Úloha práva v športe je kľúčová pre civilizovanú spoločnosť, podobne ako je právo dôležité v spoločnosti ako celku. Bez práva v športe by vládol chaos. Rozhodcovské konanie má na Slovensku dlhú tradíciu a v súčasnosti predstavuje alternatívu k súdnemu konaniu, najmä s ohľadom na dlhé lehoty vybavovania sporov na súdoch. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní garantuje právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu.
Tento článok sa zameriava na postavenie a právomoci Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „Rozhodcovský súd SFZ“) v kontexte platnej právnej úpravy na Slovensku, vnútorných noriem Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a medzinárodných futbalových organizácií FIFA a UEFA. Cieľom je tiež poukázať na praktickú stránku rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom SFZ a úvahy de lege ferenda.
I. Postavenie Rozhodcovského súdu SFZ
Rozhodcovský súd SFZ je stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskom futbalovom zväze podľa § 12 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Slovenský futbalový zväz je vybranou osobou podľa § 6 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní. Právnym predchodcom Rozhodcovského súdu SFZ bola Arbitrážna komisia SFZ, zriadená v roku 2003 a Rozhodcovský súd SFZ bol zriadený k 1. 1. 2006. V zmysle Stanov SFZ z roku 2010, SFZ zriaďuje rozhodcovský súd ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie sporov a majetkových nárokov nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní platných na území SR. Rozhodcovský súd SFZ je samostatným nezávislým orgánom pre rozhodovanie sporov podľa všeobecne záväzných právnych noriem.
Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok. Rada SFZ schválila Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ a Štatút Rozhodcovského súdu SFZ.
Štatút Rozhodcovského súdu SFZ upravuje najmä:
Prečítajte si tiež: Hlboké korene popularity futbalu
- organizáciu a riadenie Rozhodcovského súdu SFZ,
- právne postavenie a povinnosti rozhodcov,
- spôsob ustanovovania rozhodcov,
- vedenie zoznamu rozhodcov,
- podrobnosti o nákladoch rozhodcovského konania.
Rozhodcovský súd SFZ tvoria:
- výkonné orgány - predsedníctvo, predseda a podpredseda,
- rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov,
- tajomník.
Pre strany, ktoré sa dohodli predložiť svoj spor na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu SFZ, platí, že sa podrobujú Rokovaciemu poriadku SFZ a Štatútu SFZ platným v čase začatia rozhodcovského konania. Výber stáleho rozhodcovského súdu pre prejednanie a rozhodnutie sporu predstavuje zabezpečenie vyššieho stupňa istoty a predvídateľnosti o mnohých otázkach, ktoré sa stanú aktuálnymi až pri vzniku sporu. Stály rozhodcovský súd je schopný spolupôsobiť už vo fáze uzatvárania rozhodcovskej zmluvy alebo pri formulácii rozhodcovskej doložky.
II. Právomoc Rozhodcovského súdu SFZ
Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje, ktoré spory je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom a vymedzuje právomoc pre rozhodcovské súdy. Rozhodcovská zmluva, ktorou sa dojednalo rozhodovanie sporu, ktorý nemôže rozhodcovský súd prejednať a rozhodnúť, je neplatná. Je dôležité, aby zmluvné strany dbali na bezchybnú, precíznu a komplexnú dohodu o riešení ich sporov v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke.
Arbitrabilita z pohľadu procesného práva predstavuje prípustnosť prejednať a rozhodnúť spor pred príslušným rozhodcovským súdom a z pohľadu hmotného práva ide o dovolenosť predmetu zmluvy.
Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať:
Prečítajte si tiež: Orange TV pre celú rodinu
A. spory
B. ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.
Pre účely rozhodcovského konania z hľadiska definičných znakov majetkového sporu je dôležité, či sa výsledok sporu prejaví v majetkovej sfére niektorého z účastníkov konania. Majetkové spory z uvedených právnych vzťahov vznikajú z rôznych typov zmlúv ako aj zo záväzkov z protiprávnych úkonov a z bezdôvodného obohatenia. Predmetom rozhodcovského konania môžu byť len veci sporové ovládané dispozičnou zásadou, prejednacou zásadou a zásadou kontradiktórnosti konania.
