Pohľad do zrkadla je akt, ktorý nám umožňuje vidieť sa zvonka, podobne ako keď sa na nás pozerá niekto iný. Aj rodiny, komunity, národy a kultúry potrebujú možnosť vidieť sa v zrkadle, teda očami iných. V tomto duchu sa pozrieme na históriu futbalového tímu Rádia Slobodná Európa a zasadíme ju do širšieho kontextu spoločenských a politických zmien.
Zrkadlo Európy: Pohľad zvonka
Projekt, v ktorom dvadsať európskych autorov z dvadsiatich krajín načrtáva portréty iných krajín, poukazuje na dôležitosť vnímania seba samého očami iných. Talian Andrea Bajani sa prechádzal po rumunskej Bukurešti v sprievode túlavých psov, Slovenka Jana Beňová hľadala v lisabonskom kníhkupectve Fernanda Pessou, Moldavec Vitalie Ciobanu križoval Amsterdam na bicykli a Chorvátka Slavenka Drakulić putovala z Benátok do Lampedusy. Ukrajinec Andrej Kurkov skladal puzzle Veľkej Británie v Londýne a Rumunka Ioana Pârvulescu sa v Osle cítila ako Viking na svojej lodi. Nemec Jochen Schmidt lietal na svojej kozmickej lodi do Budapešti, Poliak Andrzej Stasiuk prežil leto v Moldavsku a Portugalec Gonçalo Manuel Tavares prišiel na to, ako spoznať Európu nad Istanbulom. Francúzka Marie Darrieussecq chodila po Slovensku a vnímala ho ako Európu malých krajín, ktorá pracuje a stavia mosty, no nemá rada svojich Rómov. Tento pohľad zvonka nám môže pomôcť lepšie pochopiť našu vlastnú identitu a hodnoty.
Prelomové roky 1989 a ich ozveny
Rok 1989 bol prelomový nielen pre Československo, ale pre celú východnú Európu. Dňa 27. októbra 1989 bol dramatik Václav Havel naposledy zatknutý a hudobník Michael Kocáb o mesiac neskôr oznámil, že Havel bude navrhnutý do funkcie prezidenta. Herec Jiří Bartoška navrhol Havla do úradu prezidenta a parlament ho o devätnásť dní neskôr jednomyseľne zvolil. Študenti AMU usporiadali 26. novembra happening „Žiadne násilie“ v Letenských sadoch, čím vyjadrili podporu československým štrajkujúcim študentom a uctili si pamiatku čínskych študentov pobitých na námestí Nebeského kľudu. Po zásahu proti študentom na Národní třídě 17. novembra 1989 a založení Občianskeho fóra stále nebolo jasné, či končí vláda jednej strany. Komunistická strana bola paralyzovaná zvnútra a vysoké školy štrajkovali. Na venkov putovali výjezdové skupiny. Na Letnej sa konala manifestácia, na ktorej sa zišlo trištvrte milióna ľudí. Václavským náměstím prešiel sprievod s transparentmi a dvaja Karlovia, Karel Kryl a Karel Gott, zaspievali hymnu. Marta Kubišová sa vrátila s revolučnou hymnou. Dňa 24. novembra odstúpilo predsedníctvo ÚV KSČ. Ľudia mohli cestovať na Západ a Viedeň sa otvorila svojim susedom. Nastala doba kávovarov, coca-col a rýchlovarných konvíc.
Ilúzie a realita po páde železnej opony
Po páde železnej opony nastala doba ilúzií, no čoskoro sa ukázalo, že mentalita východnej Európy je mentalita zlodejov. Vo Viedni som sa niekoľkokrát pozrel na cedulku, aby som sa uistil, že to je naozaj Viedeň, pretože som tam Rakušákov prakticky nepotkal. Marta Kubišová sa stala národným symbolom, no neskôr zmizla. Václav Havel opakoval, že stále nevieme postaviť morálku nad politiku, vedu a ekonomiku. Ľudia sa začali realizovať inde a inak. Východnej Európe chýbajú ľudia formátu Václava Havla, ktorí sú schopní presne vnímať realitu a odlišovať nefalšované veci od falošných. Komunizmus nám vymyl mozgy i srdce a ľudstvo je nacionálne a nábožensky frustrované. Východoevropské krajiny odmítají pravdu, protože bývaly figurky na šachovnici velmocí.
