Článok sa zameriava na historický úspech ŠK Slovan Bratislava, ktorý v sezóne 1991/1992 získal posledný federálny titul v československej futbalovej lige. Tento triumf bol o to významnejší, že prišiel po dlhých 17 rokoch čakania a v období politicko-ekonomických zmien, ktoré viedli k profesionalizácii futbalu.
Cesta k titulu
Po konsolidačných sezónach v celoštátnej lige sa Slovan pod vedením trénera Galisa, ktorý prevzal taktovku pred sezónou 1990/1991, opäť prebojoval na popredné priečky. V ročníku 1990/1991 získali "belasí" titul československého vicemajstra, čo bolo ich najlepšie umiestnenie v ligovej tabuľke po 15 rokoch. Za pražskou Spartou zaostali len o jediný bod, pričom celých 12 kôl figurovali na vedúcej priečke.
V nasledujúcej sezóne 1991/1992, už v premenovanej federálnej lige (dočasný vznik ČSFR), zažiaril talentovaný Peter Dubovský, ktorý výraznou mierou prispel k majstrovskému titulu Slovana po dlhých 17 rokoch. Bolo to obdobie, v ktorom sa zo štatutárnych futbalistov stali oficiálne profesionáli, pričom zmluvy podpísalo celkovo 21 hráčov z belasého kádra.
Majstrovská sezóna
Slovanisti napriek kvalitnej konkurencii, najmä zo strany pražských "S", zaznamenali v majstrovskej sezóne šnúru 28 ligových zápasov bez prehry. Navyše, Peter Dubovský sa stal kráľom strelcov s 27 gólmi.
Slovan definitívne potvrdil zisk titulu 3. júna 1992, keď na Tehelnom poli pred takmer 35 000 divákmi zdolal TJ Vítkovice rozdielom triedy 3:0. Skóre otváral v deviatej minúte Peter Dubovský. Definitívny zlom prišiel tesne pred koncom prvého polčasu, keď Jaroslav Timko a opäť Peter Dubovský zvýšili na 3:0.
Prečítajte si tiež: Výsledky futbalu vo Vrbovom
Po stretnutí vypukli na Tehelnom poli obrovské oslavy. Najúspešnejší slovenský klub získal titul po 17 rokov a počet federálnych titulov uzavrel na osem.
Zostava majstrov
O zatiaľ posledný a súčasne ôsmy federálny titul v belasom archíve sa zaslúžili títo hráči:
A. Vencel ml., V. Ženiš - T. Stúpala, M. Glonek, M. Chvíla, E. Varga, J. Juriga, O. Krištofík, P. Gostič, L. Pecko, P. Dubovský, J. Timko, Ľ. Lancz, E. Chytil, I. Žiga, G. Hornyák, S. Gorel, P. Pokrývka, V. Juščák, B. Kitka, M. Konečný, Y. Haraoui, J. Konderla.
Prví pätnásti mali najväčšie zásluhy na titule. Asistentom D. Galisa bol J. Valovič.
Strelci gólov: Dubovský 27 (najlepší v lige), Gostič 8, Timko 5, Lancz 4, Pecko a Haraoui po 3, Chvíla, Juriga, Kinder po 2, Chytil, Krištofík a Varga po 1, jeden bol vlastný.
Prečítajte si tiež: Siedmy titul v rade pre Slovan
Ohlasy a spomienky
Na Tehelnom poli znelo: „Slovan majster! Nech žije Slovan!" Vybuchovali delobuchy, dym zahalil 34 687 divákov! Strieľalo aj šampanské. Vítkovice dostali 3:0, Dubovský vsietil dva zo svojich 27 gólov, jeden pridal Timko. Majstri hrali v závere exhibíciu. Oslavovalo sa aj v meste, akoby práve vypukla revolúcia. Takou zábavou bol vtedy futbal. Oslava mužstvu, ale aj trénerovi D. Galisovi. Slávu mu priniesol druhý rok na poste trénera.
Anton Ondruš, vtedajší manažér klubu, povedal: „Tento kolektív si zaslúži titul, lebo hrá dobre, ba najlepšie zo všetkých. Ja i ostatní funkcionári veríme, že si prvenstvo vybojujeme.“
Dušan Galis, tréner Slovana, si spomínal: „Keď som Petra uvidel v doraste, stačil mi jeden pohľad a vedel som, že ide o obrovský klenot. Bol to bezkonkurenčne najlepší hráč v tých rokoch a dlhé roky potom. Vedel strieľať oboma nohami, mal skvelú ľavačku.”
