Futbal má v Senci dlhú a bohatú tradíciu, siahajúcu viac ako 105 rokov dozadu. MŠK Senec, založený v roku 2014, je pokračovateľom tejto tradície a nadväzuje na prácu predchádzajúcich klubov v meste.
Korene futbalu v Žiline (1908 - 1939)
Ešte predtým, ako sa pozrieme na históriu futbalu v Senci, presunieme sa do Žiliny, kde sa na konci roka 1908 zrodila myšlienka založiť telovýchovnú a športovú organizáciu. Pri kolíske Krúžku žilinských športovcov (ZsTK - Zsolnai testgyakorlók köre) stáli významné osobnosti ako Eduard Adamko, Emil Klein, Eduard Ďurčanský, Pavel Folkman, Jozef Menkyňa, Ernest Scheer a ďalší. Zakladajúca schôdza sa konala 20. júna 1909, s Júliusom Taffernerom ako predsedom.
Prvé futbalové tímy ZsTK boli zložené výhradne zo Žilinčanov. Po založení ďalších mužstiev v roku 1913 sa rozprúdil športový život a medzi tímami vznikla veľká rivalita o primát v meste. Po prvej svetovej vojne ožil futbalový oddiel pod novým menom ŠK Žilina. V roku 1925 získal štadión prvú tribúnu a žilinské obecenstvo húfne navštevovalo zápasy, aby sledovalo víťazstvá svojho tímu v Stredoslovenskej župe.
ŠK Žilina osemkrát v rade získal titul majstra Stredoslovenskej župy a v rokoch 1928 a 1929 dokonca dvakrát za sebou dobyl aj Slovensko. V roku 1928 porazil I. ČcŠK Bratislava a SC Ligeti Bratislava a stal sa po prvýkrát futbalovým majstrom Slovenska. Fanúšikovia oslavovali príchod mužstva vlakom a pochodovali s nimi cez Národnú ulicu. V roku 1929 Žilinčania zopakovali úspech aj za podpory troch stoviek fanúšikov priamo v Bratislave, kde jednoznačne zvíťazili nad SC Ligeti 5:0.
V 30. rokoch však nastal úpadok futbalu. Hoci ŠK Žilina získal titul majstra Stredoslovenskej župy, v kvalifikačných zápasoch o majstrovstvá Slovenska sa mu nedarilo presadiť. Striedavé výkony v divíznych bojoch viedli k tomu, že tím skončil raz tretí za Fiľakovom a Novými Zámkami a v ročníkoch 1936/37 a 1937/38 obsadil dvakrát 4. miesto.
Prečítajte si tiež: Peter Szabó a jeho hokej
V troch ročníkoch futbalovej divízie nastúpili v žilinskom drese títo hráči: Závodský, Pochaba, Ryšavý, Chloupek, Riedl, F. Beniač, Derkič, R. Beniač, A. Beniač, Molnár, Mečíř, L. Beniač, Rátz, Michl, R. Altus, Virgovič, Prudovič, Príboj, Pollák, Adamica, Lalinský, Pištek, Slávik, Dráb, Vyletel, P. Beniač, Bielek, Stárek. Mnohí z nich boli hráčmi reprezentačnej jedenástky Stredoslovenskej župy, ktorá v roku 1936 prehrala so Slaviou Praha 3:5 a v roku 1937 so Spartou Praha 0:9. Tesne pred vojnou, na jar 1939, nahradil majstrovskú súťaž futbalový turnaj o Slovenský pohár, v ktorom ŠK Žilina skončila na 3. mieste.
Obdobie vojny a povojnové roky (1940 - 1958)
V novozriadenej slovenskej futbalovej lige dosahovali žilinskí futbalisti striedavé úspechy. V prvom ročníku 1939/40 obsadili tretie miesto za ŠK Bratislava a AC Spartou Považská Bystrica. Jozef Bielek sa stal najlepším ligovým strelcom s 13 gólmi. Funkcionári ŠK už vtedy pripravovali stavbu nového viacúčelového štadióna. V roku 1941 bola hracia plocha v poriadku, vybudovaná bola atletická trať a podstatná časť tribúny. Krstom bol prípravný zápas s Považskou Bystricou 10. augusta 1941, v ktorom Žilina zvíťazila 3:0. V ročníku 1941/42 si omladený celok pripísal pozoruhodné výsledky a skončil tretí za ŠK Bratislava a FC Vrútky. Nasledujúca sezóna priniesla prepad v tabuľke až na samé dno, za čo mohla „hráčska kríza“, keď odišlo až 10 hráčov. Od vypadnutia Žilinu zachránil až neoprávnený štart hráča AC Svit, čo znamenalo kontumačné víťazstvo. Posledný vojnový ročník priniesol vyrovnanosť žilinských výkonov a konečné 6. miesto.
