Otras mozgu v hokeji a iných športoch: Príznaky, liečba a prevencia

Aktualizované v roku 2025, pôvodne publikované v roku 2017, tento článok komplexne pokrýva tému otrasu mozgu, jeho príznaky, liečbu a prevenciu, s dôrazom na hokej a iné športy. Článok sa venuje aj špecifikám u detí a starších ľudí, ako aj novým možnostiam liečby.

Úvod

Úrazy hlavy sú bežné pri športe a bežných nehodách. V najlepšom prípade sa úrazy hlavy skončia len malou jazvou, ale môžu mať aj vážnejšie následky. V tomto článku sa pozrieme na to, ako rozpoznať a liečiť otras mozgu, ako aj na to, ako mu predchádzať.

Prvá pomoc pri úraze hlavy

Pri úrazoch hlavy je dôležité mať na pamäti, že hlava často nie je jedinou postihnutou časťou tela. Úrazy hlavy môžu byť spojené aj s úrazmi chrbtice. Ak sa pacient po úraze hlavy začne hýbať a vstávať, je malá šanca, že by si sám svojím pohybom spôsobil ďalšie poranenie.

Ak je zranený pri vedomí (a nemáte podozrenie na poškodenie chrbtice alebo krku), posaďte ho do polosedu s podopretým chrbtom a hľadajte hrče, deformácie, odreniny alebo krvácajúce rany. V prípade, že človek zareaguje na oslovenie, opýtajte sa ho, ako došlo k úrazu.

Ak však človek po zásahu do hlavy ostane ležať, môžete mu nesprávnou manipuláciou spôsobiť ďalšie zranenie, napríklad poškodenie miechy. U každého takéhoto pacienta treba v prvom rade začať so zhodnotením vedomia a dýchania. Ak nereaguje na oslovenie a jemný dotyk, znamená to, že je v bezvedomí. V takom prípade ihneď zavolajte záchranku na čísle 155 alebo 112 a telefón dajte na hlasný odposluch, aby ste mali voľné ruky.

Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné

U každého pacienta v bezvedomí hrozí, že sa zadusí pre nepriechodnosť dýchacích ciest. Z tohto dôvodu je potrebné spriechodniť ich záklonom hlavy. Až pri priechodných dýchacích cestách má zmysel kontrolovať, či pacient dýcha alebo nie. Dýchanie treba skontrolovať priložením ucha nad nos a ústa postihnutého tak, aby náš pohľad smeroval na jeho hrudník. Vtedy sa pozeráme, počúvame a aj cítime, či pacient dýcha normálne. Ak pacient nedýcha alebo nedýcha normálne, musíme mu začať stláčať stred hrudníka. Pomôže nám pri tom operátor linky tiesňového volania, ktorý v takýchto prípadoch zostáva s volajúcim na linke až do príchodu ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Ako sa prejavuje otras mozgu?

Nárazom mozgu o stenu lebky môže dôjsť k otrasu mozgu. Najčastejšie sa podľa štatistík pri úrazoch hlavy poraní čelová oblasť mozgu, ktorá je sídlom kognitívnych funkcií a osobnosti pacienta.

Otras mozgu sa najčastejšie prejavuje:

  • Bolesťami hlavy
  • Závratmi
  • Dezorientáciou
  • Nevoľnosťou
  • Vracaním

Pacient môže mať aj poruchy pamäti, najmä na udalosti, ktoré sa stali tesne pred úrazom. Štatistiky uvádzajú, že iba jeden z desiatich pacientov s otrasom mozgu krátkodobo stratí vedomie a opísané príznaky sa môžu vyskytnúť aj s oneskorením jeden, dva dni, preto je otras mozgu často poddiagnostikovaný.

Na otras mozgu však neexistuje tabletka alebo injekcia, ktorou by sa tento stav dal liečiť. Liekmi sa dajú len zmierniť symptómy, ktoré pacient prežíva, dôležité je niekoľko dní dodržiavať pokojový režim bez zvýšenej fyzickej či duševnej námahy. V niektorých prípadoch môžu bolesti hlavy či problémy so sústredením pretrvávať aj niekoľko týždňov či mesiacov po úraze.

Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti

Hlavným dôvodom na vyhľadanie lekárskej pomoci je najmä diagnostika závažnejších stavov, ktoré môže spôsobiť buď samotný úraz, alebo ktoré sa môžu v dôsledku úrazu vyvinúť oneskorene.

Ako rozoznať závažnejšie stavy?

Zradná v určovaní rozsahu úrazu môže byť silno krvácajúca rana. Samotná strata krvi z rán na hlave je však málokedy bezprostredne nebezpečná. Rana, ktorá je viditeľná na povrchu, často vôbec nezodpovedá rozsahu vnútorných poranení. Nebezpečné však je, ak sa poranenie hlavy stalo v spánkovej oblasti, kde je lebka najtenšia. Z vnútornej strany sa hneď pod lebkou nachádza tepna, ktorá sa môže pri úraze poraniť a začať krvácať do vnútrolebečnej dutiny. Takéto zranenie môže ohroziť pacienta na živote.

Ak si človek nedokáže spomenúť na udalosti pred zásahom hlavy a ako došlo k úderu, situácia je vážna. Platí to aj v prípade, že na hlave nevznikla otvorená a krvácajúca rana. S poruchami vedomia býva často sprevádzaná aj zlomenina či prasknutie lebky. Na to, aby sa lebka zlomila, však na ňu musí pôsobiť pomerne veľká sila. Je preto len veľmi málo pravdepodobné, že by takáto sila nespôsobila žiadne iné zranenie než zlomeninu, pacient bude mať prinajmenšom otras mozgu.

Pri zlomenine spodiny lebky môže byť prítomné krvácanie z nosa alebo z vonkajšieho zvukovodu, prípadne môže z týchto otvorov vytekať číra tekutina - mozgovomiechový mok. K vážnym problémom dochádza, keď sa poškodia štruktúry, ktoré sa nachádzajú pod lebkou - najmä mozog alebo cievy, ktoré následne začínajú krvácať. Lebka totiž tvorí uzavretú dutinu a preto je každé krvácanie do jej vnútra veľmi nebezpečné, keďže utláča a ďalej poškodzuje mozgové tkanivo. Konkrétne príznaky, ktoré sa u pacienta vyvinú, závisia od časti mozgu, ktorá je poškodená.

Zvýšiť pozornosť by ste mali pri týchto príznakoch:

Prečítajte si tiež: Trendy v nemeckom hokejovom trénerstve

  • Zhoršujúca sa bolesť hlavy
  • Opakované vracanie
  • Poruchy správania
  • Výpadky pohyblivosti končatín
  • Nerovnako široké zrenice
  • Dezorientácia (opakovanie otázok, zmätenosť)
  • Postupné zhoršovanie stavu vedomia

Špecifické skupiny: Deti a starší ľudia

Špecifickými skupinami pacientov, u ktorých môže dôjsť k úrazu hlavy, sú deti a starší ľudia. U malých detí sú príznaky menej nápadné a ťažšie rozpoznateľné, pretože nedokážu komunikovať bolesť hlavy a ťažšie u nich rozpoznáme zmätenosť. Varovné príznaky u bábätok sú nadmerný plač, zmeny v kŕmení a strata záujmu o okolie, u väčších detí si môžeme všimnúť zmeny správania, podráždenosť, vracanie alebo spavosť.

Starší ľudia zas majú vyššie riziko vnútrolebečného krvácania aj pri relatívne miernych úrazoch, ktoré je často posilnené ešte aj užívaním liekov na riedenie krvi. Príznaky u nich môžu byť atypické, niekedy nenápadné, dôležité je vychádzať zo základného mentálneho stavu.

Pod poruchy vedomia pritom spadajú všetky varianty zmeneného správania až po bezvedomie. Ak sa zranený ihneď nepreberá alebo upadá do bezvedomia s časovým odstupom, ide o jednoznačný a závažný príznak.