Igor Mráz, nestor slovenskej športovej žurnalistiky, dodal: „Vyhýbal sa komunikácii s novinármi, nemal rád hulvátov na tribúnach, nič zlé nevyparatil na trávniku, ani mimo neho. Profesionálne divadlo mu bolo cudzie, futbal nepovažoval za všetko na svete, mal rád aj život mimo lopty.”
Ondrej Krištofík, bývalý spoluhráč, zalovil v pamäti: „On nemal vlastne žiadnu slabinu. Dokonca my ako hráči A-mužstva sme sa kvôli nemu chodili pozerať na súboje dorastu. S údivom a mlčky sme sledovali jeho hru - bol fyzicky neskutočne zdatný a mentálne odolný.”
Prečítajte si tiež: Vrchol slovenského ženského futbalu
Rozlúčka s federálnou ligou
V poslednej federálnej sezóne (1992 - 1993), po ktorej nastal v slovenskej lige kvalitatívny pokles, získala titul Sparta pred Slaviou a Slovanom. Belasým nepomohlo k titulu ani 24 gólov Dubovského, ktorý sa stal opäť kráľom ligových kanonierov. Slovan bol tretím najúspešnejším mužstvom celej československej histórie za Spartou a Slaviou Praha.
Posledný zápas ročníka hral Slovan vo Vítkoviciach (2:2), keď dal obidva góly Dubovský. Ostalo mu tretie miesto ako najlepšiemu zo Slovenska.
Návrat slovenskej ligy
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa začala hrať I. liga 14. augusta 1993 s 12 účastníkmi. V podstate išlo o obnovenie slovenskej ligovej súťaže z medzivojnového obdobia z rokov 1939 - 1944. Bratislavský Slovan dominoval a v prvom ročníku zvíťazil nielen v lige, ale aj v Slovenskom a Matičnom pohári. Najlepším kanonierom Slovana bol s 12 gólmi Fabio Nigro.
Peter Dubovský: Legenda Slovana a slovenského futbalu
Peter Dubovský bol najväčšou hviezdou slovenského futbalu po rozpade Československa. V domácej lige dlho dominovala Sparta Praha, ale v roku 1992 získal federálny titul Slovan Bratislava. A to aj vďaka 27 gólom iba 19-ročného Dubovského, dvakrát po sebe najlepšieho strelca súťaže.
V Slovane si mohol všetko dovoliť. V mužstve mal rešpekt, kamarátov a v podstate všetci prijali systém ‚hrať na neho’. Aj preto prerástol vo futbalovom umení a v popularite ostatných o hlavu.
V septembri 1991 sa stretol ŠK Slovan Bratislava v 1. kole Pohára UEFA s kráľovským Realom Madrid. Prvý zápas sa hral na Tehelnom poli. „Belasí” prehrali 1:2 a jediný gól domácich strelil práve Peter Dubovský. A tak spoznali jeho meno aj v jednom z najslávnejších klubov na svete.
Skutočne netrvalo dlho a Peter Dubovský putoval na štadión Santiaga Bernabéua. Podpísal päťročný kontrakt.
V júli 1993 Dubovskému zatelefonoval vtedajší šéf Slovana Jaroslav Čaniga: „Zbaľ si najnutnejšie veci, ráno o šiestej po teba príde taxík. Cestuješ do Madridu. Real bol údajne jediným konkrétnym záujemcom, hoci Dubovského vtedy sledoval napríklad aj Ajax Amsterdam.
Peter Dubovský musel o svoje miesto medzi svetovými hviezdami tvrdo bojovať. V prvej sezóne bol stabilnou súčasťou mužstva, keď odohral 26 zápasov. Strelil však iba jediný gól.
Odišiel teda do provinčného celku Real Oviedo, kde sa mu začalo dariť. Strávil tam päť rokov a hrával skôr na poste ofenzívneho záložníka.
Koncom mája 2000 Peter Dubovský nastúpil za slovenskú reprezentáciu v Nitre v priateľskom zápase so Saudskou Arábiou. Tešil sa na dovolenku do Thajska, no 23. júna 2000 na nej zahynul - spadol z dvadsaťmetrového útesu na ostrove Koh Samui, keď fotil vodopád.
Stopéri Slovana v histórii
Slovan vyťahoval dlhé roky jedného stopéra za druhým. Väčšinou to boli zároveň aj opory reprezentácie. V nejednom prípade šlo o hráčov európskeho až svetového formátu. Viacerých hráčov si Slovan sám vychoval a vyskautoval.
Medzi legendárnych stopérov Slovana patrili Ján Popluhár, Alexander Horváth, Jozef Čapkovič, Vladimír Hrivnák, Ľudovít Zlocha, Anton Ondruš, Vladimír Kinier, Dušan Tittel, Miloš Glonek, Marián Zeman, Stanislav Varga, Milan Timko, Martin Dobrotka a Kornel Saláta.