Vojnové obdobie charakterizoval aj futbalový turnaj o Považský pohár organizovaný ŠK Žilina. V dvoch ročníkoch triumfovali domáci futbalisti, v III. ročníku si prvenstvo odniesol celok OAP Bratislava. Po čiastočnom zahladení vojnových stôp sa futbalisti Žiliny usilovne pripravovali na kvalifikačný turnaj o postup do najvyššej ČSR ligy. V ňom sa stretli s AC Sparta Považská Bystrica, TTS Trenčín a ZTK Zvolen. Z prvého miesta zaslúžene postúpili žltozelení medzi československú elitu.
Premiérový ročník 1945/1946 štartoval domácou výhrou nad SK Slezská Ostrava 3:1. Prvý gól zaznamenal Vojtech Zachar. V prvej sezóne doplatili Žilinčania na menej skúseností, no existenciu I. ligy v predstihu zachránili. V nasledujúcej sezóne 1946/1947 dosiahli futbalisti ŠK Žilina jeden z dovtedajších najväčších úspechov, keď v 14-člennej celoštátnej súťaži obsadili tretie miesto hneď za letenskými oddielmi Slaviou a Spartou Praha.
Tretí ročník po oslobodení odštartovali Žilinčania na jeseň dobre, keď sa vyšplhali až na 2. miesto tabuľky, no postupne sa im prestalo dariť a napokon obsadili po jarnej časti 9. miesto. Od ročníka 1948 sa pripravovala reorganizácia súťaží, ktorá sa prejavila aj v I. lige. Na jeseň sa hralo jednokolovým systémom a v tomto období obsadili Žilinčania 5. miesto.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Ročník 1949 priniesol viacero noviniek, mužstvá začínajú hrať systémom jar - jeseň a Žilinčania nastupujú pod novým názvom Sokol Slovena Žilina. Práve v tomto ročníku zaznamenali pod Dubňom najväčšiu návštevu - 14 750 divákov proti NV Bratislava, vtedajšiemu víťazovi ligy. Žilinčania obsadili 7. priečku, po Bratislave boli druhým najlepším celkom zo Slovenska. V tejto sezóne získali dorastenci titul majstrov Žilinského kraja. Ročník 1950 priniesol pokles, keď sme medzi 14 mužstvami obsadili celkové 12. miesto a do posledných kôl sme bojovali o záchranu. O rok neskôr už zobral mužstvo tréner Alexander Bartosiewicz, ktorý je doteraz najdlhšie pôsobiacim trénerom na lavičke Žiliny. Pod Dubňom strávil nepretržite sedem sezón. Vo svojej premiérovej obsadil so žilinskou Slovenou 9. miesto. Ročník 1952 vyšiel zverencom trénera Bartosiewicza ešte lepšie, najmä vďaka dobrému úvodu sezóny, v ktorom obsadili konečné 7. miesto.
