Futbal prešiel v posledných desaťročiach výraznými zmenami a otázka, ako zlepšovať herné zručnosti futbalistov, je kľúčová pre budúcnosť tohto športu. Inovácie založené na moderných poznatkoch športovej vedy a medicíny priamo súvisia so zvyšovaním tempa hry, procesmi rozhodovania, kreativitou a celkovou úrovňou herného výkonu.
Úloha trénera a jeho kvality
Vykonávanie trénerského povolania zahŕňa okrem sociálno-psychologického aspektu aj atribúty týkajúce sa odbornej erudície, schopností a zručností. Kvalita trénera je definovaná jeho vedomosťami, schopnosťami a zručnosťami v procese riadenia tréningu a zápasu. Každý tréner sa snaží dosiahnuť vysokú výkonnosť jednotlivých hráčov a celého družstva. Znalosť korelácie medzi herným výkonom a tréningom je preto najcennejším typom trénerských vedomostí. Vedieť, prečo a v akých súvislostiach trénovať, si vyžaduje herné videnie a cit pre pochopenie herných zákonitostí. Prax je základným zdrojom týchto vedomostí. Pochopenie funkcie komplexnosti herného výkonu je bez praktických skúseností veľmi ťažké. Na dosiahnutie tohto cieľa a premyslenie dôsledkov tréningu je potrebné spoznať, kde, kedy, prečo, ako a čo, a za akých okolností a podmienok v príprave a zápase funguje. Miera profesionality je podmienená hráčskou a trénerskou skúsenosťou. Výsledkom profesionality v súčinnosti s komplexným nazeraním na tréningový proces vo futbale je originalita a kvalita trénerskej práce.
Moderný prístup k tréningu: Komplexné metódy
Moderný alternatívny prístup k tréningu vo futbale, ktorý využíva komplexné metódy, tzv. „cross training“, poukazuje na jednotu herného tréningu, tréningu techniky, tréningu kondície a fitnes v závislosti od samotného zápasu. Súlad herného a pohybového rozvoja vyvoláva postupné fyzické a herné dotváranie hráča. Systém tréningu sa riadi znalosťami, ktoré z dlhodobého, krátkodobého i aktuálneho hľadiska priraďujú tréningu vyššiu mieru efektívnosti, racionality a variability. Funkčné, energetické a metabolické zmeny v organizme hráča futbalu podporujeme a vykonávame na báze zvyšovania adaptácie na futbalový zápas komplexnými metódami. Všetky cvičenia svojim obsahom a podobnosťou vychádzajú z reálneho herného podnetu.
Kondícia je podriadená hre! Cieľom je prehodnotiť kondičnú prípravu na základe nových poznatkov a požiadaviek samotnej hry. Preto sa už nehovorí len o izolovanej kondičnej príprave, ktorá kladie vysoké požiadavky na funkčné systémy organizmu a energetické zdroje, ale zvýrazňujú sa pojmy ako pohybová príprava, zdravie a životospráva, telesná zdatnosť, schopnosť podávať maximálne výkony, byť vo forme a byť dobre pripravený, čo v angloamerickom ponímaní vystihuje pojem „fitness training“ (fitnes tréning). Z tohto dôvodu si pojem „fitnes“ získava svoje opodstatnenie aj v súčasnej futbalovej terminológii a praxi.
Energetické systémy a ich význam vo futbale
Základné požiadavky maximálneho herného výkonu vychádzajú z fixných a jasne dokázateľných štatistických zistení, kde profesionálni hráči na vysokej úrovni vykonajú počas stretnutia v priemere každých 30 až 90 sekúnd 1-4 sekundové behy vo vysokej až maximálnej rýchlosti (17-30 km/h). Dôležitým faktorom je, že tieto behy vysokej až maximálnej intenzity sa striedajú s intervalmi behu v stredných rýchlostiach (13-16 km/h) trvajúcimi zvyčajne 3-6 sekúnd a ďalej s intervalmi činnosti nižšej intenzity - stoj, chôdza, poklus a behy v nižších rýchlostiach trvajúcimi zvyčajne okolo 10 sekúnd.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca Crossfit tréningom
Počas futbalového zápasu sú dôležité všetky tri energetické systémy:
- Aeróbny systém pre činnosti nízkej intenzity.
