Chicago, mesto vetrov, je známe svojou bohatou hokejovou históriou, ktorú reprezentuje znak hokejového tímu Chicago Blackhawks. Táto história je prepletená s príbehmi legiend, ikonickými momentmi a hlbokým spojením s mestom a jeho fanúšikmi.
Pôvod a symbolika znaku Chicago Blackhawks
Znak tímu Chicago Blackhawks je jedným z najznámejších a najikonickejších v celej NHL. Zobrazuje indiánsku hlavu, ktorá má reprezentovať indiánsky kmeň Black Hawk, ktorý v minulosti obýval oblasť Chicaga. Pôvodný majiteľ tímu, Frederic McLaughlin, bol inšpirovaný svojou službou v 86. pešej divízii americkej armády počas prvej svetovej vojny, ktorá mala prezývku "Blackhawk Division". McLaughlin, ktorý slúžil ako veliteľ 333. guľometného práporu divízie, si vybral meno Black Hawks ako poctu statočnosti a bojovnosti tohto kmeňa.
Začiatky hokeja v Chicagu
História hokeja v Chicagu sa začala písať v roku 1926, keď bol založený tím Chicago Blackhawks. Od svojho vzniku sa tím stal neoddeliteľnou súčasťou športovej kultúry mesta a získal si vernú fanúšikovskú základňu. Chicago Blackhawks sa rýchlo stali jedným z popredných tímov v NHL a ich zápasy boli vždy plné vášne a energie.
Ikonické momenty a legendy Chicaga Blackhawks
História Chicago Blackhawks je plná ikonických momentov a legiend, ktoré sa zapísali do sŕdc fanúšikov. Medzi najvýznamnejšie patrí zisk Stanley Cupu v rokoch 1934, 1938, 1961, 2010, 2013 a 2015. Tieto víťazstvá boli výsledkom talentu, tvrdej práce a odhodlania hráčov, ktorí reprezentovali Chicago Blackhawks.
Medzi najväčšie legendy klubu patria hráči ako Bobby Hull, Stan Mikita, Tony Esposito, Denis Savard a Chris Chelios. Títo hráči sa stali symbolmi tímu a ich mená sú navždy spojené s históriou Chicago Blackhawks.
Prečítajte si tiež: Kanadský hokejový znak: História a význam
Slovenská stopa v Chicagu Blackhawks
Slovenskí hokejoví fanúšikovia majú k tímu Chicago Blackhawks špeciálny vzťah, vďaka pôsobeniu Mariána Hossu, ktorý v klube strávil osem úspešných sezón a trikrát mu pomohol k zisku Stanleyho pohára (2010, 2013 a 2015). Hossa sa stal legendou klubu a jeho meno je navždy spojené s úspechmi Chicago Blackhawks. Na znak úcty k slovenskému hokejistovi klub vyradil z používania jeho číslo 81 a veľká vlajka s menom Mariána Hossu poputovala pod strechu štadióna.
Vplyv Blackhawks na hokejovú kultúru v Chicagu
Chicago Blackhawks mali obrovský vplyv na rozvoj hokejovej kultúry v Chicagu. Tím inšpiroval tisíce detí a mladých ľudí k tomu, aby sa začali venovať hokeju a stali sa súčasťou hokejovej komunity. Blackhawks tiež prispeli k popularizácii hokeja v meste a zvýšili záujem o tento šport medzi širokou verejnosťou.
Budúcnosť hokeja v Chicagu
Hokej v Chicagu má svetlú budúcnosť. Tím Chicago Blackhawks má talentovaných hráčov a odhodlaných trénerov, ktorí sú pripravení bojovať o ďalšie úspechy. Fanúšikovia v Chicagu sú vášniví a verní a budú vždy stáť za svojim tímom.
St. Louis: Mesto s bohatou históriou a hokejovou vášňou
St. Louis, mesto s prezývkou "Gateway to the West", má bohatú históriu, ktorá je prepletená s dôležitými udalosťami v dejinách Spojených štátov amerických. Mesto zohralo kľúčovú úlohu v expanzii na západ a stalo sa významným centrom obchodu a kultúry.
Historický význam St. Louis
St. Louis si túto prezývku nevyslúžilo náhodou. Leží len pár desiatok kilometrov južne od sútoku dvoch najväčších amerických riek Mississippi a Missouri. Mesto je známe ako východzí bod legendárnej expedície Lewisa a Clarka, ktorá v rokoch 1804 až 1806 položila základy pre neskoršiu kolonizáciu dovtedy indiánskych území. Expedíciu zorganizoval prezident Thomas Jefferson s cieľom spoznať a zmapovať novozískané územie Louisiany, ktorú v roku 1803 USA odkúpili od francúzskeho panovníka Napoleona.
