Bojové športy a umenia si v posledných rokoch získali obrovskú popularitu medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií a pohlaví. Ponuka je skutočne široká, od tradičného boxu a karate až po moderné a dynamické MMA a Jiu Jitsu. Ak hľadáte ideálny bojový šport alebo umenie pre seba, tento článok vám poskytne komplexný prehľad a pomôže vám zorientovať sa v rozsiahlej ponuke.
Úvod do Sveta Bojových Umení
Keď sa povie "bojové umenia", mnohí si predstavia filmy s Bruceom Lee alebo bojovníkov v bielych úboroch na žinenkách. Pre tých, ktorí majú osobnú skúsenosť, to môže byť mystický zápal lovca-bojovníka, ktorý drieme v každom z nás. Bojové umenia sú súčasťou ľudskej histórie od jej počiatkov. Tvoria súčasť kultúrneho dedičstva, formovali históriu a poskytli nám vedomosti o ľudskom tele, ktoré sa dodnes využívajú v medicíne.
Čo Sú Bojové Športy, Bojové Umenia a Bojové Systémy?
Pre lepšie pochopenie je dôležité rozlišovať medzi pojmami bojové športy, bojové umenia a bojové systémy:
- Bojové umenia: Zameriavajú sa na rozvoj tela a mysle. Posilňujú fyzickú kondíciu, psychickú odhodlanosť a sebadôveru. Pomáhajú ukľudniť myseľ a usilujú sa o dosiahnutie duchovnej dokonalosti. Majú jasne stanovené pravidlá, povolené a zakázané hmaty, kopy a údery. Medzi tradičné bojové umenia patria napríklad džudo, karate, aikido a kung-fu.
- Bojové športy: Sú zamerané na tréning a prípravu na zápas v ringu. Učia rôzne bojové techniky, ako útočiť a ako sa brániť. Cieľom je zvíťaziť v súlade s pravidlami. Patrí sem box, kickbox a zmiešané bojové umenia MMA.
- Bojové systémy: Využívajú jednoduché a maximálne účinné techniky v boji proti neznámemu nepriateľovi. Ide o sebaobranu bez stanovených pravidiel. Najznámejšími bojovými systémami sú izraelský sebaobranný systém Krav Maga, ruská Systema a britský Urban Combatives.
Ako Si Vybrať Vhodný Bojový Šport alebo Umenie?
Výber správneho bojového športu alebo umenia závisí od vašich osobných preferencií, cieľov a možností. Tu je niekoľko faktorov, ktoré by ste mali zvážiť:
- Dostupnosť: Zistite si, aké bojové športy a umenia sa trénujú vo vašom okolí, aby ste nemuseli cestovať príliš ďaleko.
- Osobné preferencie: Zamyslite sa nad spôsobom boja, ktorý vám najviac vyhovuje, aké bojové techniky preferujete a aká intenzita telesného kontaktu je pre vás prijateľná.
- Účel: Rozhodnite sa, či sa chcete zamerať na súlad tela a mysle, na zápasenie a výhru, alebo na sebaobranu.
- Skúšobné hodiny: Využite možnosti ukážkových hodín zdarma alebo skúšobných hodín, aby ste si vyskúšali rôzne bojové športy a umenia a zistili, ktorý vám najviac vyhovuje.
Prehľad Najznámejších Bojových Športov a Umení
Box
Box patrí medzi veľmi staré športy, obľúbený bol už v období 3000 - 2000 rokov pred Kristom. Moderný box sa začal vyvíjať najmä v Anglicku v 16. storočí. Dnes je box omnoho bezpečnejším športom, ku ktorému si našlo cestu veľké množstvo mužov aj žien. Ide o boj na blízko päsťami, pričom najdôležitejšími technikami sú ľavý a pravý priamy úder, hák, zdvihák, gross punch a doublette. Box má prísne pravidlá. Je vhodný najmä pre ľudí s rýchlymi a silnými údermi. Okrem boxu existujú aj ďalšie odnože, ako napríklad kickbox alebo thajský box.