V rozhodcovskom konaní o majetkových veciach zo súkromnoprávnych vzťahov sú prípustné nielen žaloby na plnenie, ale tiež žaloby určovacie. Aktuálna rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike však zastáva názor opačný a súdy vo svojich rozhodnutiach vyslovili názor, že konanie o určenie platnosti právneho úkonu nepatrí medzi konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom, a teda nie je možné, aby takéto konanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi predmetom rozhodcovského konania.
Na vyššie uvedenom zákonnom základe je založená aj právomoc Rozhodcovského súdu SFZ. Právomoc Rozhodcovského súdu SFZ je upravená v článku 35 ods. 5, článku 36 ods. 2 Stanov SFZ a článku 1. ods. 3 Štatútu Rozhodcovského súdu SFZ. Rozhodcovský súd SFZ rozhoduje:
Prečítajte si tiež: Šípky: Šport a zábava
A. spory:
B. o odvolaniach proti konečným rozhodnutiam:
C. o mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu:
Miestom rozhodcovského konania je zásadne sídlo súdu v Bratislave. Rozhodcovský súd SFZ je však oprávnený na základe vlastného uváženia s prihliadnutím na povahu sporu a tiež záujmy účastníkov konania určiť odlišné miesto konania, vždy však len na území Slovenskej republiky.
V zmysle Stanov SFZ, SFZ, jeho členovia, hráči, rozhodcovia, funkcionári, predstavitelia a hráčski agenti nemôžu postúpiť žiadny spor civilným súdom, pokiaľ takýto spor nebol predložený na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu SFZ. Členovia zväzu sa zaväzujú rešpektovať právomoc riešiť spory príslušnými orgánmi SFZ a Rozhodcovského súdu SFZ. Opravný prostriedok je možné podať k príslušnému orgánu UEFA alebo FIFA a v prípade, že bol spor riešený Rozhodcovským súdom SFZ iba podľa Zákona o rozhodcovskom konaní.
Členovia SFZ uznávajú Športový arbitrážny súd v Lausanne ako najvyššiu nezávislú súdnu autoritu a právomoc Rozhodcovského súdu SFZ a zabezpečia rešpektovanie rozhodnutí prijatých týmito orgánmi. Riadni členovia SFZ majú povinnosť prijať opatrenia, na základe ktorých bude akýkoľvek spor, súvisiaci so Stanovami SFZ, normami, nariadeniami a rozhodnutiami SFZ, FIFA a UEFA, ktorý si vyžaduje arbitrážne konanie, a ktorý sa týka jeho samotného alebo niektorého z jeho členov, riešený príslušnými orgánmi SFZ, vrátane Rozhodcovského súdu.
Športový arbitrážny súd v Lausanne primárne aplikuje smernice FIFA a právo Švajčiarskej konfederácie. Bol vytvorený z podnetu Medzinárodného olympijského výboru na riešenie športových sporov mimosúdnou cestou.
Pozícia Rozhodcovského súdu SFZ má v rámci medzinárodných futbalových vzťahov svoj právny základ v článku 64 Stanov FIFA. Postavenie Rozhodcovského súdu SFZ, pokiaľ ide o jeho právomoc stanovenú normami SFZ, rozhodovať jednotlivé veci v rámci futbalového hnutia v Slovenskej republike, je pomerne silné. Napriek tomu sa je v praxi možné stretnúť s prípadmi, kedy napr. jednotlivé futbalové kluby uzatvárajú so svojimi hráčmi alebo trénermi zmluvy, v ktorých nie je obsiahnutá rozhodcovská doložka rozhodnúť prípadný spor zo zmluvy Rozhodcovským súdom SFZ alebo takéto futbalové kluby nevyhlásia do zápisnice pred Rozhodcovským súdom SFZ najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci Rozhodcovského súdu SFZ a tým neuznajú právomoc Rozhodcovského súdu SFZ rozhodnúť spor. Takéto konanie futbalových klubov je možné považovať za porušenie Stanov SFZ a voči nim je možné prijať príslušné disciplinárne opatrenie v zmysle Disciplinárneho poriadku SFZ.
