Už v predškolskom veku začínajú rodičia vyberať pre svoje deti rôzne športové kluby. Nie je to pre škôlkara priskoro začať niekoľko krát do týždňa hrávať futbal alebo robiť gymnastiku okrem ďalších činností? Futbal je pre deti nielen vzrušujúcou aktivitou, ale aj nástrojom na rozvoj tímového ducha, fyzických schopností a emocionálnej odolnosti.
Skorý začiatok so športom a výber športu pre dieťa
So športom sa môže začať už vo veľmi skorom veku, dôležité je však, aby v prvom rade aktivita dieťa bavila a aby podporovala jeho všestranný telesný rozvoj. Šport prispieva k zdravému vývoju, preto je dobré podporovať dieťa v športovej aktivite. V predškolskom veku by som uprednostnil vyskúšanie viacerých športov, aby si dieťa vybralo samo, čomu sa chce venovať a čo ho baví. Takisto by som uprednostnil športy, ktoré pomôžu podporiť všestranný somatický rozvoj dieťaťa, ideálne je napríklad plávanie alebo gymnastika. Takéto športy umožnia zdravý vývoj viacerých svalových skupín a dobre pripravia organizmus na neskoršiu špecializáciu.
Rodičia nemusia premýšľať už v predškolskom veku, čomu by sa mohlo dieťa venovať neskôr. Pomôžte ratolesti vyskúšať viacero športov, aby si samo vybralo, čo ho najviac baví. Čo sa týka extroverzie/introverzie, nie je to vôbec dôležité. Aj v tímových aj v individuálnych športoch sa presadzujú obidva typy osobností, je dobré nechať výber na dieťa.
Vplyv športu na vývoj dieťaťa
Športovanie je vo všeobecnosti zdravé a podporuje zdravý telesný vývoj. Vo všeobecnosti aktívne zapojenie sa do kolektívneho alebo individuálneho športu má veľa pozitívnych účinkov. Stretávame sa však v niektorých prípadoch aj s negatívnymi, napr. zníženie sebadôvery a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom v prípade, ak bolo dieťa v kolektíve šikanované inými deťmi alebo pre necitlivý a neprofesionálny prístup trénera. Šport však vo všeobecnosti podporuje cieľavedomosť a sebadisciplínu, schopnosť zdravej agresivity a sebapresadenia sa, schopnosť zvládať vlastné emócie a tiež rozvoj sociálnych kompetencií. Prostredníctvom športu sa deti naučia lepšie zvládať záťažové situácie a vyrovnávať sa s tlakom. Odborníci tiež tvrdia, že ak sa ľudia v detstve venovali športu, je oveľa pravdepodobnejšie, že budú športovať aj v dospelosti.
Podpora a motivácia v detskom športe
Odporúčam pýtať sa detí na ich názor, či chcú robiť šport na takejto úrovni, či ich baví chodiť x krát týždenne na tréning. Ak má dieťa záujem a chuť trénovať a súťažiť, nevidím dôvod, prečo mu v tom brániť. V tomto prípade odporúčam podporovať deti a poskytnúť im priestor na sebarealizáciu. Čo je dôležité - aby prioritou bola vnútorná motivácia a chuť detí, nie rodičov. Podporovať dieťa v športe, hlavne ak sa dostane na určitú úroveň výkonnosti, je pre rodičov často veľmi náročné. Vyžaduje si to veľa energie, času aj finančných prostriedkov.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Psychologická podpora od rodičov
Rodičia sú veľmi dôležitou psychickou oporou detí nielen pred súťažou. Dôležité je zostať hlavne oporou v pozícii rodiča. Rodiča, ktorý miluje svoje dieťa bez ohľadu na to, či vyhrá alebo prehrá, či sa mu zápas podarí alebo nie. Často sa stáva rodičom, že sú príliš emočne zainteresovaní do športových výsledkov detí a ich tímov. Dôležité je dať dieťaťu na vedomie, že ho máme radi bez ohľadu na výsledok alebo výkon. Ak chcete ako rodičia pomôcť deťom pred zápasom, povzbuďte ich a povedzte im, aby si súťaž užili sami pre seba.
