Práve v týchto dňoch sa Košice stávajú jedným z dejísk majstrovstiev sveta v hádzanej. Pri tejto príležitosti sa pozrieme na počiatky tohto obľúbeného loptového športu v Košiciach a na Slovensku, pričom sa zameriame na obdobie prvej republiky. Málokto vie, že v tých časoch bola hádzaná predovšetkým ženským športom a pravidlá sa výrazne líšili od tých, ktoré poznáme dnes. Košický klub ČsŠK zohral kľúčovú úlohu v priekopníckych snahách o zavedenie hádzanej na Slovensku.
Počiatky Hádzanej na Slovensku
Podobne ako hokej, aj hádzaná vďačí za svoj skorý rozvoj po prvej svetovej vojne českým športovcom, ktorí prišli na Slovensko za prácou. V Čechách boli tieto športové odvetvia rozvinuté už pred vojnou, a tak sa vďaka aktívnym športovcom, ktorí pôsobili na Slovensku ako úradníci alebo vojaci, začali aj u nás miestni nadšenci priúčať športovým novotám. Rok 1919 sa tak stal pamätným medzníkom v rozvoji ženských športov, keďže sa od jari tohto roku datuje rozvoj hádzanej žien.
Takmer každý klub v zázemí mal už ženský odbor, a tvorili sa aj samostatné krúžky hádzanej. Hádzaná, ktorá pre svoj vzťah a podobnosť s futbalom nachádzala široké pochopenie, prinášala ženám rôznorodosť pohybov celého tela, čo bolo dovtedy, okrem telocviku, zriedkavé. Hádzaná je hra s loptou, ktorá sa hrá na bránky v poliach rozdelených na tretiny, a to rukou. Je podobná futbalu, ale s tým rozdielom, že každý hráč má predpísané pole pôsobnosti, čo robí hru ucelenejšou. Nie je možné, aby obranca jednej bránky vybehol až k druhej bránke, čo futbal pripúšťa. Hrá sa so 7 hráčmi na každej strane, a to 1 v bránke, 1 obranca, 2 záložníci a 3 útočníci. Pri zmiešanej hre hrá 9 hráčov, 5 mužov a 4 dámy. Táto hra je rýdzo českého pôvodu a zostavil ju profesor Kryštof, ktorý sa, bohužiaľ, nedožil rozmachu tejto populárnej hry.
Vtedajšie pravidlá sa líšili od hádzanej, ktorú poznáme dnes, pretože sa spočiatku ujala česká hádzaná. Profesor Kryštof založil v roku 1907 športový krúžok Házená Praha a o dva roky neskôr vydal prvé pravidlá, čím sa hra rozšírila aj na Moravu.
Rozvoj Hádzanej v Košiciach
O čosi neskôr sa aj muži z klubu ČsŠK začali venovať tréningu hádzanej, konkrétne v júli 1920. V tom čase bola však hádzaná v prvom rade ženským športom. Hádzanársky odbor ČsŠK mal 15 členiek a trénerom bol bývalý náčelník Svazu házené a ženských športov Jaroslav Fischer. Odbory hádzanej boli následne založené a aktívne aj v židovskom klube Hakoah a maďarskom klube KAC (Kassai Atletikai Club). ČsŠK sa zlúčil s PSC koncom roka 1922 a bol znovu ustanovený odbor hádzanej. Pravidelnú činnosť začal odbor na jeseň 1923, keď do klubu vstúpili členky a dorastenky z miestneho Sokola. Vďaka predbežnej príprave v Sokole ukázali hráčky už v prvých tréningových zápasoch so starším a skúsenejším družstvom Hakoah veľmi sľubné výkony. Práve tieto zápasy, kde sa húževnatosť a sila Hakoah stretávala s elegantnou a premyslenou hrou mladého družstva ČsŠK, vzbudili záujem obecenstva i športových kruhov tak, že skoro vznikli odbory hádzanej i v ďalších kluboch. Zároveň bolo zostavené i mužské družstvo hádzanej ČsŠK, ktoré zohralo na jeseň 1923 svoj prvý zápas s družstvom „Skautská VII“ víťazne 11:4.
