Majstrovstvá sveta vo futbale sú globálnym sviatkom futbalu, ktorý spája krajiny a fanúšikov z celého sveta. Od prvého turnaja v roku 1930 v Uruguaji sa stali najsledovanejšou športovou udalosťou na planéte. Slovensko sa na svetovom šampionáte predstavilo iba raz, no dokázalo postúpiť až do osemfinále. Hoci bol futbal súčasťou olympijských hier už od roku 1900, Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) to nestačilo. Na olympijskom turnaji sa totiž predstavovali iba amatéri a neodrážal skutočnú silu jednotlivých tímov.
Začiatky a formáty MS vo futbale
Prvý svetový šampionát hostil až Uruguaj v roku 1930. Uruguaj bol prvou hostiteľskou krajinou majstrovstiev sveta vo futbale. Nehrala sa kvalifikácia, ale na turnaj bola pozvaná každá krajina, ktorá bola členom FIFA. Ešte dva mesiace pred šampionátom však hrozilo, že na turnaj nepríde nik z Európy. Plavba cez Atlantický oceán bola dlhá a drahá, FIFA a uruguajská vláda preto museli zaplatiť cestovné náklady štyrom európskym krajinám, ktoré napokon na šampionát prišli. Trinásť účastníkov bolo rozdelených do štyroch skupín, z ktorých iba víťazi postupovali do semifinále. Celkovým víťazom sa stal domáci Uruguaj, ktorý vo finále zdolal Argentínu. Finálový súboj sledovalo priamo na štadióne viac ako 68-tisíc fanúšikov.
Nasledujúce MS 1934 mali hneď štyri špecifiká. Prvým bolo, že Uruguaj odmietol pozvanie na protest proti európskej urážke z domáceho šampionátu. Stal sa tak jediným majstrom sveta, ktorý nesúťažil na nasledujúcom turnaji. Majstri sveta vo futbale - tituly: 5 - Brazília, 4 - Nemecko, 4 - Taliansko, 2 - Argentína, 2 - Uruguaj, 1 - Francúzsko, 1 - Anglicko, 1 - Španielsko.
Druhým špecifikom bolo, že sa po prvý raz hrala aj kvalifikácia, a tretím, že jej účastníkom bolo aj Taliansko. Od nasledujúceho šampionátu mal už hostiteľ istý štart na záverečnom turnaji. Poslednú zaujímavosť prezentuje fakt, že tímy nehrali v skupinách, ale celý turnaj mal formát vyraďovacej časti. Podobným systémom sa hrali aj MS vo futbale 1938 vo Francúzsku.
V rokoch 1942 a 1946 sa majstrovstvá sveta nehrali z dôvodu trvania druhej svetovej vojny. Po dvanásťročnej pauze hostila turnaj Brazília. Opäť sa hralo odlišným systémom, keď jediný raz v histórii najlepšie štyri tímy nešli do semifinále, ale vytvorili tzv. finálovú skupinu, v ktorej hrali medzi sebou.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Šampionáty od roku 1954 do roku 1970 mali konečne jednotný formát. Záverečného turnaja sa zúčastňovalo šestnásť tímov rozdelených do štyroch skupín, z ktorej dva najlepšie tímy postupovali do štvrťfinále. Zaujímavosťou je, že až v roku 1970 mohli tímy po prvýkrát striedať, a taktiež sa po prvý raz objavili žlté a červené karty.
V rokoch 1974 a 1978 mali MS iný formát, omnoho zložitejší. Stále platilo, že šestnásť tímov bolo rozdelených do štyroch skupín. Najlepších osem tímov však nešlo do štvrťfinále, ale rozdelili sa do dvoch štvorčlenných skupín. Ich víťazi si zahrali vo finále, druhé tímy v týchto skupinách hrali o bronz.
Netrvalo však dlho a opäť prišlo k zmene. Od roku 1982 do roku 1994 hralo na záverečnom turnaji 24 tímov. Formát sa však líšil. V roku 1982 boli tímy rozdelené do šiestich skupín. Z každej skupiny postúpili ďalej dve najlepšie mužstvá, ktoré boli rozdelené do štyroch trojčlenných skupín. Ich víťazi sa potom stretli v semifinále.