- Anaeróbna glykolíza pre činnosti strednej intenzity (produkuje laktát).
- ATP-CP systém pre činnosti vysokej intenzity.
Preto vo futbale hovoríme o intermitentnom (striedavom) pohybovom zaťažení hráča. Špecifikom futbalu je, že tempo hry, hlavne v profesionálnom futbale, dostáva hráča do nerovnovážneho metabolického stavu. Dôvodom sú pomerne časté činnosti vysokej intenzity, pri ktorých dochádza k veľkému zapájaniu anaeróbnych procesov. Z fyziologického hľadiska je to hlavne proces dostatočnej resyntézy (znovuobnovenia) makroergických fosfátov - adenozintrifosfátu (ATP) a creatínfosfátu (CP). Makroergické fosfáty sú kľúčovým zdrojom energie pre svalový výkon maximálnej intenzity, pokiaľ nie je dlhší ako 5 sekúnd.
Na základe zistení športovej vedy vieme, že koncentrácia CP sa v svaloch počas stretnutia neustále mení v rozsahu 50-90 % pokojovej hodnoty, realizované zvyčajne v podmienkach neúplného zotavenia. Toto neúplné metabolické zotavenie svalov v stretnutí, ktoré je dôsledkom častých intenzívnych činností, spôsobuje výrazné zapojenie anaeróbno-glykolitického (laktátového) metabolizmu. Hráč obrazne povedané „jazdí na laktát“ (LA). Tento fakt dokazujú merania koncentrácie laktátu v krvi (LA) u hráčov v priebehu stretnutia, kde sa hodnoty pohybujú v pásme 4 - 12 mmol.l-1, v ojedinelých prípadoch aj 15 mmol.l-1. Švédske štúdie (Ekblom, 1986) robené na švédskych hráčoch futbalu, ukázali, že s vyššou úrovňou súťaží dochádza k vyššiemu zapojeniu anaeróbneho alaktátovo-laktátového metabolizmu.
Všetky zistenia dokazujú a naznačujú, že okrem aeróbnej kapacity je veľmi dôležitým faktorom výkonnosti vo futbale aj anaeróbna kapacita. Zvýšením anaeróbnej kapacity zvyšujeme predpoklad na rýchle prepínanie v hre a hlavne intenzifikujeme pohybové činnosti počas celého stretnutia. Hráči s vyššou úrovňou anaeróbnej kapacity majú výhodnejšie funkčné predpoklady pre intermitentné (striedavé) zápasové zaťaženie vysokej intenzity!
Aeróbny systém je veľmi dôležitý pre futbal nielen z pohľadu prekonania globálnej vzdialenosti (okolo 8 - 12 km v zápase), ale hlavne pre schopnosť rýchleho zotavenia po intenzívnej činnosti. VO2 max. je jeden z najlepších ukazovateľov aeróbnej vytrvalosti. Vyjadruje maximálne využitie kyslíku, uvádza množstvo kyslíku spotrebovaného v mililitroch na kilogram telesnej hmotnosti za jednu minútu. Čím vyššie číslo, tým viac kyslíku sa dostáva do pracujúcich svalov a tým rýchlejšie a dlhšie dokážeme vykonávať určitú pohybovú aktivitu. Smaros (1980) zistil súvislosť VO2 max. s počtom šprintov v samotnom zápase. Primeraná úroveň VO2 max. futbalistu súvisí s množstvom intenzívnych činností. Aeróbna výkonnosť futbalistov je charakterizovaná aeróbnou kapacitou a maximálnym aeróbnym výkonom. Maximálny aeróbny výkon vyjadruje pritom maximálne možnú intenzitu produkcie energie aeróbnym metabolizmom. Jeho ukazovateľom je maximálna spotreba kyslíka VO2 max.