Koncentrácia pred zápasom
Športovcom pred náročným zápasom pomáha určiť si 2-3 základné veci, na ktoré je dobré sa koncentrovať počas zápasu. Nazývam ich procesné ciele a sú to veci, ktoré športovec potrebuje robiť, aby bol úspešný. Väčšinou sa týkajú správnej techniky, určitej stratégie v zápase alebo správneho mentálneho nastavenia. Pri futbale to môže byť napr.: 1. „Budem bojovať o každú loptu“, 2. „Chcem byť aktívny a neustále si pýtať loptu“, 3. „Spravím so spoluhráčmi čo najviac pekných kombinácií“. Dobré je napísať si tieto ciele a myslieť na ne aj bezprostredne pred súťažou. Dôležité je, aby vychádzali zo športovca a aby bol s nimi stotožnený.
Úloha rodičov počas a po zápase
Každý má svoju úlohu a tej by sa mal držať. Rodič je rodič, tréner je tréner a dieťa športuje. Vo väčšine prípadov „odborné“ rady rodičov majú skôr opačný efekt. Dieťaťu to môže spôsobiť menší chaos - niečo mu hovorí tréner, má aj vlastnú hlavu, a niečo iné rodič. Nie vždy sú rady rodičov aj skutočným prínosom. Predtým, ako budete radiť svojim deťom, spýtajte sa ich, či by chceli, aby ste im poradili. Dieťa od rodiča potrebuje hlavne emočnú podporu a pocit, že ho máte radi bez ohľadu na to, ako dopadla súťaž. Špecifickým prípadom je situácia, keď rodič je aj tréner. Je to náročná situácia pre oboch a vyžaduje od rodiča veľmi citlivý prístup.
Negatívne pokriky rodičov počas zápasu znižujú koncentráciu, športovec sa následne nekoncentruje na hru, ale na to, čo mu kričal rodič a prečo. Rodičia sú pre deti autoritou číslo jedna, preto pokriky vnímajú veľmi citlivo a osobne. Zväčša sú tieto pokriky emočne podfarbené, spôsobujú skôr znížene sebadôvery a vlastnej iniciatívy dieťaťa. Ak chcete mať športovca, ktorý je aktívny, dáva do súťaže vlastné prednosti a vie sa presadiť, nechajte súťažný priestor len jemu a jeho tímu.
Preto je veľmi dôležité, ako rodičia reagujú či už počas zápasov, pred nimi alebo po nich. Často krát chcú rodičia, aby bolo ich dieťa sebavedomé, koncentrované, aby zvládalo súťažný stres a užívalo si zápas. Keď sa opýtam rodiča, ako prežíva súťaž, dostanem väčšinou odpoveď „Som ako na ihlách“, „Som nervóznejší ako syn/dcéra“ atď. Deti sa od rodičov najviac učia pozorovaním a napodobňovaním. Preto prvá rada pre rodičov je: užívajte si súťaže svojich detí. Ak to dokážete, aj vaše deti si ju viac užijú, budú koncentrovanejšie a sebavedomejšie. Zo skúsenosti viem, že to pre rodičov nie je ľahké, pre mnohých dokonca nepredstaviteľné. Ak chcete spraviť niečo pre spokojnosť a výkony vašich detí, skúste si ich súťaže viac užívať.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
V prvom rade vypočuť dieťa, vnímať, ako sa cíti a čo ho trápi. Nehodnoťte, nekritizujte, neraďte! Snažte sa hlavne počúvať a vnímať, ako sa cíti vaše dieťa. Poskytnite mu to, čo od vás potrebuje najviac, vypočutie, emočnú podporu, pocit, že ste tam stále preňho aj keď prehral „najdôležitejší“ zápas roka. Skúste byť čo najmenej emočne zainteresovaný na výsledku alebo výkone. V mládežníckom športe je podstatná snaha, práca na sebe, nie výsledok. Ak máte pocit, že chce byť v aute po ceste domov ticho, rešpektujte to, alebo sa ho na to priamo spýtajte. Ak je kritický k svojmu výkonu, spýtajte sa ho, čo sa mu na súťaži/v zápase darilo a s čím je spokojný. Pomôžete mu tým presmerovať negatívne myšlienky a zreálniť pohľad na podaný výkon.
