polomere 200 km od Bratislavy (vrátane miest ako Viedeň, Budapešť, Brno) je v súčasnosti najkvalitnejšou multifunkčnou halou v regióne, schopnou úspešne hostiť globálne podujatia z oblasti športu, kultúry, či kongresového turizmu.

tags: #majstrovstva #sveta #v #hokeji #stadion