Prečítajte si tiež: Všetko o Diname Moskva
Dôležité pre efektívny tréningový proces vo futbale je zistenie športových odborníkov, že aj napriek zvýšenému tempu hry a jej intenzifikácii v posledných 30 rokoch sa aeróbna výkonnosť hráčov v profi futbale hodnotená VO2 max. nemení. Tieto zistenia podporujú teóriu, že futbal si vyžaduje určitú, ale nie čo najvyššiu úroveň aeróbnej výkonnosti. Významnejším faktorom výkonnosti je pohybová rýchlosť a explozívna sila. Požiadavky na úroveň VO2 max sú logicky dané aj postom hráča a systémom hry. V súčasnom futbale sú vyššie nároky na VO2 max kladené okrem krajných stredových hráčov aj na krajných obrancov a v poslednom období aj na stredového hráča, tzv. medzišestnástkový univerzál (napríklad Maicon - Bra., S. Ramos - Špa., Van Bronkhorst - Hol.), ktorý plní úlohy defenzívneho štítu, no zároveň sa výrazne zapája aj do ofenzívy útočenia družstva. V systéme hry je charakteristickým prvkom po nedávnych MS v Juhoafrickej republike časté a rýchle prepínanie v hre a rýchly prechod do prečíslenia. Pre vrcholový futbal je minimálne požadovaná hodnota VO2 max = 60 ml.min.-1kg-1, pričom hodnoty VO2 max nad 65ml.min-1kg-1 už nepredstavujú takú výraznú strategickú výhodu pre herný výkon hráča vzhľadom k jeho intermitentnému charakteru. Intermitentná zápasová záťaž požaduje rozvoj všetkých troch energetických systémov komplexne.
Moderné metódy rozvoja pohybových schopností
Mnohí tréneri jednotlivé energo systémy rozvíjajú oddelene a často bez akýchkoľvek herných stimulov, pričom sa často archaicky a nelogicky upínajú na metódy rozvoja aeróbnej kapacity stimulujúce srdcovo-cievny systém prostredníctvom monotónnych, celostných metód neprerušovaného zaťaženia. Modernizácia a intenzifikácia tréningového procesu však priniesla efektívnejšiu metodológiu rozvoja pohybových schopností. Anaeróbny intervalový tréning totiž efektívnejšie a účelnejšie stimuluje vytrvalostné schopnosti pracujúcich svalov na základe opakovaných a presne cielených pohybových činností (vzorcov) dynamicko-silového charakteru.
Nové poznatky o funkcii laktátu
Nové hypotézy na tvorbu a funkciu laktátu počas zaťaženia sú determinované názormi amerických športových vedcov z oblasti fyziológie a metabolizmu ľudského tela. "Najlepší svetoví športovci zvýšili svoju výkonnosť intervalovými metódami tréningu. Intenzívne cvičenie generuje veľké zaťaženie na laktát, a telo sa prispôsobí vybudovaním mitochondrií, ktoré kyselinu mliečnu vedia rýchlo zúžitkovať ako zdroj energie. Ak laktát využívame [ako zdroj energie], nie ho hromadíme." (George A. Brooks, UC Berkeley profesor integračnej biológie).
Väčšinou prevládajú názory, že kyselina mliečna a následne aj jej produkt laktát je niečo zlé, čo zabraňuje dosahovať vysokú výkonnosť. Inovačné hypotézy tvrdia niečo iné, a to, že určitý stupeň produkcie kyseliny mliečnej, laktátu je v podstate pre organizmus prospešný. Cieľom tréningu preto nie je zabránenie tvorby kyseliny mliečnej, ale správnym tréningom dosiahnuť jej efektívnejšie spaľovanie. Vedci zistili, že aeróbny a anaeróbny systém funguje paralelne, súbežne a kyselina mliečna nie je nepriateľom pre aeróbny metabolizmus. Dr. Brooks na základe dlhoročných výskumov došiel k záveru, že kyselina mliečna je dôležitým zdrojom energie - a neskôr mu to následné výskumy potvrdili. Kyselina mliečna je používaná ako palivo v mitochondriách, energetických závodoch vo svalových bunkách. Aeróbny a anaeróbny metabolizmus je tak prevádzkovaný bok po boku v každej mitochondrii. George Brooks opisuje dynamickú výrobu a použitie kyseliny mliečnej v metabolizme v jeho „Laktát Shuttle“ teórii. Táto teória skúma ústrednú úlohu kyseliny mliečnej v metabolizme sacharidov a jej význam ako paliva, kde hlavne mozog, srdce a dýchacie svaly preferujú laktát ako palivo pri fyzickej námahe, čo hrá významnú úlohu vo futbalovom stretnutí.