Prečítajte si tiež: Nové Zámky: História miestnej hádzanej
Rok 1924 priniesol najväčší rozkvet hádzanej v Košiciach a na Slovensku. 11. mája 1924 bola založená Slovensko-podkarpatoruská župa Svazu házené a ženských športu so sídlom v Košiciach. Predsedom bol zvolený inž. Goldberger z klubu Hakoah. Vznikol celý rad nových družstiev hádzanej klubov, z košických spomeňme ŠK Slávia, Törekvés a Húsos. Z vidieckych družstiev sa nadviazali styky s SK Pokrok Krompachy. Župný výbor sa neľakal veľkých obetí, aby ženský šport čím viac propagoval a predviedol obecenstvu v Košiciach vrcholné výkony. Pamätnými zostanú zájazdy moravských družstiev do Košíc, a to AC Slováckej Slávie z Uherského Hradišťa, vtedajšieho majstra republiky (apríl 1924) a moravskej Slávie Brno (4. - 5. október 1924). Zápas AC Slováckej Slávie s Hakoah Košice prilákal viac ako 2000 divákov. Zápasov hádzanej mužských družstiev sa zúčastnili najmä vojenské tímy ČsŠK Košice, ŠK Slávia, skauti a Studentská VII.
Úpadok a Návrat Modernej Hádzanej
Od vrcholu, ktorý hádzaná dosiahla v roku 1924, nastal od roku 1925 takmer v celej republike čiastočný úpadok. Záujem obecenstva sa vrátil opäť k futbalu pre stúpajúcu úroveň a medzinárodné úspechy. Hádzaná bola brzdená i neutešenou finančnou situáciou v športových kluboch, nedostatkom dobrých trénerov a pracovníkov a malým porozumením slovenských kruhov pre športové cvičenie žien vôbec. Pokles záujmu o ženskú hádzanú bol mierne vyvážený pestovaním iných športov pre ženy, ktoré neboli také namáhavé. Obľube žien sa tešili volejbal, plavectvo, zimné športy, tenis, cyklistika, šerm a turistika. Od roku 1926 sa obmedzuje činnosť ženského odboru ČsŠK iba na tréningy a tréningové zápasy s družstvom klubu Törekvés. V roku 1927 zohrali tieto dva tímy tri zápasy a v roku 1928 bol odohraný len jeden zápas.
Hádzaná, ktorú poznáme dnes so siedmimi hráčmi, má pôvod v Dánsku a na Slovensku sa začala hrávať na konci 40. rokov a najmä v prvej polovici 50. rokov 20. storočia.
Hádzaná na Slovensku po Druhej Svetovej Vojne
Po druhej svetovej vojne začína opäť prevládať česká hádzaná. Po roku 1945 bol registrovaný jediný klub, a to Slovan Bratislava. Postupne vznikali ďalšie - VŠ Bratislava, TKNB Bratislava, kde vyrástli ďalší obetaví pracovníci ako Farkaš, Gros, Juhás, Ronč a iní. Koncom roku 1946 bolo v Slovenskom zväze hádzanej registrovaných 256 hráčov a hráčok v 27 družstvách (v niektorých jednotách boli aj dve družstvá): ŠK Slovan Bratislava, Sokol Nové Mesto n/V, ŠK Malacky, ŠK Jednota Košice, ŠK Dinburg (Suchohrad), ŠK Žilina, VŠ Bratislava, ŠK Teta Bratislava, ŠK Hochštetno (Vysoká pri Morave), ŠK Holiči Bratislava, ZAC NV Bratislava, ŠK Petržalka, TKNB Bratislava, ŽTK Trnava, SŠK Šaľa, FC Uhorská Ves (Záhorská Ves), Sokol Banská Bystrica.
Významnou akciou z hľadiska ďalšieho rozšírenia hádzanej na Slovensku sa stali stredoškolské „Hajdócyho hry“ v Trnave organizované v roku 1946 profesormi štátneho gymnázia F. Gažom a Hajnassym.
Prečítajte si tiež: Ako sa písala história hádzanej v Dubnici
Medzinárodná Hádzaná so 7 Hráčmi
Medzinárodná hádzaná zo 7 hráčmi sa do bývalého Československa dostala prostredníctvom poslucháčov telesnej výchovy z Prahy, ktorí sa v roku 1947 zúčastnili na Akademických hrách vo Francúzsku, kde túto hádzanú skúsili hrať. Po návrate domov bol jej najväčším propagátorom J. Radotinský, ktorý priniesol prvé pravidlá a zorganizoval predvedenie tejto hry v Prahe za pomoci niekoľkých hráčov českej hádzanej zo Sparty a poslucháčov telesnej výchovy. Na Slovensku sa už v roku 1948 uskutočnil prvý turnaj v hádzanej žien so 7 hráčmi. Bol to turnaj o pohár plk. Hájka v Bratislave. Turnaja sa zúčastnilo 6 družstiev. Finálový zápas Kovo Petržalka - Uherské Hradište sa skončil výsledkom 0:3 (0:0). Oporou družstva hostí bola známa Dana Zátopková. V rámci osláv dňa československej armády v Petržalke sa uskutočnil aj prvý turnaj VOSR v dňoch 7, až 8. 10. Táto nová hra mala od začiatku svojich zástancov, ale i protivníkov. I naďalej zostáva iba pri ukážkových zápasoch. Na Slovensku sa v tomto období hrávala iba hádzaná s 11 hráčmi a v Čechách aj česká hádzaná, ktorej funkcionári sa bránili nástupu medzinárodnej hádzanej so 7 hráčmi. Na stranu handballu sa prikláňal iba Štátny výbor pre telesnú výchovu a šport a armáda.