Prečítajte si tiež: História a vplyv anglického futbalu
St. Louis sa stalo východzím bodom pre mnoho ciest smerujúcich na západ. Cesty Oregon, California či Santa Fe viedli kolonizátorov za novými možnosťami. A St. Strategická poloha neskôr mestu umožnila stať sa centrom obchodu a viedla k prudkému ekonomickému rastu.
Celé toto najbohatšie a najzaujímavejšie obdobie dejín mesta stvárnil fínsky architekt Eero Saarinen vo svojom ikonickom oblúku v roku 1965. Boli ste niekedy v Helsinkách? Pamätáte si budovu železničnej stanice či fínskeho národného múzea? Dizajnoval ich Eliel Saarinen, Eerov otec.
Príchod do St. Louis
Jasné, že St. Louis má medzinárodné letisko a väčšina turistov sem prilieta. My si však z úcty k tradícii vyberáme pozemnú cestu. Nastupujeme do vlaku na nádhernej Union Station v Chicagu a vystupujeme v centre St. Louis. Ešte do roku 1978 by sme prišli na legendárnu Union Station, ktorá priam dýcha odvahou a ťažkými či krásnymi osudmi mužov a žien prelomu storočí. S ústupom železničnej dopravy bola pôvodná stanica priveľká a americký dopravca Amtrak si dal postaviť menšiu a ekonomickejšiu alternatívu. Napriek tomu budovu Union Station neobídeme.
Železničnú stanicu St. Louis Union Station otvorili v roku 1894. Železničná sieť v USA bola vtedy prepletenou sieťou množstva menších či väčších železničných spoločností, ktoré bojovali o svoj podiel na trhu a názov Union Station symbolizoval, že ide o stanicu únie - teda otvorenú pre všetky spoločnosti. Bola najväčšia na svete, kde koľajnice aj celý servis pre pasažierov boli na jednom poschodí. V štyridsiatych rokoch z nej denne odchádzalo neuveriteľných stotisíc ľudí.
Nádhernú stavbu však nezbúrali a v osemdesiatych rokoch prestavali za 150 miliónov dolárov na unikátny hotel a zábavný komplex. Očarí nás už vstup do hotelovej lobby v priestoroch niekdajšej hlavnej auly, následne chodby na miestach, kde státisíce ľudí nastupovali na cestu na západ, na raňajkách sa cítime, akoby už na tretej koľaji na nás pískal čiernobiely vlak. Úžasný zážitok. Súčasťou hotela je aj obrovské ruské koleso, akvárium, zip line a lezecká stena. Jednoducho, na tomto mieste môžete stráviť noc aj deň a nebudete sa nudiť. Objednáme si na dlhočiznom hotelovom bare miestnu IPU a máme čas povedať si niečo o založení St.
Prečítajte si tiež: Cesta k harmónii tela a mysle
Založenie St. Louis
Pred príchodom Európanov bol tento región významným indiánskym územím. Asi desať kilometrov od dnešného mesta, na brehoch rieky Mississippi, stálo najväčšie mesto predkolumbovskej Severnej Ameriky Cahokia. V 13. storočí tu podľa niektorých odhadov žilo až 40 000 ľudí. Severne od Mexika tento počet prekonala až Philadelphia okolo roku 1800. Cahokia zanikla už pred príchodom Európanov, prví dobyvatelia našli už len zvyšky pôvodného mesta.
Ako napovedá už francúzsky znejúci názov mesta, St. Louis založili Francúzi v roku 1764 ako obchodnú stanicu. Pomenovali ju po francúzskom kráľovi Ľudovítovi XI. Mesto zostalo francúzske až do roku 1803, keď ho spolu s celou Louisianou odkúpili od Francúzov mladučké Spojené štáty americké.
Kúpa Louisiany
Kúpa Louisiany predstavuje kľúčový krok USA k dnešným hraniciam. Mladá krajina zrazu získala viac než 2 milióny štvorcových kilometrov územia západne od rieky Mississippi. Prezident Thomas Jefferson využil zaneprázdnenosť Francúzska v boji s nepriateľmi v Európe a zabezpečil si prístup k rieke Mississippi a prístavu New Orleans. Kúpa Louisiany viac než zdvojnásobila rozlohu USA a kúpené územie dnes tvorí 15 amerických štátov.
Nové rozsiahle územia viedli k expanzii na západ a k novým dobrodružným víziám. Získanie Louisiany však nebolo len pozitívne, vyvolalo aj konflikty s indiánskymi kmeňmi žijúcimi na tomto území po stáročia.