Tréningom musíme zvyšovať kapacitu (buffering) pre efektívnu premenu laktátu na energiu. Produkcia laktátu je vlastne dôsledkom bunkovej acidózy (zakyslenia) a nie jej príčinou. Produkcia laktátu v skutočnosti spomaľuje acidózu, laktát je dočasný neutralizátor zvýšenej kumulácie iónov vodíka, ktoré spôsobujú acidózu počas intenzívnej svalovej práce. Meranie laktátu je vynikajúcim nepriamym znamením metabolického stavu buniek. Problémom tréningu vysokej intenzity je však neúmerné hromadenie kyseliny mliečnej, alebo ináč povedané, nízka miera kapacity pre použitie kyseliny mliečnej ako paliva pre pracujúce svaly. Príliš veľká koncentrácia kyseliny mliečnej v svalovom tkanive je pre hráča zlá, lebo kyselina mliečna je silná organická kyselina a jej hromadenie môže spôsobiť úzkosť a neželanú únavu. schopnosť vyrovnávať (neutralizovať) chemickými mechanizmami zvyšujúce sa zakyslenie (acidózu) vo svaloch v dôsledku zvýšeného zapojenia anaeróbnej glykolízi.
Prečítajte si tiež: Malý futbal: rozostavenie a taktika
Aby nenastalo pretrénovanie, americkí športoví odborníci odporúčajú kombinácie tréningu vysokej intenzity (HIIT-L) a tréningu aeróbnej vytrvalosti, čím zlepšujeme schopnosť využívať kyselinu mliečnu ako palivo pri fyzickej námahe a zotavovaní. Obe formy tréningu zvyšujú a zlepšujú mitochondriálnu činnosť v svalových bunkách a tréner sa musí podľa daných okolností a potrieb rozhodnúť pre najlepšiu kombináciu tréningu vysokej intenzity a vytrvalostného zaťaženia nižšej intenzity. Treba však brať do úvahy nové, inovatívne myšlienky pre samotný tréning, a to, že kyselina mliečna aj laktát (solný produkt kyseliny mliečnej) nie sú jed, ale palivo. Každý organizmus je iný a jedinečný a preto si tréning na zvýšenie adaptácie na intenzívne zaťaženie vyžaduje okrem diagnostických metód aj určitý inštinkt a hlavne lepšie chápanie potrieb organizmu jednotlivých hráčov. Takže tieto fakty a nové hypotézy o kyseline mliečnej forsírujú odporúčanie, aby sa vo väčšej miere do futbalového tréningu cielene zaraďovali cvičenia smerujúce k udržateľnej úrovni anaeróbnej glykolízy. Je to jediná možnosť, pretože futbalový zápas je príliš dlhý, aby využíval kapacitu ATP-CP systému, a zároveň príliš náročný, aby využil len výhody aeróbneho metabolizmu.
