Úvod
Článok sa zameriava na históriu atletiky v Prievidzi, s dôrazom na 80. roky. Skúma vývoj a úspechy miestnych športovcov, ako aj dôležité udalosti a zmeny, ktoré formovali atletickú scénu v tomto období.
Začiatky a Rozvoj Športového Vzdelávania
V roku 1965 sa žiaci a pedagógovia presťahovali do novej budovy SVŠ (dnešná III. ZŠ Sama Chalupku). Škola, ktorú projektoval architekt Dvořák s nákladom takmer 7 miliónov korún, mala päť posluchární, jedáleň, zubnú ambulanciu a telocvičňu v šiestich pavilónoch. Slávnostné otvorenie bolo spojené s oslavami 410. výročia narodenia Vavrinca Benedikta z Nedožier, po ktorom bola škola pomenovaná. Škola niesla názov Stredná všeobecnovzdelávacia škola Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. Ministerstvo školstva podmienilo udelenie čestného názvu prijatím predikátu.
Nový školský rok priniesol zmenu v charaktere výučby. JSŠ sa členili na základný, matematicko-fyzikálny a chemicko-biologický smer, zatiaľ čo SVŠ od 1. triedy rozdeľovali na humanitné a prírodovedné smery. Počet študentov v roku 1967/1968 dosiahol 600 (20 tried) a v roku 1968/1969 634 (21 tried). Počet profesorov vzrástol z 29 na 39. Škola nadviazala družbu so SVŠ v Hodoníne a neskôr so strednou školou v maďarskom Pásztó (1966). Študentov navštevovali významní hostia, ako spisovateľ Ľudo Zúbek, jazykovedec Vojtech Mihálik a interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková. Pri príležitosti 300. výročia školy sa konali oslavy. Výstavba ďalšej školskej telocvične a plaveckého bazéna však ostali len snom. Škola mala aj jazykové triedy, ktorých absolventi skladali štátne jazykové skúšky.
Zmena na Gymnázium a Nové Výzvy
Aj keď sa to priamo neuvádzalo, v živote školy nastávali zmeny, o čom svedčili niektoré udalosti. Išlo o pripomenutie 1100. výročia narodenia sv. Cyrila a Metoda a ďalšie aktivity súvisiace so slovenskou kultúrou a históriou. Cieľom bolo pripraviť študentov nielen na vysokoškolské štúdium, ale aj na kvalifikované uplatnenie v praktickom živote.
Ministerstvo školstva s účinnosťou od 1. septembra obnovilo v Prievidzi gymnázium. Riaditeľom sa stal Štefan Buran. Dĺžka štúdia sa predĺžila z troch na štyri roky, študenti 4. ročníka maturovali prvýkrát v roku 1973. V tomto roku stúpol počet tried na 27 a škola opäť bojovala s nedostatkom kapacít. Začala sa výstavba novej budovy gymnázia na Námestí Víťazstva (dnes Námestie J. Pavla II.) na Drevenom rínku. Stavbu projektoval Stavoprojekt z Banskej Bystrice s rozpočtom 18,3 mil. korún. Nový školský rok sa začal 1. septembra v nedostavaných priestoroch.
Prečítajte si tiež: Športové podujatia Mladá Garda
Vrchol Školstva v 70. a 80. Rokoch
V školskom roku 1978/1979 dosiahol počet študentov gymnázia 935, o ktorých výchovu sa staralo 61 učiteľov. Počet tried vzrástol na 29, pričom len v prvom ročníku bolo osem tried. Gymnázium udržiavalo družbu s gymnáziami v Pásztó, Hodoníne a od roku 1971 aj v Šumperku. Študenti sa zapájali do rôznych aktivít, vrátane brigádnických hodín a kultúrnych podujatí. Škola sa zapojila do projektu UNESCO zameraného na vyučovanie cudzích jazykov. V roku 1971 sa gymnázium stalo šiestou školou na Slovensku začlenenou do tohto projektu. Škola si pripomínala výročia svetových osobností kultúry a vedy. V októbri 1978 škola získala diplom UNESCO za aktivity zamerané proti rasovej diskriminácii. Žiaci gymnázia založili 6. januára 1975 Klub mladých autorov. Fungoval aj miešaný spevácky zbor vedený Máriou Kutschyovou. Všetci študenti 4. ročníka absolvovali slávnostnú rozlúčku v športovej hale za účasti predstaviteľov mesta, učiteľov, rodičov a spolužiakov, v rovnošatách Socialistického zväzu mládeže.