Vplyv trénera na dieťa
Tréner je pre deti veľmi dôležitou osobou, formuje ich vzťah k športu, výkonnosť, radosť zo športu. Preto ak chceme mať dobrých športovcov, musí mať v prvom rade kvalitných trénerov. U detí zastávam jednoznačne systémový prístup, v ktorom výkonnosť a spokojnosť detí je výsledkom trojuholníku dieťa - rodič - tréner. Každý má v tomto systéme dôležitú pozíciu, úlohu a rolu. Len ak celý tento systém funguje, mladý športovec rastie výkonnostne aj osobnostne. Osobne by som u mladých športovcov dával prioritu ich rastu a rozvoju pred jednostranným zameraním na výsledky a výkony.
Rodičia by nemali zasahovať do tréningového procesu alebo počas súťaží do práce trénera. Zostava, stratégia, rozostavenie, to všetko sú kompetencie trénera a tak to musí aj zostať. Ak však rodič vidí alebo má vedomosť, že sa tréner nevhodných spôsobom správa k deťom, je dobré komunikovať záležitosť najskôr s príslušným trénerom a ak nie sú spokojní s riešením, následne aj s predstaviteľmi klubu.
Športový psychológ v príprave mladých športovcov
Veľa klubov využíva služby športového psychológa či už pri mládeži alebo pre dospelých športovcov. Napríklad v Nemecku každá mládežnícka futbalová akadémia na určitej úrovni musí mať svojho športového psychológa. Je to nutnou podmienkou, aby dostala od zväzu licenciu. Vo vyspelejších krajinách chápu, že dôležitou súčasťou rastu výkonnosti a osobnosti športovca je rozvoj mentálnych schopnosti. Takisto je tam samozrejmé, že z práce športového psychológa profitujú nielen hráči, ale aj tréneri a celá organizácia.
Často je to napr. keď športovec nie je schopný podať na súťaži/zápase taký výkon, ako na tréningu. Keď nezvláda stres spojený so súťažou, keď nie je schopný správne sa koncentrovať, má problémy so sebadôverou, neužíva si tréningy alebo zápasy, skôr sú preňho trápením, má problémy v športovom kolektíve atď. Všeobecne môžeme povedať, že ak má mladý športovec pocit, že má rezervy v mentálnej oblasti, alebo rodičia si myslia, že ich dieťaťu môže pomôcť tréning mentálnych schopností, vtedy je vhodné navštíviť športového psychológa a začať s ním spoluprácu.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Dospievanie a ukončenie športovej kariéry
Dospievania je kritickým obdobím aj z hľadiska športovej aktivity. Kontaktuje ma veľké množstvo rodičov dospievajúcich športovcov. Prídu za mnou alebo mi píšu, že chcú poradiť, pretože ich dieťa dosahuje horšie výsledky, nezvláda stres spojený so športom alebo stráca motiváciu. Skutočne sa ukazuje, že ide o veľmi kritické obdobie, kedy veľa športovcov, aj nádejných reprezentantov, skončí. Počas dospievania dochádza v prežívaní a psychike k radikálnym zmenám. Mladý človek si určuje nové priority, ciele, aktivity. Je dôležité rešpektovať, že dospievajúci si sám stanoví, čomu bude venovať svoj čas a energiu. Často sa stavia do pozície rebela. Čím viac na mňa rodičia a okolie tlačia, tým viac mám chuť spraviť opak. Takisto vzťahy a ich obsahy sa menia. Rodičia podporujúci športovca si musia uvedomiť, že aj ich formy podpory potrebujú v tomto období revíziu. Možno dieťa už nechce, aby ste chodili na zápasy, možno nemá záujem o vaše rady, vašu kritiku. Stále ste však preňho najdôležitejšie osoby. Porozmýšľajte prípadne sa spýtajte, aké formy pomoci a emočnej podpory by najviac potrebovalo.
Dieťa si jednoducho zvolilo svoju cestu. Športovanie je zdraviu prospešná aktivita, preto jej ukončenie nie je pozitívnou správou. Často sa však stáva, že tieto osoby sa skôr či neskôr k nejakej športovej aktivite vrátia. Je dobré podporiť deti v tom, aby si zvolili ten šport resp. aktivitu, ktorá ich baví a napĺňa.