Záchrannú zdravotnú službu treba bezodkladne privolať pri:

  • Poruche vedomia
  • Neurologických príznakoch, ako je slabosť končatín
  • Poruchách správania, reči alebo chôdze
  • Zhoršujúcich sa bolestiach hlavy
  • Opakovanom zvracaní
  • Ťažkostiach s udržaním pozornosti

Ako dlho sledovať pacienta po úraze hlavy?

Niektorí rodičia sú schopní utekať so svojím dieťaťom na urgentný príjem, len čo sa ich potomok pri hre čo i len trocha buchne do hlavy, bez toho, že by mal akékoľvek príznaky. Iní sú schopní svojho práve dospelého syna, ktorý sa vráti domov skoro ráno s ranou na hlave, opakovane vracia a správa sa čudne, nechať sa len vyspať. Ani jeden z týchto príkladov nie je správny.

Vždy platí, že ak máte pochybnosti o závažnosti stavu, mali by ste to konzultovať s lekárom. Nemusí to vždy znamenať privolanie záchrannej zdravotnej služby, ak stav nie je evidentne závažný, môžete vyhľadať pomoc na urgentnom príjme alebo v pracovných hodinách v chirurgickej ambulancii. Vzhľadom na konkrétny úraz a vykonané vyšetrenia vám lekár odporučí ďalšie opatrenia, ak váš stav bude vhodný na domácu liečbu.

To, či nedošlo k závažnejším poškodeniam mozgového tkaniva alebo ciev, dokáže spoľahlivo odhaliť CT vyšetrenie, ktoré je v súčasnosti diagnostickým štandardom. Aj keď sa zranený môže zdať v poriadku, jeho stav sa môže v nasledujúcich dňoch prudko zhoršiť. Bezprostredne po úraze sa nemožno spoliehať ani na röntgenový snímok - na RTG sú viditeľné iba kosti, poranenia iných tkanív neodhalí. Závažnosť otrasu mozgu možno vyhodnotiť až po dňoch či dokonca týždňoch.

Hoci je pacient po úraze v poriadku, nemá žiadne spomenuté príznaky a všetko si pamätá, nasledujúcich 24 hodín by nemal byť bez dozoru. Po vyčistení a ošetrení rany (ak nejakú mal), ako aj po samotnom šoku z poranenia, môže byť pacient unavený. V spánku poranenému nemusíte brániť. Pozor, aby ste si nezamenili spánok s bezvedomím - zraneného priebežne preberte a opýtajte sa, ako sa cíti.

Úrazy hlavy u detí: Príčiny, príznaky a liečba

Úrazy hlavy sú bežné v detskom veku a môžu mať rôznu závažnosť. Od bežných pádov až po vážnejšie nehody, je dôležité vedieť, ako postupovať pri úraze hlavy u dieťaťa, ako rozpoznať príznaky otrasu mozgu a kedy vyhľadať lekársku pomoc.

Príčiny úrazov hlavy u detí

Deti sú aktívne a zvedavé, čo ich vystavuje riziku úrazov. Medzi najčastejšie príčiny úrazov hlavy patria:

  • Pády: Z trampolíny, preliezky, hojdačky, bicykla, stoličky, postele, prebaľovacieho pultu, gauča, schodov.
  • Športové aktivity: Kontaktné a bojové športy (futbal, hokej, box), lyžovanie, korčuľovanie, skateboarding.
  • Dopravné nehody.
  • Zrážky s inými deťmi.
  • Náhodné nárazy do nábytku alebo steny.
  • Týranie.

Čo robiť, keď dieťa spadne na hlavu?