Pre potreby futbalovej hry, kde hlavné determinanty sú dané krátkodobými výbušnými činnosťami s loptou a bez lopty, je následne dôležité zaraďovať častejšie okrem anaeróbneho - laktátového tréningu aj efektívny krátkodobý, ale intenzívny anaeróbny alaktátový tréning. Krátkodobé anaeróbne zaťaženie nepovažujeme za šprintérsky tréning, ten vyzerá úplne ináč. V anaeróbno-alaktátovom tréningu ide o efektívnu aktiváciu FOG a FG svalových vlákien, o aktiváciu enzýmov a chemických reakcií spojených s rýchlym anaeróbnym (alaktátovým) uvoľňovaním energie z ATP - CP a s rýchlou následnou aeróbnou (oxidatívnou) resyntézou. V rýchlych svalových vláknach (FOG a FG), aktivovaných vhodným pohybovým zaťažením, vyvolávame požadované funkčné, štrukturálne a metabolické zmeny a vytvárame predpoklady pre výbušný krátkodobý pohyb vysokej intenzity (HIIT). Zvyšujeme výstupnú silu príslušnej svalovej partie, skvalitňujeme intro a intrasvalovú koordináciu a zvyšujeme globálnu rýchlosť svalových kontrakcií. Vplyvom krátkodobého zaťaženia vysokej intenzity dochádza postupne ku kumulatívnemu efektu v podobe zvýšenej kapacity ATP - CP. Tréning vysokej intenzity (HIIT-A) do 20 sekúnd (niektorí autori udávajú až do 30 sekúnd) vedie k väčšiemu vyčerpaniu koncentrácie CP. V intervale relatívneho zotavenia však dochádza u trénovaných hráčov väčšinou za 30 - 40 sekúnd k 50 % obnove a približne do 2 až 4 minút k znovuobnoveniu CP z 90 %. Podobne rýchlo sa obnovuje aj obsah ATP. Krátkodobé rýchlostné zaťaženie ovplyvňuje rýchlosť resyntézy ATP-CP, čo je možné považovať za hlavný kumulatívny efekt tohto typu tréningu. Tréning vysokej intenzity môžeme zaraďovať podľa okolností 1 - 3x v týždennom tréningovom cykle po celý tréningový rok, nechápme takto koncipovaný tréning len ako úzko sezónnu záležitosť prípravného obdobia.
Vo futbale ako špecifickom športe s vysokým podielom intermitentného zaťaženia je problém kvalifikácie alaktátového zaťaženia vysokej intenzity hlavne v intenzívnych činnostiach s loptou. Preto sa často jedná o intenzitu submaximálnu až strednú, pričom subjektívne sa môže zdať prevedenie takýchto činností z hľadiska pohybových stimulov ako prevedenie maximálnou intenzitou. Tréner musí vedieť postihnúť správnosť alaktátového metabolizmu, čo býva v praxi najväčším nedostatkom. Ak alaktátový metabolizmus nie je zaraďovaný do tréningového procesu, hráči sú ochudobňovaní o možnosť adaptácie na krátkodobé intenzívne a výbušné výkony. Nové technológie do rozvoja a kultivácie anaeróbnej kapacity využívajú sofistikované spôsoby a hlavne moderné pomôcky, ktoré ešte kvalitne…
E-kniha o fitnes tréningu vo futbale
Publikácia sa opiera o klasické aj najnovšie poznatky z oblasti futbalového tréningu, fyziológie, anatómie, zdravovedy a životosprávy. Každé cvičenie, každá pohybová činnosť, každá minúta dňa, smeruje k zvýšeniu výkonnosti hráča, aby bol vo forme, aby fyzicky zvládal celý zápas, aby sa stále zlepšoval, aby bol FIT a v pohode. Stručne by som to charakterizoval vetou: „Kondícia je podriadená hre a futbalom trénujeme kondíciu.“ Z pohľadu fyzickej prípravy vo futbale by sa malo vychádzať z pohybovej charakteristiky hráča v zápase. Preto sa vždy snažím tréningovým procesom progresívne reagovať na pohybové a herné požiadavky. Tréning je vlastne príprava na zápas! Ak vylepším jednotlivých hráčov, tak zvýšim kvalitu celého družstva! E-kniha je preto flexibilnejšie použiteľná aj počas tréningu. Je to niečo nové pre futbalových trénerov. E-kniha je koncipovaná pre širšiu trénerskú komunitu, sú tam poznatky ako pre trénerov mládeže, tak aj dospelých. E-kniha je zameraná na fitnes tréning, konkrétne na kondičné schopnosti s dôrazom na funkčný tréningový proces. Kde funkčnosť chápem ako správnosť prevedenia, aktiváciu správnych svalových skupín, správnosť (kvalitu) vybraných cvičení. Funkčným tréningom vo futbale posilňujeme základné pohybové vzorce, ktoré majú priniesť klady do futbalovej činnosti - výkonnosti hráča. Všetko však v kontexte herného nazerania, preto v e-knihe sú v grafickej podobe zobrazené aj herné cvičenia a prípravné hry podnecujúce kondíciu špecificky - futbalovo. Publikácia rieši hlavne základné kondičné schopnosti a to rýchlosť, silu a vytrvalosť. Z pohľadu silových schopností sa zameriavam viac na objasnenie problematiky vnútornej sily, hlbokého stabilizačného systému, tzv. „core“ tréning, kde vidím určité nedostatky. Ďalej e-kniha oboznamuje trénerov so základmi tréningu mládeže, objasňuje základy fyziológie, či správnej regenerácie a životosprávy.