Predsedníctvo Rozhodcovského súdu SFZ rozhoduje o právomoci Rozhodcovského súdu SFZ podľa Štatútu Rozhodcovského súdu SFZ v spojení s ust. § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o vlastnej kompetencii sa označuje ako kompetencia o kompetencii.
Pri posudzovaní svojej právomoci bude Rozhodcovský súd SFZ zisťovať, či v prejednávanej veci je splnená podmienka prípustnosti arbitráže, či existuje platná rozhodcovská zmluva (doložka) a či na predmet sporu, o ktorom má rozhodnúť sa vzťahuje rozhodcovská zmluva (doložka). Ak Rozhodcovský súd SFZ zistí, že nemá právomoc rozhodovať vo veci, konanie uznesením zastaví.
Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu SFZ pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom SFZ; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu SFZ, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Ak Rozhodcovský súd SFZ zistí, že má právomoc rozhodovať vo veci, rozhodne o tom uznesením.
Rozhodcovský súd pre šport na Slovensku: Súčasnosť a budúcnosť
V kontexte aktuálnych zmien v zákone o rozhodcovskom konaní a prípravách nového zákona o športe sa otvára priestor pre vznik rozhodcovského súdu pre šport na Slovensku, ktorý by riešil spory v športe rýchlejšie a efektívnejšie ako všeobecné súdy. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) má od 1. januára 2020 možnosť založiť rozhodcovský súd.
Rozhodcovský súd pre šport?
Rozhodcovské konanie predstavuje mimosúdne riešenie sporov. V prípade sporu môžu strany predložiť vec na rozhodnutie osobitnému orgánu, rozhodcovskému súdu, namiesto všeobecného súdu. Rozhodcovský súd je zriadený oprávnenými osobami (národnými športovými zväzmi, SOŠV). Spory zvyčajne riešia traja rozhodcovia, z ktorých si dvoch vyberú sporové strany a tretieho vyberú sami vybraní rozhodcovia. Rozhodcovský súd by sa mal vyznačovať väčšou rýchlosťou konania a oboznámenosťou rozhodcov so špecifikami daného sektora.
Rozhodcovský súd ako orgán na riešenie sporov podľa Zákona o športe
Zákon o športe hovorí o možnosti riešenia sporov v športe pred osobitnými orgánmi národných športových zväzov (NŠZ) pre riešenie sporov. Súdy SR odmietajú rozhodovať vo veciach, ktoré podľa stanov NŠZ patria pred osobitné orgány NŠZ na riešenie sporov. Utvorenie orgánu, ktorý by bol NŠZ považovaný za orgán NŠZ na riešenie sporov v zmysle Zákona o športe, sa javí ako východisko. Namiesto utvárania vlastného orgánu na riešenie sporov samostatne pre každý zväz by sa NŠZ mohli zhodnúť i na fakticky jednom a tom istom orgáne (rozhodcovskom súde), ktorý by pre ne plnil úlohy ich vlastného orgánu riešenia sporov.
Právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu
Základ pre právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu ako spoločného orgánu viacerých NŠZ na riešenie športových sporov v SR by vyplývala zo Zákona o športe a zo stanov jednotlivých zväzov. Práve stanovy by realizovali ustanovenia Zákona o športe ukladajúce zväzom povinnosť utvoriť si orgány na riešenie sporov.
CAS ako vzor a model?
CAS v Lausanne môže poslúžiť ako vhodný vzor na utvorenie obdobného spoločného „najvyššieho“ slovenského orgánu na riešenie sporov.