V školskom roku 1977/1978 došlo k zmene riaditeľa gymnázia. Novým riaditeľom sa stal Imrich Péli, jeho dovtedajší zástupca. Škola sa snažila prispôsobiť novým požiadavkám a kládla dôraz na odbornú prípravu. Zaviedli sa voliteľné predmety. Už na prelome 70. a 80. rokov študenti získavali základy ekonomiky, strojárstva, programovania a výpočtovej techniky. Gymnázium v Prievidzi patrilo medzi najlepšie školy vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji.
Elektronizácia a Vrchol Počtu Študentov
Snaha o zblíženie školy so životom bola zrejmá už v školskom roku 1981/1982, keď v 1. ročníku začali s odbornou prípravou. Požiadavkou dní sa stala elektronizácia a preto sa 1. septembra 1984 otvorila prvá počítačová učebňa. Rozvoj školy vrcholil už v školskom roku 1977/1978. V školskom roku 1982/1983 dosiahol počet študentov prievidzského gymnázia až 1026. Počet tried dosiahol vtedajšie maximum - 32 tried, v každom ročníku po osem. Ich počet postupne klesal, v rokoch 1982 - 1984 na 64 a napokon v školskom roku 1988/1989 na 54. V tomto období školu navštevovalo 759 žiakov v 24 triedach. Gymnázium dostalo vyznamenanie Za zásluhy o rozvoj Stredoslovenského kraja. Medzi úspešných absolventov patrili aj národní či celoštátni reprezentanti (napr. Ľubomír Planka) a družba s gymnáziom v maďarskom Pásztó pokračovala. Medzi známych absolventov patrili aj Gabo Zelenay a olympionici Imrich Bugár a Jozef Lohyňa. Škola sa venovala aj revolučným tradíciám (1986). So žiakmi 3. ročníka sa realizovali exkurzie do výrobných podnikov, kde ich oboznamovali s možnosťami budúceho štúdia. Študenti sa zúčastňovali brigád socialistickej práce z podnikov a závodov okresu a absolvovali aj prevádzkovú prax.
Ústup Politického Režimu a Dôraz na Individualitu
Politický režim bol pomaly na ústupe a zmeny v spoločnosti sa bytostne dotýkali celého školstva. Riaditeľ Imrich Péli kládol dôraz na rozvoj individuality žiaka vo výchove a vzdelávaní.
Basketbal v Prievidzi: Nová Éra s Jánom Müllerom
Popri atletike zohrával dôležitú úlohu v Prievidzi aj basketbal. Ján Müller, predseda predstavenstva finančnej spoločnosti PARTNERS Group Holding SK, prevzal basketbalový klub BC Prievidza a má jasnú víziu na niekoľko rokov dopredu. Müller, rodák z Prievidze a milovník basketbalu, podporoval klub už od vzniku svojej spoločnosti v roku 2007. Inšpiráciou mu bol triumf Slovinska na Majstrovstvách Európy 2017 a Luka Dončič. Podporuje aj Mládežnícku basketbalovú akadémiu v Prievidzi (MBA Prievidza). Jeho cieľom je dostať basketbal medzi top tri športy na Slovensku z hľadiska popularity, návštevnosti a hráčskej základne a pomôcť mužskej reprezentácii kvalifikovať sa na vrcholné podujatie najneskôr do 12 rokov.
Prečítajte si tiež: Úspechy mladých atlétov z Dubnice
Napriek sklamaniu z vypadnutia vo štvrťfinále aktuálnej sezóny, klub sa dostal do skupiny Európskeho pohára FIBA. V budúcej sezóne chce byť silným vyzývateľom pre kohokoľvek. Vedenie klubu má dôveru voči športovému riaditeľovi Mattovi Hauferovi a trénerovi Garethovi Murrayovi, ktorí dostanú príležitosť vybudovať tím podľa svojich predstáv. Kouč Murray pomáha aj s nastavovaním procesov v mládežníckej akadémii.
Müller plánuje investovať 3 milióny eur na podporu klubu na najbližších 10 rokov. Chce motivovať partnerov a podporovateľov klubu, aby sa v oblasti financií sponzoring zhodnotil. V NBA sponzoring a partnerstvá predstavujú 15-20% príjmov, zatiaľ čo v BC Prievidza to bolo v poslednej sezóne na úrovni 65% príjmov. Chce sa starať o sponzorov a divákov.
