Neuveriteľné Momenty Majstrovstiev Sveta: Slovensko vs Rusko – História Plná Drámy a Víťazstiev!

Slovenské národné hokejové mužstvo reprezentuje našu krajinu na medzinárodných podujatiach už od roku 1993. Táto reprezentácia má pre Slovákov mimoriadnu hodnotu. Dobrý výkon tímu ovplyvňuje situáciu aj doma. S každým triumfom rastie záujem o ľadový hokej a inšpiruje mladých športovcov k tomu, aby sa vydali rovnakou cestou. Slovenská hokejová reprezentácia je jedným z najvýraznejších športových kolektívov na Slovensku. Vrchol kariéry dosiahla v roku 2002, keď vo Švédsku získala titul majstra sveta - prvýkrát od rozdelenia Československa. Významný zápis do histórie prišiel aj počas zimných olympijských hier v Pekingu v roku 2022, kde mužstvo vybojovalo bronz. Tým potvrdilo svoju stálu pozíciu medzi svetovou špičkou.

MS v hokeji 2021: Slovensko - Rusko

Tretí zápas na svetovom šampionáte v Rige odohrali slovenskí hokejisti proti favorizovanému Rusku. Hokejový zápas Slovenska s Ruskom bol naplánovaný na pondelok 24. mája s úvodným buly o 15:15. Pre oboch súperov to bol tretí zápas na šampionáte.

Tímy a zostavy

Hlavný kouč Valeri Bragin disponoval pomerne mladým mužstvom (ročníky 1990 - 2000). Jeho kostru tvorili Nikita Nesterov, Artem Zub, Vladislav Gavrikov, Michail Grigorenko či Alexander Barabanov, teda hráči, ktorí pôsobili v NHL a v roku 2018 boli pri zisku zlata na OH v Pchjongčchangu. Ruský tím dopĺňali borci z KHL pôsobiaci v elitných tímoch Petrohradu, CSKA Moskva, Jaroslavle či Omska; viacerí z nich už mali za sebou anabázu v NHL.

Priebeh zápasu

Slovensko - Rusko 3:1! Naši reprezentanti sa favoritovi vyrovnali v rýchlosti, šikovnosti i tvrdosti. Po otváracom góle Kelemena v polovici zápasu Rusi o minútku odpovedali Barabanovom a opticky mali viac z hry; umne vykrývali slovenské strelecké uhly a dokázali si vypracovať nebezpečnejšie šance. Naša obrana však pracovala výborne a keď cez ňu niečo prešlo, tak to riešil spoľahlivý Hudáček, muž zápasu. V 54. minúte prišiel šok a slovenská radosť - Gernát parádnou tečovanou bombou zvýšil na 2:1! V závere pri ruskej hre bez brankára Cehlárik obslúžil prihrávkou Ďalogu, ktorý sa mu, tímu i fanúšikom poďakoval gólom na konečných 3:1.

Prečo Rusko hralo ako ROC?

Ruský výber na šampionáte v Rige pôsobil pod „značkou“ ROC (Russian Olympic Committee, respektíve Ruský olympijský výbor) kvôli trestu za manipulovanie výsledkov antidopingovej kontroly. Trest vymeral Športový arbitrážny súd, plynie od decembra 2020 do decembra 2022 a týka sa všetkých reprezentantov Ruska. Jeho súčasťou je zákaz používať symboly Ruskej federácie (vrátane vlajok, znakov či hymny) na vrcholných svetových podujatiach.

Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja

História vzájomných zápasov

Slovenská reprezentácia sa s tou ruskou stretla zatiaľ 45-krát; 13 zápasov vyhrali naši, päť sa skončilo remízou a 27-krát sa tešili reprezentanti Ruska (skóre 107:135). Azda najpamätnejší zápas v ére samostatnosti odohralo Slovensko s Ruskom vo finále MS 2002 vo Švédsku. Stretnutie rozhodol Peter Bondra v čase 58:20.

