Univerzitný šport na Slovensku začal svoju oficiálnu históriu 27. júna 1919, keď sa na Lekárskej fakulte v Bratislave stretli pedagógovia a študenti Univerzity Komenského a založili Univerzitný klub. Táto udalosť položila základy pre rozvoj športu na akademickej pôde a postupne sa rozšírila aj do iných univerzitných miest. Medzi športy, ktoré sa v rámci univerzitného športu rozvíjali, patrilo aj lyžovanie, ktoré si postupne získalo popularitu a stalo sa súčasťou akademických majstrovstiev republiky a národných univerziád.
Začiatky univerzitného športu na Slovensku
Univerzitný šport na Slovensku začal písať svoju históriu v roku 1919 založením Univerzitného klubu v Bratislave. Spočiatku sa klub venoval atletike, volejbalu, basketbalu, futbalu, boxu, šermu a tenisu. V roku 1922 pribudlo plávanie a v roku 1923 Slovenský športový klub Univerzita. V roku 1928 sa všetky bratislavské organizácie zjednotili pod menom Vysokoškolský šport Bratislava (VŠB). K existujúcim športom pribudlo lyžovanie, ľadový hokej a stolný tenis a po prvýkrát bol vytvorený aj samostatný ženský oddiel.
Pod hlavičkou Vysokoškolský šport sa postupne zakladali organizácie univerzitného športu aj v iných univerzitných mestách. V tridsiatych rokoch sa stali veľmi populárnymi stretnutia vysokoškolských športovcov Praha - Brno - Bratislava a v Bratislave v povojnových rokoch stretnutia Univerzita - Technika, najmä v atletike, ale aj v niektorých iných športoch. Neskôr sa pravidelne konali akademické majstrovstvá republiky a viac ako 20 rokov aj národné univerziády, ktoré boli obnovené po rozdelení republiky.
Rozvoj lyžovania v rámci univerzitného športu
Lyžovanie sa stalo súčasťou univerzitného športu v roku 1928, keď bolo zaradené medzi športy Vysokoškolského športu Bratislava (VŠB). Postupne sa lyžovanie rozšírilo aj do iných univerzitných miest a stalo sa súčasťou akademických majstrovstiev republiky a národných univerziád. Slovenskí športovci sa úspešne zúčastňovali domácich i medzinárodných súťaží a dosahovali významné úspechy.
Po roku 1948 sa v dôsledku zjednotenia telesnej výchovy v Československu musel používať názov Sokol a po ďalšej reorganizácii Slávia. Pre šport na vysokých školách bol veľmi významným rok 1953, keď sa na všetkých vysokých školách vytvorili katedry telesnej výchovy. Z ich iniciatívy a s ich podporou sa na fakultách, vysokých školách a vo vysokoškolských mestách vytvárali telovýchovné jednoty s názvom Slávia. Mnohé z nich jestvujú dodnes, i keď s malými úpravami svojich názvov. Najväčšími a najznámejšími boli Slávia Univerzita Komenského a Slávia Slovenská vysoká škola technická Bratislava, Slávia Košice, Slávia Banská Bystrica, Slávia Žilina, Slávia Nitra a ďalšie.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Slovenský zväz vysokoškolského športu a medzinárodná účasť
V rámci jednotnej telovýchovnej organizácie ČSZTV vysokoškolský šport reprezentovala celoštátna Rada vysokoškolského športu. Slovenský a český univerzitný šport sa vyvíjali paralelne a vzájomne sa ovplyvňovali. Počiatočnú prevahu českého športu Slováci postupne vyrovnali a stali sa rovnocenným partnerom. Po zániku federácie Československa v roku 1968 sa vytvoril osobitný Slovenský zväz vysokoškolského športu, z ktorého sa malými zmenami stala dnešná Slovenská asociácia univerzitného športu. Táto sa hneď po osamostatnení Slovenskej republiky v roku 1993 stala členom Svetovej federácie univerzitného športu FISU a od roku 1999 Európskej asociácie univerzitného športu EUSA.
