Hoci priame zápasy medzi futbalovými reprezentáciami Južného Sudánu a Burundi nie sú rozsiahle zdokumentované, pozrime sa na futbalovú históriu oboch krajín a na faktory, ktoré formovali ich futbalový vývoj.
Mníchov: Nemecká precíznosť a Bavorská kultúra
Mníchov, v doslovnom preklade "dom mníchov", vznikol okolo kostola Petersbergl, kláštora benediktínov v Tegernsee v roku 750. Prvá zmienka o Mníchove ako o Villa Munichen je z roku 1158, keď bavorský vojvoda Henrich III. Mesto sa vyznačuje spojením nemeckej precíznosti a bavorskej kultúry, kde ľudová hudba, kroje a gajdy dotvárajú atmosféru. V očiach bežných Nemcov badať pokoj a vážnosť, v obchodoch zase poriadok a precíznosť, mesto sa tiež netají bohatstvom a životom na vysokej nohe. Bohatá je tu aj stredná trieda, čo nám pri návšteve mesta ukazuje, že trom štvrtinám parkovacích miest v ňom dominuje BMW. Ostatnú tretinu zase tvoria Audi, Mercedesy a Volkswageny.
Futbalová vášeň v Mníchove
„Mia San Mia“, ozýva sa mestom pri zápasoch FC Bayern Mníchov, jedného z najslávnejších klubov na svete a hegemóna, ktorý až monopolne dominuje nemeckému futbalu. Milovaný medzi domácimi, nenávidený vo zvyšku Nemecka. Aj rivalita však má svoje medze v miere nemeckej slušnosti.
Historický vývoj Mníchova
V roku 1255 sa stal Mníchov domovom rodu Wittelsbachovcov, ktorých osud sa s tým mestským spájal ďalších sedem storočí. Začiatkom 14. storočia prvý z línie cisárov Svätej ríše rímskej, Ľudovít IV. (Ľudovít Bavorský), rozšíril mesto do takej veľkosti, v akej zostalo až do konca 18. storočia. Mníchov dlhodobo prosperoval až do 30-ročnej vojny. V roku 1632 ho obsadili Švédi pod vedením Gustava II. Najväčším obdobím rastu a rozvoja bolo pre Mníchov 19. storočie, keď už architekti na základe plánov bavorského kráľa Ľudovíta I. vytvorili dodnes charakteristický vzhľad mesta. Dovtedy bol Mníchov čisto rímskokatolíckym mestom, vtedy sa ale prvýkrát stali občanmi protestanti. Hudba skladateľa Richarda Wagnera oživila a exponovala slávu mesta, hudby a javiska. Vláda Wittelsbachovcov sa skončila po prvej svetovej vojne a začala sa písať temná kapitola Mníchova. Adolf Hitler sa pripojil k nacistickej strane a stal sa jej vodcom práve v Mníchove. V centre Bavorska mal svoju pivnicu, kde organizoval stretnutia, vedúce k puču proti bavorským úradom. Pivnicu z roku 1923 stále vidieť v Mníchove. Ten sa musel vyrovnať s obrovskými škodami zapríčinenými druhou svetovou vojnou. V Bavorsku sa pivo považuje za jedlo.