Rozlišuje rôzne druhy konaní:
- rozhodovanie v občianskoprávnych a obchodnoprávnych majetkových sporoch,
- rozhodovanie iných druhov sporov,
- osobitné preskúmavacie konanie,
- mediačné konanie,
- konanie o výklade športovoprávnych noriem.
Konečná podoba by si vyžadovala širšiu diskusiu.
Rozhodcovský súd/arbitrážny tribunál v skratke
Spôsob utvorenia rozhodcovského súdu v športe, resp. športového arbitrážneho tribunálu (RSŠ, resp. ŠAT) je upravený v Zákone o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom od 1. januára 2020). ŠAT by však nemusel byť iba rozhodcovským súdom podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ale zároveň by mohol byť i orgánom na riešenie sporov podľa Zákona o športe - tým by sa jeho agenda podstatne rozšírila. Vzhľadom na rôzne druhy rozhodovaných vecí by pre jednotlivé agendy mohli byť tvorené osobitné procesné rokovacie poriadky.
Právna úprava postavenia športových klubov
Športové kluby sú hybnou silou športu, najmä pokiaľ ide o kolektívne športy. Prešli po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 výraznou transformáciou. V roku 2008 bol prijatý zákon o organizácii a podpore športu, ktorý predstavuje prvú ucelenejšiu právnu úpravu v oblasti športu v rámci slovenského právneho poriadku. Súčasná právna úprava nie je optimálna, nezodpovedá úplne potrebám športovej verejnosti, nereflektuje celkom záujmy športovcov, športových klubov a športových zväzov a ani verejný záujem na riadnom a férovom priebehu športových súťaží.
Súčasná právna úprava
Právna úprava postavenia športových klubov je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 ZOPŠ je športový klub právnická osoba založená na vykonávanie športu a na účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom. Športový klub teda nemôže mať právnu formu verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Zákon ponecháva športovým zväzom priestor na to, aby sami určili, akú majú mať právnu formu športové kluby, pokiaľ sa chcú zúčastniť nimi organizovaných športových súťaží ako aj určiť ďalšie podmienky, ktoré musia športové kluby splniť za účelom účasti v konkrétnej športovej súťaži.
Pripravovaná právna úprava
V súčasnosti prebiehajú legislatívne práce na príprave návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom má byť nanovo definované právne postavenie športových klubov.
Odstraňovanie taxatívneho výpočtu právnych foriem: V navrhovanej právnej úprave sa v prvom rade odstraňuje taxatívny výpočet možných právnych foriem športového klubu, teda zakladatelia športových klubov už nebudú obmedzovaní pri výbere vhodnej právnej formy pre založenie športového klubu, čo možno vnímať pozitívne. Návrh zákona dokonca pripúšťa, že športový klub nemusí mať právnu subjektivitu, pretože ním môže byť na účely účasti v súťaži, disciplinárne účely a účely riešenia sporov aj združenie osôb podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na druhej strane postupy pre riešenie sporov či už ide o občianske súdne konanie alebo rozhodcovské konanie predpokladá procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť účastníka konania, preto je otázne, či by takéto združenie predsa len mohlo byť účastníkom konania, ktoré má smerovať k vyriešeniu sporu, alebo k vykonaniu niektorých disciplinárnych opatrení ako je napr. Vieme si predstaviť riešenie v rámci športových predpisov, kde by sa v rámci disciplinárneho konania konalo s jeho zodpovedným zástupcom a bolo by možné uložiť disciplinárne sankcie týkajúce sa športovca alebo športového kolektívu, ktoré toto združenie reprezentuje v športovej súťaži (napr. zákaz činnosti, odrátanie bodov a pod.). Pokiaľ by však išlo o rozhodnutia, ktorými by malo dôjsť k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, či rozhodnutia inak sa dotýkajúce práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, nemôžu tieto rozhodnutia smerovať voči združeniu ako takému (športovému klubu), ale voči účastníkom združenia.