Už v rámci bývalého Československa sa jednotliví slovenskí predstavitelia dokázali presadiť aj v medzinárodnom meradle. Od roku 1969 do roku 1979 bol za člena exekutívy FISU opakovane volený prof. Ľ. Komadel, ktorý v roku 1975 inicioval založenie Lekárskej komisie FISU a do roku 1983 bol jej prvým predsedom. Generálne zhromaždenie FISU ho v roku 1985 v Kobe zvolilo za čestného člena FISU.
Úspechy slovenských športovcov na univerziádach
Športovci bývalého Československa sa zúčastnili veľkej väčšiny oficiálnych podujatí FISU. Úspechy žali najmä na zimných univerziádach. V roku 1987 na Štrbskom Plese získali spolu 26 medailí, z toho 15 zlatých. V československých družstvách boli vždy zastúpení aj športovci zo Slovenska. Po osamostatnení Slovenska nadviazali na úspechy univerzitného športu ziskom medailí bežci na lyžiach Balážová roku 1993 v Zakopanom ziskom 3 zlatých medailí a na Svetovej zimnej univerziáde 1997 v kórejskom Muju -Chonju ich pretromfol Bátory so ziskom 4 zlatých medailí, čím sa stal najúspešnejším športovcom SZU.
Významné podujatia FISU organizované na Slovensku
Slovenskí športovci a funkcionári sa už aj v rámci bývalého Československa podieľali na aktivitách FISU po celom svete a aj sami podujatia FISU organizovali. Zohrali významnú úlohu pri organizovaní Svetovej zimnej univerziády 1964 a 1978 v Špindlerovom Mlýne, Akademických majstrovstiev sveta v hádzanej mužov 1971 v Prahe. Suverénne vedúce postavenie a zodpovednosť za úspech mali pri organizovaní Svetovej zimnej univerziády 1987 na Štrbskom Plese a zasadaní exekutívy FISU v Bratislave roku 1977 a 1985. Už v samostatnom štáte sa uskutočnilo v roku 1998 ďalšie zasadnutie exekutívy FISU v Bratislave, ktoré sa konalo pred organizovaním úspešnej 19. Svetovej zimnej univerziády 1999 Poprad - Tatry.
Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách
Významným medzníkom v histórii bežeckého lyžovania na Slovensku bolo usporiadanie Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Išlo o významnú udalosť, ktorá zmenila vzhľad našich veľhôr a výrazne prispela k rozvoju cestovného ruchu v tejto lokalite.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
V máji 1967 na zasadnutí Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) v libanonskom Bejrúte delegáti dali tatranskej kandidatúre prednosť pred švédskym Falunom a nemeckým Garmisch-Partenkirchenom. Na víťazstvo bola potrebná nadpolovičná väčšina, teda 37 hlasov zo 72 možných. Tatry získali už v prvom kole 41. Na tom istom zasadaní majstrovstvá sveta v zjazdových disciplínach pririekli talianskej Val Gardene.
Prípravy na majstrovstvá sveta pokračovali podľa pôvodných plánov. Išlo najmä o výstavbu športových zariadení priamo na Štrbskom Plese - skokanských mostíkov so sedačkovou lanovkou, s rozhodcovskou vežou a tribúnami, bežeckého štadióna a tratí v Mlynickej doline, bežeckej rozhodcovskej veže a ďalšieho príslušenstva vrátane tribún pre divákov i pre médiá.
Významné bolo zavedenie novej infraštruktúry, v tatranskej oblasti dlhé roky zanedbávanej. Odznova vybudovali ozubnicovú železnicu z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso, zrekonštruovali všetky električkové trate a vymenili strojový park, prestavali cesty s novými premosteniami a lepšou prejazdnosťou, pribudli parkoviská na Štrbskom Plese aj inde. Vyrástli nové hotely Panoráma a FIS na Štrbskom Plese, Park v Novom Smokovci, zotavovne a ubytovne.
