Štefan Vlk, rodák z Drahoviec, bol človek hlbokej viery a neobyčajnej oddanosti. Jeho životná cesta, ktorá sa začala na západnom Slovensku a viedla cez vojenské povinnosti a väzenské útrapy, sa napokon zavŕšila v Detve, kde našiel svoj nový domov a naplnenie v službe Bohu a blížnym.
Raný život a mladosť pri Váhu
Štefan Vlk uzrel svetlo sveta 20. augusta 1905 v Drahovciach, v malej obci neďaleko Piešťan. Bol prvým dieťaťom Juraja a Emerencie Vlkovcov. Vyrastal so svojimi súrodencami Jánom, Jozefom a Máriou v skromných podmienkach na Važine, v časti obce pri rieke Váh. Od detstva bol Štefan podnikavý a bystrý. Počas školských rokov si zarábal pestovaním hodvábnikov a vynikal ako pozorný a pohotový žiak. Rieka Váh, pri ktorej vyrastal, zohrávala v jeho živote dôležitú úlohu. Pomáhal otcovi pri prevádzkovaní kompy a člna, a stal sa z neho zdatný prievozník a znalec rieky.
Vojenská služba a duchovná premena
V roku 1925 narukoval Štefan na vojenskú službu. Hoci nebol vysoký, bol zaradený do poddôstojníckej školy a dosiahol hodnosť čatára. Po návrate z vojenskej služby sa začal meniť. Začal navštevovať kostol a hľadať odpovede na otázky o Bohu a večnosti.
Tajomné videnie na Váhu
V apríli alebo máji 1927 sa Štefan vybral s bratom Jozefom na nočnú rybačku na Váhu. Pri love rýb z člna zrazu uvideli silné svetlo a kríž vo vzduchu, na ktorom bol pribitý Ježiš Kristus. Kristus na neho prehovoril slovami: „Za mnou pôjdeš!“ Toto videnie Štefana hlboko zasiahlo a úplne zmenilo jeho život.
Nový život v Detve
Po mystickom zážitku sa Štefan rozhodol zanechať svoj doterajší život a nasledovať Krista. Predal svoj podiel z rodinného majetku a väčšinu peňazí daroval matke. Na bicykli sa vydal na cestu po Slovensku, hľadajúc miesto, kde by mohol naplno slúžiť Bohu. V roku 1933 sa usadil v Detve, kde mu miestny richtár poskytol ubytovanie. V Detve sa Štefan venoval modlitbám, bohoslužbám a pomáhal miestnym obyvateľom pri prácach na poli a okolo domu. Žil skromne, odmietal peniaze a vo voľnom čase čítal životopisy svätých.
Prečítajte si tiež: Vplyv Jozefa Danka na slovenský futbal
Púť do Lúrd a Ríma
Štefan sa odhodlal na púť do Lúrd a Ríma, ktorú absolvoval na bicykli, spoliehajúc sa na Božiu prozreteľnosť. Po návrate z púte sa ešte viac zameral na život v modlitbe, odriekaní a práci.
Služba v kostole a život v kostolnej veži
Počas druhej svetovej vojny bol Štefan Vlk zajatý v Nemecku. Po návrate sa začal viac venovať službe v kostole. V roku 1953 sa stal kostolníkom a zriadil si dielňu a malú izbičku v kostolnej veži. Opravoval modlitebné knižky, vyrábal ružence a sošky, a staral sa o kríže na cintoríne. Ráno vstával skoro a modlil sa v kostole, pripravoval veci na svätú omšu a miništroval. Zvonil na zvonoch a viedol večerné modlitby s veriacimi.
Perzekúcia a väzenie
V roku 1958 bol Štefan Vlk zatknutý a uväznený za šírenie náboženskej literatúry. Vo väzení v Příbrame a Valdiciach odmietal pracovať v nedele a cirkevné sviatky, za čo bol opakovane trestaný samotkou. Prepustený bol až v roku 1962 na základe amnestie.
Návrat do Detvy a posledné roky života
Po prepustení z väzenia sa Štefan Vlk vrátil do Detvy a opäť sa venoval službe v kostole a pomoci ľuďom. Obnovil svoju dielňu vo veži kostola, vyrábal náboženské predmety a miništroval pri svätých omšiach. Zomrel 9. mája 1975 počas jazdy na motorke, keď sa vybral opraviť kríž pri ceste na Dúbravy.
Prečítajte si tiež: Kariéra Jozefa Olejníka
Prečítajte si tiež: Slovenský futbalový funkcionár Jozef Kliment