Bytča ako Centrum Hádzanej na Slovensku
Po skromných začiatkoch sa Bytča stala miestom, kde sa stretával hádzanársky výkvet mužov i žien, a to nielen zo Slovenska, ale aj z celej bývalej ČSSR, ba i zo zahraničia. Začiatky hádzanej sa datujú do r. 1952/1953. Stretlo sa niekoľko nadšených dievčat, ktoré samostatne začali prenikať do tajov hry. Mládež začala upravovať kus nevyužitej plochy pri futbalovom štadióne, kde vyrástlo prvé hádzanárske ihrisko v meste. V r. Oddiel hral v krajskej súťaži, v r. V ročníku 1955 postúpili bytčianske hádzanárky do oblastnej súťaže a skončili na prvom mieste, čo znamenalo postup do majstrovstiev republiky - prvej ligy v ročníku 1956/1957. Po roku však najvyššiu súťaž opustili, hlavne pre nedostatok skúseností. Príchod kvalitného trénera MUDr. Dimitrija Picka bol prínosom a pod jeho vedením vyhrali najskôr druhú ligu a v ročníku 1958/1959 opäť postúpili do prvej ligy. Medzi najlepšími ženskými kolektívmi republiky boli v tom čase len dva slovenské - Bytča a Martin. Na zápasy chodili stovky divákov, ktorí videli nielen kvalitnú hádzanú, ale aj víťazstvá domácich hádzanárok.
Na ročník 1958/1959 má bytčianska ženská hádzaná napriek víťazstvám trpkú spomienku. Po tomto zostupe z kolektívu odišli viaceré hráčky a funkcionári museli hľadať v blízkom i vzdialenejšom okolí nové. Bytčianky patrili medzi družstvá, ktoré aj naďalej pozývali na všetky významné turnaje organizované v rámci Československa i v zahraničí. O dobrej práci výboru svedčí aj tá skutočnosť, že v Bytči sa hralo v r. 1957 na novovybudovanom hádzanárskom štadióne medzištátne stretnutie žien Slovenska a Juhoslávie. Štadión patril dlhé roky medzi najkrajšie na Slovensku a slúži dodnes. V r. 1960 sa v Bytči hrali priateľské medzinárodné stretnutia s družstvami Dynamo Bukurešť, Ferencváros Budapešť a Krakowia Krakov. Odchodom viacerých hráčok sa v r. 1969 prerušila niekoľkoročná úspešná éra bytčianskej ženskej hádzanej.
Výbor Lokomotívy Bytča sa pod vedením trénera Milana Ballaya začal venovať výchove dorasteniek, ktoré už po troch sezónach postúpili do dorasteneckej ligy. Tieto úspechy podnietili výbor hádzanárskeho oddielu k obnoveniu družstva žien, ktoré medzitým zaniklo. V ročníku 1972/1973 hrali najskôr v stredoslovenskej divízii. V r. 1974 sa zmenil názov hádzanárskeho oddielu na TJ Lokomotíva Makyta Bytča a zintenzívnila sa starostlivosť o mládež. Staršie dorastenky pod vedením Miroslava Takáča sa postupne prebojovali do 1. ligy a pribudol tréner František Garabík, príchodom ktorého sa začala príprava dievčat na základnej škole na Revolučnej ulici (v súčasnosti na Ulici Eliáša Lániho). Pri základnej škole na Ulici mieru vzniklo v tom čase školské športové stredisko so zameraním na hádzanú. Mladšie žiačky skončili r.
