Hádzaná, v minulosti známa aj ako handbal, je dynamický kolektívny loptový šport, ktorý si získal popularitu po celom svete. Hrajú ju dve družstvá, každé so siedmimi hráčmi, ktorí si rukami prihrávajú a odrážajú loptu. Cieľom hry je hodiť loptu do bránky súpera a zároveň zabrániť súperovi v dosiahnutí toho istého. Tento článok sa venuje pravidlám národnej hádzanej, jej histórii a vývoju, ako aj jej súčasnému postaveniu v športovom svete.
Vznik a história hádzanej
História hádzanej siaha až do obdobia okolo roku 600 pred naším letopočtom, s prvými zmienkami o hre podobnej hádzanej v povestiach. Priekopníkom hádzanej ako oficiálneho športu bol dánsky športovec Holger Nielsen, ktorý v roku 1906 vydal prvého Sprievodcu hádzanou. Tento sprievodca tvoril základ pre pravidlá hry, ktoré sa používajú dodnes.
Pôvodným impulzom pre vznik hádzanej bola pre Nielsena a jeho študentov obmedzená priestorová kapacita telocvične na hranie futbalu. Aby sa predišlo poškodeniu lôpt, vymysleli spôsob, ako hrať s použitím rúk namiesto nôh.
V priebehu rokov vzniklo niekoľko variantov hádzanej, ktoré sa od seba líšia. Medzi najznámejšie patria:
- Klasická hádzaná: Medzinárodne uznávaný variant športu, ktorý sa hrá prevažne v hale s 7-člennými tímami. Jej oficiálny vznik sa datuje do roku 1917.
- Veľká hádzaná: Variant hry s 11-člennými tímami a väčším ihriskom (približne 90 x 55 metrov). Bola populárna v Európe, najmä v Nemecku, Holandsku, Poľsku a Švajčiarsku. Môže byť považovaná za predchodcu klasickej hádzanej.
- Národná hádzaná (Česká hádzaná): Hrá sa vonku a bola najpopulárnejšia počas 2. svetovej vojny.
Pravidlá národnej hádzanej
Národná hádzaná, známa aj ako česká hádzaná, má svoje špecifické pravidlá, ktoré ju odlišujú od klasickej hádzanej. Hrá sa vonku a je obľúbená najmä v Českej republike a na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Nové Zámky: História miestnej hádzanej
Ihrisko a vybavenie
Hádzaná sa hrá v športovej hale na palubovke s rozmermi 40 x 20 m. Na každej kratšej strane hracej plochy je bránka s rozmermi 300 x 200 cm, ktorú tvoria 2 žrde a brvno s hrúbkou 8 x 8 cm. Na zadnú časť bránky je pripevnená sieť. Hracia plocha je rozdelená stredovou čiarou na dve polovice a je ohraničená bránkovými (šírka 8 cm) a postrannými (5 cm) čiarami. Na každej polovici je vyznačená čiara bránkoviska (6 m od bránkových žrdí), prerušovaná čiara voľného hodu (9 m) a medzi nimi čiara 7-metrového hodu.
Muži hrajú s loptou s obvodom 58 - 60 cm a hmotnosťou 425 - 475 g, ženy s loptou s obvodom 54 - 56 cm a hmotnosťou 325 - 375 g.
Hráči a ich úlohy
Každé družstvo tvorí 7 hráčov. Do bránkoviska smie vstúpiť iba brankár, ktorý môže hrať ktoroukoľvek časťou tela pri obrannej činnosti v bránkovisku. Brankár môže opustiť bránkovisko bez lopty a zúčastniť sa na hre v poli, nesmie ho však opustiť s loptou, ktorú má pod kontrolou, vniesť ju do bránkoviska, dotknúť sa lopty, ktorá leží alebo sa kotúľa mimo bránkoviska, pričom sám je v bránkovisku. Vstup hráča do bránkoviska sa trestá voľným hodom.