Expedícia Lewisa a Clarka
Už rok po kúpe Louisiany zorganizoval americký prezident prelomovú expedíciu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1804 až 1806. Výprava vyrazila práve zo St. Louis v štáte Missouri a viedla na západ cez neznáme územia Louisiany až k Tichému oceánu a späť. K hlavným cieľom expedície patrilo nájdenie vodného spojenia rieky Missouri s Tichým oceánom. Výprava Lewisa a Clarka otvorila západ pre nových osídlencov a mnohí americkí patrioti a milovníci špecialít dnes vyrážajú po ich stopách, aby cestou cez šestnásť amerických štátov prekonali viac než sedemtisíc kilometrov.
St. Louis a občianska vojna
Žiadne mesto nestelesňuje v USA rozpory občianskej vojny tak ako práve St. Louis. Kľúčový dopravný uzol ležal priamo na hranici štátov Únie a Konfederácie a aj roztrieštená spoločnosť v meste (v otrokárskom meste mierne prevažovali liberálne sily) viedla obe strany k snahe získať moc. V roku 1861 sa to podarilo Únii a St.
St. Louis bolo v tomto období štvrtým najväčším mestom v USA (po New Yorku, vtedy ešte nezávislom Brooklyne a Philadelphii). Žilo tu viac obyvateľov než dnes - 310 000. Veľkú časť populácie tvorili Nemci.
Anheuser-Busch: Pivovarnícky gigant zo St. Louis
Napokon, aj jeden z najznámejších pivovarov na svete má sídlo v St. Louis. Anheuser-Busch - najväčší pivovar sveta zo St. Spoločnosť Anheuser-Busch dnes milovníci európskeho piva vnímajú ako svojho nepriateľa a symbol globálneho konzumu. Pritom málokto vie, že ide o rodinnú firmu, kde ešte pred pár rokmi bol CEO priamy potomok zakladateľov. Aj cesta tohto giganta viedla od skromných začiatkov cez tvrdú prácu.
Pivovar Anheuser-Busch založili v roku 1852 v St. V roku 1876, inšpirovaní návštevou Čiech a českým pivom, začal Busch variť pivo Budweiser (pivo českého typu). Kým český Budvar nazýval svoje pivo Pivo kráľov, americký konkurent pomenoval svoj Budwesier Kráľom pív. Inšpirácia? Krádež? V každom prípade sa tým dostali do dlhoročného sporu s pivovarom z Českých Budějovíc. V Európskej únii (s výnimkou pár krajín) nesmú Budweiser predávať (ich pivo sa tu volá Bud), pretože licenciu na predaj piva Budweiser tu má práve náš český brat.
Pivovarnícky priemysel čelil počas obdobia prohibície v Spojených štátoch v rokoch 1920 až 1933 neskutočnej výzve. Aj spoločnosť Anheuser-Busch sa musela prispôsobiť, aby prežila. A začali vyrábať nealko. Prežili… A začali rásť.
Anheuser-Busch začal ako prvý pivovar používať pasterizáciu, aby udržal pivo čerstvé a zabránil jeho kazeniu. A rozrastal sa za hranice USA - skupujúc pivovary v Európe aj v Ázii. Až sa v roku 2008 zlúčil s belgickou pivovarníckou spoločnosťou InBev a vytvoril spoločnosť Anheuser-Busch InBev (AB InBev). Týmto spojením vznikla najväčšia pivovarnícka spoločnosť na svete.
Anheuser-Busch nie je známy len pivom, ale aj nezabudnuteľnými marketingovými kampaňami. Uvedenie piva Budweiser Clydesdales v tridsiatych rokoch 20. storočia znamenalo prelom v reklame. Majestátne kone sa stali symbolom značky. Na ich reklamný film počas Superbowlu čakajú celé USA. A dodnes neprestávajú prekvapovať. Neboja sa ani výziev. Ich instagramová kampaň s transrodovými osobami vyvolala obrovský shitstorm medzi ich jednoduchšou klientelou a mala silne negatívny vplyv na predajné čísla. Spoločnosť však šliape ďalej.
Keď budete najbližšie piť Budweiser, Bud Light či Stellu Artois, spomeňte si na príbeh zo St.
Rozkvet St. Louis a svetová výstava
St. Louis patrilo na prelome storočí k najdynamickejším mestám planéty. Aj preto sa tu v roku 1904 konali tretie novodobé olympijské hry a svetová výstava s názvom Louisiana Purchase Exhibition.