V prvej polovici osemdesiatych rokov sa vrátil úspech do ženskej hádzanej v Bytči. Staršie dorastenky pod vedením Františka Garabíka sa prebojovali do finále majstrovstiev ČSSR. V sezóne 1985/1986 získali titul majsteriek ČSSR. Úspechy tohto kolektívu pokračovali i v nasledujúcom roku, keď sa dievčatá pod vedením trénera Miroslava Takáča stali majsterkami Slovenska a postúpili na majstrovstvá ČSSR, ktoré sa konali v Nitre. Družstvo žien v sezóne 1987/1988 vyhralo krajskú súťaž a postúpilo do slovenskej národnej ligy, kde sa však udržalo iba rok. V deväťdesiatych rokoch sa utvoril Klub hádzanej pri Kinexe Bytča. V organizovaných súťažiach zostali hrať len mládežnícke družstvá. Staršie dorastenky hrali v prvej dorasteneckej lige a po prvýkrát sa do finále majstrovstiev Slovenska prebojovali žiačky, ktoré získali bronzové medaily.
Prečítajte si tiež: Turnaje v hádzanej žien
Hádzaná v Bytči v Novom Miléniu (2005-2018)
Hádzanársky oddiel TZO Bytča v apríli srdečne pozýval priaznivcov športu na Športový majáles, ktorý sa uskutočnil v sobotu 30. apríla 2005 v Sobášnom paláci v Bytči. Mladšie žiačky TZOB sa zúčastnili na medzinárodnom turnaji Prague Handball Cup 2005, kde obsadili celkovo výborné 9. miesto a len o kúsok im unikol boj o najlepšiu osmičku v Európe. Koncom mája sa mladé hádzanárky zúčastnili finálového turnaja majstrovstiev SR v Senici, kde obsadili 3. miesto. V polovici júla skončila sezóna, v ktorej hádzanárky potvrdili vysoký kredit a svoje dlhodobé výborné výkony pretavili do najlepšieho výsledku za posledných 10 rokov.
Kvalitne obsadený medzinárodný turnaj mladších a starších žiačok Bytča Cup 2006 usporiadal 25. februára 2006 v športovej hale v obci Predmier hádzanársky oddiel TZOB Bytča. Okrem domácich a dievčat z celého Slovenska sa na ňom zúčastnili aj dve družstvá z ČR a jedno z Ukrajiny. Dorastenky sa umiestnili na 3. mieste v II. lige. Staršie žiačky v regionálnej súťaži krajov skončili na 2. mieste a postúpili na Majstrovstvá SR. Mladšie žiačky štartovali v tých istých súťažiach a napokon skončili tiež na 6. miesto na Majstrovstvách Slovenska. V súťaži športových stredísk sa žiačky prebojovali do semifinále, kde skončili na 2. mieste a medzi štyri najlepšie celky Slovenska nepostúpili.
V roku 2007 dosiahli hádzanárky MHK Bytča takéto výsledky: mladšie dorastenky - 3. miesto na Majstrovstvách Slovenskej Republiky (MSR), staršie žiačky "A" družstvo - 1. miesto na Majstrovstvách Slovenskej Republiky (MSR), staršie žiačky "B" družstvo - 4. miesto na majstrovstvách kraja (MK), mladšie žiačky - 3. miesto na MK, postup do semifinále MSR. Po vyše 20 rokoch získali hádzanárky po sérii tretích miest na MSR, majstrovský titul v kategórii starších žiačok. Podarilo sa im to pred vlastným publikom v Predmieri.
V dňoch 3. - 4. marca 2007 usporiadal MHK Bytča v Predmieri medzinárodný turnaj starších a mladších žiačok, kde vo finále si zahrali staršie žiačky s dievčatami zo Zlína. Naše vyhrali 19:15 a skončili na 1. mieste. V dňoch od 8. do 10. júna 2007 sa konali v športovej hale v Predmieri Majstrovstvá Slovenskej republiky (MSR) v hádzanej starších žiačok, kde Bytča vo finále vyhrala 19:18 a stali sa majsterkami Slovenka.
Hádzaná na Slovensku po Rozdelení Česko-Slovenska
Po rozdelení Česko-Slovenska 1993 sa na Slovensku a v Česku hrali súťaže v hádzanej samostatne. R. 2000 Český a Slovenský zväz hádzanej organizovali spoločnú súťaž mužov (HIL) a 2001 i súťaž žien (WHIL). Kým súťaž mužov na žiadosť Českého zväzu hádzanej 2005 zanikla, súťaž žien pokračuje dodnes. Slovenskí muži sa prebojovali na majstrovstvá Európy do 2018 celkovo trikrát: 2006 (Švajčiarsko), 2008 (Nórsko), 2012 (Srbsko); na majstrovstvá sveta 2009 (Chorvátsko; 10. miesto).