Od roku 1986 sa formát zjednodušil, zo šiestich základných skupín postúpili ďalej okrem dvoch najlepších tímov aj štyri najlepšie tímy na tretích miestach. Okamžite po skončení skupín sa tak hralo vyraďovacím systémom, ktorý začínal osemfinálovými bojmi. Až od roku 1998 sa určil formát, ktorý platí dodnes. Na MS hrá 32 tímov rozdelených do ôsmich základných skupín. Do osemfinále postupujú dva najlepšie tímy z každej skupiny. Celkovo sa tak na turnaji odohrá 64 duelov.
Francúzsko na MS: História a úspechy
Francúzsko má bohatú históriu na Majstrovstvách sveta vo futbale, pričom turnaj dvakrát hostilo (1938 a 1998) a dvakrát ho vyhralo (1998 a 2018).
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
MS 1938: Francúzsko ako hostiteľ
Francúzi ovládajúci FIFA si bez problémov „pridelili“ organizáciu MS 1938, posledných pred druhou svetovou vojnou. Nechýbali obhajcovia striebra z Československa, ktorí v kvalifikácii postúpili cez Bulharsko (1:1 a 6:0). Jediným Slovákom, ktorý do krajiny galského kohúta cestoval, bol Ferdinand Daučík, v tom čase hráč pražskej Slavie. Prvú prekážku na turnaji Holandsko prekonali až v predĺžení (3:0) a vo štvrťfinále prišli neľútostné súboje s Brazíliou. Prvý nemal víťaza (1:1 po predĺžení), iba troch vylúčených. Navyše naši prišli v tomto surovom „ragbyovom“ zápase v Bordeaux o skvelého brankára Františka Pláničku, ktorý duel - ako vysvitlo neskôr - dochytal so zlomenou rukou, i o Oldřicha Nejedlého, ten si pre zmenu zlomil nohu. Najpamätnejší zápas - a nielen týchto MS - sa odohral hneď v prvom kole, keď Brazília vyhrala nad Poľskom 6:5 po predĺžení.
Taliani, ktorí mali vo svojich radoch štyroch majstrov sveta z roku 1934 (Giovanni Ferrari, Guido Masetti, Giuseppe Meazza a Eraldo Monzeglio), boli suverénne najlepším tímom turnaja a dokázali to aj vo finále, keď zápas s Maďarmi mali pod kontrolou (4:2). Najlepším strelcom turnaja sa stal so siedmimi gólmi „Čierny diamant“ Leonidas da Silva. Skvelý technik, ktorý hrával rád naboso. Na MS však musel mať na nohách kopačky. A keď mu proti Poľsku uviazla kopačka v blate, chcel pokračovať bez nej. V semifinále proti Talianom tréner Brazílčanov Ademar Pimenta šanoval Leonidasa, a to nemal robiť. Vyhrala squadra azzurra. Leonidas sa po skončení kariéry stal rozhlasovým reportérom. Taliansko - Maďarsko 4:2 (3:1), góly: 6. a 35. Colaussi, 16. a 82. Piola - 8. Titkos, 70. Zostava majstrov sveta: Olivieri - Foni, Rava - Serantoni, Andreolo, Locatelli - Biavati, G.
MS 1998: Prvý titul pre Francúzsko
Túžobné očakávanie veľkého a silného Francúzska sa konečne naplnilo, pred svojimi divákmi získalo prvý titul svetových šampiónov. Po prvý raz sa bilo o najväčšiu futbalovú trofej 32 krajín. Tréner Aimé Jacquet vybudoval vyvážené mužstvo so silnými osobnosťami ako Marcel Dessailly, Lilian Thuram, Laurent Blanc, Didier Deschamps a Zinedine Zidane. Dovolil si taký luxus, že individuality Erica Cantonu a Davida Ginolu na turnaj nenominoval. Ešte väčšiu drámu prinieslo štvrťfinále s Talianmi, v ktorom rozhodovali až jedenástky. A semifinále proti prekvapeniu turnaja Chorvátsku rozhodol dvojgólový Lilian Thuram. Boli to jeho jediné dva góly v 142 zápasoch v drese galského kohúta. Druhé semifinále obstarali Brazília a Holandsko. Oranjes prvý raz v histórii šampionátov museli do penaltového rozstrelu a podľahli. Gól Laurenta Blanca v 113. minúte osemfinále Francúzsko - Paraguaj bol prvým takzvaným zlatým gólom v histórii šampionátov.