Reorganizácia v telovýchovnom hnutí priniesla v roku 1953 tvrdú skúšku, keď Žilina s novým názvom Iskra musela prepustiť svoje miesto v I. lige Iskre Gottwaldov. Žilinčania však dokázali svoju kvalitu a v jednokolovej celoštátnej súťaži si jednoznačne vybojovali postup a návrat k elite. Zaujímavosťou je fakt, že na súpiske bolo iba 13 hráčov. Vytrvalosťou a odhodlaním sa po jednoročnej, nútenej prestávke Žilina vrátila opäť do I. ligy, v ktorej reprezentovala slovenský futbal nepretržite od roku 1945. Ročník 1954 bol návratom medzi elitu, v ktorej sa súdržný žilinský kolektív aj bez zvučných mien pohyboval v strede tabuľky. Napokon obsadil ôsmu priečku z 12 tímov. Začiatok sezóny 1955 bol ako zo zlého sna. Roztrieštenosť telovýchovných jednôt, finančné problémy i zanedbanie výchovy a starostlivosti o mládež mali za následok predposledné miesto po prvej, jarnej časti. Obetaví funkcionári sa v letnej pauze rozhodli pre posily z ostatných tímov, ktoré mali udržať I. ligu v Žiline. Vrátil sa odchovanec Pažický, ďalej Ducký, Rovňan či Urbanič. Iskra sa nielenže zachránila, no prebojovala sa aj do finále Pohára SNP. V konečnej tabuľke obsadila 9. miesto. Obrat nastal aj pri mládeži, dorastenci získali titul majstra Žilinského kraja, na Slovensku obsadili druhé miesto za Lučencom. V roku 1956 sa zlúčili dve najväčšie telovýchovné jednoty v Žiline - Iskra a Dynamo, no paradoxne to však žilinskému futbalu nepomohlo. Ublížilo mu to zostupom, keď v poslednom kole mužstvo remizovalo so Spartakom Praha Sokolovo a muselo sa porúčať do II. ligy. Radosť tak robili v tejto sezóne hlavne dorastenci, ktorí triumfovali v žilinskom kraji, neskôr aj v Pohári SNP, kde porazili vo finále Partizánske 7:3. Ročník 1957/1958 a pôsobenie Dynama v II. lige poznačili znova veľmi nevyrovnané výkony, k čomu sa pri vypadnutí z I. ligy podpísali aj odchody niekoľkých hráčov. II. liga sa hrala sa na tzv. tretiny - jarnú a jesennú časť v roku 1957 a jarnú časť roka 1958. Najskôr začali hráči Žiliny katastrofálne, keď v I. jarnej tretine skončili až na 9. mieste so stratou 11 bodov. Následne prišlo k zmene trénera, keď legendárneho Alexandra Bartosiewicza, ktorý pôsobil na lavičke od roku 1951, vystriedal Maďar Béla Marosvári. Ten zapôsobil na hráčov pozitívne, keď sa ešte počas II. jesennej tretiny vyšvihli na prvé miesto. V nastolenom trende pokračovali aj v III. tretine a postúpili do I. ligy.
FC DAC 1904 Dunajská Streda
FC DAC 1904 Dunajská Streda vstúpil do futbalovej sezóny 2014/15 s novinkami a ambíciami. Klub zmenil názov z FK DAC 1904 Dunajská Streda na FC DAC 1904 Dunajská Streda a prešiel zmenou aj logo klubu. Majiteľ klubu Oszkár Világi vyjadril ambíciu hrať pekný futbal a umiestniť sa do šiesteho miesta. Prvoradým cieľom klubu je systematicky pracovať a budovať tím na dlhé obdobie, so zámerom hrať dobrý futbal. Klub plánuje budovať infraštruktúru, vrátane mládežníckeho centra v Malom Blahove a štadióna pre 12 000 divákov. Káder sa počas letnej prestávky výrazne nezmenil, pribudli mladí hráči Sabler a Tóth, odchovanci Senca, Černák z Trebišova a Kováč zo Slovana. Tréner Mikuláš Radványi zhodnotil letnú pauzu pozitívne a vyjadril ambíciu hrať útočný futbal. Rozpočet pre nasledujúci ročník bol predpokladaný vo výške do jedného milióna eur.
MŠK Senec: Nová éra futbalu v Senci (2014 - súčasnosť)
V roku 2014 vznikol MŠK Senec, klub, ktorý sa rýchlo stal najpočetnejším v meste s viac ako 350 aktívnymi hráčmi. V okrese Senec je MŠK Senec najväčším a najvýznamnejším klubom a ako jediný v bratislavskom kraji mimo hlavného mesta sa pýši štatútom ÚTM (útvar talentovanej mládeže), ktorý získal v roku 2023.