V prvom rade som vychádzal z vlastnej dlhoročnej praxe, kde som prešiel všetkými vekovými kategóriami od prípravky cez žiakov a dorast až po najvyššiu seniorskú slovenskú súťaž. Za ďalšie je to množstvo naštudovaných materiálov, mnoho prečítaných kníh zaoberajúcich sa tematikou fitnes a celkovo fyzickou prípravou, fyziológiou, anatómiou, životosprávou, stravovaním či mentálnym rozvojom. Teoretické vedomosti som čerpal aj zo zahraničných materiálov, hlavne od amerických fitnes odborníkov. Všetko dohromady potom vytvorilo pomerne široký teoretický základ nielen pre prax, ale v mojom prípade aj pre podelenie sa o poznatky s inými trénermi formou e-knihy. V nemalej miere mi pomohli aj stovky hodín strávených individuálnym tréningom s rôznymi športovcami. Konkrétne som využil hlavne osobné poznatky maséra Maja Prelovského pôsobiaceho pri seniorskej reprezentácii Slovenska bojujúcej o postup na ME, či športového lekára Ernesta Cabana.
Čo, ako a prečo trénovať?
Naši tréneri sú väčšinou veľmi kvalitní a tréningový proces majú na požadovanej úrovni, no pracujú v obmedzujúcom, málo podnetnom prostredí, čo sa týka akčného prenosu nových poznatkov do praxe. Veľký problém trénerov je finančné poddimenzovanie podmienok pre kvalitnú prácu hlavne u mládeže. Futbal, ako aj spoločnosť sa dynamizujú a z tohto dôvodu treba nové trendy dostávať čo najviac medzi všetkých trénerov. Tréneri, hlavne tí mladší, majú hlad po vzdelaní, čo je základ pre prax. Preto je dôležité futbal neustále propagovať, otvorene diskutovať a hlavne oboznamovať trénerov s overenými, ale aj novými metódami a formami práce, čo je zmyslom publikácie. „Čo, ako a prečo trénovať?“ je základnou otázkou, ktorú si musí každý tréner položiť, aby tréningový proces nebol formálny a hlavne postavený na náhode! Jedine kvalitní tréneri s vedomosťami primeranými požiadavkám doby môžu futbal posúvať ďalej. Každá odpoveď na túto otázku bude zavádzajúca, pokiaľ nebude podložená konkrétnym výstupom, čiže diagnostikou a testovaním! Ja môžem za seba a za hráčov, ktorých som trénoval, povedať, že tento typ tréningu ich posunul do progresu. No jedná sa o hráčov, ktorí pochopili celkovú filozofiu funkčného fitnes tréningu a postupom času sa prepracovali na vyšší level. Mnohí sa aj „predali“ do kvalitnejších klubov, či kvalitnejších súťaží (viď. E. Sabo, J. Vlasko). Nejedná sa však len o samotný tréning, ale hlavne o nastavenie myslenia, je to aj o správnej životospráve, o kvalitnej strave či individuálnej práci na sebe. Samotný tréning je len časť, dôležité je, čo hráč robí medzi tréningami, ako spí, ako regeneruje, čo do seba „sype“, čiže ako sa stravuje, aby mal dostatok energie nielen na tréning, ale hlavne na zápas. Skúste naplniť namiesto benzínu do nádrže auta piesok a hneď zistíte že to je zle! To isté platí pre hráčov, ak tankujú do seba nezmysly, tak zrazu na zápase nemajú energiu, nevládzu a nevedia využiť svoj herný potenciál naplno! To všetko vytvára výkonnosť. Nevidel by som problém v metodike, základné princípy sú nastavené správne, tréningové metódy, či jednotlivé