Pri páde dieťaťa na hlavu je dôležité zachovať pokoj a duchaprítomnosť. Postupujte nasledovne:

  1. Zistite, či je dieťa pri vedomí: Ak dieťa nereaguje, skontrolujte dýchanie a v prípade potreby volajte záchranku (155).
  2. Zhodnoťte situáciu: Ak bol svedok pádu, opýtajte sa ho, čo sa stalo. Opýtajte sa aj dieťaťa, ak je schopné komunikovať, a porovnajte verzie.
  3. Sledujte príznaky: Pozorujte dieťa a hľadajte príznaky otrasu mozgu alebo iných zranení.
  4. Nehýbte s dieťaťom (ak je podozrenie na poranenie chrbtice): Ak existuje podozrenie na poranenie chrbtice, nechajte dieťa ležať, fixujte mu hlavu a krk a volajte záchranku.
  5. Vyhľadajte lekársku pomoc: Ak máte pochybnosti alebo ak sa objavia varovné príznaky, vyhľadajte lekársku pomoc.

Príznaky otrasu mozgu u detí

Otras mozgu je mierne traumatické poranenie mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase. Príznaky sa môžu objaviť okamžite alebo až s odstupom niekoľkých hodín.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

  • Bolesť hlavy
  • Závraty
  • Nevoľnosť alebo zvracanie
  • Zmätenosť alebo dezorientácia
  • Problémy s pamäťou alebo koncentráciou
  • Citlivosť na svetlo alebo hluk
  • Podráždenosť alebo zmeny nálad
  • Problémy so spánkom
  • U dojčiat nadmerný plač, zmeny v kŕmení a strata záujmu o okolie

Kedy vyhľadať lekársku pomoc?

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa u dieťaťa po úraze hlavy objavia akékoľvek z týchto príznakov:

  • Strata vedomia trvajúca dlhšie ako pár sekúnd.
  • Opakované vracanie.
  • Silná bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje.
  • Kŕče.
  • Slabosť alebo necitlivosť končatín.
  • Problémy s rečou alebo videním.
  • Neobvyklá ospalosť alebo zmätenosť.
  • Výtok krvi alebo čírej tekutiny z nosa či uší.
  • Výrazná deformácia lebky.
  • Opakovaná strata vedomia.
  • Pretrvávajúce zvracanie alebo ak sa dieťa nedá prebudiť.
  • Prelievajúci sa hematóm na hlavičke ("hrča").

Ak máte pochybnosti o stave vášho dieťaťa po údere do hlavy, neváhajte vyhľadať lekársku pomoc. Je lepšie byť opatrný než riskovať vážne komplikácie.

Diagnostika úrazov hlavy u detí

Diagnostika úrazu hlavy u dieťaťa zahŕňa:

  • Anamnéza: Lekár sa bude pýtať na okolnosti úrazu, či dieťa stratilo vedomie, aké má príznaky a ako sa vyvíjajú.
  • Fyzikálne vyšetrenie: Lekár vyšetrí dieťa, zameria sa na neurologické funkcie, reflexy, koordináciu, rovnováhu a kognitívne funkcie.
  • Zobrazovacie metódy:
    • RTG lebky: Môže odhaliť zlomeniny lebky, ale nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie.
    • CT vyšetrenie: Umožňuje rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania do mozgu, pomliaždeniny mozgu a zlomeniny lebky. Vykonáva sa len pri podozrení na závažné poranenie, pretože vystavuje dieťa radiačnej záťaži.
    • MRI: Poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív mozgu, ale je menej dostupné ako CT.

Liečba úrazov hlavy u detí

Liečba závisí od typu a závažnosti úrazu.

  • Otras mozgu: Liečba spočíva predovšetkým v odpočinku a pozornom sledovaní. Dôležitý je fyzický a kognitívny pokoj, obmedzenie športových aktivít, pozerania na obrazovky a náročných mentálnych aktivít. Môžu sa použiť analgetiká proti bolesti hlavy (po konzultácii s lekárom). Návrat k bežným aktivitám by mal byť postupný a riadený príznakmi.
  • Zlomeniny lebky: V závislosti od závažnosti môže byť potrebná chirurgická liečba.
  • Vnútrolebečné krvácanie: Vyžaduje okamžitú lekársku pomoc a často aj chirurgický zákrok.

Prevencia úrazov hlavy u detí

Prevencia je najlepšia liečba.

