Český hokej má bohatú históriu plnú slávnych momentov a talentovaných hráčov. Od triumfov na olympijských hrách a majstrovstvách sveta až po individuálne úspechy v zámorskej NHL a európskych ligách, Česko si vybudovalo silnú pozíciu vo svetovom hokeji. Tento článok sa zameriava na český hokej, s dôrazom na vývoj talentov v mládežníckych kategóriách, brankárov a historické úspechy.
Historické Úspechy Českého Hokeja
Český hokej prešiel mimoriadne slávnym obdobím v rokoch 1998 - 2001, keď sa mohol pýšiť olympijským triumfom a tromi titulmi majstra sveta. V posledných rokoch však prepustil pozíciu svetového lídra Kanade. V roku 2004 boli Česi dokonca tesne za Slovákmi na štvrtom mieste v svetovom rebríčku. V roku 2004 hostili na domácej pôde v Prahe a v Ostrave svetový šampionát, ale ich túžba vrátiť sa na trón sa nenaplnila a piate miesto bolo pre hviezdnu partiu okolo Jaromíra Jágra či Martina Ručinského veľkým sklamaním.
Svetový Pohár 2004
Česi si chceli napraviť chuť na Svetovom pohári v zámorí na prelome augusta a septembra, čo sa im konečným tretím miestom aj podarilo. Krátko pred turnajom však museli čeliť obrovskému šoku z tragického úmrtia legendárneho hráča i trénera Ivana Hlinku, strojcu najväčších úspechov českého hokeja v ére jeho samostatnosti, ktorý sa práve na SP mal vrátiť na trénerskú lavičku reprezentácie. Taktovku po Hlinkovi v poslednej chvíli prevzal jeho asistent a kapitán zlatého tímu z naganskej olympiády 1998 Vladimír Růžička. Pod jeho vedením sa početná česká hráčska elita vypla k skvelému výkonu najmä vo štvrťfinálovom zápase SP proti Švédsku v Štokholme, kde Česi predviedli veľkolepú hru a Švédom uštedrili na ich pôde krutú prehru 6:1!
Euro Hockey Tour
V priebehu sezóny sa však Růžička vzhľadom na povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi Slavii Praha musel na troch turnajoch Euro Hockey Tour spoľahnúť na svojich asistentov. Na Karjala Cupe a na Švédskych hrách družstvo viedol Ondřej Weissmann a na Rosno Cupe Radim Rulík. Vzhľadom na lock out v NHL mohli Česi v medzištátnych zápasoch aj v pokračujúcej sezóne využiť niekoľko svojich hviezd z najkvalitnejšej ligovej súťaže sveta. České hviezdy zo zámoria sa na jeseň presunuli do Európy a žiarili v českej extralige (predovšetkým Tomáš Kaberle, Milan Hejduk či Martin Ručínský) i v ďalších ligových súťažiach, predovšetkým Jaromír Jágr v ruskej superlige.
Česi si pravidelne merali sily s tromi zo šestice najväčších rivalov na turnajoch Euro Hockey Tour - na Karjala Cupe v Helsinkách, na Rosno Cupe v Moskve a na Švédskych hokejových hrách v Štokholme. Každý tím v rámci tohto turné odohral deväť zápasov - po tri proti každému súperovi - a v celkovom hodnotení po troch turnajoch delil celé kvarteto jediný bod! Česi obsadili v základnej časti Euro Hockey Tour tretie miesto za Rusmi a Švédmi. Napokon však skončili celkove až štvrtí, keď v zápasoch o bronz krátko pred šampionátom neuspeli proti Fínsku - po remíze 3:3 v Litvínove prehrali v Helsinkách 0:4. Tesne pred MS sa ešte stretli v Prahe s Kanadou, ale aj s ňou prehrali - 1:3.