Podnikanie športových klubov: V zmysle § 9 ods. 2 návrhu zákona bude môcť športový klub vykonávať aj podnikateľskú činnosť súvisiacu s jeho športovou činnosťou. Takéto riešenie považujeme za vhodnejšie a praxi viac vyhovujúce, než riešenie zodpovedajúce aktuálnemu právnemu stavu.
Platby výchovného: Platby výchovného športovým klubom, ktoré sa starali o výchovu a výcvik mladého športovca, sú prostriedkom, ktorý možno považovať za súladný s doktrínou podpory športu najmä pokiaľ ide o rozvoj športových aktivít u mladých ľudí. Navrhovaný text zákona sa snaží nadviazať na to, že výška výchovného by mala zohľadňovať náklady na výchovu a výcvik daného športovca, v konečnom dôsledku však odkazuje na úpravu v pravidlách príslušných športových zväzov, pričom inštitút výchovného sa má uplatňovať, len pokiaľ predpisy športového zväzu výchovné upravujú.
Lekárske prehliadky: Ustanovenie § 15 ods. 3 návrhu zákona zavádza povinnosť športového klubu zabezpečiť minimálne raz ročne lekársku prehliadku športovca, ktorý vykonáva šport založený na fyzickej aktivite. Návrh zákona o športe však ukladá túto povinnosť pre všetky športové kluby bez akéhokoľvek rozdielu, čo znamená, že túto povinnosť budú musieť plniť aj vyslovene amatérske kluby, ktorých športovci nie sú viazaní žiadnou odplatnou zmluvou.
Zákaz účasti prepojených klubov v súťaži: V ustanovení § 15 ods. Zavedenie tohto pravidla je v súlade s požiadavkou zabezpečenia integrity športových súťaží, sledujúc jeden z najdôležitejších predpokladov športového súťaženia - nepredvídateľnosť výsledku športovej súťaže pri zachovaní jej priebehu v rámci pravidiel fair play.
Transparentnosť financovania: Pokiaľ by klub mal príjmy z verejných prostriedkov vo výške 200 000 eur alebo príjmy vo výške 400 000 eur bez ohľadu na ich pôvod, bude musieť nechať overiť svoju účtovnú závierku audítorom a vypracovať ročnú správu o činnosti a správu o hospodárení. Športové kluby, ktoré v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach presiahnu príjem z verejných prostriedkov vo výške 50 000 eur ročne budú musieť navyše zriadiť funkciu hlavného kontrolóra vo svojej vnútroklubovej štruktúre, ktorého pôsobnosť ako aj predpoklady na výkon funkcie bližšie stanovuje návrh zákona.
Registračné a evidenčné povinnosti: Na športové kluby sa budú vzťahovať aj všeobecné pravidlá adresované vo všeobecnosti športovým organizáciám uvedené v § 8 až § 14 návrhu zákona. Z týchto ustanovení vyplývajú športovým klubom aj registračné a evidenčné povinnosti, t. j. Zákon teda zavádza register právnických osôb v športe, do ktorého sa však budú musieť zapisovať aj také entity, ktoré nie sú právnickými osobami, keďže, ako sme uvádzali vyššie, združenie podľa § 829 a nasl.
Riešenie športových sporov a vyvodzovanie zodpovednosti v športe
Ak možno vôbec uvažovať o akejsi „procesnej“ časti športového práva, jej esenciou zrejme bude otázka rozhodovania civilných sporov majetkovej povahy. V tejto súvislosti sa predovšetkým kladie otázka, či je účelné ponechať riešenie týchto sporov v právomoci všeobecných súdov alebo je účelné uvažovať o istej legitímnej forme odklonu od všeobecnej jurisdikcie.