  • Používajte ochranné pomôcky: Pri športových aktivitách (bicyklovanie, korčuľovanie, lyžovanie, skateboarding) používajte prilbu. Pri kontaktných športoch používajte vhodné ochranné pomôcky.
  • Dbajte na bezpečnosť v domácnosti: Zabezpečte okná a balkóny, používajte zábrany na schodoch, odstráňte ostré rohy nábytku, na šmykľavých povrchoch používajte protišmykové podložky. Zabezpečte, aby detské postieľky a vysoké stoličky mali bezpečnostné pásy. Nenechávajte dieťa bez dozoru na prebaľovacom pulte, posteli alebo iných vyvýšených miestach.
  • Poučte deti o bezpečnosti: Učte deti, aby boli opatrné pri hrách, aby nehádzali tvrdé predmety a aby dodržiavali pravidlá bezpečnosti pri športe a v doprave.
  • Používajte detské autosedačky a bezpečnostné pásy: V automobiloch používajte detské autosedačky a bezpečnostné pásy. Autosedačka musí byť vhodná pre vek a váhu dieťaťa a musí byť správne nainštalovaná. Deti mladšie ako 12 rokov by mali sedieť na zadných sedadlách.
  • Dohliadajte na deti: Dôsledný dohľad nad deťmi, najmä pri rizikových aktivitách, môže zabrániť mnohým úrazom.
  • Vzdelávajte sa: Získajte informácie o príznakoch otrasu mozgu a o tom, ako postupovať pri úraze hlavy.

Dlhodobé následky úrazov hlavy

Väčšina úrazov hlavy u detí sa zahojí bez dlhodobých následkov. Závažnejšie poranenia však môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia.

Kolobežky a úrazy hlavy

Kolobežka je momentálne asi najmenší dopravný prostriedok, a tak v cestnej premávke vodič auta vidí človeka na kolobežke až v poslednej chvíli, keď sa už nedokáže vyhnúť kolízii. Najväčšiu sezónu úrazov máme v lete. Ide o letné športy, hlavne bicykle, kolobežky a trampolíny. Niekedy ide aj o úrazy, ktoré vzniknú pri kúpaní či už v bazéne, jazere, alebo v mori. V tomto prípade často skočia do jazera, no nevedia, aká je hlboká voda, a tak sa zrania. Inokedy sa šmyknú pri bazéne a spadnú, keď si udrú hlavu alebo končatiny.

Na ambulancii denne ošetríme v priemere päť až šesť úrazov z kolobežky. Prípady pádu z bicykla sú dva či tri a podobné počty máme aj pri úrazoch pri skákaní na trampolíne. Bežne za deň na urgentnom príjme ošetríme 80 až 100 pacientov s úrazom, inokedy sa dostávame až k číslu 120. Z toho počtu je nutné zhruba desať pacientov hospitalizovať s cieľom chirurgickej intervencie, ako je napríklad výkon na operačnej sále.

Oproti vlaňajšku o sto percent stúpol počet úrazov na kolobežkách. V minulosti bolo najviac závažných úrazov hlavne po páde z trampolíny, no v súčasnosti ich považujeme už za druhé v poradí. V posledných rokoch evidujeme veľký nárast úrazov z kolobežky, nielen z elektrickej, ale aj z klasickej. V týchto prípadoch nejde ani tak o počet ošetrených detí, ale hlavne o závažnosť zranení. Vzostup pozorujeme od obdobia, keď sa zaviedli dostupné elektrické kolobežky na verejných priestranstvách.

Najčastejšie úrazy z kolobežky pozorujeme u malých deti, teda u detí do desať rokov, pre ktoré sú elektrické kolobežky nedostupné. Používajú klasické kolobežky. Nemáme štatistiky úrazov podľa toho, pri akej činnosti sa stali, ale z mojej skúsenosti zo služby na ambulancii urgentného príjmu vidno, že kolobežky sú vo vedúcej pozícii.