Súčasný Mníchov
V súčasnosti tretiemu najväčšiemu mestu Nemecka (po Berlíne a Hamburgu) trvalo dlhšie, kým sa po druhom celosvetovom konflikte opäť pozviechalo. Ekonomicky trpel aj pre vzdialenosť od mora a prístavov. Doba pohonných látok ale všetko zmenila. V súčasnosti Mníchov prospieva a prosperuje vďaka obchodu, turistickému ruchu, výrobe piva, Oktoberfestu, filmovému priemyslu, bankovníctvu či trhom s ovocím a zeleninou. Hoci neleží pri mori, je dôležitým železničným uzlom. Okolo Mníchova je tiež vybudovaná široká diaľničná sieť. Cesta do Mníchova autom i jeho obchádzanie môže byť však niekedy aj peklom. Počas letných mesiacov sa tam tvoria obrovské zápchy, keďže cesty často rekonštruujú a niektoré dopravné uzly sú odpojené. Do mesta sa dá už vyše tri desaťročia dostať aj z letiska Franza Josefa Straussa, ktoré leží 27 km severovýchodne od Mníchova. V minulosti Mníchov ekonomicky trpel pre svoju vzdialenosť od námorných prístavov a od uhoľných baní v Porúrii. Táto situácia sa však zlepšila, keď sa začali všeobecne používať iné palivá ako uhlie. Mníchov prešiel od ťažkého k ľahkému priemyslu, napríklad k výrobe presných prístrojov, optických a elektrických prístrojov, kozmonautiky a iných produktov špičkovej technológie, ako aj k výrobe potravín, kozmetiky a odevov. Mesto má niekoľko najväčších pivovarov v Nemecku a je známe svojim pivom a každoročnými oslavami Oktoberfestu. Mníchov je hlavnou turistickou destináciou a kongresovým centrom. Významné je aj vydávanie kníh a tlač a televízna tvorba. Mníchov je prepojený železnicou so všetkými hlavnými mestami Nemecka a Rakúska a je hlavným uzlom pre nemecký a európsky systém vysokorýchlostnej osobnej železničnej dopravy. Autobahnen (rýchlostné cesty) zo Stuttgartu, Norimbergu a Salzburgu sa zbiehajú do mesta. Letisko Franza Josefa Straussa, ktoré sa nachádza 27 km severovýchodne od Mníchova, bolo otvorené v roku 1992.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Orientácia v Mníchove
Mníchov je skvelým miestom pre ľudí, ktorí nemajú vycibrený orientačný zmysel. Má totiž výborné orientačné body a tie najznámejšie pamiatky mesta si pozriete s prehľadom aj za deň, pričom aj v menej rušný deň zažijete pravú nemeckú kultúru a atmosféru. Najlepší štartovací bod v Mníchove, pokiaľ chcete hneď vidieť to najlepšie z neho.
Marienplatz: Srdce Mníchova
Marienplatz je určite jedným z najkrajších námestí v celej Európe a možno aj na svete. Úplná dominanta a symbol Mníchova. Historicky, moderne, kultúrne aj konzumne. Dominantou a najznámejšou pamiatkou Mníchova je Nová radnica na severe Mariánskeho námestia. Neogotická stavba s desiatkami oblúkových brán vystrieda bielu farbu fasády s hnedou a rozhľadňa Rathausturm najvyššej veže Novej radnice ponúka dva unikáty, ktoré nemožno vynechať. Prvým je výhľad zvrchu, za dobrého počasia je vidno až na samotný juh krajiny - nemecké Alpy, čo dotvára snáď najfotogenickejšiu panorámu v celej krajine. Rovnako tak hodinovú vežu, v ktorej figúrky každý deň predvádzajú predstavenie - zameriavajú sa na udalosti z histórie Mníchova. Pokračujeme v precvičovaní si svetových strán - tentoraz pohľadom doprava na východ na Starú radnicu. Skôr, než zamierite do obchodov v jednotlivých bránach Novej radnice či okolitých moderných domčekoch, odpovedzte si na otázku, prečo je toto námestie Mariánske. A pozrite sa do stredu na sochu, ktorú neprehliadnete. Na vysokom stĺpe Mariensäule stojí na polmesiaci zlatá socha Panny Márie - oficiálnej patrónky Bavorska. Atmosféru námestia dokresľuje Rybia fontána, ako inak, s rybou na vrchu a štyrmi sochami mužov vylievajúcich vedro vody. Združujú sa tu tisíce ľudí, počuť všetky svetové kultúry a jazyky, tiež neprehliadnete schnitzel na tanieroch zákazníkov reštaurácií. Pozor si tu treba dať na veľké cenové rozdiely jednotlivých podnikov. Kým v jednom z nich stojí nemecký rezeň 10 eur, vo vedľajšej to môže byť aj dvojnásobok. Vedľa Starej radnice hľadajte aj najstarší mníchovský kostol, v ktorom nájdete ozdobené pozostatky sv. Munditie a vežu s výhľadmi na mesto.