MS v hokeji 2002: Zlatý triumf Slovenska

V roku 2002 vo Švédsku hrala zlatá generácia slovenského hokeja - Peter Bondra, Miroslav Šatan, Ľubomír Višňovský či Žigmund Pálffy. Napriek tomu bol postup do finále s Ruskom prekvapením. Vo finále bolo Rusko favoritom. Pamätná chvíľa nemohla byť lepšia. Finálový zápas MS v hokeji 2002 mal všetko - emócie, rýchlosť, bol bohatý na góly a napokon aj úspešný pre Slovákov. Víťazný gól dál v 59. minúte Peter Bondra.

Najplatnejším hráčom majstrovstiev sveta 2002 sa stal Miroslav Šatan, ktorý kraľoval aj v bodovaní. V deviatich odohraných zápasoch zaznamenal trinásť bodov.

ZOH Turín 2006

V roku 2006 prišlo k obojstranne najkvalitnejšiemu vzájomnému zápasu Slovenska s Ruskom. Na úvod olympijského turnaja sa Slováci a Rusi prezentovali mimoriadne ofenzívnym hokejom, šance sa striedali na oboch stranách a prvý gól dal slovenský kapitán Pavol Demitra. V úvode druhej tretiny vyrovnal v presilovke Višňovský, no Rusko sa opäť dostalo do vedenia po teči mladého Alexandra Ovečkina. V záverečnej tretine gól nepadol až do 57. minúty.

ZOH Vancouver 2010

Kým v roku 2006 boli predzápasové šance vyrovnané, o štyri roky neskôr boli favoritom zápasu Rusi. Slováci prišli do Vancouveru síce s kvalitným, no podľa odborníkov mierne prestarnutým tímom. Prvá tretina zápasu góly nepriniesla. Prvý gól prišiel až v 26. minúte, keď slovenské vylúčenie potrestal ruský kapitán Morozov. Stav 1:1 vydržal až do predĺženia a samostatných nájazdov.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS

MS v hokeji 2012

V roku 2012 sa Slovensko a Rusko po druhý raz stretli vo finále majstrovstiev sveta. Kým pred desiatimi rokmi sa tešili Slováci, tentoraz uspeli vysoko favorizovaní Rusi. Tí turnajom prešli bez straty bodu a v semifinále prevalcovali Fínsko 6:2. Finále začalo pre Slovensko výborne. Už v druhej minúte prekvapil Varlamova Zdeno Chára, ktorý dal svoj prvý gól na turnaji. Rozhodujúcou pre výsledok zápasu bola druhá tretina. Slovensko nevydržalo ruský tlak a začalo sa dopúšťať aj individuálnych chýb, ktorých sa celý turnaj vyvarovalo. V tretej tretine Slováci po piatom obdržanom góle vystriedali brankára a ešte raz sa tešili z gólu - Chára pridal aj svoj druhý.

Historické štatistiky MS v hokeji

Prvý svetový šampionát sa konal v roku 1920 v Belgicku a bol súčasťou letných olympijských hier. Ďalšie dve MS v hokeji v rokoch 1924 a 1928 sa už konali v rámci zimných olympijských hier. Až v roku 1930 sa vo francúzskom Chamonix uskutočnili prvé samostatné majstrovstvá sveta.