Často prídu s tým, že si niečo udreli. U mnohých nejde o závažné zranenia, majú len udreté končatiny. No často sa stretávame s prípadmi, keď ide o zlomeniny s výraznou dislokáciou, teda že končatina je už opticky deformovaná. Takéto zlomeniny vznikajú preto, lebo telo reflexívne ochraňuje dôležité časti tela a vyvolá automatickú reakciu dať ruky pred seba. Elektronické kolobežky využívajú najmä staršie deti a tie viac vymýšľajú a skúšajú rôzne triky. Mnohokrát jazdia už aj na ceste a vtedy môže dôjsť ku kolízii s automobilom.

Štatistiky ukazujú, že ide najmä o otrasy mozgu a zlomeniny. Najčastejšie ide o zlomeniny horných končatín, teda predlaktia. Ak je posun častí zlomenej kosti priveľký, áno, zvažujeme chirurgickú intervenciu. Vždy to zvažujeme individuálne, keď prihliadame na samotnú kosť, lokalizáciu, vek dieťaťa a iné faktory. Ale chirurgická intervencia na operačnej sále nemusí byť vždy taká, ako si mnohí predstavujú, teda že musíme rozrezať kožu. Ale keďže je to bolestivý výkon, deti uvedieme do celkovej anestézie. Keď dieťa tvrdo spí, kostičky zrovnáme a následne končatinu fixujeme pomocou sadrovej dlahy. V tomto prípade ide o staršie deti, teda do 17 rokov. Samozrejme, je aj veľa dospelých zranených, ale tých ošetrujú na bežných ambulanciách pre dospelých.

Kolobežky sú veľmi dostupné. Často sa nepoužívajú ochranné pomôcky. Je to problém vo všeobecnosti, nielen pri kolobežkách, ale aj napríklad pri bicykloch. Často by pri úrazoch ochranné pomôcky pomohli. Kolobežky sú široko dostupné, rodičia detí si neuvedomujú, aké veľké riziko predstavujú, a tak mnohokrát nenútia svoje deti používať ochranné prostriedky. A to nehovorím o tých starších, ktorí nie sú nikým a ničím kontrolovaní. Pri kolobežkách je najväčší problém, že jazdec nie je ničím chránený. Prilba chráni hlavu, respektíve vnútorné orgány hlavy. Jej úlohou je zmierniť priamy náraz do hlavy, a tak znížiť energiu nárazu. Pri použití prilby môže dôjsť k otrasu mozgu, ale ten nepredstavuje také nebezpečenstvo ako iné poranenie hlavy, napríklad krvácanie do mozgu.

Na elektronických kolobežkách často vidno aj dvoch ľudí naraz. Kolobežka nie je zhotovená na jazdu dvoch osôb. Väčšina rodičov si ho uvedomuje, no vedia ho aj veľmi bagatelizovať. Vnímajú to ako detskú zábavku. Rodičia by sa však mali vždy snažiť dieťa usmerňovať, aby bolo v bezpečí. Mnohokrát dieťa pošlú na kolobežke samo von a nik naň nedohliada. Deti si neuvedomujú všetky možné rizika a často robia veci, ktoré by nemuseli. Určite by som ich nezakazoval, ale mali by byť stanovené pravidlá ich používania a mali by byť aj kontrolované. Elektrická kolobežka by mala byť určená výhradne pre deti nad 15 rokov.

V prvom rade by rodičia, ktorí poznajú svoje dieťa, mali zhodnotiť, či je dostatočne zodpovedné, aby kolobežku používalo. Minimálne by im mali pomôcť naučiť sa ovládanie kolobežky a aj správanie sa pri jazde. Ak idú na chodníku, je tam veľa objektov, s ktorými sa môžu zraziť.

Pacient príde na urgentnú ambulanciu a my zhodnotíme stav dieťaťa. Ak si to stav vyžaduje, pacienta hospitalizujeme. Je to aj napríklad pri otrase mozgu. Ten nie je až taký nebezpečný, ale jeho klinický prejav je veľmi podobný prejavom závažných zranení vnútri lebky. Preto dieťa hospitalizujeme s cieľom sledovania. Ak ide o zlomeninu, zhodnotíme, či je dostačujúca konzervatívna liečba, teda naložíme sadrovú fixáciu a môžu ísť do domácej starostlivosti.