Prečítajte si tiež: Všetko o Diname Moskva
Karate
Karate je asi najznámejším bojovým umením zo všetkých. Z Japonska sa dostal do sveta až po druhej svetovej vojne. Karate znamená v preklade prázdna ruka alebo cesta prázdnej ruky (kara-te). Využíva ruky aj nohy a zameriava sa na tvrdé údery a kopy. Naučí vás tiež disciplíne a rešpektu k sebe i k ostatným. V boji sa používajú údery, kopy a útoky na citlivé body na ľudskom tele. Je to veľmi dobrá voľba aj pre deti a mládež.
Mohlo by sa zdať, že Karate je pôvodne Japonské. Nieje to však také jednoduché a môže za to jeden krásny ostrov vo Východočínskom mori, patriaci pár storočí pod správu Japonska - Okinawa. Okinawa leží na pomedzí Japonska a Číny a je zmesou kultúr oboch krajín. Tvorila tranzitné miesto pri plavbe z Číny. Japonské cisárstvo si pričlenilo Okinawu vojensky. Miestny mali zakázané vlastniť zbrane a cvičiť boj zblízka. Prešlo to do takého extrému, že na každú osadu bol len 1 mäsiarsky nôž, ktorý strážili japonský vojaci. To bol jeden z hlavných impulzov vzniku Karate a niekoľkých ďalších štýlov, napríklad Kobudo. Kobudo využíva zbrane, ktoré boli pôvodne náradím.
Otcom moderného Karate je Gichin Funakoshi (nar.1868), ktorý pochádzal z Okinawy. V roku 1922 sa presťahoval do Tokia, kde začal učiť karate na školách. Vytvoril štandardizáciu pre katu (formu) i kumite (zápas). Za svoj život významne prispel k rozšíreniu karate do zvyšku sveta. Niektoré jeho pravidlá sa používajú v súťažnom karate doteraz.
Karate zahŕňa okrem fyzického cvičenia i duchovnú a filozofickú stránku života. Radí sa medzi najstaršie a najpôvodnejšie štýly Karate. Goju kombinuje tvrdé (go) a mäkké (ju) techniky. Je to jeden z najrozšírenejších štýlov Karate na svete. Kyokushin patrí medzi môj najobľúbenejší štýl Karate. Je to práve pre jeho bojového ducha a praktickosť. Založil ho Masutacu Oyama (skrátene Mas Oyama), ktorý bol svojim pôvodom Kórejčan. Majster Oyama patrí medzi posledných veľkých majstrov Karate, zomrel v roku 1994. Kyokushin dáva veľký dôraz na dýchanie, spevnenie celého tela a využitia hybnej sily na zvýšenie sily úderu. Právom sa radí medzi najdrsnejšie štýly sveta. Wado-ryu kladie dôraz na obranné techniky a prirodzený pohyb.
Karate v súčasnosti nie je len bojovým umením, má aj svoju športovú formu. Je to prirodzený proces pri mnohých bojových umeniach, keďže doba stredovekých vojen skončila a športový zápas je jediným spôsobom, ako si svoje zručnosti otestovať v praxi, samozrejme už civilizovanejším spôsobom. S Karate začínajú už malé deti, pre ktoré sa konajú i súťaže. Športové Karate má 2 hlavné formy. Kata a kumite. Kata je súbor techník, kde sa hodnotí ich prevedenie. Ide o určitú formu simulácie bez protivníka.
Prečítajte si tiež: Zoznam klubov pre mladých futbalistov
Základ tvorí biele kimono. Kimono je tvorené kabátom, nohavicami na šnúrku a opaskom (obi). Farba opasku označuje konkrétny technický stupeň. Kimono je odkaz na časy samurajov. Išlo pôvodne o pohrebný rubáš, ktorý sa nosil pod brnením na znak toho, že sú bojovníci ochotný bojovať až do konca a sú stotožnený so smrťou. Základ súťažnej výbavy tvorí chránič zubov, helma, rukavice na karate, suspenzor, holenné chrániče a chrániče priehlavkov, tzv. papučky. Pri deťoch a doraste sa zvykne používať i hrudný chránič. Celý zápas prebieha na tatamách. Tatami sú druh žinenky.