Medzi plány patrí absolútna transparentnosť, vnímanie sponzoringu ako partnerstva a organizovanie akcií Meet & Greet. Cieľom je reorganizovať prostredie pre sponzorov a VIP divákov tak, aby bol každý zápas podujatím. Dôležité je, aby zápasy navštevovali rodiny s deťmi, čím sa zvyšuje záujem detí o basketbal v prievidzskej mládežníckej akadémii. V najbližšej sezóne otvorí dievčenskú zložku a postupne bude budovať kompletnú ženskú pyramídu. Chce priniesť fanúšikom zvýšenú kvalitu služieb v oblasti ticketingu, pripravuje aplikáciu s vernostným programom a novú kolekciu klubového oblečenia a merchu. Vzorom je litovský Žalgiris Kaunas.
Spustí sa náborový program na školách s názvom ,Hodíš sa na basketbal‘. Tréneri sa angažujú a vedú hodiny telesnej výchovy v spolupráci s VÚC v projekte ,Tréneri v školách‘. Hráči z A-tímu pomáhajú s vedením hodín telesnej výchovy a zvyšujú atraktivitu basketbalu na základných školách v celom okrese. Stali sa aj pravidelnými účastníkmi na vyučovacích hodinách, nielen jazykovej výučby na gymnáziu v Prievidzi.
Müller sa stal generálnym sponzorom mládežníckych reprezentácií dievčat a chlapcov. Akadémia a seniorský tím musia byť prepojené a spolupracovať. Prioritným cieľom je výchova profesionálnych hráčov, ktorá vedie cez mládežnícke reprezentácie. Usiluje sa vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre kombináciu basketbalu a štúdia. V klube pracujú na komplexnom rozvoji osobnosti, nielen na herných schopnostiach. Hráči získavajú do života cenené zručnosti ako vytrvalosť, odhodlanie, sebadôveru, plánovanie, spoluprácu, komunikáciu a učia sa prekonávať prekážky.
Prečítajte si tiež: Štefan Vlk: Profil
Klub sa prihlásil do ďalšieho ročníka Severoeurópskej ligy (ENBL). Chce sa stať rešpektovanou športovou organizáciou, dostať sa medzi päť až sedem najhodnotnejších športových značiek na Slovensku a byť rozpoznateľný aj v Európe. Hodlá priniesť do Prievidze konfrontáciu s poprednými európskymi celkami. Zároveň chce byť každoročne silným vyzývateľom v boji o titul v SBL a byť vyhľadávaným prostredím pre výchovu mladých hráčov pre slovenské reprezentačné výbery vo všetkých kategóriách.
Trampské Osady v Prievidzi a Okolí
V 70. a 80. rokoch sa v Prievidzi a okolí rozvíjal tramping. Mnohé trampské osady vznikali a organizovali rôzne akcie.
T.O. Buffalo
Osadu založili Maják a Gaučo v roku 1974 po čundri na priehrade vo Vrbovom. Ovplyvnili ich starší kamaráti, "májovky", setonovky, foglarovky, skauting, romantika, dobrodružstvo a voľnosť. Medzi členov patrili Gogo, Briketa, Drobec, Týfus, Zlatokop, Peko, Kero, Leo, Koco a Joe. Prvý potlach absolvovali na T.O. Skokan. V Hlbokom usporiadali prvý potlach na tretie výročie a potom ich poriadali pravidelne na okrúhle výročia. Každoročne chodili na Veľké vandre a takmer každý víkend boli vonku. Najlepšie kontakty mali s Handlovou, Martinom, Partizánskym a Trnavou. Na prelome 70-80 rokov sa zapojili do aktívnejšej ochrany prírody formou SZOPK a založili vlastnú ZO SZOPK pod názvom Vtáčnik. Vyčistili a označili rezerváciu Vtáčnik a zúčastňovali sa ochranárskych akcií na iných územiach. Predsedom ZO bol Maják. Usporiadali prechody 25 a zimné stretnutia na bežkách pod názvom Stopou Jacka Londna na Majsniarovom laze, kde v roku 1982 kúpili osadnú chalupu. Spolu s osadou Zubor - Bobor (Partizánske) usporiadali mnoho stretnutí pod rôznymi zámienkami. Osadu tvoria Drobec a Koco.