Viktualienmarkt: Chuť a vôňa Bavorska
Vôňa čerešní sa bije s vôňou mydla, tú zase pretláča pivná aróma a tiež klobásky a čerstvo upečené praclíky. Pri takomto mixe príjemne zapáchajúceho vzduchu sa určite nachádzate na Viktualienmarkt v bezprostrednej blízkosti Mariánskeho námestia. Najprv sa prejdete po okrajoch s obchodíkmi, v ktorých sú vyložené typické nemecké kroje. Modré šaty, krátke nohavice, traky, klobúky s perím či šatky. Kockované bielo-modré prevedenie ako symbol Bavorska nachádzajúci sa vo vlajke spolkového štátu. Okamžite dostanete chuť na kúsok ľudovej hudby, ktorej sa pravdepodobne aj dočkáte. Harmonika či gajdy zaznejú v centre, keď sa okolo vás ľudoví umelci budú prechádzať popri lavičkách, kde sa konzumuje a možno vám aj zatancujú. Sadnite si k dlhým dreveným stolom, dajte si Weissbier a k tomu si zahryznite niečo z malých okolitých podnikov či mäsiarstiev, kde vám pripravia všetko dokonalo čerstvé. Davy ľudí a ťažko hľadané vybojované miesto na lavičke. Dlhé rady na pivo a rovnako aj klobásy s čerstvým chlebom a horčicou alebo kečupom. Wurst, schnitzel, pretzel. Dáte si to všetko? Nemecká lahôdka, ktorá vás zasýti už po prvom chode, budete ale chcieť ochutnať všetky tri veci. Pivo s veľkou penou chutí ešte lepšie a ukáže sa v ňom kvalita nemeckých pivovarov. A rovnako tu najlepšie môžete nakúpiť chuť Bavorska pre svojich blízkych. Trhy sú plné čerstvého ovocia a zeleniny, mäsa, pečiva, medu aj tradičných domácich výrobkov.
Gastronómia v Mníchove
- Schnitzel: Rezeň ako veľká klasika. Každý nemecký spolkový štát má svoju receptúru. V mníchovskej verzii je tzv. Münchner Schnitzel teľacie mäso natreté chrenom alebo horčicou ešte predtým, ako ho obalia a vypražia. Lahodná bavorská klasika, ktorá bude v reštauráciách väčšia ako tanier.
- Biely wurst: Ochutnať klobásu v Nemecku je základ. Tá najtypickejšia pre Mníchov je malá biela. Každý mäsiar používa na jej výrobu svoj vlastný recept. Hlavnými ingredienciami sú teľacie mäso, bravčová masť, vyšľahané bielka a kuchynská soľ.
- Spätzel: Vzhľadovo vaječné rezance, chuťovo zmes rezancov a knedlíkov. Spätzel sa zvyčajne podáva ako príloha k mäsu s omáčkou, no poslúži aj ako samostatné jedlo.
- Breze: Tiež označenie pre praclík, o ktorom Mníchovčania tvrdia, že je výbornou prílohou. Najmä v strede sú praclíky nesmierne mäkké ako vata, posypané sú veľkou soľou či rascou a nájdete ich všade.
- Knödel: Varené knedle typické pre Nemecko. Bavorský knödel sa zvyčajne pripravuje zo zemiakov nastrúhaných alebo roztlačených na cesto a zmiešaných s vajcami a múkou.
- Knieküchle: Skvelá sladká pochúťka. Ide o tenký kotúč vyprážaného cesta, zvyčajne tenší v strede a pokrytý cukrom. Často ho porovnávajú s bavorským donutom, tie ale nie sú ani zďaleka také sladké.