Prečítajte si tiež: Juniori amerického futbalu Ostrava: Všetko, čo potrebujete vedieť
Majstrovstvá Sveta 2005
Napriek tomu prišli do Viedne ako jeden z kandidátov na zlato a ich súboj s najväčším rivalom Slovenskom by mohol patriť k jedným z vrcholov týchto majstrovstiev sveta. Česko logicky patrí medzi najtradičnejších súperov slovenského tímu od rozdelenia bývalého Česko-Slovenska. V oficiálnych medzištátnych zápasoch sa obe družstvá stretli spolu zatiaľ 34-krát. Celková bilancia vyznieva jasne pre Česko, ktoré vyhralo 22-krát, kým Slovensko len šesťkrát, pričom aj rozdiel v skóre je markantný - 132:77.
Na vrcholných súťažiach sa tieto dva tímy stretli v priamych súbojoch dovedna deväťkrát, pričom prvých sedem (!) zápasov vyhral český súper. Slovensko si jediný triumf (4:2 v zápase o bronz na MS 2003) pripísalo až v zatiaľ poslednom vzájomnom súboji, ktorý sa odohral v Helsinkách. Na rovnakom mieste Slovensko dosiahlo aj prvý remízový výsledok s týmto súperom na veľkej súťaži. Pred týmto svetovým šampionátom sa oba tímy stretli dvakrát začiatkom apríla. V Nitre Slovensko triumfovalo doteraz najvyšším rozdielom v histórii vzájomných súbojov (5:0, Rastislav Staňa si proti hviezdam českého tímu ako prvý slovenský brankár vôbec uchoval čisté konto), na druhý deň v Brne znovu vo výbornom zápase zvíťazilo Česko 2:1.
V tíme na MS v Rakúsku malo Česko viacero hviezd na čele s Jaromírom Jágrom. Okrem neho mali Česi v nominácii brankára Tomáša Vokouna, obrancov Jaroslava Špačka, Jiřího Šlégra, Pavla Kubinu, Tomáša a Františka Kaberleovcov, či útočníkov Davida Výborného (kapitán tímu), Martina Ručínského, Martina Straku, Petra Sýkoru, Václava Prospala, alebo Petra Čajánka. Zo zdravotných dôvodov chýbali v tíme útočníci Milan Hejduk a Patrik Eliáš, z rodinných dôvodov obranca Roman Hamrlík a tréner na poslednú chvíľu vyradil z nominácie aj útočníka Martina Havláta. Česko vyhralo základnú D-skupinu na MS 2005 vo Viedni bez straty bodu, aj keď proti papierovo slabším súperom sa v každom prípade poriadne natrápilo. Česi postupne zdolali Nemecko 2:0, Švajčiarsko 3:1 a Kazachstan 1:0. V turnajových štatistikách je po štvrtku Pavel Vokoun na čele rebríčka brankárov podľa percentuálnej úspešnosti zásahov (97,56 %). Zatiaľ najproduktívnejšími českými hráčmi sú Pavel Kubina a Václav Prospal zhodne s tromi bodmi (1+2).
Nominácia na MS 2005
Na súpiske trénera Vladimíra Růžičku na MS 2005 boli:
- Brankári: Tomáš Vokoun (IFK Helsinki/Fín.), Adam Svoboda (Nürnberger Tigers/Nem.) a Milan Hnilička (HC Liberec)
- Obrancovia: Jiří Fischer (HC Liberec), Marek Židlický (IFK Helsinki), František Kaberle (MoDo Örnsköldsvik/Švéd.), Pavel Kubina (HC Vítkovice), Tomáš Kaberle (HC Kladno), Jan Hejda (CSKA Moskva/Rus.), Jiří Šlégr (HC Litvínov)
- Útočníci: David Výborný, Jan Hlaváč (Sparta Praha), Petr Čajánek (HC Zlín), Radek Dvořák, Václav Prospal (obaja HC České Budějovice), Radim Vrbata (HC Liberec), Václav Varaďa (HC Vítkovice), Martin Ručinský (HC Litvínov), Martin Straka (HC Plzeň), Petr Sýkora (Metallurg Magnitogorsk/Rus.), Aleš Hemský (HC Pardubice) a Jaromír Jágr (Avangard Omsk).