Džudo
Ako je karate skôr o tvrdých kopoch a úderoch, Džudo je viac o mäkkých technikách akými sú hody, páky či škrtenie. Veľký dôraz sa kladie na techniky bokov (koshi waza), obratnosť a výbušnost celého tela. Japonské bojové umenie je založené na páčení a hodoch, nie na úderoch a kopoch. Bojuje sa v postoji alebo v ľahu na zemi. Sústredí sa na energiu, ktorú vyvinie súper na svoj útok a jej následné využitie proti nemu. Jeho tvorcom je Džigoro Kano (nar. 1882). Majster Kano pri vzniku Džuda vychádzal z viacerých zápasníckych štýlov, napríklad Džu Džutsu. Džudo znamená vo voľnom preklade ,, jemná cesta,,. Podobne, ako pri iných bojových umeniach je jeho súčasťou harmonický súlad tela a mysle.
"Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Základné pojmy v Džude (tzv. Ippon: Najvyššie hodnotenie bodov. Randori: Tréningové zápasy, ktoré sú základom Džuda. Ide o praktický nácvik techník s oponentom. Tachi-waza: Techniky v postoji, ktoré sa používajú na hádzanie súpera. Jednou z výhod Džuda je vyrovnanie nepomeru medzi protivníkmi. Džudo v plnom rozsahu využíva fyziku a biomechaniku ľudského tela.
Základný úbor je džudogi (judogi). Podobá sa kimonu z Karate. Rozdiel je v kabáte, ktorý má vyššiu gramáž. Kabát musí zniesť silné trhnutia. Klanie sa koná na tatami s farebne odlíšenými časťami. Technické stupne sa delia na žiacke (kjú) a majstrovské (dan). Džudo patrí medzi malú skupinu bojových umení /športov, ktoré sú zastúpené aj na olympijských hrách. Súčasťou hier sú od roku 1964. Športové Džudo prešlo určitou úpravou ale i tak si zachovalo základné aspekty z bojového umenia. Upravili sa niektoré pravidlá a prepracovali sa váhové kategórie. Jeho účasť na olympiáde je jeden z hlavných dôvodov jeho populárnosti po celom svete. A svoje miesto tam má právom.
Džú Džucu (Jiu Jitsu)
Džú džucu (Jú Jutsu) zľudovelo nesprávnym prekladom a výslovnosťou pod názvom Džiu džicu (Jiu Jitsu). Má svoju špecifickú odnož z Brazílie, i keď je pôvodom z Japonska, Brazílske Džú džucu (BJJ). Pre ľahší prehľad ich budem označovať skratkami JJ pre japonskú formu a BJJ pre brazílsku. JJ patrí medzi najstaršie bojové umenia. Prvé zmienky z japonskej mytológie sú staré skoro 2000 rokov. Začiatky moderného JJ môžeme datovať od 8.-16. storočia. Základné techniky tvoria páky, hody, podmety, škrtenia, základné údery a kopy a využíva i prvky boja so zbraňou ako nôž či palica, hlavne pri odzbrojení protivníka. JJ bola totiž posledná zbraň ktorú samuraji využili, ak prišli v boji o klasické zbrane, napr. katanu. Treba chápať kontext doby jeho vzniku a vývoj. Stredoveké Japonsko bolo totiž neustále zmietané občianskymi vojnami, kde bojovali šogunovia (šľachta) nielen medzi sebou ale i so samým cisárom. JJ priamo či nepriamo ovplyvnilo i iné bojové umenia alebo prebralo niektoré ich aspekty. Obdobný princíp biomechaniky využíva napríklad Aikido a Džudo vzniklo prevažne z techník JJ.
Prečítajte si tiež: Kluby hrajúce najvyššiu súťaž
Brazílske Džú džucu (Brazilian Ju Jutsu - skr. Hneď na začiatku 20. storočia sa jeden človek rozhodol pretvoriť JJ na novú formu. Dôraz bol kladený hlavne na techniky, kde slabší a menší bojovník zdolá väčšieho a silnejšieho. Zmizli z výuky kopy s údermi a boj sa sústredil prevažne na zem. V tú chvíľu sa zrodilo BJJ a jedno meno zároveň vošlo do legiend medzi veľkých majstrov. Carlos založil svoju školu v Rio de Janeiro, ktoré je považované za rodisko BJJ. Z tejto školy vznikol rodinný odkaz, keďže BJJ a mená rodiny Gracie ostali neustále spojené s jeho rozvojom. Jeho mladší brat Hélio, zapracoval viac techník pre boj proti väčším a agresívnejším oponentom. Jeho doménou bol hlavne grappling - boj na zemi. Nesmieme opomenúť jedného z prvých veľkých šampiónov UFC, Royce Gracieho či Ricksona Gracieho, ktorý je svojím rekordom v počte vyhratých súbojov považovaný za jedného z najlepších zápasníkov Džucu v modernej histórii.