Obdobie rozkvetu mesta sa prelína s rokmi, keď si svoje podnikateľské sny v štáte Missouri plnil chlapík menom Fred Harvey. Ak chcete pochopiť dekády, keď sa USA so základňou v St. Louis rozpínali na západ a stávali sa svetovou veľmocou, odporúčam sa zoznámiť s jeho životným príbehom.
Fred Harvey a civilizácia divokého západu
Fred Harvey prišiel do USA ako sedemnásťročný v roku 1853 z anglického Liverpoolu, bez peňazí, no s veľkou chuťou tvrdo drieť. Začal v New Yorku, kde v reštauráciách umýval hrnce a po prvýkrát pričuchol ku gastrosektoru. Jeho cesta pokračovala do New Orleansu a krátko nato do St. Louis, kde sa usadil, oženil a zapustil americké korene.
USA osídľovali západ krajiny prostredníctvom nových železníc postavených spôsobom, aký poznáme z winnetouoviek. Stavali ich muži, na neobývanom území, v konflikte s pôvodným obyvateľstvom. Práve na železnici sa zamestnal aj mladý Harvey. Kontakt s reštauračným biznisom ho však viedol k neuspokojeniu sa s chodením do zamestnania - Harvey hľadal nové cesty. A jeho idea - ponúkať top kuchyňu s top servisom namiesto podpriemerných jedál, ktorým boli vystavení cestujúci na západ - inšpiruje dodnes.
Cestovať železnicou bolo v 19. storočí utrpením. Vlaky museli mať časté prestávky, kde cestujúcich čakala kuchyňa pripomínajúca ponuku našich čerpacích staníc v osemdesiatych rokoch. Fred Harvey vycítil svoju šancu a celý zaužívaný systém obrátil na ruby. Toto obdobie amerických dejín preslávil film Harveyho dievčatá z roku 1946 s hviezdou Judy Garlandovou. Harvey hľadal čašníčky medzi kultivovanými, vzdelanými - a slobodnými - dievčatami na východnom pobreží. Ponúkal im veľmi slušný príjem (pod podmienkou, že vydržia rok sa nevydať) a najmä slobodu. V čase, keď divoký západ bol miestom, kde sa drsní a odvážni chlapi - dobrodruhovia stretávali s domorodými indiánmi, bol pravidelný prísun desiatok a stoviek mladých žien (celkovo ich prišlo na západ až päťtisíc) javom formujúcim spoločnosť.
Fred Harvey sa právom pokladá za jedného z tvorcov amerického (a tým aj svetového) sektoru služieb. Ak vás Harveyho príbeh zaujal, veľmi odporúčam knihu Appetite for America: Fred Harvey and the Business of Civilizing the Wild West--One Meal at a Time.
Úpadok a súčasnosť St. Louis
Od Union Station vyrážame po hlavnej ulici mesta smerom k Mississippi, aby sme sa prešli centrom kedysi štvrtého najväčšieho mesta USA. Ak človek cestuje kvôli jedinečným zážitkom (čo my v BUBO robíme vždy), tu zažije niečo výnimočné. Na každom kroku cítime úpadok mesta a jeho vyľudňovanie. Je pracovný deň, je obed, ulice sú však prázdne a neustále si musím pripomínať, že nie je skoré nedeľné ráno, keď pri ranných behoch zažívam takto prázdne metropoly, a nie som ani v Pchjongjangu, kde som takto prázdne ulice videl naposledy.
Kráčame po Market Street, odbočíme doprava a zídeme k hokejovej hale St. Louis Blues. Moderný štadión pojme takmer 20 000 divákov. Klub je pomenovaný podľa legendárnej piesne Saint Louis Blues, v NHL hráva od roku 1967 a po dlhých rokoch čakania v roku 2019 získal svoj prvý a zatiaľ jediný Stanley Cup.
Slovenská stopa v St. Louis Blues
Slovenskí hokejoví fanúšikovia si tento klub nosia v srdci. Svoju kariéru tu po úspešnej olympiáde v Lillehammeri ukončila slovenská hokejová legenda Peter Šťastný, ktorý v St. Louis dodnes býva. Trávi tu polovicu roka vo svojom krásnom dome v pokojnej vilovej štvrti. V drese Blues žiaril sedem sezón pred odchodom do Ruska a tragickou smrťou aj Pavol Demitra.
