Česká Tipsport Extraliga je najvyššia hokejová súťaž v Českej republike, ktorá ponúka kvalitný klubový hokej a skvelú atmosféru na štadiónoch. V sezóne 2025/2026 sa uskutoční už 33. ročník tejto súťaže.
Tipsport Extraliga 2025/2026: Základné informácie
Súťaž sa hrá od 9. septembra 2025 do 6. marca 2026, kedy končí základná časť. Následne sa tímy prebojujú do play-off. Celkovo sa odohrá 52 kôl, v ktorých sa 14 tímov stretne systémom každý s každým štyrikrát (dvakrát doma a dvakrát vonku). Víťaz základnej časti získa Prezidentský pohár a spolu s druhým najlepším tímom sa kvalifikujú do hokejovej Ligy majstrov v nasledujúcej sezóne.
Formát a systém súťaže
V českej Tipsport Extralige sa hrá 60-minútový zápas, ktorý je rozdelený na tri 20-minútové tretiny. Ak je po riadnom hracom čase nerozhodný stav, nasleduje trojminútová prestávka a päťminútové predĺženie, ktoré sa hrá systémom traja proti trom. Ak sa nerozhodne ani v predĺžení, nasledujú samostatné nájazdy.
Bodovanie v českej Tipsport Extralige:
- 3 body: Výhra v riadnom hracom čase
- 2 body: Výhra v predĺžení alebo po nájazdoch
- 1 bod: Prehra v predĺžení alebo po nájazdoch
- 0 bodov: Prehra v riadnom hracom čase
Dvanásť najlepších tímov po základnej časti postúpi do play-off. Prvé štyri tímy postupujú priamo do štvrťfinále, zatiaľ čo tímy na 5. až 12. mieste hrajú predkolo play-off. Tím, ktorý skončí na poslednom mieste, hrá baráž proti víťazovi 1. ligy (Maxa ligy) na štyri víťazné zápasy.
Prečítajte si tiež: Korčuľovanie v Třinci: Sezóny 2006-2009
História hokeja vo Zvolene
História hokeja vo Zvolene siaha do roku 1927, kedy pri miestnom ZTK vznikol hokejový odbor. V prvých dvoch zápasoch sa stretol 24. januára 1932 s družstvom ŠK Slávia Banská Bystrica na jej ľade. V dopoludňajšom stretnutí prehral Zvolen 0:18 a v popoludňajšom 1:20. Prvé oficiálne domáce stretnutie odohrali Zvolenčania 14. februára a ich súperom bola opäť banskobystrická Slávia. Tá nad domácimi zvíťazila 2:0. V tom istom roku sa organizoval 1. V ďalšej sezóne sa ZTK súťaže už zúčastnil. V pohronskom okrsku štartovali len dva tímy. Zvolenčania oba zápasy s Banskou Bystricou prehrali a do finále Stredoslovenskej župy nepostúpili. V sezóne 1933/34 sa situácia zopakovala. ZTK v nej odohral aj viacero úspešných priateľských zápasov s tímami ŠAC Banská Štiavnica či Sokol Kremnica. Prvé víťazstvo v majstrovskom zápase prišlo v ďalšej sezóne, kedy v súťaži štartoval aj kremnický Sokol. Jeden z dvoch vzájomných zápasov ZTK vyhral v pomere 7:1. Zlá ekonomická situácia v klube bola príčinou toho, že v sezóne 1935/36 tím v majstrovskej súťaži neštartoval. V nasledujúcej sezóne došlo k reorganizácií súťaží a tak sa ZTK v majstrovskom zápase s tradičným súperom spod Urpína nestretol, keďže Bystričania štartovali o súťaž vyššie. Zvolen odohral dva zápasy so ŠAC Banská Štiavnica a oba prehral. Ani počas druhej svetovej vojny vo Zvolene záujem o šport neutíchol. Hoci sa z tohto obdobia zachovalo len málo faktov, existujú dôkazy o tom, že hokej sa vo Zvolene hrať neprestal. Po vojne sa začalo tvoriť nové družstvo. Ku skúseným starším hráčom sa pridali noví a ZTK postúpil do celoslovenskej súťaže. V nej sa stretával s družstvami z Bratislavy, Trenčína, Žiliny, Popradu, Banskej Bystrice, Košíc a Prešova. Vo Zvolene nastal prvý hokejový boom. V päťdesiatych