Vývoj Mládežníckeho Hokeja v Ostrave a Československu
Mládežnícky hokej zohráva kľúčovú úlohu vo výchove budúcich hokejových hviezd. V Ostrave, podobne ako v iných českých a slovenských mestách, sa mládežníckemu hokeju venovala značná pozornosť.
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
HC Košice - Príklad pre Mládežnícky Hokej
Príkladom pre mládežnícky hokej môže byť klub HC Košice. V sezóne 1970/71 absolvovalo A-mužstvo jednu z najkvalitnejších príprav na zájazde v ZSSR. B-mužstvo postúpilo do I. ligy (hralo ju 1 sezónu) a úspechy sa dostavili aj v mládežníckom hokeji, ktorý sa postupne stával liahňou talentov. V tejto sezóne sa uskutočnil aj I. ročník juniorského turnaja v Memorial L. Kvalitná príprava mužstva v ZSSR, ako aj štart v turnaji, kolektív železiarov značne zúžitkoval v majstrovskej súťaži. Klub obsadil 5. miesto pred mužstvami Pradubice, Litvínov, Sparty, Budejovíc a Plzne. Majstrom sa stala Dukla Jihlava a s ligou sa rozlúčila Škoda Plzeň. V priebehu sezóny do hráčskeho kádra boli zaradení vlastní odchovanci: Imrich Lukáč, Ján Bačo, Vladimír Šandrik, Štefan Onofrej a Karol Köver. Nové tváre doniesli oživenie medzi samotných hráčov a divákov. Dobrú výkonnosť mužstva ocenili aj tréneri reprezentačného celku ČSSR tým, že do reprezentačného mužstva zaradili dvoch hráčov Košíc - brankára Holečka a útočníka Brunclíka, ktorí nás reprezentovali na turnaji „Cena Izvestija“ v Moskve, ako aj v medzinárodných zápasoch so ZSSR a Švédskom.
V sezóne 1971/72 bol významným dňom 7.9.1971, kedy do Košíc zavítali reprezentanti Švédska „Tre kronov“, kde mali sústredenie pred začiatkom sezóny. Trénerom mužstva bol Kanaďan Harris. Veľkú radosť urobili mládežnícke družstvá. Ligový dorast skončil v sezóne 1971/72 na 3. mieste, starší žiaci získali titul Majstri Slovenska a mladší žiaci obsadili 3. miesto v rámci Slovenska.
V sezóne 1974/75 sa každý rok dopĺňal káder prvoligového mužstva ďalšími odchovancami. V tejto sezóne to bol Jozef Lukáč a Michal Orenič (brankár) a pripravení boli aj ďalší adepti na prvoligový dres.
V sezóne 1975/76 sa zaraďovali do zápasov ďalší odchovanci z radov mládeže a to: Divulit, Gold, Petričko a iní.
V sezóne 1978/79 sa posilnil aj útok mužstva. Po ročnom pôsobení v II. lige sa do Košíc vrátil J. Faith (LS Pprad) a Onofrej (Martin). Obaja patrili v II. lige medzi najlepších strelcov. Ďalšími posilami do útoku boli: Kocian (odchovanec Opavy) a nováčik v prvoligovej kabíne bol Maczosek (odchovanec Dubnice).
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Prešov a jeho Športovci
Do mozaiky stálych spoločenských podujatí v Prešove patrí anketa o najúspešnejších športovcov a športové družstvá dospelých a mládeže. Má bohatú tradíciu. Tá sa začala písať v roku 1961, keď z iniciatívy redaktorov Prešovských novín ich čitatelia predložili svoje prvé návrhy na miesta do rebríčka desiatich najúspešnejších športovcov Prešovského okresu. V ankete sa objavili nielen najúspešnejšie družstvá dospelých, ale aj mládeže. Ocenenia dostávali aj jubilujúce prešovské športové osobnosti, v roku 2011 vznikla Sieň slávy prešovského športu (virtuálna), v decembri 2019 bola na pôde prešovskej radnice otvorená reálna Sieň slávy prešovských športu - bolo do nej uvedených pätnásť osobností.