Základný úbor v JJ/BJJ je podobný ako v Džude. Tvorí ho hrubší kabát s tenšími nohavicami (judogi alebo skrátene gi). Technické stupne sa odlišujú farbami opasku (obi). V súťažnej forme sú zápasníci rozdelený na váhové kategórie. Zápasí sa v dvoch druhoch oblečenia. Jedna forma je klasický zápas v gi, druhá je označená ako no-gi. Táto forma je obľúbená hlavne v posledných rokoch v BJJ, kde dominuje zápas na zemi tzv. grappling. Pri no-gi forme majú zápasníci na sebe moderné obtiahnuté tričká zo syntetického materiálu, často v pestrých dekoračných motívoch (rash guard) a kraťasy. Rash guard je funkčné oblečenie používané i v MMA.
Taekwondo
Obsahuje výbušné pohyby ako vysoké kopy a pomôže vám vybudovať si silu a kondíciu, aj zlepšiť flexibilitu. Už na začiatku to ale chce mať dobrú fyzičku. Kórejské spôsoby boja „prázdnou rukou“ sú známe aj pod názvami tchang-su, tae kwon, kwonpup a tae kwon dó. Tae - noha, kop, práca s nohami. Kwon - päsť, ruka, úder päsťou. Do - cesta, umenie nájsť správnu cestu životom.
Taekwon-Do je bojové umenie, zamerané predovšetkým na obranu a skladá sa z 3 200 presne popísaných pohybov, kopov, pádov, úderov, úchopov, blokov, sekov a úhybov. Vzniklo v roku 1955 a jeho autorom je generál Choj Hong Hi, ktorý na základe skúseností dôkladne vypracoval techniku neozbrojeného boja.
Kung-fu
Čínske bojové umenie patrí k najstarším. Je vhodné aj pre začiatočníkov, pretože na začiatku nevyžaduje vysokú zdatnosť. S pravidelným a postupným tréningom zvýšite silu, zlepšíte vytrvalosť i flexibilitu. Kladie dôraz na duchovnú prípravu. Ak máte radi klasické ázijské kungfu filmy s hercami ako Bruce Lee, Jackie Chan alebo Jet Li? Tak je pre Vás ako stvorené čínske Kung Fu. Existuje veľa druhov, najznámejšie sú asi Wing Chun, Shaolinské Kung Fu, Tai Chi alebo zvieracie štýly (Had, Drak, Tiger, Žeriav, Modlivka a pod.) Je dosť fyzicky náročné, ale výsledok naozaj stojí za to.
Kung-Fu patrí medzi veľmi náročné športy. V rámci bojového umenia sú náročné jednotlivé techniky. Vznik sa datuje na obdobie ešte pred Kristom. Bojové umenie sa spája aj s hercom Donnie Yen. Známy je najmä vďaka desiatkam akčných filmov.
Aikido
Toto bojové umenie je veľmi obľúbené medzi ženami. Snaží sa o kontrolovaný pohyb v súlade s dychom, využívajú sa v ňom pády, boj na kolenách i páky. Základom je vedieť využiť silu protivníka a vyviesť ho z rovnováhy. Ak máte radi filmy so Stevenom Seagalom (hlavne tie prvé) a chcete byť ako on, tak je pre vás Aikido.
Aikido založil Ó-Sensei Morihei Ueshiba (1883-1969) v 20.-30. rokoch minulého storočia. Tvoria ho mäkké techniky ako páky, prenos kinetickej energie pohybom tela či útoky na citlivé body. Ó-Sensei Ueshiba vytvoril Aikido na základných princípoch Džu džucu či Džuda. Aikido znamená v preklade ,,cesta k zhode,,. Jeho základ tvoria techniky prevažne v stoji. Techniky sú tvorené pre efektívnu obranu pred väčším útočníkom a pre jeho maximálnu kontrolu. Vo výsledku tak útočníkovi nespôsobíte väčšie zranenia, ako by si to situácia či vaša akcia vyžadovala. Tu sa prejavuje práve duchovná stránka Aikida. Hlavný princíp je harmónia tela, mysle a duchovného nastavenia.