Počas hry môžu striedajúci hráči opustiť hraciu plochu alebo vstúpiť na ňu iba cez vlastný priestor striedania.
Priebeh hry a pravidlá
Zápas sa hrá 2 x 30 minút s 10-minútovou prestávkou. Rozhodujú ho 2 rozhodcovia, ktorým pomáha časomerač a zapisovateľ. Víťazom je družstvo, ktoré dosiahne väčší počet gólov - získava 2 body, pri remíze získa každé družstvo 1 bod. V každej polovici hracieho času má družstvo k dispozícii minútový odpočinok (team-out).
Prečítajte si tiež: Ako sa písala história hádzanej v Dubnici
Hráčovi je dovolené loptu hádzať, chytať, zastaviť sa s ňou, potlačiť alebo udierať ju rukou, ramenom, trupom, stehnom alebo kolenom. Môže ju držať maximálne 3 sekundy a uskutočniť s ňou maximálne 3 kroky. Rukami môže hráč pri hre blokovať súpera alebo získať loptu, otvorenou rukou mu ju odobrať z ktorejkoľvek strany, cloniť ho telom, aj keď nemá loptu.
Hráč nesmie:
- Dotknúť sa lopty viac ako jedenkrát, pokiaľ sa medzitým nedotkla zeme, iného hráča alebo bránky.
- Dotknúť sa jej nohou od kolena dole.
- Pohybovať sa s ňou mimo hracej plochy.
- Vytrhnúť alebo vyraziť ju súperovi z rúk.
- Cloniť alebo odtláčať ho ramenami a rukami.
- Skákať na neho a ohrozovať ho (s loptou alebo bez lopty).
K porušeniu pravidiel dochádza v snahe získať loptu, ak však akcia smeruje prevažne alebo výlučne proti súperovi, a nie proti lopte, porušenie pravidiel musí byť potrestané progresívne.
Štandardné situácie
- Začiatok hry: Družstvo, ktoré dostalo gól, začína hru zo stredu hracej plochy.
- Vhadzovanie: Nariadi sa, keď lopta prešla za postrannú čiaru. Vhadzuje sa proti družstvu, ktoré sa ako posledné dotklo lopty, a to z miesta, kde lopta prešla za postrannú čiaru.
- Vyhadzovanie: Nariadi sa, keď hráč súpera vstúpil do bránkoviska, ak má brankár v bránkovisku loptu pod kontrolou alebo ak lopta prešla za bránkovú autovú čiaru potom, čo sa jej ako posledný dotkol brankár alebo hráč súpera.
- Voľný hod: Hádže sa, keď sa hráči dopustia porušenia pravidiel, a rozohráva sa z miesta priestupku, pričom súper musí mať odstup minimálne 3 m.
- Trestný hod (7-metrový hod): Nariadi sa za nedovolené zmarenie jasnej gólovej príležitosti súperovho družstva a vykoná sa spred čiary 7-metrového hodu.
Tresty
- Vylúčenie hráča na 2 minúty: Udeľuje sa za chybné striedanie, za opakované fauly alebo za nešportové správanie hráča alebo funkcionára na hracej ploche a v priestore striedania.
- Osobný trest: V nadväznosti na voľný alebo trestný hod sa udeľuje osobný trest od napomenutia (žltá karta) cez vylúčenie na 2 minúty až po diskvalifikáciu (červená karta). Hráč môže byť vylúčený trikrát na 2 minúty. Tretie vylúčenie je vždy spojené s diskvalifikáciou.
Hádzaná na Slovensku a v Česku
V Československu sa hádzaná so 7 hráčmi začala hrať v roku 1947. Prvý medzinárodný zápas sa uskutočnil v roku 1949 v Prahe. Od roku 1950 sa organizovali dlhodobé celoštátne súťaže. Slovenský zväz hádzanej (SZH) vznikol v roku 1948.