Senica a jej Športovci
O tom, že Senica je športové mesto, nie je pochýb. Svedčí o tom aj každoročné oceňovanie najlepších športovcov mesta, medzi ktorými sa každoročne objavujú nielen majstri Slovenska, ale aj Európy, víťazi rôznych veľkých cien, či svetových pohárov. Oceniť ich tvrdú prácu a motivovať ich do ďalšieho pokračovania, poďakovať sa za reprezentáciu a zviditeľnenie mesta Senica vo svete, je hlavnou myšlienkou oceňovania tých najlepších za predchádzajúci rok. Šport v Senici je naozaj rôznorodý. Okrem populárnych športov, ktorými sú futbal a hokej sa v našom meste darí aj ďalším, ktoré pracujú na špičkovej úrovni, vychovávajú úspešných športovcov a tí sa stávajú vzorom pre ďalších a ďalších nasledovníkov. Vybrať a oceniť len jedného-dvoch športovcov z klubu je niekedy veľmi ťažké. Na ocenenie športovcov nominujú tí najpovolanejší, ktorí ich majú celý rok pod drobnohľadom, a to sú športové kluby. Výber a schválenie tých najlepších potom prislúcha Komisii pre šport pri MsZ, ktorá v spolupráci s Mestom Senica je organizátorom tohto podujatia.
Brankári v Českom Hokeji
Brankári zohrávajú v hokeji kľúčovú úlohu a český hokej vychoval niekoľko vynikajúcich brankárov, ktorí sa presadili nielen v domácej lige, ale aj v zahraničí.
Tomáš Vokoun
Tomáš Vokoun patrí medzi najvýznamnejších českých brankárov. Pôsobil v NHL, kde odchytal niekoľko sezón a dosiahol významné úspechy. V roku 2005 bol členom českej reprezentácie na majstrovstvách sveta vo Viedni.
Milan Hnilička
Milan Hnilička taktiež patrí medzi skúsených českých brankárov. V roku 2005 bol nominovaný na majstrovstvá sveta vo Viedni.
Michal Orenič
Michal Orenič bol v sezóne 1974/75 pripravený ako adept na prvoligový dres v HC Košice.
Rastislav Staňa
Rastislav Staňa je slovenský brankár, ktorý v zápase proti Česku v Nitre v roku 2005 ako prvý slovenský brankár v histórii uchoval čisté konto.
Brankári v HC Košice
V histórii HC Košice sa objavilo niekoľko významných brankárov, ktorí prispeli k úspechom klubu. Medzi nich patrí aj Holeček, ktorý bol v sezóne 1970/71 zaradený do reprezentačného mužstva ČSSR.
Hokej v Košiciach v Sezónach 2006-2009
Sezóna 2006/2007
Po troch-štyroch miestach v rade sa košickí hokejisti posunuli v sezóne 2006/2007 na bronzovú pozíciu a spokojní mohli byť hlavne so základnou časťou, ktorú vyhrali po jedenástich rokoch. Okrem neho opustili východ aj Luděk Krayzel, Pavel Vostřák, Ľubomír Sabol, Jan Horáček, Peter Fruhauf, František Bombic a Pavel Valko. V rámci letnej prípravy sa s oceliarmi pripravoval Jaroslav Torok, ale ten napokon odohral sezónu v drese Martina. Spomínané odchody zacelili príchody obrancov Ivana Droppu a Miroslava Javína, do útoku pribudli Juraj Faith, Kristián Kováč, Ján Pleva a Gabriel Špilár. Zmena sa udiala aj na trénerskom poste. Úvod sezóny vyšiel Košiciam veľmi dobre a víťazstvo v Trenčíne potvrdili domácou kanonádou proti Liptovskému Mikulášu. Potom sa ale výsledky zhoršili a hráči HC prehrali päť zo siedmich zápasov. Pred zápasom 16. kola získali Košičania dvoch hráčov pri trejde so Žilinčanmi - brankára Miroslava Lipovského a útočníka Romana Kontšeka. Do Žiliny uvoľnil manažment HC brankára Imricha Petríka a útočníka Lukáša Hvilu. Do zostavy sa vrátil aj útočník