Techniky sú tvorené účelovo pre viac situácii. Podobné pohyby sa používajú pri obrane proti úderu zhora, odobratí meča/palice sekajúcej zvrchu či úderom hrany ruky (shuto). Techniky obrany proti nožu či meču, vychádzajú pri prevedení útoku hlavne zo stredovekého spôsobu boja. Čepeľ musela preniknúť niekoľkými vrstvami brnenia. Po druhej svetovej vojne sa veľa majstrov rozletelo do sveta, vrátane študentov Aikida. V 50. rokoch sa dostalo do Európy a Severnej Ameriky, kde si zakrátko získalo veľkú popularitu. Najväčší rozmach však nastal v 70. rokoch. Vznikajú nové federácie a desiatky nových škôl. Aikido sa podobne ako iné japonské bojové umenia učí v škole zvanej dójó (fon. dódžo) . Podlahu dódžó tvorí tatami. Základné oblečenie je biele kimono alebo inak keikogi, čierne voľné vonkajšie nohavice viazané okolo pásu (hakama) a opasok (obi). Obi sa narozdiel od iných štýlov rozdeľujú len na biele žiacke (kyu) a čierne majstrovské (dan). Výnimku tvoria snáď len deti,kde farebné odlišenie obi slúži skôr pre ich motiváciu. Aikido využíva aj zbrane pre výuku odzbrojenia.
Taebo
Bojový cvičebný systém vznikol v USA v 70. rokoch 20. storočia. Využíva prvky bojových umení z kickboxu, boxu, taekwonda či karate a pomôže vám rýchlo získať fyzičku, zhodiť nadbytočné kilá, a navyše, sa pritom vynikajúco odreagujete.
Kickbox
Ide o bojové umenie, ktoré kombinuje box a karate. Bojuje sa v tesnej blízkosti, ale využívajú sa aj tvrdé kopy a údery na dlhšie vzdialenosti. Ak Vám tie kopy chýbajú, skúste Kickbox. Ako hovorí názov, je to v podstate Box spojený s kopmi.
Thajský box (Muay Thai)
Ide o pomerne drsné, výrazne kontaktné bojové umenie, ktoré využíva údery lakťov a kolien. Na ženy býva zameraná odľahčená verzia kondičného thajského boxu, nekontaktného športu, ktorý kombinuje údery a kopy s cieľom posilniť telo a zbaviť sa podkožného tuku.
Thajský box má pôvod vo vojenskom výcviku, ktorý thajská armáda vykonáva už niekoľko storočí, pretože tento bojový štýl vznikol vo vojnách v boji muža proti mužovi. Amatérske zápasy v Muay Thai prebiehajú na 3 kolá po 2 minúty. Profesionálne zápasy v prebiehajú na 5 kôl po 2 minúty alebo 5 kôl po 3 minúty.
Muay Thai vznikol v juhovýchodnej Ázii niekde v oblasti súčasného Thajska, Myanmaru, Laosu a Kambodže. Muai Thai má niekoľko lokálnych názvov. V Myanmare (bývalá Barma) sa mu hovorí Lehtwei, v Myanmare Muai Boran. Prvé zmienky sú zo 7. storočia. Presné obdobie vzniku však nie je známe. Vie sa len to, že bol základnou formou boja z blízka vtedajších thajských vojakov. Bežný ľudia si všimli jeho účinnosti, takže sa zakrátko jeho techniky dostali i mimo armádu, ako forma sebaobrany. Obdobie Ayutthaya (14.-18. storočie) sa považuje za zlatú éru Muai Thai. Skúsený bojovníci Thajboxu boli stavebným kameňom vojenského rozmachu Thajska (obdobne i v období starovekého kráľovstva Angkor). V bežnej spoločnosti požívali veľkú úctu. Muai thai bol jedným zo základov vzdelania šľachty, vrátane kráľovskej rodiny. Muay thai sa právom prezýva umenie ôsmich končatín. Využíva kombináciu úderov, kopov, pák, klinču (spôsob držania protivníka) a podmetov. V boji využíva päste, lakte, kolená, holenú kosť i priehlavok. Technikami sa v boji premiešaval s inými bojovými umenia z oblasti, napríklad Krabi-krabong. Wai Khru je tradičný rituál pred zápasmi. Ide o prejav úcty k učiteľovi, predkom a Thajboxu ako takému. Má formu plynulých pohybov sprevádzaných tradičnou thajskou hudbou.