Dominanty Mníchova
Neviete sa zorientovať v hocijakej časti Mníchova a jeho centra? Pozrite sa do neba. Je možné, že hore uvidíte dve 100-metrové veže kostola Frauenkirche. Katedrálny kostol Panny Márie je skvelým orientačným bodom. Nie je pritom len skvelým bodom na zorientovanie sa, ale ponúka aj ten najlepší výhľad na mesto. Pri pohľade na veže s renesančnými kupolami si poviete: „logické“. Výstup na vrchol ponúkne najkrajší výhľad na Bavorské Alpy. Skutočne sú ďalej, než sa na prvý pohľad zdá. Tu si budete myslieť, že Mníchov leží priamo pod nimi. Tým je aj prechádzka po interiéri kostola dokončeného v roku 1488. Nájdete v ňom aj hrob cisára Ľudovíta Bavorského z čierneho mramoru a určite neprehliadnete zvláštnu stopu v podlahe verandy. V kostole ju zanechal samotný diabol, dozvedáme sa. Rad stĺpov zakrýva okná kostola, ktoré v jeho výhľade ostali akosi zabudnuté. Keď diabol prišiel na obhliadku kostola, smial sa z neprítomnosti okien a dupal pritom nohou tak intenzívne, až zanechal stopu. Príjemnou a krátkou prechádzkou ďalej západne od Frauenkirche spozorujete ďalší mníchovský unikát. Najväčší renesančný kostol severne od Álp - Kostol sv. Michala, alebo teda Michaelskirche, sa zväčšil po tom, ako sa počas výstavby zrútila jedna z jeho veží. Kostol má veľký historický význam a oveľa krajší interiér, čo zbadáte už pri pohľade doň a uchvátia vás zlaté fasády. Michaelskirche dokončili v roku 1597 s vysokou valenou klenbovou strechou priečnej lode. Vzor víťazného oblúka pri vstupe na chór pokračuje v oblúkoch transeptov, bočných kaplniek a galérií. Tu by chcel spočinúť každý, kto niečo znamenal, pomyslíte si. A presne tak to aj je. V Kráľovskej krypte (Fürstengruft) pod chórom je pochovaných 41 členov rodu Wittelsbachovcov vrátane tých úplne najvýznamnejších - vojvoda Wilhelm V., kurfirst Maximilián I.
Palác Nymphenburg: Barokové umelecké dielo
Krásny a veľký 200-hektárový barokový palác Nymphenburg na severozápadnom okraji Mníchova je hotovým umeleckým dielom. Hlavný pavilón v tvare kocky je postavený v štýle luxusnej talianskej vily. Na prvý pohľad sa bude zdať celý komplex nekonečný a je skutočne veľký. Má dĺžku až 632 metrov od krídla po krídlo. Trojposchodová sála má mnoho súkromných komnát, v ktorých vynikne kvalitný starý nábytok, ale aj nástropná maľba, ktorá približuje život Márie Magdalény. Odporúčame zamieriť do Marstallmuseum, múzea starej dopravy, kde uvidíte tie najkrajšie kráľovské kočiare, ktoré v minulosti ťahali kone. Predstavte si luxusný kočiar, ktorý čarovná víla vykúzlila pre Popolušku. Tieto sú ešte oveľa krajšie a noblesnejšie - celé zo zlata. Naozaj sa mohol takýto kočiar hýbať alebo bol len ukážkou bohatstva šľachty? Barokové záhrady paláca Nymphenburg (teda paláca nýmf) opäť ukážu nemeckú precíznosť v súmernosti chodníkov a prechádzka po nich vás zavedie k Amalienburgu - loveckému zámočku známemu svojimi nádhernými tapetami, lustrami a prezdobeným interiérom i slávnou Zrkadlovou sieňou. Pozerať sa na vás v parku budú sochy gréckych bohov či malý chrám boha Apolóna pri jazere Badenburg. Možno je trochu prehnané prirovnať tento palác k parížskemu Versailles, ktorého exteriér je prezdobenejší, Nymphenburg je ale okrajovo čistejší, pôsobí väčšou novotou a rozdiely v luxuse sú na prvý pohľad neveľké.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Odeonsplatz: Ďalšie krásne námestie