Ak ide o otras mozgu, dieťa sledujeme dva dni. Ak sa dovtedy stav zlepší, pacient ďalej nevyžaduje nemocničnú starostlivosť. Väčšinou sa stav dieťaťa po 24 hodinách výrazne zlepší. Pri zlomeninách to závisí od výkonu, ktorý urobíme, prípadne od komplikácií, ktoré môžu nastať. Priemerný čas sú dva až štyri dni. Nie je tam výrazný rozdiel v pohlaví.

Pri jazde na bicykli sa rovnováha udržiava v podstate celým telom, no pri kolobežke je to sťažené, pretože jazdec v podstate stojí iba na jednej nohe. Udržať rovnováhu v stoji na jednej nohe je určite ťažšie. Keď je na bicykli, je vyššie a má trochu viac možností na pád reagovať, napríklad stlmením pádu zaprením nohy.

Mnohé kolobežky nemajú ani merače rýchlosti. Sme v období, keď sa bicyklujú aj ľudia, ktorí to nerobia bežne. Pociťujeme to najmä na jar a začiatkom leta. Ak si dáte cez zimu niekoľko mesiacov pauzu, tak keď si sadnete znovu na bicykel, môžete mať pocit, že ho viete ovládať tak dobre ako vlani na jeseň. Ale každý sa musí do toho opäť dostať, musí sa trochu zabehnúť. Pri bicyklovaní s deťmi rodičia používajú rôzne pomôcky - tyče či vozíky. Ak idú rodičia s deťmi, viac ich kontrolujú a je menej úrazov.

Podobne ako pri kolobežkách sa aj pri páde z bicykla telo snaží ochrániť dôležité časti tela, a tak medzi najčastejšie poranenia patria zlomeniny rúk. Nepríjemné úrazy vznikajú aj po páde na hlavu, lebo to je už z pomerne veľkej výšky, ak k tomu pridáme aj rýchlosť, ide o pomerne veľkú silu úderu do hlavy. Na bicykloch, ale aj pri kolobežkách je veľmi nebezpečné zranenie, ktoré vzniká pri čelnom náraze do pevného predmetu.

Keď sa niekto silno udrie do brucha, odporúčame prísť na vyšetrenie. Vykonáme sono, ktoré môže odhaliť napríklad krvácanie do brušnej dutiny, aj keď pacient nemá iné príznaky. Mali by myslieť hlavne na opatrnosť, učiť deti, ako majú postupovať, hovoriť im o rizikách. U starších detí, ktoré chcú robiť freestyle, by pomohlo, ak by mali odborného pomocníka, ktorý im povie, ako to majú robiť. Určite treba myslieť aj na silné ochranné pomôcky, aby bol pád čo najbezpečnejší.

Chodníky aj časti vozovky určenej pre bicykle sú často problematické a sú tam napríklad kanály. V tomto prípade môže minimálne stratiť rovnováhu a spadne. Ak sa predné koleso prudko zastaví, človek má tendenciu preletieť cez predné koleso. Dieťa si tak môže udrieť hlavu a predné končatiny. Pri tomto pohybe si môže ľahko poraniť brucho o riadidlá. Je tam veľmi vysoké riziko zranenia. Pri bicykloch sa ešte stáva, že prídu s pomliaždenými genitáliami, lebo spadnú rozkrokom na strednú tyčku bicykla.

Veľmi často sa stretávame s rôznymi druhmi boardov. Sú to veľmi nestabilné pomôcky, ale sú už relatívne na ústupe. Kolobežka je teraz najčastejšia zo závažných úrazov, ale pretým boli úrazy na boardoch veľmi časté. Sú veľmi nestabilné, pretože ich koordinujete len nohami. Rukami môžu len vyrovnávať rovnováhu, ale pád neovplyvnia.

tags: #otras #mozgu #hokej #slovensko #príznaky #liečba