Reflexie spoločenských zmien v kultúre
Kniha Marián Varga: Nebo, peklo, raj od Mariana Jaslovského odhaľuje mnohé aspekty života a tvorby tohto významného slovenského hudobníka. V decembri 2015 mi zavolal Marián Varga a oznámil mi, že má rakovinu pľúc. Povedal mi, že našiel plnú tašku výstrižkov a hlavne výstrižkový zošit, ktorý si starostlivo viedla jeho sestra. A ak by som mal chuť niečo s tým podniknúť, že sa od toho môžem odraziť. Kniha sa venuje Vargovej mladosti a obsahuje rozprávania jeho blízkych a ukážky korešpondencie medzi členmi rodiny. Ďalšia časť knihy je postavená na rozprávaní Vargových kolegov a blízkych. Varga začínal hrať na klavíri v čase, keď ešte ani poriadne nedočiahol na klávesy. Rýchlo začal pociťovať, že má v sebe čosi, čo iní nemajú. Prekvapoval už od detstva aj tým, že na základnej škole začal fajčiť a nijako to neskrýval ani v škole. Zaskočený bol občas aj Ján Cikker, ku ktorému chodil na súkromné hodiny. Varga mu totiž začal prezentovať aj svoje prvé skladateľské pokusy a v jednom z nich bola pasáž, keď udieral päsťou do klávesov. Majster Cikker sa zhrozil a povedal mu, že stratil srdce.
Prečítajte si tiež: Rádio a hokej: prehľad
Keď vyšla prvá platňa Prúdov Zvoňte, zvonky v roku 1969, bolo to ako zjavenie. Platňa sa však ocitla v nemilosti, pretože jeden z textárov Rudolf Skukálek emigroval a vystúpil aj v rádiu Slobodná Európa. V knihe sa spomína, ako nad Vargom držal ochrannú ruku Miroslav Válek, básnik a normalizačný minister kultúry. Priamočiarosť patrila k jednej z výsad Mariána Vargu. Potvrdzuje to aj violončelista Jozef Lupták. Vyrastali sme v komunizme a tam platilo pravidlo, že nemôžeš povedať, čo si myslíš. Marián si však nikdy nedával servítku pred ústa. Varga väčšinu svojich piesní tvoril v čase totality. Ich texty neboli nejaké protestsongy, no pre našu generáciu bola jeho hudba únikom z všadeprítomnej neslobody. Marián Varga však zrejme nebolo jednoduché spolupracovať a jednoduché to nemal ani on sám so sebou. Marián vedel strašne pochybovať.
Hudobná scéna a politická angažovanosť
Spomína sa aj pamätná skladba Smutná ranná električka, ktorá vznikla práve na Válkov text a paradoxne sa nedostala prvú platňu pre pretlak materiálov. Ocitla sa však na ďalšom legendárnom albume Zelená pošta. V tej skladbe človek vníma temnotu a chce ju prekonať. Pre nás to boli piesne slobody už od albumu Zvoňte, zvonky. „Prizvoňte nám krásny sen, nech vládzeme prežiť tento deň.“ A takto sa aj malé narážky v piesňach stávali symbolmi skrytých koalícií odporu. K povesti alkoholika či narkomana prispieval aj Vargov často nezrozumiteľný rečový prejav. Jeho sesternica Darina Čejková však v knihe vysvetľuje, že takýto prejav bol vlastný viacerým členom rodiny.
Hudobná reflexia slovenskej duše
V charakteristike Vargovho muzikantského výrazu sa v knihe darí napríklad českému hudobníkovi Vladimírovi Mertovi: „V čarodejníckom zápale miešaš trhaviny, vybuchuješ a odpratávaš, rozsievaš a zapaľuješ. Merta hovorí, že pre mnohých hudobníkov z vtedajšieho Československa bol Varga ako guru. Marian Jaslovský v predslove cituje slová Jany Vargovej o tom, aký vlastne bol ich vzťah s Mariánom Vargom. Mnohí vraj mali predstavu galejí a považovali ju za sväticu, keď dokázala žiť s takým komplikovaným partnerom. Napokon však rázne konštatuje, že nie je žiadna svätica, tak, ako „Marián nebol diabol“.
Koncertná história a politický kontext
Zoznam koncertov Slobodnej Európy a ďalších skupín poukazuje na bohatú hudobnú scénu a jej prepojenie s politickým kontextom. Koncerty sa konali na rôznych miestach, od klubov po festivaly, a často boli spojené s benefičnými akciami alebo výročiami. Prítomnosť mien ako Tři Sestry, Visací zámek, NVÚ, SPS, Plexis, UK Subs, Iné Kafe a Collegium Musicum svedčí o rôznorodosti hudobných žánrov a ich popularite v danom období.