Najúspešnejšie krajiny

V prvej polovici 20. storočia Kanada dominovala takmer bez protivníka. Veď od prvého hokejového šampionátu v histórii na letnej olympiáde v roku 1920 až do roku 1955 triumfovala celkovo šestnásťkrát. V druhej polovici však nastúpili hokejisti legendárneho tímu Sovietskeho zväzu. Od roku 1963 vyhrali deväť titulov po sebe, v roku 1972 Československo triumfom prerušilo ich hegemóniu. Zoznam doterajších majstrov sveta a počet ich titulov:

28 - Kanada
27 - Rusko/Sovietsky zväz
13 - Česko/Československo
11 - Švédsko
4 - Fínsko
2 - USA
1 - Veľká Británia
1 - Slovensko

Sovietsky zväz a následne jeho nasledovník Rusko má dovedna na konte 27 titulov. Kanada dobehla Rusov triumfom na MS v roku 2021 v Rige dobehla. V roku 2023 získala Kanada rekordný titul a osamostatnila sa s 28 titulmi na prvom mieste. Československo do rozdelenia získalo šesť titulov. Posledný v roku 1985.

Rekordy a zaujímavosti

Len tri krajiny dokázali v histórii získať tri tituly majstra sveta v jednom slede. Okrem dlhodobo kraľujúcich "mančaftov" Sovietskeho zväzu a Kanady sa to podarilo aj Českej republike. Najdlhšiu sériu titulov v nepretržitej sérii majú na konte Sovieti, ktorí si v rokoch 1963 až 1971 odnášali zo svetových šampionátov deväťkrát za sebou len zlaté medaily.

Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS

Najvyššie víťazstvo v histórii dosiahol reprezentačný A-tím hokejistov Slovenska 18. marca 1994 v Poprade v zápase s Bulharskom - 20:0. Najvyššiu prehru "zaknihoval" slovenský A-tím v sezóne 2008/09, keď na MS vo Švajčiarsku prehrali zverenci trénera Jána Filca s Českom 0:8.

Prehľad medailistov MS v hokeji (1920 - 2006)

2006 (Riga): 1. Švédsko, 2. Česko, 3. Fínsko
2005 (Viedeň, Innsbruck): 1. Česko, 2. Kanada, 3. Rusko
2004 (Praha, Ostrava): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. USA
2003 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. SLOVENSKO
2002 (Göteborg, Karlstad, Jönköping): 1. SLOVENSKO, 2. Rusko, 3. Švédsko
2001 (Hannover, Norimberg, Kolín): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
2000 (Petrohrad): 1. Česko, 2. SLOVENSKO, 3. Fínsko
1999 (Oslo, Hamar, Lillehammer): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1998 (Zürich, Bazilej): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. Česko
1997 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Česko
1996 (Viedeň): 1. Česko, 2. Kanada, 3. USA
1995 (Štokholm, Gävle): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Kanada
1994 (Val di Fassa, Bolzano, Miláno): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1993 (Dortmund, Mníchov): 1. Rusko, 2. Švédsko, 3. Česko
1992 (Praha, Bratislava): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. ČSFR
1991 (Turku, Tampere): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. ZSSR
1990 (Bern, Fribourg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSFR
1989 (Štokholm, Södertälje): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. ČSSR
1987 (Viedeň): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSSR
1986 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1985 (Praha): 1. ČSSR, 2. Kanada, 3. ZSSR
1983 (Dortmund, Düsseldorf, Mníchov): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1982 (Helsinki, Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1981 (Štokholm, Göteborg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1979 (Moskva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1978 (Praha): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1977 (Viedeň): 1. ČSSR, 2. Švédsko, 3. ZSSR
1976 (Katovice): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1975 (Mníchov, Düsseldorf): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1974 (Helsinki): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1973 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1972 (Praha): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1971 (Bern, Ženeva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1970 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1969 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1968 (Grenoble): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1967 (Viedeň): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1966 (Ľubľana): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1965 (Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1964 (Innsbruck): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1963 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1962 (Colorado Springs, Denver): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. USA
1961 (Ženeva, Lausanne): 1. Kanada, 2. ČSSR, 3. ZSSR
1960 (Squaw Valley): 1. USA, 2. Kanada, 3. ZSSR
1959 (Praha, Bratislava, Ostrava, Brno): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1958 (Oslo): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1957 (Moskva): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSR
1956 (Cortina d´Ampezzo): 1. ZSSR, 2. USA, 3. Kanada
1955 (Krefeld, Düsseldorf, Kolín, Dortmund): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1954 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. Švédsko
1953 (Zürich): 1. Švédsko, 2. NSR, 3. Švajčiarsko
1952 (Oslo): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švédsko
1951 (Paríž): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1950 (Londýn): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1949 (Štokholm): 1. ČSR, 2. Kanada, 3. USA
1948 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. ČSR, 3. Švajčiarsko
1947 (Praha): 1. ČSR, 2. Švédsko, 3. Rakúsko
1939 (Bazilej): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1938 (Praha): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. ČSR
1937 (Londýn): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. Švajčiarsko
1936 (Garmisch Partenkirchen): 1. V. Británia, 2. Kanada, 3. USA
1935 (Davos): 1. Kanada, 2. Švajčiarsko, 3. V. Británia
1934 (Miláno): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1933 (Praha): 1. USA, 2. Kanada, 3. ČSR
1932 (Lake Placid): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1931 (Krynica): 1. Kanada, 2. USA, 3. Rakúsko
1930 (Chamonix, Berlín, Viedeň): 1. Kanada, 2. Nemecko, 3. Švajčiarsko
1928 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1924 (Chamonix): 1. Kanada, 2. USA, 3. V. Británia
1920 (Antverpy): 1. Kanada, 2. USA, 3. ČSR