Medzi najúspešnejšie slovenské oddiely patrili muži Tatrana Prešov, Slávie Bratislava VŠ, VSŽ Košice a ČH Bratislava a ženy Lokomotívy Bratislava, Odevy Trenčín, Plastiky Nitra, Štartu Bratislava, Interu Bratislava, Slovana Duslo Šaľa a SCP Banská Bystrica.
Prečítajte si tiež: Turnaje v hádzanej žien
Československí muži boli majstrami sveta v roku 1967, strieborné medaily získali v rokoch 1958 a 1961 a bronzové medaily v rokoch 1954 a 1964. Na olympijských hrách v roku 1972 získali strieborné medaily. Ženy boli majsterkami sveta v roku 1957, strieborné medaily získali v roku 1986 a bronzové medaily v roku 1962.
Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 sa na Slovensku a v Česku hrali súťaže v hádzanej samostatne. V rokoch 2000 a 2001 Český a Slovenský zväz hádzanej organizovali spoločnú súťaž mužov (HIL) a žien (WHIL). Kým súťaž mužov na žiadosť Českého zväzu hádzanej v roku 2005 zanikla, súťaž žien pokračuje dodnes.
Slovenskí muži sa prebojovali na majstrovstvá Európy celkovo trikrát: 2006 (Švajčiarsko), 2008 (Nórsko), 2012 (Srbsko); na majstrovstvá sveta 2009 (Chorvátsko; 10. miesto).
Hádzaná v kultúre: Seriál "Národná hádzaná"
Popularitu národnej hádzanej dokazuje aj osemdielny komediálny seriál "Národná hádzaná", ktorý vznikol exkluzívne pre VOYO. Pod scenárom je podpísaný známy český herec Michal Suchánek a réžie sa ujal Vladimír Skórka.
Dej seriálu sa točí okolo skupinky priateľov, bývalých šampiónov v národnej hádzanej, ktorí sa snažia o návrat na športový vrchol. V hlavných úlohách sa objavia Václav Neužil, Michal Suchánek, Jiří Langmajer, Martin Pechlát, Petr Vršek, Jakub Špalek, Jitka Schneiderová, Veronika Žilková a ďalší.
Seriál s humorom zobrazuje život bývalých športovcov, ich spomienky na slávne časy a snahu o opätovné dosiahnutie úspechu.
Doping a fair play v hádzanej
Šport, vrátane hádzanej, by mal byť založený na princípoch fair play a čestnosti. Používanie zakázaných látok a metód (doping) je v rozpore s týmito princípmi a poškodzuje nielen zdravie športovcov, ale aj integritu športu.
Svetový antidopingový kódex (Kódex) je hlavnou štruktúrou antidopingového systému, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré športovci musia dodržiavať. Cieľom Kódexu je chrániť práva čistých športovcov. Prijalo ho olympijské hnutie, ako aj športové zložky a antidopingové organizácie po celom svete.
Podľa Kódexu je povinnosťou športovca ovládať antidopingové pravidlá a vedieť, čo znamená ich porušenie.
Zoznam zakázaných látok a metód
Zoznam zakázaných látok a metód každoročne vydáva Svetová antidopingová organizácia (WADA) a pravidelne sa aktualizuje, minimálne raz ročne. Aktualizovaný nový zoznam zvyčajne nadobúda platnosť každý rok 1. januára.
Trvalo zakázaná látka sa nesmie užívať počas celého roka, čiže ani počas tréningu, ani počas súťaže. Zakázané látky sa môžu nachádzať aj v bežných liekoch, ako sú lieky proti bolesti, lieky proti prechladnutiu a chrípke.
Terapeutická výnimka (TUE)
Môže dôjsť k situácii, kedy je zo zdravotných dôvodov nevyhnutné užiť zakázanú látku alebo použiť zakázanú metódu. Podľa Kódexu je možné takúto situáciu riešiť tzv. terapeutickou výnimkou (TUE).
TUE sa udeľuje, ak sú splnené prísne kritériá, napríklad:
- Športovec má preukázateľný zdravotný problém, ktorý vyžaduje užitie zakázanej látky alebo metódy.