cvičenia sú totožné a podobné s tými v zahraničí, či s tými čo sa prezentujú na školeniach SFZ. Skôr je problém v intenzifikácií a dôraze na funkčnosť, detailizáciu pohybových schopností, či herných zručností. Preto sa snažím s hráčmi pracovať viac skupinovo, či individuálne. Inej cesty niet, hlavne od mládeže sa viac zamerať pri tréningu na kvalitu ako kvantitu! Súvisí to aj s pohybovou kultúrou detí, no to sa stáva veľkým problémom. Väčšina detí má dnes rýchle a koordinované akurát prsty na klávesnici, no ich všestranné pohybové schopnosti sú žalostné a šport je pre nich demotivujúci! A to je potom pre trénerov veľký problém, nemajú hráčov a tým padá aj kvalita futbalu. Metodika je v podstate správna, no menia sa hlavne formy, postupy a prostriedky v tréningovom procese. Ako som spomenul, dôraz je kladený na efektívnu a postupnú dynamizáciu futbalu, čo si vyžaduje určité zmeny aj v tréningovom procese. Chce to nové prístupy, nové zameranie (fokus) na spôsoby a formy práce, využívajúc nové poznatky športovej vedy, moderné tréningové pomôcky, kvalitnejšie podmienky, moderné a vedecky prepracované programy efektívneho rozvoja fyzických schopností hráčov vo futbale. Regeneráciou sa zaoberá publikácia podrobnejšie.
Podpora ligovej súťaže a vízia trénera
V našej súťaži je to o nastavení tréningového procesu v jednotlivých kluboch, dôležitú úlohu tu zohráva vízia trénera a podmienky pre tréning. Keďže sme viac ako dva roky pracovali v určitom provizóriu, tak sme boli nútení ku kreativite v tréningu. Všetko zlé je na niečo dobré, mne to pomohlo hlavne v oblasti silovo-rýchlostných požiadaviek na hráčov zmeniť metódy a formy práce. Viac sa orientovať na posturálnu silu, jednoducho povedané, na vnútornú silu, ktorá je základom pre všetky pohyby. Boli sme nútení viac využívať voľné pomôcky, ako sú rôzne expandery, medicinbaly, aqua bagy a pod. Vypracovali sme individuálny systém rozvoja VO2 max. na základe vyšetrenia a vypočítania maximálnej aeróbnej rýchlosti (MAS) každého hráča, čo maximálne zefektívnilo tréningový proces a individualizáciu prípravy hráčov v oblasti rozvoja vytrvalosti. Z tohto dôvodu do tlačeného vydania pripravujem jednu kapitolu len o tejto, na Slovensku zatiaľ málo využívanej a rozpracovanej metóde.
Pre hráčov boli mnohé metódy nové, neobvyklé a spočiatku aj pomerne náročné. Z pohľadu fitnes ma uspokojuje hlavne to, keď hráč je dlhodobo bez zranenia, fyzicky aj psychicky sa cíti dobre a je progresívne nastavený na úspech! Teší ma aj to, keď hráč po určitom čase zistí, že náš tréningový proces je efektívny a posúva ho v jeho kariére na vyššiu úroveň. No najviac energie mi dodáva premena hráča v jeho nastavení mysle, v prístupe k sebe samému, k profesionalizácii vlastného života a tým väčšinou aj k jeho zásadnému posunu vo výkonnosti. Osobne mi je bližšia komunikácia s hráčmi, hráč musí sám chcieť sa zmeniť! Ak sa mi to podarí potom máme vyhrané, nerád, i keď niekedy to nejde, hráčov presviedčam príkazmi, zákazmi či agresívnym postojom. Mám rád pohodu, kreativitu a pozitívne motivujúcu atmosféru pri práci.