T.O. Colorado
Osadu založili v roku 1976 Slepi - Július Oláh, Chrobáčik - Michal Franko, Jožinko - Jozef Franko, Jožinko - Jozef Krausko, Blonďák - Michal Kurpita a kamarátky Čina a Eva. V roku 1979 vstúpili do osady Čertík - Vlado Furták a Chrobák - Milan Truhlík. V tomto zložení v roku 1980 zapaľuje osada svoj I. výročný oheň. Po II. Výročnom ohni sa osada rozpadá a ostáva iba Slepi a Chrobák. Prijímajú Mižu - Michal Mečiar, Blonďák - Ján Bednár a Pupok - Rado Veinlich. V septembri 1982 v Čavoji robia III. výročný oheň. V roku 1983 na Malej vode spravia IV.výročný oheň. V roku 1984 na Malej vode začali budovať záhradky a tak sa I. Spoločný potlach T.O.Colorado (V.) + T.S.Šolim (I.) konal v Šútovciach na fleku Boške laz. Po návrate zo zeleného vandru, už konečne celá osada na ďalší rok robí II. a posledný spoločný potlach s T.S.Šolimom, lebo aj ten po ohni vstupuje do Colorada.
T.O. Rogers a T.O. Klondike
Osada bola založená v septembri r. 1980 na Malej vode pri Prievidzi. Osadový flek je na lúkach pod Vyšehradom, v katastri obce Jasenovo, kde osada robí pravidelne potlachy. Posledný 15-ty potlach z príležitosti 35. výročia založenia osady sa konal v r. 2015. Od r. 1981 každoročne poriada osada spomienku na kamaráta Tukyho v Kosoríne víkend pred Vianocami, ktorý tragicky zahynul v snehovej búrke v Kremnických horách. Pre osadu zložil hymnu Zlatokop a spomienku na Tukyho - Rosomák, kamarát Davy. 10-ti členovia osady sú už dlhé roky stabilní: šerif - Džamo, zástupca - Hektor, kronikár - Dlhý, pokladník - Maco, vlajkonoš - ml. Sivý Orol.
Trampská Osada Sivý Orol
Vznikla na podnet kamaráta PEKA, ktorý po niekoľko ročnom samotárčení našiel okolo seba kamarátov a kamarátky, ktorý mali v sebe zmysel pre krásu prírody a veci okolo nej. Osada bola vyhlásená dňa 10. júna 2000 a krstnou osadou sa stala T.O. MEDVEDE z B.Bystrice. Zakladajúcimi členmi osady boli kamarát PEKO, MALIČKÝ, ČERT a kamarátky KORÁLKA, KITY, TAŤA. Za sheriffa osady bol zvolený kamarát PEKO. Na 3. výročnom ohni boli do osady prijatý nový členovia, kamarát TATKO a JODY a kamarátka TAKTIK. Všetci pochádzajú z Nedožier-Brezian. Indiáni verili, že v orlovi sídli moc tvorcu všetkých vecí. Sivá farba symbolizuje stred medzi bielou a čiernou - dobrom a zlom. Okrem výročný ohňov usporiadavajú s T.O. MEDVEDE aj strelecké súťaže.
T. O . U S V I T
Na Dodov podnet sa zišli vo Veľkej Lehôtke kamaráti Dodo, Giakomo, Cipo, Hojo a Dudy. V auguste roku 1974 sa zakladá osada T.O.USVIT aj s kamarátom Ťavom. V roku 1979 vstupuje do osady kamarát Kali, ktorý po schôdzi je zvolený za sheriffa. V roku 1980 vstupuje do osady kamarát Sancho. Kamarát Vreco prichádza medzi nich v roku 1983. Na 15-výročnom potlachu T.O.USVIT je vyhlásený za člena kamarát Ďuďo. V roku 1992 vstupuje do osady kamarát Otto. Dňa 20.1.1994 ich opustil kamarát Vreco, ktorý odišiel na večný vander. Pred dvadsiatym výročným potlachom v júni 1994 prichádzajú do osady kamaráti Svišťo, Fazula, Čuleň a Tato.
T.O. Spálený Vrch
Osadu založili 2.1.1985 Freklo, Žralok, Pampúch, Fix, Cibo a Žabo. Neskôr vstúpili Dali, Chandžo a Prco. Najradšej chodili na altánok nad Bojnice, kde bola aj prvá slezina 17.7.1985. V lete 1989 urobili veľký vander po Slovenskom raji. V roku 1991 prišli noví členovia Krko, Čučo, Traktor a Fiťo. Začali organizovať Ryžovanie zlata. V tom istom roku sa im podarilo získať útulnú chalúpku neďaleko Prievidze. V 1992 sa do osady vrátil Dali a pribudol nový člen, Chandžov brat Tybyka. Na jar roku 1996 Chandžo z osady odišiel. V marci 2001 prišli nový člen Janči a Brucho, neskôr odišli Fixo (2003) a Tybyka (2005). Od roku 1996 pravidelne organizujú Trampský bál.