rokoch však éra najlepších zvolenských hokejistov končila a mladých bol nedostatok. Nastalo veľmi ťažké obdobie, v roku 1957 družstvo opustili takmer všetci kvalitní hráči a zvolenský hokej začal upadať. Dva roky sa vo Zvolene nehrala žiadna súťaž. Rok 1964 sa dá považovať za jeden z najvýznamnejších medzníkov v histórii zvolenského hokeja. Vtedy vznikla nová telovýchovná jednota Lokomotíva Bučina Zvolen. Družstvo zvíťazilo v prvej triede a postúpilo do krajských majstrovstiev. Hneď v prvej sezóne Zvolenčania obsadili v konkurencii šiestich tímov tretie miesto. Už v nasledujúcom ročníku bol cieľom postup do SNHL. Mužstvo sa posilnilo a začalo hrať na novej umelej ľadovej ploche. Spomedzi ôsmich tímov bola od Zvolena úspešnejšia už len Dubnica. Ďalšie posilnenie prišlo pred sezónou 1967/68 a Lokomotíva Bučina s päťbodovým náskokom osadila konečne prvé miesto, ktoré ju posunulo do kvalifikácie do SNHL. V sezóne 1968/69 sa menila štruktúra súťaže (Zvolen hral v Západnej divízií), keď prvé miesto zaručovalo priamy postup. Vytúžený postup do SNHL priniesla až sezóna 1969/70. Nastali ďalšie výrazné zmeny v kádri a Zvolen obsadil opäť druhú priečku za Dubnicou. O tom, že Zvolenčania svoju účasť v najvyššej slovenskej súťaži myslia vážne, svedčilo ďalšie posilnenie kádra. V súpiske sa objavili také mená ako Tibor Ágh, Jozef Houška, Milan Diettrich, Bohuš Trávnik, Ján Podkonický či Jan Tomanec. Vo svojej úvodnej sezóne Zvolen obsadil šieste miesto. Ďalší úspech prišiel v sezóne 1971/72. Mužstvo pod vedením trénera Pavla Zábojníka vylepšilo svoju pozíciu z predchádzajúceho ročníka a obsadilo peknú tretiu priečku. Podobne ako tomu bolo v druhej polovici šesťdesiatych rokov v Krajských majstrovstvách, aj v SNHL stačili Zvolenčanom tri sezóny na to, aby v súťaži zvíťazili. Stalo sa tak v sezóne 1972/73 po opätovnom posilnení kádra. Najväčšou udalosťou bol príchod Jozefa Golonku. Ten sa stal pre domáci tím skutočnou oporou, keď spolu s Miroslavom Holíčkom sa stal najlepším strelcom LB. Prvenstvo v lige znamenalo pre Zvolen možnosť zabojovať v kvalifikácii o postup do najvyššej česko-slovenskej súťaže. V sezóne 1973/74 SNHL klesol Zvolen o jednu priečku, skončil druhý za Liptovským Mikulášom. V zostave LB nastali ďalšie zmeny, veľkou posilou sa stal Ján Letko. Jeho najlepšou sezónou však bola až druhá vo zvolenskom drese (1974/75), keď sa s 48 gólmi stal kráľom strelcov SNHL. V ročníku 1975/76 si Lokomotíva Bučina po vynikajúcej sezóne udržala prvú priečku. Už bez Golonku, ale s novými posilami mala po poslednom kole jedenásťbodový náskok pred Banskou Bystricou. Tretie víťazstvo v SNHL znamenalo tretiu kvalifikáciu o postup do 1. ligy. Súperom Zvolena bol TJ Gottwaldov a tentokrát sa o postupujúcom rozhodovalo až v siedmom zápase v Prahe. V ňom Zvolenčania svojmu súperovi podľahli 2:4 a opäť nepostúpili. Hlavnou udalosťou nasledujúcej sezóny 1976/77 vo Zvolene boli juniorské majstrovstvá sveta v hokeji, s organizáciou ktorých sa delil s Banskou Bystricou. Pri tejto príležitosti bol odovzdaný do užívania vynovený zimný štadión. Štvrtýkrát v priebehu šiestich rokov sa Lokomotíva Bučina Zvolen stala víťazom SNHL v sezóne 1977/78. V tomto ročníku si Zvolenčania zahrali tiež finále Slovenského pohára, v ktorom podľahli Slovanu Bratislava tesne 1:2. V kvalifikácii o prvú