Kristián Kováč, ale ten mal v tejto sezóne veľkú smolu a už v 17. kole si vykĺbil rameno. Trejd so Žilinou neznamenal poslednú zmenu v kádri HC a nasledovala tak výmena s Nitrou. Začiatkom novembra utrpela obrana HC stratu, keď sa na takmer tri mesiace zranil obranca Juraj Kledrowetz, ktorý sa zranil vo víťaznom zápase 24. kola v Bratislave. Kledrowetz sa vrátil do zostavy až v stretnutí 47. Azda najväčším šokom základnej časti bola z pohľadu HC domáca prehra v 25. kole s poslednou Skalicou. Záhoráci ozbíjali Košičanov v Steel aréne ešte raz, po samostatných nájazdoch uspeli 3:2 v 43. Od 27.kola zatriasli tréneri Ján Šterbák s Antonom Tomkom zložením všetkých štyroch útočných formácií. Mužstvo začalo podávať výborné výkony a vo štvrtej šestine získalo z 27 možných bodov až 24 bodov. V 32. kole sa uviedla v košickom drese ďalšia nová tvár - útočník Stanislav Gron a hneď strelil víťazný gól v súboji proti Žiline, teda proti klubu, v ktorom v apríli 2006 oslavoval zisk majstrovského titulu. Gron sa stal po Droppovi, Špilárovi, Lipovskom a Kontšekovi piatym členom žilinskej majstrovskej hokejovej partie v košickom drese. Rekordné víťazstvo v základnej časti dosiahli Košičania v súboji so Žilinou, ktorú v 50. kole rozstrieľali 10:2. Cez záhorákov prešli Košičania bez vážnych problémov, ale v semifinále sa ich púť skončila. Rozhodol možno hneď prvý zápas série, v ktorom vyslali východniari na brankára Dukly Trenčín Miroslava Hálu rovných 50 striel, ale i napriek tomu prehrali. V treťom a štvrtom súboji v Trenčíne potom zlyhali v úvodoch zápasov a ani domáca výhra v piatom stretnutí už vyradenie neodvrátila.
Najproduktívnejším hráčom mužstva sa stal Juraj Faith, najlepším strelcom Gabriel Špilár, obranca Miroslav Javín bol najproduktívnejším spomedzi všetkých bekov v súťaži. Okrem tejto trojice ale disponoval káder HC viacerými ďalšími osobnosťami. Hráči ako Peter Bartoš, Ján Lipiansky, Roman Kontšek, Juraj Kledrowetz, Ivan Droppa, Jaroslav Kmiť, či Rudolf Jendek totiž patria medzi najväčšie postavy slovenskej extraligy. Obranca Marcel Šterbák prežil fantastický vzostup a výborné výkony ho vyniesli až do reprezentácie. Najobľúbenejším súperom Košíc bol Liptovský Mikuláš, ktorému nepustili oceliari v priebehu sezóny ani bodík. Veľkou silou Košíc bolo jeho domáce publikum. Žiaden iný tím sa nemohol pochváliť takou diváckou návštevnosťou ako HC a klub z Košíc sa dokonca prebojoval medzi najlepšiu 25-ťku v európskej diváckej návštevnosti. V Steel Aréne bolo päťkrát vypredané (trikrát proti Slovanu, raz proti Popradu a v play-off proti Trenčínu) a celkovo vzhliadlo 27 domácich duelov oceliarov v základnej časti až 165478 divákov. Košice boli silné v presilovkách, ale doplácali na hru v oslabení. Pri početnej výhode strelili 80 gólov, čo bolo vôbec najviac zo všetkých klubov. V oslabení ale naopak inkasovali 64 gólov a skončili až na piatom mieste, pričom v istých fázach sezóny boli na tom v oslabeniach horšie už len Liptáci. Na brány súperov vyslali Košičania celkovo 2288 striel (druhé miesto v lige), pričom rovných 238 (základná časť + play-off) z nich skončilo gólom. Ani napriek semifinálovému sklamaniu nešili v Košiciach horúcou ihlou a na zmeny v kádri si ponechali priestor.