Rovnako ako iné bojové umenia, sa z Muai Thai stal i komerčný bojový šport. Vzniklo niekoľko medzinárodných federácií a s nimi i štandardizácia pravidiel. Zápas sa koná v ringu obklopenom lanami. Zápasníci majú oblečené krátke šortky so širším strihom. Ochrannu tvoria rukavice podobné boxerským, len s rozdielnym strihom, chrániče chrupu a bandáže.
Tai Chi
Bezkontaktné, pomaly cvičené bojové umenie, ktoré sa sústredí na meditatívne dýchanie, ktoré kombinuje s pohybmi z kung-fu. Tai Chi nie je až tak fyzicky náročné a môže ho cvičiť ktokoľvek, bez ohľadu na vek či fyzickú kondíciu.
MMA (Mixed Martial Arts)
Veľmi populárne sú zmiešané bojové umenia, ktoré spájajú techniky rôznych bojových umení. Zahrňuje údery a kopy, páky a chvaty, bojuje sa v stoji i na zemi, v klietke v tvare oktagonu a zápas trvá väčšinou 3 kolá po 5 minútach. Tu je dôležitá výborná fyzická kondícia, ale i všestrannosť bojovníkov. História MMA nie je tak dlhá. Umenie vzniklo na konci 20. storočia. V prípade, že nad MMA premýšľate, máte doslova dvere otvorené. V porovnaní s boxom je MMA o niečo viac agresívnejšie. Netreba ani zabúdať na to, že bojovníci nemajú klasické boxerské rukavice.
Krav Maga
Izraelský bojový systém na boj zblízka je považovaný za najúčinnejší sebaobranný systém na svete. Využívajú ho armády po celom svete. Nemá pravidlá a pri tréningu sa naučíte, ako bojovať o holý život. Využíva útok na slabé miesta, ako sú oči, rozkrok, krk a ďalšie fyzické slabiny. Naučí vás, ako sa holými rukami ubrániť útočníkovi s nožom, tyčou, aj pištoľou. Cieľom je prežiť. V prípade že vašou prioritou je sebaobrana a chcete sa naučiť ubrániť na ulici, najlepšia pre vás bude izraelská Krav Maga alebo ruská Systema. Tieto bojové systémy môžete veľmi dobre využiť aj keď pracujete ako policajt, vojak alebo v nejakej špeciálnej zásahovej jednotke. Je tam dovolené takmer všetko - útoky na rozkrok, krk, kolená, lakte a podobne. Na ulici totiž nedostanete trestný bod, ale môže vám ísť aj o život. Krav maga je umenie založené v roku 1910 v Budapešti. V rámci učenia sa pripravte na rôzne chmaty a blokovania. Na rozdiel od všetkých ostatných spomínaných umení, Krav maga je skôr praktická.
Capoeira
Patrí medzi najnezvyčajnejšie bojové umenia. Zahŕňa nielen boj ale i kultúrny a umelecký aspekt. Ak dávate prednosť ninjom, tak vedzte, že ich umenie sa nazýva Ninjutsu. V dnešnej dobe už síce ťažko nájdete školu s originálnym umením ninjov, možno tak niekde v Japonsku. V Európe a v Amerike narazíte maximálne tak na Bujinkan, ktorý založil posledný žijúci potomok skutočných ninjov Dr. Masaaki Hatsumi. Bujinkan je však zmes ninjovských a samurajských škôl, takže sa nedá hovoriť o Ninjutsu v pravom zmysle slova. Ninjutsu však nie je len bojové umenie, je to doslova životný štýl. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je napríklad aj prežitie v prírode. Ak máte radi hudbu a tanec a zároveň aj bojové umenia? A čo tak všetko v jednom? Capoeira je asi fyzicky najviac náročná, obsahuje mnohé akrobatické prvky ako premety, stojky na rukách, saltá a podobne. Hýbete sa v rytme podľa hudby, je to taká zmes tanca a hudby.