Športová žurnalistika a prepojenosť s realitou
Príbeh Tomáša Kotlárika, absolventa Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý sa stal športovým novinárom, ukazuje, ako sa sny môžu stať skutočnosťou. Kotlárik komentuje zápasy v primetime verejnoprávnej STVR a zažil nevšedné futbalové prenosy, olympiádu v Tokiu a biatlonové úspechy. Futbal je celosvetový fenomén a ja som konzument, ktorý ho zbožňuje. Mal som radosť z výkonov našich a priamo vo Frankfurte som sledoval s kamarátmi historické víťazstvo Slovenska nad Belgickom, čo obletelo celú Európu. Kotlárik zdôrazňuje, že športová novinárčina je drina a vyžaduje si veľa času a osobného úsilia. Je to však sústavná práca na samom sebe bez toho, aby ste sa uspokojili. V Slovenskej televízii som viac ako osem rokov. Každá televízna možnosť ma obohatila a posunula, no všetko vyžaduje čas a nasadenie, ktoré som musel investovať.
Prečítajte si tiež: Kde nakúpiť športové potreby v Banskej Bystrici?
Kotlárik radí študentom, aby si už počas štúdia našli svoju cestu a vyvíjali snahu. Ak pre to nič neurobíte, nečakajte, že po štúdiu budú na vás čakať s otvorenou náručou spoločnosti, v prípade žurnalistov - rádiá, televízie a weby. Ak tomu obetujete mnoho, robíte svoju prácu svedomito a zodpovedne, možnosti v kariére skôr či neskôr prídu. To je spomínaná obetavosť a trpezlivosť. A na záver pokora - vždy zostaňte nohami na zemi, prijmite šancu s vďakou, neuleťte svojim egom. Kotlárik spomína na svoje začiatky v univerzitnom rádiu a na dôležitosť hlasových cvičení. Rozdiel je, že v televízii pracujete nielen so zvukom, ale aj s obrazom. Počas môjho obdobia v mediálnom svete sa stále učím pracovať aj na vystupovaní, výraze v tvári, gestikulácii, vizuálnom prejave. Pred živým vysielaním a športovými prenosmi mám stále jemnú nervozitu. Chcem, aby bolo všetko super, aby sa nič nepokazilo, no živé vysielanie, či v rádiu alebo televízii, prináša adrenalín a veľakrát vás nečakane prekvapí. Je to však zábava.
Kotlárik vycestoval do takmer 20 krajín a dostal sa ako redaktor na olympijské hry v Tokiu 2021. Bol som v pozícii komentátora na štadióne, ktorý som dobre poznal. Často sme v študentských časoch navštevovali aj basketbalové zápasy MBK. Profesijný návrat do Ružomberka bol výnimočný a akási symbolika mojej cesty od študenta po novinára. Užil som si to. Kotlárik bol moderátorom olympiády z bratislavského štúdia a mal možnosť prihovárať sa televíznym divákom z krásneho štúdia a sprevádzať ich emotívnymi olympijskými príbehmi slovenských i zahraničných športovcov.
Kontext literárnej tvorby a spomienky na minulosť
Spomienka na Máriu Ďuríčkovú a Ľudmilu Podjavorinskú, významné slovenské spisovateľky, nám pripomína dôležitosť literatúry pre deti a jej vplyv na formovanie mladých ľudí. Hádam každý z vás z tých skôr narodených si spomenie na príbehy slávneho vrabčiaka Čima. „Čimčarara, čim, čim, čim, mama ja sa ožením!“ Tak na túto nezabudnuteľnú vetu si pamätám do dnes. A keďže som veľmi dlho premýšľal či sa mám na stránkach retrománie vrátiť k tomu to literárnemu dielu - hľadať aj video k článku - nakoniec som si povedal. A prečo nie? Patrí Čim k spomienkam na moje detstvo? Patrí! Tak sem s ním!