Najlepší hráči podľa direktoriátu MS v hokeji (od roku 1954)

2006 Johan Holmqvist (Švéd.) - Niklas Kronwall (Švéd.) - Sidney Crosby (Kan.)
2005 Tomáš Vokoun (ČR) - Wade Redden (Kan.) - Alexej Kovaľov (Rus.)
2004 Ty Conklin (USA) - Dick Tärnström (Švéd.) - Dany Heatley (Kan.)
2003 Sean Burke (Kan.) - Jay Bouwmeester (Kan.) - Mats Sundin (Švéd.)
2002 Maxim Sokolov (Rus.) - Thomas Rhodin (Švéd.) - Niklas Hagman (Fín.)
2001 Milan Hnilička (ČR) - Kim Johnsson (Švéd.) - Sami Kapanen (Fín.)
2000 Roman Čechmánek (ČR) - Petteri Nummelin (Fínsko) - MIROSLAV ŠATAN (SR)

All-Star výbery MS v hokeji (od roku 1961)

2006: Mezin (Bielor.) - Nummelin (Fín.), Kronwall (Švéd.) - Crosby (Kan.), Výborný (ČR), Ovečkin (Rus.)
2005: Vokoun (ČR) - Kronwall (Švéd.), Židlický (ČR) - Nash, Thornton (obaja Kan.), Jágr (ČR)
2004: Lundqvist (Švéd.) - Chára (SR), Tärnström (Švéd.) - Heatley (Kan.), Peltonen (Fín.), Jágr (ČR)
2003: Burke (Kan.) - Ľ. Višňovský (SR), Bouwmeester (Kan.) - M. Sundin, Forsberg (obaja Švéd.), Heatley (Kan.)
2002: Sokolov (Rus.) - Lintner (SR), Rhodin (Švéd.) - Šatan (SR), Hagman (Fín.), Bondra (SR)

Najúspešnejší jednotlivci

Najúspešnejším mužom histórie majstrovstiev sveta v hokeji je brankár niekdajšej reprezentácie ZSSR Vladislav Treťjak. Fenomenálny gólman sa tešil z desiatich zlatých, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily. Jeho krajan Alexander Ragulin získal len o jednu striebornú medailu menej. V prehľade najúspešnejších jednotlivcov na MS podľa počtu cenných kovov sú na popredných miestach hráči bývalého ZSSR, ktorí kraľovali svetovému hokeju v druhej polovici 20. storočia.

tags: #majstrovstva #sveta #v #hokeji #slovensko #rusko