V boji prevažuje práca nôh a bokov, pred priamymi údermi. Narozdiel od Karate či Taekwonda bojovníci nepoužívajú statickejšie postoje ale sú v neustálom pohybe. Na dôvod, prečo je Capoeira tak drasticky odlišná, sa musíme pozrieť 5 storočí do minulosti, konkrétne do začiatku obchodu s otrokmi z východného pobrežia Afriky do Brazílie. Otroci mali pod hrozbou trestu smrti zakázané cvičiť boj. Mali však v obmedzenej miere dovolené svoje kultúrne obrady. Afričania z oblastí subsaharskej Afriky a pobrežia, majú jedno špecifikum. Akúkoľvek udalosť sprevádza spev, tanec a hudba. V snahe oslobodiť sa voči otrokárom, preto zamaskovali bojové techniky do svojich obradov. To, čo sa majitelom plantáži zdalo ako tanec či obrad napodobňujúci zvieratá, boli v skutočnosti nácviky kopov a zápasenia. Chýbal často fyzický kontakt. V piesňach sprevádzajúcich jogos (duel dvoch zápasníkov) odovzdávali ďalej príbehy bojovníkov, život v Afrike či každodenné trápenie v reťaziach pod bičom portugalských a arabských otrokárov. V Capoeire nie je veľa úderových techník s rukami. Otroci mali často ruky spútané.
Manuel Dos Reis Machado (1899-1974) bol brazílsky majster (mestre) Capoeiry a zakladateľ štýlu regional. Mestre Bimba otvoril prvú oficiálnu školu Capoeiry. Zároveň vytvoril učebné techniky, súbor cvikov a významne sa podieľal na tom, že Capoeira odišla z dovtedajšej ilegality a nebola už chápaná len ako umenie používané gangmi a nižšou spoločenskou triedou. Capoeira má niekoľko štýlov. Samotnému duelu sa vraví jogos (hra). Rozlišujú sa tempom, zameraním či akrobaciou. Angola je pomalšia a hrá sa v nízkych výškach pri zemi. Sao bento je pre zmenu rýchle a obsahuje veľké množstvo akrobacii. Basulo sa zas orientuje na zápasenie, strhnutia a oblúkové údery.
Capoeira rozvíja obratnosť, kardio, flexibilitu, reflexi, vybušnosť i funkčnú silu. Okrem fyzickej stránky učí i sebarozvoju, práci v komunite a vzájomnému rešpektu. Netreba opomenúť i kultúrnu časť, keďže súčasťou je i hra na hudobné nástroje, spev piesní v portugalčine či učenie sa o brazílskej a africkej kultúre a histórii. Je skvelým začiatkom pre deti a často sa využíva i ako doplnok k iným športom pre rozvoj flexibility, obratnosti a odhadu vzdialenosti. V súčasnosti existujú desiatky federácii zastrešujúce milióny cvičencov po celom svete, napríklad Abadá, Oxumare či Vem Camará. Základný úbor tvoria len voľné pružné nohavice a opasok z lana (corda). U žien samozrejme i tričko alebo tielko. Cvičí sa naboso. Farba cordy odlišuje jednotlivé technické stupne a odkazuje na bežné oblečenie capoeiristov v minulosti. Joga (fon. žoga) sa hraje v kruhu zvanom roda, po ktorého obvode stoja ostatní cvičenci a prístojace publikum. Capoeiristi bojujúci v strede kruhu začínajú pred hudobníkmi a priebežne vždy jedného vystrieda capoeirista z okraja kruhu. Musia reagovať nielen na rýchlosť tempa, akou hudobníci hrajú ale i na okolie, aby pri akrobacii a kopoch v plnej rýchlosti netrafili okolo stojacich. Základné hudobné nástroje tvoria berimbao (má formu luku s kovovou strunou, kde ozvučnicu tvorí vydlabaná tekvica - calabaza) a vysoký bubon - atabaque.
#