Tento článok sa zameriava na históriu cestovania a preukazovania totožnosti v kontexte špeciálneho cyklovlaku Viedeň - Pasov, pričom sa dotýka aj vývoja osobných dokladov a ich významu v rôznych historických obdobiach.
Osobné doklady v histórii
História osobných dokladov siaha až do staroveku. Už starí Asýrčania a Babylončania používali odtlačky prstov na identifikáciu osôb, pričom vychádzali z ich jedinečnosti. Hlinená tabuľka s odtlačkom palca slúžila ako svojrázny preukaz totožnosti. V starej Číne sa odtlačok prsta používal na potvrdenie zmlúv a obchodných transakcií. V Indii dodnes nahrádza odtlačok prsta podpis u negramotných ľudí.
V starom Ríme a starom Grécku sa „preukazy“ totožnosti vydávali len osobám, ktoré plnili špeciálne misie alebo sa vyznamenali mimoriadnymi činmi. V Európe sa osobné doklady začali zavádzať v súvislosti s rozšírením cestovania, najmä po moriach. Panovníci vydávali dokumenty umožňujúce „prejsť cez prístav“. Tak vlastne vzniklo francúzske slovo „pasport“, ktoré postupne preniklo do väčšiny jazykov.
Vývoj pasového režimu v habsburskej monarchii
V habsburskej monarchii sa systém centrálnej evidencie obyvateľstva rozšíril najmä po zrušení nevoľníctva a zvýšení mobility ľudí. Sloboda pohybu sa stala jedným z hlavných znakov odlišujúcich slobodného človeka od poddaného.
V roku 1857 cisárske nariadenie zrušilo povinnosť pasov pri cestovaní vnútri ríše, z Uhorska do Rakúska, na Moravu či do Čiech. Namiesto pasu sa najčastejšie používal tzv. domovský list, ktorý potvrdzoval príslušnosť osoby do konkrétnej obce.
Prečítajte si tiež: Cyklistické batohy AliExpress – test a hodnotenie
Pri ceste do zahraničia bol však nevyhnutný pas, ktorý v Uhorsku vydávalo policajné riaditeľstvo. V žiadosti o jeho vydanie bolo treba predložiť viacero dokladov, napríklad aj vyjadrenie vojenskej správy alebo potvrdenie o zaplatení daní.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa rozmohlo cestovanie po železnici a masové vysťahovalectvo za prácou do zamoria. Viedeň spolu s Budapešťou zaviedli takzvaný malý pohraničný styk s Rumunskom a so Srbskom.
Pasový režim v Československu a na Slovensku
V roku 1919 vláda novej Československej republiky prijala nariadenie, ktorým sa zavádzali všeobecné občianske legitimácie. Tieto legitimácie však neboli povinné a úrady ich vydávali bez obmedzenia platnosti. Občianska legitimácia nenahrádzala cestovný pas, ktorý bol potrebný na vycestovanie do zahraničia.
Po rozpade ČSR, vzniku Slovenského štátu a najmä počas druhej svetovej vojny sa pasový režim a celý systém preukazovania totožnosti ešte viac sprísnil. Od septembra 1939 musel mať každý slovenský občan i každý cudzinec výjazdné povolenie (doložku) k cestovnému pasu.
Už pol roka po prevrate v roku 1948 prijal parlament zákon o občianskych preukazoch, ktorý zrušil ich neobmedzenú platnosť a stanovil ju na 10 rokov. V roku 1953 sa občiansky preukaz stal povinným dokladom pre každého občana, ktorý dosiahol 15 rokov veku.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca dresom Author
Po roku 1948 malo Československo prakticky úplne uzavreté hranice. Na vycestovanie mimo republiky bola potrebná okrem pasu špeciálna výjazdná doložka, a to na každú cestu. Vždy sa žiadalo odporúčanie ústredných orgánov alebo celoštátnych spoločenských organizácií kontrolovaných KSČ.
V prvej polovici 60. rokov po určitom uvoľnení politických pomerov sa čiastočne liberalizovala aj pasová politika. V roku 1964 vstúpila do platnosti dohoda s Maďarskom o vzájomnom otvorení hraníc.
Nové časy prišli s nežnou revolúciou, ktorá priniesla revolučné zmeny aj v cestovných pasoch.
Viedenská električka a cestovanie medzi Viedňou a Bratislavou
Viedenská električka, známa aj ako Pressburgerbahn (Prešporská dráha), bola medzimestská električka, ktorá spájala Viedeň a Bratislavu. Slávnostné otvorenie trate sa uskutočnilo 1. februára 1914. Viedenčania chodievali do Bratislavy na víkendové obedy, kávičku, do divadla i na dostihy, a Bratislavčania zase do Viedne na kávu, zákusky, či na futbal. V lete električka vozila ľudí aj na kúpalisko v Hainburgu.
Posledný diaľkový vlak do Viedne odišiel z centra Bratislavy 28. júla 1935. Počas druhej svetovej vojny bola premávka Viedenskej električky prerušená a po vojne už nebola obnovená.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať pánsky cyklistický dres?
Cestovanie na letisko Viedeň
Letisko Viedeň (VIE), často nazývané aj letisko Schwechat, je jedným z najvyťaženejších európskych letísk. Od Bratislavy je vzdialené približne 50 km. Z Bratislavy sa na letisko Viedeň dá dostať autobusom spoločností Regiojet (Student Agency), Slovak Lines alebo Flixbus. Vlakové spojenie medzi Bratislavou a letiskom Viedeň nie je, avšak z pohraničnej dedinky Wolfsthal premáva priamo na letisko regionálny vlak linky S7.
Na letisku Viedeň sú k dispozícii rôzne parkoviská, z ktorých väčšina je spojená s terminálmi chodníkmi chránenými proti poveternostným vplyvom.
Prepravný poriadok a práva cestujúcich
Prepravný poriadok upravuje podmienky prepravy osôb a batožiny v autobusovej doprave. Zmluva o preprave osôb je uzavretá zaplatením cestovného. Cestujúci je povinný dodržiavať ustanovenia prepravného poriadku a pokyny oprávnených zamestnancov dopravcu.
Osobitné práva pri preprave majú osoby so zdravotným postihnutím, držitelia preukazov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a sprievodcovia osôb so zdravotným postihnutím.
Cestovný lístok je potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného. Cestujúci je povinný presvedčiť sa pri preberaní cestovného lístka, či mu bol vydaný podľa jeho požiadaviek.
Cestovanie s deťmi
Pri cestovaní s deťmi je potrebné mať na pamäti platné cestovné doklady a prípadné požiadavky na minimálnu platnosť pasu. Niektoré krajiny vyžadujú aj písomný súhlas rodičov (zákonného zástupcu), v konkrétnej forme a jazyku.
tags: #specialny #cyklisticky #vlak #vieden #passau