V mládežníckych kategóriách majú hráči možnosť porovnávať sa so súpermi v najvyššej slovenskej lige prípraviek a žiakov. Dorasty momentálne hrajú druhú najvyššiu súťaž. V mužskom futbale dosiahol MŠK Senec historický úspech postupom do TIPOS III. ligy. Zápasy mužov a mládeže sa hrajú na štadióne NTC Senec, na tréningový proces sa využíva aj ihrisko na SOŠ Kysuckej a ďalšie štadióny v okolitých dedinách - Veľký Grob a Hrubý Šúr.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Zemplín Michalovce: Cesta medzi elitou (2014 - 2024)
Po krvopotne vybojovanej záchrane nastali ťažké chvíle pre michalovský futbal aj počas letnej prestávky v roku 2014. Novým stopercentným vlastníkom klubu sa stalo mesto. Letnú prípravu začal s mužstvom športový riaditeľ Vladimír Rusnák, ktorého po niekoľkých dňoch nahradil Anton Šoltis s asistentom Ondrejom Dudom starším. Mužstvo vstúpilo do ligy dvoma bezgólovými remízami, ale prvé víťazstvo dosiahlo až v šiestom kole. Po reprezentačnej prestávke sa „šoltisovci“ rozbehli a jeseň zakončili na skvelom 6. mieste. Počas zimnej prípravy mužstvo opäť vycestovalo za teplom do Turecka. Zemplínčania v úvode jari tuho bojovali o postup do skupiny o titul, avšak v priamom súboji v 22. kole v Košiciach oň prišli v posledných sekundách. V spodnej šestke boli dlho jasným lídrom tabuľky, záchranárske problémy sa ich netýkali, no v predposlednom kole klesli na 9. priečku. Napokon v záverečnom kole nezaváhali na pôde už vypadávajúcej Banskej Bystrice a vrátili sa na čelo tabuľky o udržanie sa, vďaka čomu si zahrali play-off o postup do Konferenčnej ligy. V Dunajskej Strede viedli po góle Kyziridisa, ale napokon prehrali. V jubilejnej desiatej sezóne medzi elitou tak žlto-modrí obsadili 7. pozíciu so ziskom 40 bodov.
V sezóne 2022/2023 sa Zemplín Michalovce baráži v hodine dvanástej vyhli, ale v nasledujúcej sezóne už také šťastie nemali. Na lavičku zasadol Prešovčan Marek Petruš, ktorý si priviedol aj asistenta Erika Havrilu a trénera brankárov Branislava Benka. Doplnenie kádra nebolo postačujúce a po sérii prehier odvolalo vedenie klubu trénerský štáb na čele s Petrušom. Jeho nástupcom sa stal Peter Struhár z Martina. Ani po troch remízach víťazstvo stále neprichádzalo. Struhára nahradil český motivátor a záchranca František Straka. Strakova premiéra bola takmer víťazná, o dva body v Žiline však mužstvo prišlo v nadstavenom časti po góle z vymyslenej penalty. Následne to už žlto-modrým konečne vyšlo a v poslednom kole základnej časti dosiahli mimoriadne dôležité víťazstvo so Zlatými Moravcami. Hráči pobláznení Strakom potom neprehrali päť zápasov po sebe a dokonca sa dostali z barážovej pozície pred FC Košice. O všetkom sa teda rozhodovalo v záverečnom nadstavby vo východniarskom derby v Košiciach, kde Michalovciam stačil bod na záchranu. Zemplínčania však prehrali, obsadili 11. miesto a putovali do baráže, v ktorej narazili na Petržalku, druhý tím z druhej ligy. V úvodnom zápase podľahli na Tehelnom poli súperovi, ale doma vďaka Arevalovi vyhrali a vybojovali udržali sa v Niké lige.
V sezóne 2021/2022 sa Zemplín Michalovce chcel pobiť o miesto v hornej šestke a nemať starosti so záchranou. Začiatok mali sľubný, ale jesenná časť v podaní žlto-modrých pripomínala tú minuloročnú. Ich výsledky pripomínali húsenkovú dráhu, ale kalendárny rok zakončili na solídnom 8. mieste. Vydarená zimná príprava napĺňala Zemplínčanov optimizmom. Úvod jari sa však znovu nevydaril a tak si jediný východniarsky zástupca vo Fortuna lige opäť zahral iba v nadstavbovej skupine o udržanie sa. V nej si spočiatku počínal výborne, neprehral sedem zápasov v sérii a plával v pokojných vodách. Prišli však tri duely bez bodu a pred posledným súbojom so Zlatými Moravcami, v ktorom sa rozhodovalo o tom, kto poputuje do baráže, odvolalo vedenie klubu trénera Norberta Hrnčára a proti ViOnu viedol mužstvo športový riaditeľ Vladimír Rusnák. Ten svoju krátku misiu zvládol, nad Zlatými Moravcami vyhral a mužstvo si udržalo 10. miesto.