Po Marienplatz je Odeonsplatz druhé najkrajšie námestie, na ktoré sa môžete dostať v Mníchove. Stále ste pritom v centre v neveľkom okruhu, kedy tieto pamiatky obeháte rýchlo a vychutnáte si do sýtosti ich atmosféru. Dominantou je Mníchovská rezidencia - po stáročia sídlo vojvodov a kráľov Bavorska. Nádherný palác uprostred mesta, v ktorom vyniká Antiquarium postavené v roku 1579. Teraz je súčasťou tamojšieho múzea Residenz v neskororenesančnom štýle. Neoklasicistický Königsbau, Festsaalbau a Dvorný kostol, teda tri hlavné časti rezidencie, dokončili v roku 1848. Rezidenciu v centre mesta dopĺňa a ešte viac skrášľuje prírodné zelené okolie. Vyniká Hofgarten (Dvorná záhrada), ktorá bola súkromná viac ako 160 rokov. Dnes už tam všetci návštevníci sveta môže pozorovať jej križujúce sa cestičky, fontány, záhony kvetov. Na námestí Odeonplatz ešte chvíľu ostaneme Theatínsky kostol sv. Kajetána z roku 1690 ohúri prvkami vrcholného talianskeho baroka. Ohromujúca je najmä jeho fasáda, dvojica veží, mohutná kupola vysoká 71 metrov, neprehliadnuteľná ako Frauenkirche a tiež skvelý orientačný bod, a bohato zdobený interiér. Interiéru zase dominujú vysoké okrúhle oblúky valenej klenby a kupola nad krížom v bielej farbe s bohatou štukovou výzdobou. Medzi ďalšie zaujímavosti interiéru patrí hlavný oltár s obrazom Panny Márie na tróne s anjelmi a Oltár Panny Márie s obrazom Svätého príbuzenstva. Stojac pri kostole neprehliadnete Feldhellrnhalle na okraji parku - taliansky pamätník bavorskej armády z 19. storočia a spomínané miesto Hitlerovho Pivnicového puču z roku 1923. Áno, tu sedel pri prevrate postupne vedúcemu až k druhej svetovej vojne.
Starnberské jazero: Luxusné predmestie Mníchova
Moja rodina býva pri Starnberskom jazere, iba zopár stoviek metrov od domu, kde býval posledný z Habsburgovcov - Otto von Habsburg. Keď sme išli so psami na prechádzky, volali sme to Hunderunde a chodievali sme pravidelne okolo ich domu. Keď posledný Habsburský cisár zomrel, pred domom sa striedali deti a vnuci. Bolo to až dojemné. Starnberg je exkluzívnou časťou Mníchova, tým najväčším luxusom. Tu bývajú najbohatší Nemci a je to skutočná exkluzuvita. Ak máte nejakých známych v meste, stačí sa ich spýtať. No samotné jazero je enormne studené.
Maximilianstrasse: Elegantná ulica
Maximilianstrasse je zrejme najkrajšia ulica v celom Mníchove lemovaná neogotickými palácmi. Palác postavili ako sídlo nadácie nadaných študentov, od roku 1949 je však hlavným sídlom bavorského parlamentu. Za týmto účelom ju viackrát prerábali. Svoj kvázi renesančný štýl si však zachovala a zdobia ju krásne oblúky, stĺpy, mozaiky a busty, ktoré treba vidieť.