Sezóna 2007/2008
Košickí hokejisti v sezóne 2007/08 pokračovali vo vzostupnom trende z posledných rokov. Oceliari patrili medzi hlavných favoritov na titul už pred sezónou. Po zisku bronzu v predošlom ročníku totiž vystužili svoj káder o obrancov Petr Moceka a Alexandra Valentína, ako i útočníkov Mareka Bartánusa, Michala Macha, Michela Miklíka a Ladislava Ščurka. Tréner Ján Šterbak spoliehal na stabilizovaný káder a náladu mu zlepšila príprava, v ktorej prehrali Košice jediný zápas. V úvode sezóny sa však opakovala situácia z predošlých rokov a oceliari sa rozbiehali veľmi pomaly. V prvých ôsmich kolách dokázali vyhrať jedine povinné zápasy proti dvadsiatke, Kežmarku a Liptovskému Mikulášu a na svoje prvé víťazstvo vonku museli čakať až do 10. kola, kedy uspeli v Martine. Obrovský problém im v tom čase robila hra v oslabení a východniari prehrali hneď niekoľko zápasov, v ktorých viedli i viacgólovým náskokom. Želané zlepšenie prišlo v úvode októbra, kedy vyhrali Košičania deväť z jedenástich duelov. V druhej polovici novembra pokračovali oceliari vo výborných výkonoch a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. V tom čase získalo vedenie útočníka Erika Weissmanna. Po hodoch prišlo bolenie brucha a v decembri prehrali Košice štyri z piatich duelov, pričom prehra v Kežmarku poslala fanúšikov dokonca do štrajku. Nepresvedčivé výkony pokračovali a vygradovali hladkou prehrou vo Zvolene, kde inkasovali košickí brankári dokonca sedmičku. To už sa intenzívne špekulovalo o výmene trénera a tá nakoniec prišla. Príchod Čadu zapôsobil na mužstvo čarovne a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. Ukončila ju až prehra v predposlednom kole v Poprade, ale náladu pred play-off si oceliari zlepšili víťazstvom nad Zvolenom. Odborníci veštili dlhú štvrťfinálovú sériu a prvý zápas naznačil, že tomu tak naozaj môže byť. Kamzíci viedli v Steel aréne 2:1, ale potom sa dopustil Jaroslav Kasík zbytočného faulu, po ktorom vyradil z hry domáceho Marcela Šimurdu na niekoľko týždňov. Košice však získali šancu na päťminútovú presilovku a tú využili na dokonalý zvrat. Po prvom víťazstve 3:2 vyhrali v odvete hladko 5:0 a keď vyhrali i tretí duel pod Tatrami, tak mali postup prakticky v suchu. Semifinálová séria proti Skalici priniesla skvelé divadlo a drámu do posledného konca. V prvých dvoch domácich zápasoch Košice nezaváhali a otupili ostrie nebezpečného útoku zo Záhoria. Vonku však vyšli naprázdno a domov sa tak vracali za vyrovnaného stavu. V piatom stretnutí zatiahol Lipovský roletu a v Max aréne potom viedli oceliari 2:1. Séria oslabení ale privodila zvrat a o všetkom tak musel rozhodnúť siedmy zápas. Ten priniesol drámu ako z najlepšieho thrilleru. Pálffyovci viedli v Steel aréne už 4:2 a v tej chvíli to vyzeralo s Košičanmi zle-nedobre. Dlhé cesty autobusom so Skalice a Bratislavy priniesli svoju daň a Košice nastúpili do finále veľmi vlažne. V prvých dvoch zápasoch plodili chyby ako žiačikovia a Slovanu víťazstvá prakticky venovali. Tretí zápas potom priniesol oveľa pozornejšiu hru v obrane a o všetkom