Podujatie sa konalo v dňoch 14. - 22. februára 1970. Na otvorení sa zúčastnili hlavní predstavitelia vtedajšieho komunistického štátu. Ľuďom sa prihovoril prezident republiky Ludvík Svoboda a šampionát, na ktorom štartovali reprezentanti 25 krajín, otvoril prezident FIS Marc Hodler zo Švajčiarska.
Organizačný úspech šampionátu podporili športové výsledky. Z usporiadateľskej krajiny vybojoval titul majstra sveta v severskej kombinácii Ladislav Rygl, ktorý odsunul za seba dvoch sovietskych reprezentantov. Na veľkom mostíku si vyskákal striebornú medailu Jiří Raška.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
Tatranský pohár v behu na lyžiach
Významným podujatím v bežeckom lyžovaní na Slovensku je Tatranský pohár v behu na lyžiach, ktorý má dlhoročnú tradíciu a koná sa na Štrbskom Plese. Preteky bývali v minulosti najväčším zimným lyžiarskym podujatím vo Vysokých Tatrách. Ich význam narástol najmä po vytvorení severských súťaží o Svetové a Kontinentálne poháre.
Na Štrbskom Plese sa pravidelne konajú preteky zaradené do kalendára medzinárodnej lyžiarskej asociácie FIS a sú súčasťou pohára Zväzu slovenského lyžovania. Vďaka výborným snehovým podmienkam a umelému zasnežovaniu sa jubilejné ročníky Tatranského pohára v behu na lyžiach konali v plánovanom termíne.
Svetový pohár Masters
Slovenskí pretekári v behu na lyžiach sa pravidelne zúčastňujú majstrovstiev sveta Masters. Slovensko sa v medailovom hodnotení krajín umiestňuje na popredných miestach.
Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia (FIS)
Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia (FIS) oslávila v piatok 2. februára sto rokov od svojho založenia. Prvá medzinárodná organizácia združujúca nadšencov lyžiarskych športov síce vznikla už v roku 1910, no FIS až o 14 neskôr počas premiérových zimných olympijských hier v Chamonix a pri jej zrode boli aj zástupcovi Československa.
FIS pôvodne zastrešovala len severské lyžovanie a o rok neskôr zorganizovala prvé MS v tomto odvetví v Janských Lázňach. Vo februári 1930 pribudli do portfólia aj disciplíny alpského lyžovania (zjazd, slalom a alpská kombinácia) a o rok neskôr sa uskutočnili aj prvé MS vo švajčiarskom Mürrene. V roku 1938 pribudli aj lety na lyžiach.
FIS je ako svetový riadiaci orgán zodpovedná za olympijské disciplíny v alpskom lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, freestyle lyžovaní a snoubordningu. Od roku 2022 zastrešuje aj paradisciplíny týchto športov. V súčasnosti má takmer 140 členov z radov národných lyžiarskych asociácií a sídli vo švajčiarskom mestečku Oberhofen am Thunersee.
Lukáš Bauer a úspechy českých bežcov na lyžiach
V pretekoch Svetového pohára v bežeckom lyžovaní na 15 km voľnou technikou sa v sobotu pred nadšeným takmer 20-tisícovým publikom tešil z prvého víťazstva v SP český reprezentant Lukáš Bauer. Obaja slovenskí reprezentanti Ivan Bátory i Martin Bajčičák si prilepšili v rebríčku SP ďalšími bodmi.
Gsiesertal Lauf - Euroloppet
Gsiesertal Lauf je špeciálna akcia pre všetkých nadšencov zimných športov, ktorí chcú zhodiť vianočné kilá. Organizátori pretekov zo seriálu Euroloppet sa pýšia tým, že počas 32 ročnej histórie tohto podujatia neboli preteky ani raz zrušené.
Biela stopa
Biela stopa je tradičné podujatie v behu na lyžiach, ktoré sa koná na Skalke pri Kremnici. Uplynulý víkend prebehol na Skalke pri Kremnici už 43.ročník lyžiarskych pretekov Biela Stopa.