Definícia samotného pojmu „športový spor“ je pochopiteľne základnou otázkou, od ktorej je nevyhnutné odvodzovať ďalšie úvahy. V prvom rade treba odlíšiť rovinu sporov súkromnoprávnych od sporov verejnoprávnych. Na druhej strane máme za to, že športové spory je tiež nutné odlíšiť od vyvodzovania zodpovednosti v športe za porušenie interných športových noriem. Tu nejde primárne o spor v civilnoprocesnom význame, ale o určenie kompetencie a vynucovanie dodržiavania interných noriem športovými orgánmi na to určenými, teda o akúsi obdobu správneho konania.
Pripravovaný návrh zákona o športe počíta s rámcovou úpravou riešenia športových sporov, ale aj s osobitnou úpravou vyvodzovania zodpovednosti v športe. V oblasti vyvodzovania zodpovednosti z porušenia herných pravidiel, resp. vyvodzovania zodpovednosti za disciplinárne previnenia má návrh ambíciu najmä opustiť kategorické formulácie súčasnej právnej úpravy, ktoré v praxi neboli rešpektované. V návrhu zákona sa pritom predpokladá, že každé organizované športové odvetvie disponuje rozhodcami a osobitnými disciplinárnymi orgánmi.
Z dôvodu športovej neutrality však návrh zákona nepomenúva rozhodcov rozhodcami, ale používa všeobecný pojem športový odborník a disciplinárne orgány označuje iba všeobecne ako orgány vyvodzujúce zodpovednosť za disciplinárne previnenia. Zároveň má navrhovaná právna úprava svojou formuláciou za cieľ ponechať priestor aj pre také športové odvetvia, kde príslušní športoví odborníci (rozhodcovia) alebo disciplinárne orgány nemusia existovať. Pokiaľ však takíto odborníci existujú, resp. takéto orgány sú zriadené, pre ich rozhodovaciu činnosť sa v znení návrhu vyžaduje rešpektovanie princípu spravodlivého procesu.
Vo sfére riešenia športových sporov (v užšom zmysle než sa riešenie sporov v športe chápe de lege lata), ak si osvojíme tézu o potrebe odklonu riešenia športových sporov od všeobecnej jurisdikcie, je namieste sa zaoberať možnými variantmi legislatívneho riešenia de lege lata a de lege ferenda v Slovenskej republike. Osobitosť športovo-právnych vzťahov spočíva v mnohých aspektoch, no ak sa sústredíme na „procesnú“ časť týchto vzťahov, vyvstane nám veľmi legitímna a odôvodnená požiadavka na rýchlosť rozhodnutia spornej otázky. Od jej rozhodnutia totiž závisí často riešenie, ktoré by s odstupom času mohlo spôsobiť veľmi neželaný efekt ireverzibilného stavu v športových vzťahoch.
S týmto riešením počíta i pripravovaný zákon o športe pod názvom Stály súd pre šport. Existencia obdobných súdnych orgánov zriadených ex lege sa pritom pripúšťa aj v iných európskych a mimoeurópskych krajinách. Návrh zákona v súčasnom stave predpokladá, že Stály súd pre šport má byť zriadený ex lege ako nezávislý orgán kvázi-súdnej povahy, ktorého zloženie, odbornosť a nezávislosť sudcov, rovnako ako aj povaha rozhodnutí a ich právna sila, záväznosť a vykonateľnosť bude rovnocenná so všeobecnými súdmi. Rovnocennosť sa bude prejavovať aj nutnosťou dodržiavať v procese rozhodovania princípy spravodlivého procesu. Rozhodovanie osobitných kategórií sporov orgánmi sui generis zriadenými ex lege alebo aspoň výslovne predpokladanými zákonom pritom v slovenskom právnom poriadku nepredstavuje žiadnu novinku.
Novela Zákona o športe
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR dalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu Zákona o športe. Nový Zákon o športe prináša množstvo zmien oproti súčasnosti, najmä v oblasti subjektov v športe, financovania športu, zmluvných vzťahov, kontrolórov, hlavného kontrolóra športu, informačného systému športu a vzdelávania v športe. Účinnosť novely je navrhovaná od 1. januára 2023.
tags: #rozhodcovsky #sud #sport