Vysnené finále, prvé pre Francúzsko a šieste pre Brazíliu, sa skončilo nečakane hladkým triumfom modrých (3:0), keď domáci jasne prevýšili hviezdy súpera na čele s Ronaldom, Rivaldom, Robertom Carlosom či Denilsonom. Megahviezda Ronaldo však mal deň pred finále údajne epileptický záchvat, či iné nešpecifikované zdravotné problémy. Do boja síce nastúpil, ale nebol ani polovičný. Tieňom šampionátu boli viaceré fanúšikovské výtržnosti. Francúzsko - Brazília 3:0 (2:0), gól: 27. a 45+. Zidane, 90. Petit. Zostava majstrov sveta: Barthez - Thuram, Leboeuf, Desailly, Lizarazu - Karambeu (57. Boghossian), Deschamps, Petit - Zidane - Guivarc´h (66. Dugarry), Y. Djorkaeff (74. P.).
MS 2002: Prekvapivé zlyhanie obhajcov
Hneď úvodný zápas šampionátu sa začal senzáciou - úradujúci majster sveta Francúzsko prehral so Senegalom. Galský kohút sa vracal domov už po bojoch v skupine, keď nedokázal vyhrať ani raz, získal iba jeden bod. Naopak, jeho finálový súper z MS 1998 Brazília šla zo skupiny ďalej s plným počtom bodov a skóre 11:3.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
MS 2006: Zidaneho labutia pieseň a kontroverzný koniec
Mužstvo, ktoré na prelome tisícročí vládlo svetovému futbalu, sa ledva vyhrabalo z ľahkej kvalifikačnej skupiny, Zinedine Zidane s reprezentáciou skončil a málokto mu to mohol vyčítať. Majstrovstvá sa blížili a mužstvo hralo zle aj naďalej. Poplach: tréner Raymond Domenech Zinedina Zidana spolu s Thuramom a Makélélém presviedčal, aby sa do reprezentácie vrátili. Súhlasili, vrátili sa, nepomohli. Francúzsko hralo zle aj naďalej. Aj na majstrovstvách sveta malo ľahkú skupinu, ale vytrvalo si robilo hanbu; remizovalo so Švajčiarskom aj s Južnou Kóreou, naveľa-naveľa porazilo Togo, ale chápete. Pred turnajom ohlásil, že po ňom nadobro končí, a možno mal pravdu. Možno na to už naozaj nemal. Bol pomalý, nič mu nevychádzalo, dokonca až tak, že ho tréner striedal. Vlastne to hraničilo s hanbou.
Zinedine Zidane nikdy príliš nebehal, namiesto toho myslel. Presne to urobili aj na majstrovstvách sveta v roku 2006. Francúzi hrali vo vyraďovacej časti úplne iný futbal - najprv poslali domov Španielov, ktorí ich mali vysoko poraziť, potom Brazíliu a v semifinále aj Portugalcov. Čo však bolo dôležitejšie, úplne inak hral aj Zinedine Zidane. Španielom jeden dal a na jeden prihral, proti Brazílii víťazný gól vymyslel a proti Portugalsku ho rovno dal. Aby to potvrdil, vo finále urobil to isté. Málo hráčov si v živote zahrá finále majstrovstiev sveta, ešte menej v ňom kope penaltu. Bolo to v siedmej minúte. Zidane sa rozbehol, brankár sa hodil. Zbytočne. Lopta vysokým a pomalým oblúkom plachtila do stredu bránky. Trafila brvno, odrazila sa za čiaru, opäť do brvna, do zeme a odtiaľ von. Bola to taká slabá strela, že brankár Buffon sa medzitým stihol postaviť a chytiť ju, ale bolo neskoro.