V sezóne 2020/2021 nastalo v kádri opäť mnoho zmien. Nový trénerský tandem v zložení Miroslav Nemec a Marek Ondrík musel do tímu zapracovať mnoho nových hráčov. Žlto-modrí odštartovali sezónu skvelým víťazstvom nad Dunajskou Stredou, potom však prišli tri prehry v sérii. Neskôr trikrát zvíťazili a po polovici základnej časti boli v tabuľke na výbornom 5. mieste. Do konca jesene boli výkony tímu ako na hojdačke, zaboleli najmä domáce porážky, potešili však výhry, čoho výsledkom bolo po jeseni 8. priečka s iba bodovou stratou na šiestu Senicu. Zemplínčania cítili šancu na prienik do hornej šestky, avšak zvyšné tri duely základnej časti nezvládli. Znovu si tak zahrali iba v skupine o udržanie sa, v ktorej na úvod doma zdolali Trenčín, ale následne prehrali na pôde Senice, ktorú sužovali veľké finančné problémy, a vedenie klubu sa rozhodlo odvolať trénera Nemca. Namiesto neho prišiel skúsený Norbert Hrnčár, ktorý odštartoval domácimi výhrami. V záverečných šiestich kolách MFK Zemplín zaknihoval vyrovnanú bilanciu dvoch výhier, remíz aj prehier a v konečnom účtovaní obsadil 9. miesto.
V sezóne 2019/2020 bola príprava krátka a káder prešiel veľkou obmenou. Po troch kolách bez bodu a bez streleného gólu bol štart v podaní MFK Zemplín ako z hororu.
Ladislav Petráš: Legenda slovenského futbalu
Ladislav Petráš patril k futbalovým umelcom, kvôli ktorým chodili fanúšikovia do hľadísk štadiónov. Narodil sa 1. decembra 1946 v Necpaloch. Zúčastnil sa na OH 1968 a MS 1970, hral aj v kvalifikácii na ME 1976, ktoré družstva ČSSR napokon vyhralo. Hrával v Baníku Prievidza, Dukle Banská Bystrica, Interi Bratislava a WAC Viedeň. V I. československej lige odohral 239 zápasov, dal 85 gólov. Dvakrát bol kráľom strelcov - v rokoch 1969 a 1975, oba razy s 20 gólmi. V čs. reprezentácii nastúpil v 19 zápasoch, strelil 6 gólov. Po skončení hráčskej kariéry pracoval ako tréner, podieľal sa ako asistent na dvoch tituloch Interu, bol asistent v slovenskej reprezentácii a viedol slovenský tím do 21 rokov. Na začiatku jeho hviezdnej kariéry bolo Mexiko. Veľký svet futbalu otvorili talentovanému strelcovi olympijské hry 1968. Mal dvadsaťdva rokov, keď sa prvý raz predstavil na veľkej medzinárodnej scéne. O dva roky neskôr sa tam vrátil. Na svetový šampionát. Ani na jednom z týchto veľkých podujatí sa československým futbalistom nedarilo, skončili v skupine. Ale Petráš na nich zažiaril. V Mexiku strelil dovedna šesť gólov. Boli prvé, ktoré si pripísal v reprezentačnom drese. A stal sa aj prvým Slovákom, ktorý si zahral na OH i MS. Po ňom sa to podarilo už iba Stanislavovi Semanovi, ktorý bol v zlatom tíme na OH 1980 a chytal aj na MS 1982.
Corgoň liga: Úvodné jarné kolo (2008)
Futbalová Corgoň liga mala cez víkend na programe stretnutia úvodného jarného kola. Vedúci tandem na ihriskách súperov len remizoval, takže poradie na čele sa nezmenilo. Husársky kúsok sa podaril Banskej Bystrici, ktorá oslabená o vylúčeného Poljovku dvakrát dokázala dohnať náskok Petržalky. V zápase tabuľkových susedov zdolali Košice Liptákov najtesnejším rozdielom. Nitra o svojom víťazstve rozhodla až v nadstavenom čase. Rozhodcovia vytiahli až päťkrát červenú kartu.
Slovenská futbalová reprezentácia vs. Chorvátsko (2010)
Slovenská futbalová reprezentácia nastúpila v stredu 11. augusta 2010 na bratislavských Pasienkoch na svoje šieste vystúpenie proti Chorvátsku od roku 1993. História doterajšej vzájomnej konfrontácie si pamätá päť oficiálnych duelov v novodobej ére SR, vo všetkých prípadoch išlo o medzištátne priateľské stretnutia. Slováci majú s balkánskym súperom úplne vyrovnanú bilanciu, po dvakrát vyhrali i prehrali, raz remizovali a vykazujú skóre 7:7.