ligu sa Zvolenčania stretli opäť s TJ Gottwaldov a sériu prehrali 2:4. Zo štyroch pokusov sa Zvolenu teda ani raz nepodarilo prebojovať medzi česko-slovenskú elitu. Po neúspešnej kvalifikácii a veľkom sklamaní sa krivka výkonnosti LB Zvolen otočila smerom nadol. Zlé výsledky sa odrazili aj na návštevnosti zápasov. Výborný vstup do sezóny 1980/81, keď prehral Zvolen prvýkrát až v 15. kole a konečné druhé miesto so sedembodovou stratou na Poprad znamenali najväčší úspech pre Zvolenčanov na dlhé roky dopredu. Zaujímavosťou v ďalšej sezóne bol domáci zápas s HC Slovan Bratislava, ktorý vyvolal v meste ošiaľ a na zápase bolo prítomných približne 8 500 divákov. Celkovo sa osemdesiate roky niesli v znamení striedania sa lepších a horších období počas jednotlivých sezón bez výraznejšieho úspechu v podobe konečného umiestnenia. Zmeny nastali v šatni, keď sa postupne vymenil v podstate celý káder. Generácia, ktorá dosiahla najväčšie úspechy v sedemdesiatych rokoch prenechala miesto mladším hráčom. V sezóne 1981/82 Zvolen skončil na šiestom mieste, v ďalších dvoch ešte o priečku vyššie. Potom však prišli nevýrazné roky, keď sa ZTK pohyboval v druhej polovici tabuľky. V ročníkoch 1985/86 a 1987/88 Zvolenčania doplatili hlavne na zlý záver sezóny. V obidvoch sa dlho držali na popredných pozíciách, no nakoniec z toho bolo ôsme, resp. Slabé obdobie vyvrcholilo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Sezóna 1989/90 bola pre Zvolen najhoršia v celej histórii účinkovania v SNHL, keď klesol až takmer na samé dno a obsadil predposlednú jedenástu priečku. Pred sezónou 1991/92 nastali veľké zmeny či už v hráčskom kádri alebo na trénerskej stoličke. Zvolen podával kolísavé výkony a výsledkom bolo konečné štvrté miesto. Ďalšia sezóna bola pre SNHL poslednou, po rozdelení Česko-Slovenska prišla na rad reorganizácia súťaží. Na to, aby mohol Zvolen štartovať v novovzniknutej extralige, musel skončiť do šiesteho miesta. Premiérový ročník extraligy pre Zvolen úspešný nebol. Napriek niekoľkým dobrým výsledkom skončil na poslednom desiatom mieste a na definitívny návrat medzi slovenskú špičku si musel ešte pár rokov počkať. Sezónu 1994/95 Začal Zvolen v prvej lige s novým názvom HK Hell. Nové vedenie si vytýčilo cieľ návrat do extraligy. Mužstvo však skončilo na druhej priečke za svojim odvekým rivalom z Banskej Bystrice. V ďalšej sezóne, opäť s novým názvom HKm Zvolen, stačilo tímu druhé miesto na účasť v prelínacej súťaži, z ktorej prví dvaja postupovali do extraligy. Ani posily, ktoré prišli do mužstva pred koncom sezóny, nevybojovali postup. Hneď v prvej sezóne po návrate do extraligy vybojovali Zvolenčania po základnej časti piate miesto a tým aj svoju historicky prvú účasť v play-off. Nevýhodná pozícia, keď sériu začínali na súperovom ľade spôsobila, že do semifinále nepostúpili. O rok neskôr však už boli úspešnejší. V sezóne 1999/2000 HKm vystúpil opäť o krôčik vyššie a prvýkrát hral finále. Napokon sa všetci priaznivci zvolenského hokeja dočkali aj majstrovského titulu. Aj v ďalších sezónach Zvolenčania hrali o najvyššie méty, v nasledujúcich štyroch rokoch trikrát hrali finále a raz získali tretie miesto. Oslavy titulu majstra Slovenska si však už odvtedy nezopakovali, a to ani v sezóne 2004/05, keď vďaka lock-outu v NHL disponoval HKm veľmi kvalitným kádrom s posilami zo zámoria. Po skončení sezóny 2008/09, kedy HKm obsadil štvrté miesto po semifinálovej prehre 3:4 na zápasy s Košicami, oznámil prezident klubu Róbert Mráz k 30. aprílu koniec svojho pôsobenia v tejto funkcii.