Hradní Tuláci Prievidza
V roku 1995 sa spojili Kyselina, Parazol, Mcgyver, Pierko a Krutonoh. V roku 2003 vzniká oficiálny názov partie - Hradní Tuláci. V súčasnosti partiu tvorí KUKO vo funkcii šerifa, Frenky - jeho zástupca, Eskimo, Kaja, Technik, Črepinka a Červenáčik. Každoročne sa snažia otvoriť jarnú sezónu Veľkonočným vandrom. Na jeseň organizujú Jesenné trampošenie. Zúčastňujú sa aj na brigádach, ktoré sa robia na zrúcaninách hradov.
T.S. Tarantula
Od roku 1989 sa stretávala s trampami. Do prírody chodievala hlavne ako turistka, potom sa prihlásila do SZOPK- Jasoň a tam spoznala viacerých trampov. V roku 1990 sa vydala za T.S. Golema, ktorý pochádza z Modry. Do roku 2008 bola nevyhlásená trampská samotárka s prezývkou Tarantula. V roku 2008, pri príležitosti 25 .výročia založenia trampskej osady „Malá Hora „ju vyhlásili za Trampskú samotárku Tarantula, kde skladala trampský sľub. Tiež v tomto roku sa podieľala ako členka ZTRP na Slovensko-Českom potlachu v Bojniciach ako spolu -organizátorka. V roku 2009 spáchala svoj prvý Výročný oheň u T.D. Emera na Reváni pod Kľakom. V súčasnosti je naďalej členkou v ZTRP.
T.O. Losí Potok
Trampská osada Losí Potok vznikla koncom leta v roku 1990 v Prievidzi, podľa vzoru starších bratov z T.O. Javor. Zakladajúcimi členmi boli: Makarón(Juraj Sahuľ), Bafo(Vladimír Hauskrecht), Kačko(Mário Mrena), Kuvik(Anton Ševčík). Zhruba po dvoch rokoch fungovania prijali medzi seba kamaráta Dorťa(Jozef Uhliar). Prvý rok bol sherif Makarón, no potom ho vystriedal vo funkcii Bafo, ktorý je sherifom do dnes. Najskôr si chceli vybudovať osadný flek nad obcou Poruba. Osada bola dosť úzko spätá s T.O. Kajmani. Koncom roku 1991 sa pustili do stavby búdy Schovanka na Dlhej lúke v oblasti Fačkovského sedla. 31.7. 1993 Schovanku pokrstili na prvom spoločnom výročnom ohni T.O. Kajmani a T.O. Losí potok. Osada sa zúčastňovala jedného, maximálne dvoch potlachov v roku. Skôr sa orientovali na vandríky a prechody. V roku 1996 osadu dočasne opustil Makarón. V roku 2000 pribudol do osady kamarát Pavúk(Ladislav Gross). Makarón sa opäť vrátil v roku 2007. V roku 2014 sa dohodli s T.O. Appaloosa a Dedovcami na rekonštrukcii búdy, ktorú v roku 2015 zrealizovali.
Publikácie Ivana Čillíka
Ivan Čillík sa venoval pedagogickému hodnoteniu viacročnej športovej prípravy v behu na 400 metrov žien. Analyzoval trojročnú športovú prípravu skokanky do diaľky vrcholovej výkonnosti. Skúmal vekové a somatické faktory športového výkonu žien v skoku do diaľky a rozvoj odrazovej výbušnosti 11 - ročných dievčat. Zaoberal sa závislosťou výkonnosti v trojskoku od tréningového zaťaženia a výchovným pôsobením trénera v Slávii PF Banská Bystrica. Skúmal podiel práce funkcionárov na formovanie osobnosti vysokoškolákov vo VŠTJ Slávia PF Banská Bystrica, motiváciu a vplyv športovania vo VŠTJ na vysokoškoláčky a prípravu starších žiačok v atletických športových triedach. Analyzoval rozbeh v skoku do diaľky na majstrovstvách Slovenska.