Už 23 rokov uplynulo od chvíle, keď slovenskí hokejisti pod vedením kapitána Miroslava Šatana a trénera Jána Filca dosiahli historický úspech na majstrovstvách sveta v Göteborgu. 11. máj 2002 sa navždy vryl do pamäti slovenských fanúšikov, keď vo finálovom zápase zdolali favorizované Rusko 4:3 a získali titul majstrov sveta.
Zlatý Göteborg: Symbol národnej hrdosti
Víťazstvo v Göteborgu nebolo len športovým triumfom. Pre mladú krajinu, ktorá len desať rokov predtým získala nezávislosť, predstavovalo silný symbol národnej hrdosti a sebavedomia. Oslavy po návrate hokejistov domov boli spontánne a obrovské. Fanúšikovia zaplnili námestia hlavne v Bratislave, Košiciach, ale aj v ďalších mestách, aby privítali svojich hrdinov.
Spomienka na zlatý švédsky Göteborg 2002 zostáva silná aj po takmer štvrťstoročí. Hokejisti z tohto tímu sú vzormi pre mladých hráčov, ktorí snívajú o podobnom úspechu.
Čomu sa venujú členovia zlatej generácie?
Po ukončení aktívnych kariér zostala väčšina členov zlatej generácie pri hokeji. Snažia sa mu pomôcť v rôznych sférach a pozíciách. Niektorí sa venujú podnikaniu v iných odvetviach.
Michal Handzuš, ktorý sa vrátil zo zámorskej NHL ako držiteľ dvoch Stanleyho pohárov, pracuje ako manažér mládeže v Banskej Bystrici. V rozhovore pre denník uviedol: „Spravilo sa veľa dobrých vecí za posledných päť, šesť rokov. Zlepšilo sa prostredie a tréningový proces. Keď som prichádzal z NHL, bolo to úplne inak. Samozrejme podmienky, počet ľadových plôch a financovanie trénerov sme veľmi ďaleko za top krajinami. Čaká nás ešte veľa práce. Vstupoval som do toho, aby sme deťom vytvorili šancu naplniť potenciál. Niektoré roky sme stagnovali, ale posúva sa to.“
Prečítajte si tiež: Tradičný hokejový zápas
Nečakaný návrat na ľad
Peter Smrek, štyridsaťšesťročný obranca, prekvapil návratom ku aktívnej kariére. Pomohol rodnému Martinu k postupu do prvej ligy. „Po vyše desiatich rokoch zahltený prácou som prišiel na to, že to prestáva mať zmysel. Berie mi to veľa súkromia a prestalo ma to nenapĺňať. Deväť rokov som nič nerobil a dostal som sa do stavu, že som mal 128 kilogramov. Chalani ma prehovorili na vianočný zápas, aj keď najprv som nechcel. Mal som hokejovú kapitolu uzavretú. Zlomili ma a ako som si na sedemkrát zaväzoval korčule, tak som si rázne povedal, že nemôžem takto vyzerať. Najprv som šiel len raz do týždňa si zahrať hokej, potom dvakrát, niekedy trikrát. Postupne to bolelo menej, dostal som novú chuť sa o seba starať. Hokej ma zas začal baviť. Potom to už išlo ruka v ruke, že som začal trénovať aj hrať za MHA Martin,“ prezradil Smrek, ktorý má v pláne v ďalšom ročníku pomôcť Martinu k postupu do extraligy.
Tragická strata
Žiaľ, príbeh jedného z hrdinov dopadol tragicky. Miroslav Hlinka v septembri 2014 spáchal samovraždu.
Spomienky na šampionát
Reportéri Sportnetu a denníka SME prinášajú spomienky na hokejový triumf na MS v hokeji vo Švédsku.
Boris Vanya, reportér Sportnetu, spomína na sedem sekúnd, kým Peter Bondra spravil oblúčik okolo kanadskej bránky. Pripadalo mu to ako večnosť. Ľudia húfne kupovali televízory. Aj on si kúpil. Po semifinále si odbehli nasať eufóriu do študentského mestečka v Mlynskej doline. Z reproduktorov sa donekonečna ozývalo "Nech bože dá" a do toho podnapitá skupinka študentov s lángošmi v rukách vykrikovala, že Lašák je boh. Na finále sa vybral na Námestie SNP.
Miloslav Šebela, reportér Sportnetu, bol 11. mája 2002 na námestí SNP v Bratislave s ďalšími tísíckami fanúšikov a sledovali finále majstrovstiev sveta Slovensko - Rusko na veľkoplošnej obrazovke. Radostná nálada gradovala po každom slovenskom góle. Po Bondrovom góle vytryskla vlna radosti, ktorá gradovala až do záveru. Finále vnieslo medzi ľudí čistú radosť. Nič podobné nikdy nezažil. Eufória sa niesla celým mestom a oslavovalo sa až do príchodu víťazov.