Marco Materazzi mal svoje limity. Bol neohrabaný, práve on spôsobil faul, za ktorý sa penalta kopala. Teraz môžeme povedať, že Marco Materazzi bol aj vynikajúci hlavičkár - niekoľko minút po Zidanovom góle vyrovnal. Potom sa udialo mnoho vecí - bol to jeden z lepších finálových zápasov - ale gól nepadol. V 110. minúte, desať minút pred koncom predĺženia, mali Francúzi loptu a Materazzi Zidana strážil. Bežná situácia. Bola to jeho práca: trochu ho podržal rukami, ale nie príliš, znepríjemňoval mu život, veď nato tam bol. Ďalšia bežná situácia. Lopta je úplne inde, hráči kráčajú vedľa seba, vymenia si pár slov, možno nie pekných, ale veď počas zápasu nepíšu básne. Až opakované zábery ukážu, čo sa naozaj stalo: rozhovor medzi nimi sa skončí, Zinedine Zidane pobehne preč, potom sa zrazu vráti a spôsobom, ktorý by sa nestratil ani v nočnej Bratislave, udrie Materazziho hlavou do hrude. V pohľade Zinedina Zidana sa vždy skrývalo čosi z Berbera, ktorým pôvodom bol. Bol to džentlmen, elegán, takpovediac estét, ale nechceli ste ho rozčúliť. Teraz nad ležiacim Materazzim stál a hľadel naňho pohľadom plným pohŕdania. Vedel, čo urobil, vedel aj, čo bude nasledovať. Rozhodca zas vedel, čo má robiť.
Mnoho sa narozprávalo aj napísalo o tom, čo Materazzi Zidanovi povedal, väčšina z toho boli dohady. Povedal som mu, že by som radšej bral štetku ako jeho sestru, priznal o niekoľko rokov neskôr Materazzi. Taliani sa nakoniec stali majstrami sveta. Zápas rozhodli penalty a jednu z nich Marco Materazzi premenil, a to zrejme znamená, že tento duel vyhral. Bol to posledný zápas Zinedina Zidana. Lietadlo s francúzskou reprezentáciou ešte ani nepristálo a ľudia mu už odpustili, nikto nepochyboval o tom, že zatiaľ čo Marco Materazzi urobil to, čo vždy, Zinedine Zidane urobil to, čo nikdy. Zidane zlyhal, no história bola k nemu spravodlivá. Kým Materazzi urobil to, čo vždy, Zinedine to, čo nikdy. Porovnávať Zidana s niekým iným? Ten prvý bol elegantný, ten druhý tvrdý; ten prvý technický, ten druhý surový. Zidane bol prirodzený talent, o ktorom sa roky vedelo, že jedného dňa vyhrá všetko, a on to v drese Juventusu a Realu Madrid aj splnil - Materazzimu trvalo 25 rokov, kým si ho niekto všimol, a aj vtedy to bol Everton. Zinedine Zidane bol výnimočný, Materazzi jeden z mnohých; Zidana si ľudia pamätajú vďaka mnohým veciam, Marca Materazziho pre jedinú. Dával mnoho gólov, väčšinou hlavou, ale do histórie vstúpil ako ten, kto hlavičku dostal. Vo finále majstrovstiev sveta v roku 2006. V predĺžení.
Aby sme si rozumeli: Marco Materazzi mal svoje limity a pôsobil neohrabane, ale nezaobídete sa bez neho. Aby hráči ako Zidane mohli robiť svoje finty, musia hráči ako Materazzi tvrdo makať. Brániť, strkať, a ak treba, faulovať. Provokovať, dostať žltú aj červenú kartu.
MS vo futbale v exotike
Aj keď kedysi svetové šampionáty hostili najmä veľké krajiny, v 21. storočí sa dostali aj na nečakané miesta. Už MS 2002 sa uskutočnili v Kórejskej republike a Japonsku. Išlo o prvý šampionát mimo Európy a Ameriky a tiež prvý, ktorý hostili dve krajiny. Naopak, tiež posledný turnaj, na ktorý sa priamo kvalifikoval aktuálny majster sveta.
Pre Slovensko budú najpamätnejšie MS 2010 v Juhoafrickej republike. Bol to prvý a nateraz jediný šampionát, na ktorý krajina spod Tatier hrala. Zároveň išlo o prvý turnaj na africkom kontinente.
Naposledy hostilo MS 2018 Rusko, hoci tiež nepatrí medzi typické futbalové veľmoci. Šampionát sa hral v jedenástich ruských mestách, v štyroch rôznych časových pásmach. Aktuálne MS 2022 v Katare budú prvé, ktoré sa uskutočnia v arabskom svete. Udelenie kandidatúry sa spája s rôznymi podozreniami na úplatkárstvo. Aj nasledujúce MS 2026 budú špecifické, prvý raz ich budú hostiť až tri krajiny - USA, Kanada a Mexiko.