[1] Za jeho nástupcu s nástupom od 1. O druhý titul Majstra Slovenskej republiky sa postaral v sezóne 2012/2013 team zložený v prevažnej miere z odchovancov. HKM Zvolen vyhral systémom štart-cieľ základnú časť Tipsport Extraligy a v play-off postupne prešiel cez HC05 Banská Bystrica (4:1), ŠHK Piešťany (4:3) a HC Košice (4:1). Do histórie sa zapísalo aj pamätné sezónne víťazstvo 30. decembra 2012 nad rivalom z Banskej Bystrice vystuženom štyrmi hráčmi z NHL počas lock-outu. Tréner Peter Mikula s asistentom Jarom Torokom vystužili majstrovský tím okolo hrácov ako Andrej Podkonický, Kamil Brabenec, Peter Zuzin, Marek Šimko, Lukáš Jurík, Michal Chovan, Michal Juraško, Peter Hraško či neskôr Laco Čierny a Kamil Mahdalík. Tréner Peter Mikula si dovolil na slovenské pomery odvážny krok a odmietol zásahy do zostavy zo strany akcionárov HKM, napríklad brankár Škrečko (syn akcionára HKM) nedostával toľko príležitostí. Odmenou bolo bezprecedentné odvolanie hlavného trénera niekoľko dní po zisku titulu. HKm Zvolen sa predstavil aj v európskych súťažiach. Od svojich začiatkov sa hokej vo Zvolene hrával na rôznych miestach. Prvé ľadové plochy sa tvorili tam, kde bol dostatočný zdroj vody - pri potokoch, v okolí Hrona. Boli dielom nadšencov tohto športu, všetko sa robilo svojpomocne. V rokoch 1960 - 1961 sa predstavitelia mesta rozhodli, že sa vybuduje oficiálna ľadová plocha určená na majstrovské zápasy. Keď už boli zabezpečené financie a spracované projekty, krátko po začiatku stavby prišlo z Prahy rozhodnutie o úsporných opatreniach podpísané prezidentom Novotným. Na jeho základe bola výstavba pozastavená. V polovici šesťdesiatych rokov bolo nariadenie o pozastavení stavby zrušené a bolo to odôvodnené tým, že dostavba si nevyžiada veľa investícií. Od roku 1965 do roku 1969 sa vystavala ľadová plocha, prevádzková budova a strojovňa. Zvolen tak vstúpil do SNHL na otvorenej ploche. Počas ďalších siedmich rokov sa podarilo plochu zastrešiť. V osemdesiatych rokoch sa pristavala druhá ľadová plocha, telocvičňa a ďalšie priestory. Ďalšia rekonštrukcia bola v roku 2001, kedy sa dobudovali reprezentatívne priestory, nad ľadovou plochou sa objavila „kocka“, ktorá bola koncom roka 2009 vymenená za novú. Pred sezónou 2006/07 sa špeciálnymi výstuhami spevnila strecha štadióna.
WERK ARENA v Třinci
WERK ARENA v Třinci je moderný hokejový štadión, ktorý slúži ako domovský stánok pre hokejový klub HC Oceláři Třinec. Jeho kapacita je 5 400 divákov, čo ho radí medzi menšie štadióny v českej extralige, no napriek tomu ponúka kvalitné zázemie pre hráčov a fanúšikov.
História štadióna
Pôvodný zimný štadión v Třinci bol otvorený v roku 1967 a slúžil až do roku 2014, kedy bol nahradený novou WERK ARENOU. Nový štadión bol postavený na mieste starého a spĺňa najvyššie štandardy pre moderné hokejové arény.
Významné udalosti
WERK ARENA hostila množstvo významných hokejových udalostí, vrátane zápasov českej extraligy, mládežníckych reprezentačných turnajov a prípravných zápasov národného tímu. V roku 2020 sa v Třinci konali aj zápasy Majstrovstiev sveta juniorov v ľadovom hokeji.