Prečítajte si tiež: Pohodlie na hokejovom zápase
Ondrej Rusnák, spolukomentátor RTVS a spolupracovník Sportnetu, si pamätá na to celkom presne, aj keď mal len trinásť rokov. Bol na chalupe blízko Bánoviec nad Bebravou a starší bratranci spolu ostatnými mužmi z dediny ho zobrali prvýkrát v živote do krčmy. Po góle od Petra Bondru dostal do rúk fľašu sektu a mohol ju vystriekať a aj trošku sa z nej napiť. Celá dedina (Slatina nad Bebravou), ktorá mala len zopár desiatok obyvateľov, bola hore nohami.
Titanilla Bőd, reportérka Sportnetu, tušila, že to bude historická chvíľa. Nechcela to zmeškať. Väčšinu šampionátu sledovala na legendárnych „Mlynoch“, v študentskom mestečku v Bratislave. Po každom góle oslavovali ako besní. Finále pozerala doma v Rimavskej Sobote. Po rozhodujúcom góle vybehla na balkón. Vybrala sa do Bratislavy skoro ráno, autobusom, ktorým zvyčajne nechodila.
Stanislav Benčat, hokejový expert, si išiel vykričať hlasivky, keď Richard Lintner premenil nájazd proti Švédom a poslal Slovensko do finále. Zápas pozeral doma, s rodičmi. Vybehol na balkón a hučal na celú Dúbravku. Na druhý deň riešili v škole so spolužiakmi, kde a ako budú pozerať finále. Keď vyšla správa, že duel budú vysielať na veľkoplošnej obrazovke na námestí SNP, všetko bolo jasné. Šli prakticky celá trieda. V ruksakoch mali pripravené šampanské. Eufória, ktorá zavládla v ten večer v Bratislave, sa nedá slovami opísať. Všetci boli kamaráti, hrdí Slováci. Domov prišiel s východom slnka.
Patrik Fotta, reportér Sportnetu, bol v roku 2002 typický tínedžer. Mal 13 rokov. V televízii ho vždy viac lákal hokej, v ktorom padalo veľa gólov. Postupom do finále majstrovstiev sveta slovenskí hokejisti pobláznili národ. Futbalovú loptu odložili. Vytiahli hokejky a tenisové loptičky. Po góle Petra Bondru veril, že titul už Slovákom neunikne. Keď si hráči preberali zlaté medaily cítil obrovskú hrdosť. V eufórii dlho nemohol zaspať.
Matúš Krčmárik, reportér denníka SME, mal jar 2002 svoje výnimočné čaro. Mal sladkých sedemnásť. Cez víkend, keď sa hralo to slávne hokejové finále, boli na turnaji v Havlíčkovom Brode. Sledujúc zápas v bare s nahnevanými trénerkami, sa dohodli, že polovica tímu kupuje tej druhej džús pri každom góle Slovenska, pri ruských góloch naopak. A bolo že to radosti po Bondrovom góle…
Prečítajte si tiež: Najvyšší brankári v slovenskom futbale
Kristína Kúdelová, reportérka SME, si pamätá, že v ten rok nebola dobrá fanúšička. Po olympiáde v Salt Lake si povedala, že našich hokejistov bude pozerať, len ak sa dostanú do semifinále. Na štvrťfinále si prepla len omylom, ale akurát Peter Bondra strelil pred koncom druhej tretiny gól - a už som pri nich zostala. Na semifinále sa po prvej tretine nechala vytiahnuť von k obrazovke pred Tescom, a finále, to už bola organizovaná akcia od začiatku do konca.
Cesta za titulom majstra sveta
Slovenskí hokejisti sa 11. mája prvýkrát v histórii stali majstrami sveta, keď vo finálovom zápase 66. MS vo švédskom Göteborgu zdolali húževnatý ruský tím po tuhom boji 4:3. O osude zápasu rozhodol presnou strelou Peter Bondra 100 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času.
Slováci začali šampionát v B-skupine výhrou nad Poľskom 7:0, nasledovalo víťazstvo nad Ukrajinou 5:4 a prehra 1:3 s Fínskom. V osemfinálovej F-skupine prišiel triumf 2:1 nad Švédskom, úspech 6:3 s Rakúskom a v čase, keď už bolo jasné, že Slovensko postúpi ďalej z tretieho miesta, aj triumf 6:4 nad Ruskom.
Vo štvrťfinále dokázal tím Jána Filca otočiť s Kanadou nepriaznivý stav z 0:2 na 3:2, a to najmä pamätným gólom Petra Bondru na 1:2 jednu sekundu pred koncom druhej tretiny. V semifinále prišla ďalšia dráma so Švédskom, ktorá vyústila až do samostatných nájazdov. Rozstrel s „tromi korunkami“ je spätý najmä s menami Ján Lašák, Richard Lintner a Žigmund Pálffy.
Kľúč k úspechu
Podľa odchovanca topoľčianskeho hokeja bola práve dobrá partia kľúčom k úspechu: „Veľa tímov má dobrých hráčov. V reprezentácii sa vždy stretla super partia, skvelý kolektív a bolo to cítiť aj na ľade.“
Tréner Ján Filc spomína na to ako na niečo, čo postavilo Slovensko na nohy. Pri úspechu sa spojili viaceré priaznivé okolnosti. V tomto žičlivom prostredí sa podarilo dotiahnuť turnaj do víťazného konca.