Kostoly Michaelskirche a Asamkirche
Michaelskirche a Asamkirche - ktorý je krajší? Porovnávanie je v tomto prípade legitímne a nech si každý vyberie, ktorý kost…
Uruguaj: Krajina pampy a úrodnej pôdy
Uruguaj je pokračovaním argentínskej pampy s mnohými vodnými tokmi, La Plata a Uruguaj sú jedny z najväčších riek, ktoré tiež dosť ovplyvňujú celú krajinu. Poľnohospodársky veľmi úrodná pôda predurčila Uruguaj pre pestovanie kultúrnych plodín. Ryža, obilie, sója, hovädzie mäso, kukurica a pomaranče sú hlavnými poľnohospodárskymi plodinami. V krajine s priemernou nadmorskou výškou 100 - 150 m n. m. Úrodné planiny tejto pahorkatiny boli prvýkrát osídlené približne 7 000 až 9 000 rokov pred Kristom, skupinami lovcov a zberačov. Neskôr sa vyvinuli národy orientujúce sa na pestovanie, rybolov a keramiku.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Kolonizácia a nezávislosť Uruguaja
Celé 16. storočie sa Španieli pokúšali zem kolonizovať, no dlho narážali na odpor domorodých obyvateľov. V roku 1726 bolo založené hlavné mesto Montevideo a odvtedy sa o túto krajinu medzi Brazíliou a Argentínou viedli mnohé spory. V roku 1776 začlenili Španieli toto územie do Miestokráľovstva Rio de la Plata. V 19. Suverenita krajiny bola podpísaná medzi Brazíliou a Argentínou za prítomnosti Britov v roku 1828. Vznikla tak nezávislá Uruguajská republika. Suverenitu ale musela častokrát brániť. Rozpory medzi liberálmi a konzervatívcami koncom 19. Keď sa moc vrátila znovu do rúk civilistov, krajinu ovplyvnila kríza dvadsiatych rokov minulého storočia. Bola nastolená diktatúra, ktorá takpovediac zachránila krajinu pred druhou svetovou vojnou, kde si udržala neutralitu. Sedemdesiate roky sa niesli pod vplyvom partizánskych geríl. V roku 1984 nastala znovu demokratizácia, ktorá ale zasa vyústila do hospodárskej krízy. V roku 2020 bol zvolený ako 42.
Colonia del Sacramento: Koloniálny klenot
Keď už raz navštívite Buenos Aires, určite si pobyt naplánujte o jeden deň navyše. Pretože len dve hodiny plavby loďou z Prístavu našej Panej sv. Márie dobrých vetrov sa nachádza jedno z najkrajších koloniálnych miest v Južnej Amerike. Colonia del Sacramento. Dostanete sa tam z Buenos Aires Terminal Buquebus Porto Madero. Vstávame skoro, aj keď náš hotel je v centre Buenos Aires a dostaneme sa na terminál trajektov asi za 15 minút pešo. Treba tam byť hodinu a pol pred odchodom. Musíme totiž absolvovať proces takmer rovnaký ako na letisku. Terminál je pomerne veľký a organizovaný, ale pred check-inom môže byť trochu chaos. Sú tam samozrejme rôzne priehradky. Odporúčam mať so sebou nielen digitálnu verziu lístkov, ale aj vytlačenú verziu. V hoteli na recepcii vám ich ochotne vytlačia zadarmo. Samozrejme lístky sú obojsmerné, čiže papiere netreba vyhadzovať. So sebou treba vždy pas. Po check-ine idete na security, kde si treba dať pozor na ostré predmety. Je tam skener. Ak niekto má vreckový nožík stále so sebou, nemusíte sa obávať, security vám ho zoberie, zaregistruje a pošle s vami loďou pod určitým číslom s visačkou. Nasleduje pasová kontrola, tiež rozdelená na argentínske a uruguajské pasy a pasy cudzincov. Tam treba tiež predložiť pas a lístok na loď. Trajekt je celkom jednoduchý, rozdelený na business class a economy. Vždy si máte kam sadnúť, ale vyjsť na palubu sa nebude dať. Nachádza sa tam jedáleň s občerstvením, no väčšinou sú tam iba sendviče. Po vylodení zasa idete na security a hneď zasa na lovenie pečiatok do pasu. Ako vychádzate von, na pravej strane sú informácie a turistické okienka, kam sa nahrnú všetci turisti. Tí si totiž, podobne ako my, objednajú miestneho sprievodcu aj s výkladom a autobusom.