HC Oceláři Třinec a ich úspechy
HC Oceláři Třinec patrí medzi najúspešnejšie tímy v českej extralige. Klub získal niekoľko majstrovských titulov, vrátane piatich v rokoch 2019 až 2024. V sezóne 2023/24 sa Třinec stal majstrom českej Tipsport extraligy v ľadovom hokeji, keď vo finálovej sérii porazil Pardubice 4:3 na zápasy.
Prečítajte si tiež: Informácie o Třinec Juniori
Významní hráči
V tíme HC Oceláři Třinec pôsobilo a pôsobí mnoho významných hráčov, vrátane slovenských reprezentantov. Medzi nich patrí napríklad aj Tomáš Marcinko, ktorý do tímu prišiel v lete 2014 a získal s ním štyri majstrovské tituly. V sezóne 2020/2021 sa z majstrovského titulu tešil aj Miloš Roman.
Úspechy Miloša Romana
Dvadsaťjedenročný útočník Miloš Roman má za sebou úspešnú sezónu, keď sa s HC Oceláři Třinec tešil z majstrovského titulu v českej extralige a dobrými výkonmi sa prezentoval aj v národnom tíme Slovenska pri svojej premiére na seniorských majstrovstvách sveta. Rodák z Kysuckého Nového Mesta a odchovanec Třinca však nezabúda ani na svoje hokejové začiatky pod Dubňom.
História Tatranského pohára
Tatranský pohár je medzinárodný hokejový turnaj, ktorý sa koná na Slovensku. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1929 a odvtedy sa koná pravidelne, s výnimkou niekoľkých rokov počas druhej svetovej vojny a v období socializmu. Turnaj sa koná v Poprade a v Starom Smokovci.
História hokeja v Poprade a Starom Smokovci
Po prenikavých úspechoch Popradčanov azda už aj samotní Tatranci začali meniť svoje hokejové postoje. Naplno začala pracovať športová diplomacia skúseného funkcionára Miloslava Slavíka, ale aj podnikateľských kruhov z oboch centier. Veľkým motívom bola iste aj skutočnosť, že sa pripravovala celoštátna hokejová liga. K dohode došlo v októbri 1935 a klub prijal názov Hockey club Tatry so sídlom v Poprade a v Starom Smokovci. Predsedom klubu sa stal Dr. Viliam Šimko, tajomníkom Miloslav Slavík a trénerom mužstva Rudolf Tomášek. Že išlo o správny krok, nasvedčuje tomu to, že na XXVII. valnej schôdzi Československého sväzu ľadového hokeja v Prahe bolo rozhodnuté zaradiť HC Tatry do štátnej ligy. V tejto lige, ktorú mala započať súťaž v ročníku 1936/37 po prvý raz, bolo 8 mužstiev a to LTC Praha, Slávia Praha, Sparta Praha, Stadión Č. Zaradenie HC Tatry do štátnej ligy znamenalo pre nový klub mnoho obetí, námahy a boja - tak hráčov, ako aj funkcionárov. Celá sezóna 1935/36 bola takto v znamení príprav na štátnu ligu, ktorá mala započať v sezóne 1936/37. Bolo treba po fúzii stabilizovať hráčsky káder, funkcionári museli pripraviť kvalitnejšie materiálne i finančné zabezpečenie. V tejto sezóne sa stal HC Tatry vcelku suverénne majstrom Slovenska v ľadovom hokeji. Štyri zápasy zohral so Skiklubom Bratislava a ŠK Žilina. Bez jedinej prehry a s celkovým skóre 32:3 dal jasne najavo, aká sila tu zlúčením vznikla. Mužstvo HC Tatry zohralo 22 zápasov s celkovým skóre 142:23 vo svoj prospech.
V tridsiatych rokoch sa ľadový hokej hral nielen v Poprade a Smokovci, ale napr. aj v Matejovciach a Kežmarku. Tieto mužstvá boli aj prvými súpermi Popradu, ale nedokázali s nimi držať krok. Veď jedno zo stretnutí (16. 1.
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
Víťazi Tatranského pohára v minulosti
Medzi najúspešnejšie tímy v histórii Tatranského pohára patria LTC Praha, HC Slovan Bratislava a HC Košice. V posledných rokoch sa na turnaji darí aj domácim tímom, ako napríklad HK Poprad.