Spomienka na film Cigáni idú do neba, nakrútený podľa raných poviedok Maxima Gorkého, ktoré situuje do rómskeho prostredia, otvára dôležitú tému vnímania rómskej kultúry a jej integrácie do spoločnosti. V baladickej dráme, vidieť rómsky živel s dovtedy nebývalou poéziou, zohrávajú významnú úlohu originálne cigánske pesničky. V tedy sme sa spoločne dívali na film my gádžovia a oni cigáni. Retrománia je venovaná nostalgii na veci už dávno minulé, na našu mladosť na naše radosti, ktoré sa nám navracajú ak prídeme na miesta, kde sme neboli hádam sto rokov, alebo stretneme starého priateľa, či prvú lásku. Aj mňa pri prechode autom východným Slovenskom (Spiš) vždy chytí nostalgia keď vidím tú istú nemennú tvár osád na ktorých sa akoby zastavil čas.
Spomienka na film Čierny korzár s Kabirom Bedim v hlavnej úlohe pripomína obdobie, keď komisia pre výber zahraničných filmov rozhodovala o tom, čo sa socialistickému divákovi dovolí pozerať. A keďže kiná tej doby boli presiaknuté "skvelou" sovietskou kinematografiou, občas bolo potrebné pustiť aj neideologickú oddychovku. Dobre sa naň pamätám. Boli to časy mojej neskorej puberty (keďže chlap dospieva až po tridsiatke) a hádam všetky moje rovesníčky v tých časoch boli do čierneho korzára zaľúbené. Veď aj ja. Teda po chlapsky. Veď kto z vás by nechcel byť ako on.
Prečítajte si tiež: Dianie vo Východoslovenskom futbalovom zväze
Hudobná nostalgia a realita socialistického života
Spomienka na hudobnú skupinu Brontosauři a na zasadnutie BSP v závode Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom v roku 1976 nám pripomína realitu socialistického života a jeho každodenné rituály. V závode Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom sa v roku 1976 stretli členovia BSP, aby pod vedením súdruha Baláža spoločne posedeli v spoločnom kruhu a podiskutovali o aktuálnych problémoch BSP. A diskusia to veru bola široká. Riešili sa široké medziľudské vzťahy a nielen medzi členmi BSP, ale otázky padali aj na prítomných futbalistov telovýchovnej jednoty Žiar nad Hronom pod vedením trénera súdruha Jarábka. A aký by to bol záver, ak by sa takéto zasadnutie neukončilo brigádnickou činnosťou po práci v čase svojho osobného voľna. Odmenou bol futbalový zápas s víťazným koncom. Tak takto to nejako vyzeralo v polovici sedemdesiatych rokov, keď filmové kamery natáčali zo života našich pracujúcich.
Spomienka na výstavbu novej bratislavskej štvrti Petržalka s poetickým názvom Benátky na Dunaji nám pripomína ambiciózne plány a architektonické vízie tej doby. K úvodným štúdiám novej Petržalky pristúpili urbanisti primerane významu takéhoto diela. Národný výbor hlavného mesta aj vtedajší Útvar hlavného architekta vyhlásili v roku 1966 veľkú medzinárodnú súťaž, do ktorej sa prihlásilo 84 autorských kolektívov z 19 krajín. Zvíťazilo v nej päť projektov. Dva československé a po jednom z Rakúska, USA a Japonska.
Spomienka na hudobnú skupinu Black Sabbath a na filmové žurnály zo života našich pracujúcich nám pripomína rôzne aspekty života v Československu v 70. a 80. rokoch. Black Sabbath disponoval jedinečným zvukom, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov. Skupina našla svoj finálny zvukový štýl náhodou. Keď mali skúšku v štúdiu, ktoré bolo oproti kinu premietajúceho horory, zistili, že ľudia platia za to, aby videli film, ktorý ich vydesí až na smrti. Skupina začala zámerne písať temné a hrozivé texty v snahe o hudobnú odpoveď na hororové filmy.
Spomienka na montážnikov, ktorí cestovali po svete a mohli si kúpiť auto z kapitalistickej krajiny, nám pripomína sociálne rozdiely a obmedzené možnosti bežných ľudí. Tie časy sú už dávno preč. I považské strojárne v ktorých Ján Januš pracoval už neexistujú a už je dávno preč i obdobie keď si fabriky vychovávali svojich zamestnancov a vychovávali učňovskú mládež pre národné hospodárstvo. Dnes patrí Slovensko medzi automobilové veľmoci. Vyrobí sa tu viac automobilov na hlavu, ako kdekoľvek inde vo svete.
Nostalgia a kritický pohľad na minulosť
Retromania 2010 - 2025 je magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa. Spomienka na dobovú reklamu na magnetofón a na názov BRALÉN nám pripomína detstvo a realitu socialistického života.