Ako zvládnuť neúspech a posilniť vnútornú motiváciu
Futbal však prináša aj frustrácie - zmeškané šance, neúspešné zápasy či individuálne zlyhania. Tu je niekoľko odborných prístupov, ako dieťaťu pomôcť zvládnuť neúspech a posilniť jeho vnútornú motiváciu:
- Validácia emócií: Prijatie pocitov ako kľúč k zdravej sebareflexii. Pri neúspechu je nevyhnutné, aby dieťa cítilo, že jeho pocity sú platné a pochopené. Ignorovanie sklamania alebo znižovanie významu prehry ("To nič, je to len hra") môže viesť k emocionálnej frustrácii a strate motivácie. Oveľa účinnejšie je uznať a validovať jeho pocity slovami: „Vidím, že si sklamaný, pretože si dal do toho všetko, a to je naozaj dôležité,“ alebo „Aj najlepší hráči občas prehrávajú. Je v poriadku cítiť sa zle, ale to neznamená, že si zlyhal.“ Takto dieťa pochopí, že jeho pocity sú prirodzené a prechodné, a môže sa pripraviť na ďalší krok - učiť sa z chýb.
- Chyby ako príležitosť na rast: Prístup orientovaný na učenie. Všetci športovci, od amatérov po profesionálov, čelili neúspechom. Mnoho detí si mylne myslí, že chyba je známkou zlyhania. Preto je kľúčové naučiť ich, že chyby sú neoddeliteľnou súčasťou procesu učenia. Môžete dieťaťu vysvetliť: „Aj Messi alebo Ronaldo robia chyby alebo prehrávajú zápasy. Dôležité je, čo sa z toho naučíš.“ Zameranie sa na to, ako sa dieťa môže zlepšiť a čo sa z tejto skúsenosti naučilo, pomáha budovať sebadôveru a otvára cestu k ďalšiemu rastu.
- Proces nad výsledok: Posilnenie vnútornej motivácie. Dôležité je, aby dieťa pochopilo, že jeho hodnota nie je meraná len výsledkami, ale aj úsilím a zlepšovaním sa. Ak sa chváli iba za vyhrané zápasy alebo strelené góly, môže to viesť k tomu, že bude vnímať svoje úspechy ako závislé len od vonkajších faktorov. Správne je pochváliť ho za vytrvalosť a snahu, ako napríklad: „Dnes si ukázal veľkú vytrvalosť, keď si bežal až do poslednej minúty,“ alebo „Výborne si prihrával, aj keď si dnes neskóroval.
- Sebareflexia cez osobný príklad: Poskytovanie kontextu a podpory. Rodičia a tréneri, ktorí majú vlastné skúsenosti so športom, môžu dieťaťu pomôcť identifikovať so svojimi vlastnými neúspechmi a výzvami. Zdieľanie vlastných skúseností z neúspechov môže poskytnúť cenný kontext: „Pamätám si, keď som v dôležitom zápase zahodil penaltu. Bolo to frustrujúce, ale trénoval som ďalej a nabudúce som už dal gól.“ Tento príklad ukazuje, že neúspech nie je koniec cesty, ale súčasťou procesu zlepšovania.
- Podpora ďalších pokusov: Vytváranie prostredia bezpečia a podpory. Niektoré deti sa po neúspechu boja znovu vstúpiť na ihrisko. Je dôležité, aby rodičia a tréneri vytvárali prostredie, v ktorom dieťa nebude pod tlakom, ale cíti podporu. Vhodné je ponúknuť pomoc pri ďalšom tréningu, ako napríklad: „Ak chceš, môžeme si spolu zatrénovať,“ alebo „Skús to znova, som presvedčený, že to zvládneš lepšie.“ Tento prístup pomáha znížiť úzkosť z ďalších neúspechov a podporuje zdravý vývoj v rámci športových skúseností.
- Posilnenie silných stránok: Individualizovaný prístup k rozvoju. Nie každý hráč je rovnako silný v každej oblasti futbalu. Niektoré deti sa môžu cítiť frustrované, ak sa im nedarí strieľať góly. Rodičia a tréneri by mali dieťa povzbudiť, aby si uvedomilo svoje iné silné stránky, ako napríklad obranárske schopnosti alebo tímovú spoluprácu. Povedzme: „Dnes si síce neskóroval, ale tvoje obranné zákroky zabránili súperovi streliť gól - to je nesmierne dôležité,“ alebo „Si skvelý tímový hráč, tvoje prihrávky a podpora spoluhráčov sú neoceniteľné.“
- Vytvorenie podpory: Psychologické zázemie a motivácia. Rodičia a tréneri by mali vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa cíti v bezpečí, nielen po psychickej stránke, ale aj po emocionálnej.