- Užitie zakázanej látky alebo metódy nepovedie k výraznému zlepšeniu športového výkonu.
- Neexistuje žiadna iná povolená alternatívna liečba.
- Nutnosť užitia zakázanej látky alebo použitia zakázanej metódy nie je dôsledok predchádzajúceho užitia dopingu.
TUE pre športovcov na národnej úrovni udeľuje SADA (Slovenská antidopingová agentúra). TUE pre športovcov na medzinárodnej úrovni udeľuje príslušná medzinárodná federácia. Usporiadatelia olympijských hier alebo iných významných podujatí môžu takisto udeliť TUE. Nemožno rátať s tým, že TUE udelená SADA v rámci národnej úrovne bude automaticky uznaná aj na medzinárodnej úrovni.
Výživové doplnky
Regulácia výživových doplnkov je vo všeobecnosti minimálna. Bežné doplnky ponúkané či už v obchodoch so zdravou výživou alebo internetových obchodoch, by nemali obsahovať zakázané látky, ak nie sú uvedené na etikete výrobku. Ak športovec užíva doplnok s obsahom zakázanej látky, čo následne preukáže nepriaznivý analytický nález, športovec sa nemôže brániť tým, že o prítomnosti zakázanej látky v príslušnom doplnku nevedel.
Športovec:
- Nesie zodpovednosť za všetky látky, ktoré sa dostanú do jeho tela, čiže za všetko, čo konzumuje a pije, vrátane liekov a doplnkov výživy, ktoré užíva.
- Musí informovať zdravotnícky personál o tom, že podlieha antidopingovým pravidlám a nesmie užiť liečbu obsahujúcu zakázané látky.
Dopingová kontrola
Postup pri vykonávaní dopingovej kontroly je v športovo-technickej rovine vyjadrený Svetovým antidopingovým Kódexom WADA a jeho Medzinárodnou normou pre testovanie a vyšetrovanie. Za účelom zisťovania prítomnosti zakázanej látky vo vzorke športovca sa využívajú laboratória výlučne akreditované WADA.
Vzorky moču môžu byť zmrazené, skladované a znovu otestované po dobu 10 rokov. Technológie analýzy vzoriek sa vyvíjajú, niektoré zakázané látky a metódy, ktoré nie sú v súčasnosti detekovateľné, môžu byť odhalené v budúcnosti.
Ak ste patrili do registra medzinárodnej federácie alebo národného registra pre testovanie, musíte 6 mesiacov vopred zaslať písomnú žiadosť národnej antidopingovej organizácií, alebo medzinárodnej federácií.
ADAMS (Anti-Doping Administration & Management System)
ADAMS umožňuje vkladanie, uchovávanie, zdieľanie a poskytovanie informácií o jednotlivých športovcoch a ich miestach pobytu, dopingových kontrolách, terapeutických výnimkách (TUE) a prípadných sankciách voči športovcom.
Hlavným cieľom informovania o mieste pobytu je uľahčiť mimosúťažné testovanie. Ak je športovec upozornený, že bol zaradený do „Registra pre testovanie,“ znamená to, že musí poskytnúť informácie o svojom pobyte štvrťročne. Informácie zahŕňajú miesta a časy pravidelných činností a známych udalostí (miesto prespávania, tréningu, súťaže, sústredenia, práce…) a jeden 60 minútový časový interval pre každý deň, kedy musí byť športovec k dispozícii pre možné testovanie.
Vzdelávanie a informovanosť
Vzdelávanie a poskytovanie informácií je v súčasnosti dôležitým nástrojom získavania praktických znalostí v snahe pomáhať chrániť čistý šport a zabezpečiť súčinnosť so Svetovým antidopingovým kódexom.
Medzinárodná norma pre vzdelávanie je dôležitým nástrojom svetového antidopingového programu. Jej základným princípom je myšlienka, že športovec by sa mal najprv oboznámiť s dopingom prostredníctvom vzdelávania a nie až priamo počas dopingovej kontroly.