rozhodoval jeden gól. Ten sa podarilo streliť Kropáčovi a Steel aréna tak prišla po 17-tich zápasoch o svoju neporaziteľnosť. Za stavu 0:3 sa zdali byť oceliari na kolenách, ale prvé zdanie klamalo. Košičania totiž potom ukázali obrovskú vôľu po zvrate a po domácom víťazstve 4:0 deklasovali Slovan na jeho ľade 5:1. Posledný zápas Košíc na domácom ľade priniesol obrovskú drámu. Domáci od úvodu útočili a za stavu 2:1 mali výhodu v podobe sedemminútovej presilovky po faule Kropáča na Jendeka. Tú však nevyužili a Slovan vyrovnal. Stretnutie dospelo až do predĺženia, v ktorom rozhodol po nahrávke Bartoša najlepší strelec HC Juraj Faith. Košice tak ako prvý tím v histórii extraligy vyrovnali stav finálovej série z 0:3 na 3:3 a po semifinále musel rozhodnúť siedmy duel aj finále. V rozhodujúcom zápase to bolo najprv vyrovnané, ale v závere prvej časti otvorili skóre domáci a postupne sa ujali vedenia 3:0. Nezlomní oceliari potom predviedli naposledy svoju veľkú bojovnosť a po góloch Faitha a Ščurka skorigovali pár minút pred koncom na rozdiel jediného gólu.
Košičania nastrieľali v základnej časti druhý najvyšší počet gólov - 188, pričom menej gólov inkasoval jedine Martin. Veľkou silou HC boli presilovky. Pri početnej výhode totiž nasúkali 82 gólov, čo bolo vôbec najviac v celej extralige. Horšie to vyzeralo v oslabeniach a to hlavne v prvej fáze sezóny. Práve oceliari boli najčastejšie strieľajúcim klubom extraligy, keď na brány súperov vyslali celkovo až 2532 striel, z ktorých skončilo gólom celkovo 246. V bráne odchytal drvivú väčšinu zápasov Miroslav Lipovský, ktorý sa stal zároveň miláčikom tribún a po víťazných zápasov tešil divákov kotrmelcami, či inými kúskami. Najproduktívnejším hráčom HC a zároveň najlepším strelcom mužstva sa stal Juraj Faith, ktorý zinkasoval 64 bodov a strelil 29 gólov. Druhým najlepším strelcom tímu bol 26-gólový Jaroslav Kmiť, o gól menej dosiahol Rudolf Huna. Celkovo tri z prvých štyroch miest klubovej produktivity obsadili hráči z elitného prvého útoku. Ten tvorili okrem Faitha i kapitán Peter Bartoš a krídelník Gabriel Špilár, ktorý sa stal najlepším nahrávačom HC (41 asistencií). Fantastické výkony podával hlavne v play-off Stanislav Gron, ktorý sa dostal do záverečného kempu reprezentácie pred MS v Kanade spoločne s Michelom Miklíkom. Na obranu Košíc sa znieslo v priebehu sezóny veľa kritiky a vyčítal sa jej hlavne vysoký vekový priemer. Faktom ale je, že inkasovala druhý najmenší počet gólov v lige. Celkovo pôsobili košickí obrancovia vyrovnane a nik z nich výrazne nevynikal. Najviac bodov nazbieral najstarší hráč mužstva Miroslav Javín (40 bodov), nasledovali Droppa a Šterbák. V play-off výrazne ožil i Juraj Kledrowetz. Počas celej sezóny sa mohli Košičania spoliehať na fantastickú podporu divákov. Košiciam sa napokon podarilo prekonať historický rekord v diváckej návštevnosti na Slovensku. Zápasy oceliarov sledovalo v základnej časti v Steel aréne v priemere 6203 divákov, pričom minuloročný rekord bol 6129 divákov na zápas. Celkovo zavítalo do košickej arény 167 491 divákov.
#