Kultúrne pamiatky a súčasné výzvy
Vrátime sa na Market Street a pokračujeme po hlavnej tepne mesta ďalej na východ. Úpadok cítiť na každom kroku. Ako prvá nás zaujme budova divadla Stifel, ktorú otvorili v roku 1934 ako mestskú operu. V roku 1991 divadlo zrušili a malo ustúpiť pred výstavbou vyššie spomínaného hokejového štadióna. Divadelná časť napokon zostala zatvorená stáť, kým ju v roku 2010 neobnovili a neotvorili koncertom, na ktorom vystupovala aj Aretha Franklin či Chuck Berry.
Ďalšou stavbou na Market Street je budova sídla mestskej vlády postavená v rokoch 1890 až 1904 v štýle parížskej radnice. Pôsobí skutočne veľkolepo, svedčí o bohatej minulosti mesta, ale aj o jeho neľahkej súčasnosti. Prejdeme okolo sídla najvyššieho súdu a odbočíme doprava po 7. ulici.
V roku 1950 malo St. Louis viac než 850 000 obyvateľov… A vtedy sa začal úpadok mesta. Úpadok najväčšmi vidieť na kedysi veľkolepej St. Louis Avenue. Celé bloky opustených schátraných budov dávajú len tušiť, ako to tu vyzeralo okolo roku 1875, keď po avenue jazdila konská železnica. Dnes má mesto len o čosi viac než 300 000 obyvateľov, takmer polovicu tvoria Afroameričania, každý piaty žije v chudobe. Centrum mesta zostáva opustenou zónou s vysokou kriminalitou. (Tunajšia polícia sa hrdí smutným prvenstvom v počte zabitých delikventov policajnou zbraňou a St. Louis je oficiálne druhým najnebezpečnejším mestom USA po Detroite). Breh rieky Mississippi zostáva schátranou priemyselnou zónou a ako tak solventní domáci bývajú na bohatých predmestiach.
St. Louis ako centrum leteckého a kozmického priemyslu
St. Louis však zostáva významným mestom v leteckom a kozmickom priemysle. Práve tu sídlia spoločnosti ako Boeing a McDonnell Douglas.
Baseball v St. Louis: Vášeň a tradícia
Baseball so St. Baseball je v USA ďaleko populárnejší než futbal, je populárnejší než hokej a konkuruje mu len americký futbal. V St. Louis je baseball neohrozenou jednotkou.
Prechádzame cez novú zábavnú štvrť Ballpark Village, okolo sôch hviezd tunajšieho baseballu a sadáme si do reštaurácie s baseballovou témou a výhľadom na Busch Stadium, kde svoje domáce zápasy hrajú St. Louis Cardinals. Tradícia klubu trvá nepretržite už viac než sto rokov, presnejšie - od roku 1882. K typickým znakom klubu patrí neochvejná oddanosť tradíciám. Ikonické červené dresy, legendárny štadión Busch Stadium a slávny Gateway Arch týčiaci sa za tribúnami. Od vzniku baseballovej ligy klub získal už 11 titulov, posledný v roku 2011.
Kultúrne ikony zo St. Louis
Dávame si Budweiser, márne si snažíme spomenúť na meno čo len jednej baseballovej hviezdy, zato nám napadajú iné mená, ktoré sú spojené s hlavným mestom štátu Missouri.
Josephine Baker - najznámejšia rodáčka zo St. Hudobná legenda sa narodila v čase slávy mesta v roku 1906 ako nemanželské dieťa upratovačky a židovského bubeníka. Otec rodinu už v roku 1907 opustil a Josephine vyrastala v druhom maminom manželstve s nevlastnými súrodencami. Keď mala jedenásť rokov, bola svedkom rasového pogromu voči čiernemu obyvateľstvu vo východnej štvrti mesta. Ako šestnásťročná odišla do Philadelphie, neskôr do New Yorku a už ako dvadsaťročná spievala a tancovala charleston v najlepších kluboch Berlína či Paríža. V päťdesiatych rokoch zasa nastúpila do boja za zrovnoprávnenie černochov a iných rás v USA. Na znak protestu proti rasizmu si adoptovala dvanásť sirôt rôzneho pôvodu (od Kórey po Fínsko) a založila prvú dúhovú rodinu sveta. Ešte v apríli 1975 vystupovala v Paríži so svojou show. No štyri dni po poslednej premiére zomrela na krvácanie do mozgu.
St. Louis je spojené aj s ďalšími legendami svetovej hudby. Miles Davis sa narodil vo východnom St. Louis, tu začínal tvoriť a tu strávil prvých dvadsať rokov svojho života, než odišiel do New Yorku. Aj Tina Turner začínala spievať v St. Louis. Do mesta sa prisťahovala s mamou ako šestnásťročná. O tri roky neskôr spoznala Ikeho Turnera a vytvorila s ním spevácke duo Ike & Tina Turner.