Zaujímavosti z MS vo futbale
Majstrovstvá sveta vo futbale sú jednoznačne najsledovanejším podujatím planéty. Tromfnú pritom aj olympijské hry, ktorých sa zúčastňuje omnoho viac krajín. Jedinou krajinou, ktorá ani raz nechýbala na svetovom šampionáte, je Brazília. Zároveň je najčastejším víťazom majstrovstiev sveta, dohromady získala už päť titulov. Tesne za ňou je Nemecko a Taliansko. Až v šiestich prípadoch sa stalo, že majstrom sveta sa stala krajina, ktorá bola hostiteľom šampionátu. Zároveň sa iba raz stalo, že domáci tím skončil hneď v základnej skupine. Negatívny rekord drží Juhoafrická republika z roku 2010. Rekord drží aj legendárny útočník Pelé. Brazílčan je jediným hráčom v histórii, ktorý sa môže pýšiť tromi titulmi majstra sveta. Vo veku 17 rokov a 249 dní je tiež najmladším hráčom, ktorý si na MS vo futbale zahral vo finále. Najlepším strelcom na záverečných turnajoch je so šestnástimi presnými zásahmi Nemec Miroslav Klose. Najviac gólov na jedných MS nastrieľal Francúz Just Fontaine - na MS 1958 rozvlnil sieť súperov až trinásťkrát. Zatiaľ najviac fanúšikov prišlo priamo na zápasy majstrovstiev sveta do USA v roku 1994. Najmä vďaka kapacite štadiónov sledovalo 52 duelov na vlastné oči dohromady viac ako 3,5 milióna fanúšikov.
Slovensko na MS vo futbale
Československá reprezentácia na MS vo futbale dvakrát predstavila vo finále, v oboch prípadoch - MS 1934 aj MS 1962 - však prehrala. Slovensko si od vzniku samostatnosti zahralo na MS vo futbale iba raz. V roku 2010 sa pri svojej premiére dostalo až do osemfinále, keď sa počas celej kvalifikácie i na záverečnom turnaji prezentovalo sympatickými výkonmi. Slováci si postup na MS vybojovali v kvalifikácii, keď predstihli Slovinsko, Česko, Severné Írsko, Poľsko a San Maríno. So ziskom 22 bodov obsadili v skupine číslo 3 prvú pozíciu, Slovinci mali o dva body menej a šli do baráže.
Slovensko na MS vo futbale 2010:
- Kvalifikácia: Slovinsko 1:2 (v), 0:2 (d), Česko 2:1 (v), 2:2 (d), Sev. Írsko 2:1 (d), 2:0 (v), Poľsko 2:1 (d), 1:0 (v), San Maríno 3:1 (v), 7:0 (d)
- Záverečný turnaj: Nový Zéland 1:1, Paraguaj 0:2, Taliansko 3:2, Holandsko 1:2
Slovensko svoj premiérový zápas na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta hralo v Rustenburgu proti Novému Zélandu. Po góle Róberta Vitteka v 50. minúte síce vyhrávalo, no v 93. minúte vyrovnal na konečných 1:1 Winston Reid. Vo svojom druhom stretnutí v základnej F-skupine Slováci podľahli v Bloemfonteine futbalistom z Paraguaja 0:2 a ich šance na postup do osemfinále boli minimálne. Lenže Slovensko sa postaralo o obrovskú senzáciu. Úradujúceho majstra sveta z Talianska zdolalo po veľkej dráme 3:2 a z druhého miesta v skupine si vybojovalo postup medzi najlepšiu šestnástku. V osemfinále pôsobenie Slovákov v Juhoafrickej republike ukončilo Holandsko, ktoré vyhralo 2:1. Najlepším strelcom Slovenska na turnaji bol útočník Róbert Vittek so štyrmi gólmi, okrem neho sa presadil aj Kamil Kopúnek. V kvalifikácii na tohtoročný šampionát v Rusku síce Slováci skončili vo svojej skupine na druhom mieste, ale mali veľkú smolu. Priamo na MS postúpili iba víťazi skupín, najlepších osem tímov z druhých miest šlo do baráže. Slováci obsadili v tabuľke druhých posledné deviate miesto. Slovensko sa nepredstaví na MS 2022 v Katare, keď v kvalifikácii obsadilo nepostupové tretie miesto za Chorvátskom a Ruskom.
tags: #majstrovstva #sveta #vo #fytbale #francuzsko