Starosta obce je kľúčovou postavou v samospráve, predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom. Táto funkcia je obsadzovaná priamou voľbou a jej výkon je spojený s nárokom na plat, ktorý je hradený z verejných prostriedkov. Platové pomery starostov sú upravené zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o aspektoch týkajúcich sa platu starostu obce na Slovensku.
Postavenie a funkčné obdobie starostu
Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu začína dňom zloženia sľubu a končí dňom zloženia sľubu novozvoleného starostu. Zákon o obecnom zriadení (§ 13 ods. 9) stanovuje, že funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou sudcu, prokurátora, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády a so štátnou službou. Ďalšie obmedzenia súbehu niektorých funkcií, zamestnaní a činností upravuje ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. Starosta sa počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Určovanie platu starostu
Starostovi patrí plat odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Plat starostu je určený v zmysle ustanovení zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa počtu obyvateľov obce zisteného na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. decembru predchádzajúceho roka. Štatistické údaje o výške priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok sú dostupné až s niekoľkomesačným oneskorením (v praxi obvykle v priebehu marca nasledujúceho roka), avšak starostovi sa zvýšený plat prizná spätne s účinnosťou k 1. januáru.
Príklad výpočtu platu
Uvažujme starostu obce s počtom obyvateľov 900 (k 31. 12. 2021).
Zvýšenie platu starostu
Plat starostu by malo na ustanovujúcom zasadnutí (teda prvom po komunálnych voľbách) určiť obecné zastupiteľstvo, ktoré ho môže zvýšiť až o 60 %. Iba základný plat starostovi tiež patrí počas ozdravného režimu alebo nútenej správy obce, pričom počas tohto obdobia starostovi nemôže obecné zastupiteľstvo plat zvýšiť (podľa § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).
Prečítajte si tiež: Štôla v tieni Tatier
Obmedzenia platu starostu
Zároveň platí princíp „viac funkcií, jeden plný plat“, konkrétne k obmedzeniu platu tých starostov, ktorí sú súčasne aj poslancami NR SR (avšak toto pravidlo sa vzťahuje aj na niektorých iných verejných funkcionárov). V takom prípade počas poberania platu poslanca NR SR patrí starostovi plat najviac v sume minimálnej mzdy (§ 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 253/1994 Z. z.), pričom sa nepoužijú ustanovenia o výške platov v závislosti od počtu obyvateľov obce, možnosti zvýšenia platu obecným zastupiteľstvom ani ustanovenia o minimálnej hranici pre tzv. úväzkového starostu (pozri ďalej). Takýto starosta, ktorý je zároveň aj poslancom NR SR, bude teda za výkon funkcie starostu poberať len plat vo výške minimálnej mzdy.
Výpočet minimálnej mzdy
Výška minimálnej mzdy sa už neurčuje nariadením vlády SR, ale zákon č. 663/2007 Z. z. určuje vzorec na jej výpočet. Konkrétne podľa § 8 v prípade, ak sa nedosiahla dohoda tripartity, potom suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Pre rok 2022 je výška minimálnej mzdy 646 €.
Iné funkcie hradené z verejných prostriedkov
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 120/1993 Z. z. Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov taktiež ustanovuje, že ak poslanec vykonáva (s výnimkou funkcie v parlamente - predseda a podpredseda NR SR a predseda a podpredseda výboru NR SR) aj inú funkciu, za výkon ktorej mu vzniká nárok na príjem z verejných prostriedkov, patrí mu počas poberania platu poslanca za výkon každej inej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy. Medzi takéto príjmy sa podľa § 2 ods. 1. 2. Uvedené obmedzenia sa teda vzťahujú na starostov - poslancov NR SR, ktorí majú ešte iné funkcie hradené z verejných prostriedkov (napr. členovia dozorných rád).
Rozsah výkonu funkcie a plat
Obecné zastupiteľstvo musí najneskôr 90 dní pred konaním komunálnych volieb určiť rozsah výkonu funkcie starostu (úväzok), ktorý môže počas výkonu funkčného obdobia starostu na návrh starostu zmeniť [§ 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení]. Ak starosta nevykonáva funkciu v celom rozsahu (typické je to pre malé obce, ktoré si nemôžu dovoliť platiť starostu na plný úväzok), patrí mu plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie, pričom tento plat nemôže byť nižší ako súčin základného platu, ktorý by mu prislúchal pri výkone funkcie, a koeficientu 0,3 (§ 4 ods. 5 zákona č. 253/1994 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Možnosti prenájmu skladov a výrobných priestorov
Prečítajte si tiež: Tradičné staviteľstvo v Plaveckom Petre