Majstrovstvá Európy v basketbale: Fascinujúca história, neuveriteľný vývoj a súčasné hviezdy

Basketbal, šport, ktorý si získal celosvetovú popularitu, má bohatú a pestrú históriu. Jeho korene siahajú do konca 19. storočia v USA a postupne sa rozšíril do celého sveta, vrátane Európy a Slovenska. Tento článok sa zameriava na históriu majstrovstiev Európy v basketbale, ich vývoj a významné momenty.

Zrodenie basketbalu a jeho príchod do Európy

Basketbal uzrel svetlo sveta v roku 1891 v USA. Jeho vynálezcom bol Dr. James Naismith, učiteľ telocviku, ktorý sa snažil vymyslieť novú hru pre svojich žiakov. Inšpiroval sa starými košmi od broskýň, ktoré správca budovy vynášal zo skladu.

Zo Springfieldu sa táto hra rozšírila do okolitých škôl, postupne až na sever Kanady a do Južnej Ameriky. Počas prvej svetovej vojny sa basketbal dostal aj do Európy. Na rozvoji basketbalu v Európe, ale aj na celom svete sa veľkou mierou podieľala organizácia YMCA (Young Men's Christian Association).

V našich krajinách sa po prvýkrát basketbal hral vo Vysokom Mýte v roku 1897 zásluhou profesora Jaroslava Karáska. Prvé oficiálne stretnutie sa však uskutočnilo až v roku 1919 v Prahe-Žiškove.

Začiatky basketbalu v Československu

Začiatok basketbalu vo vtedajšom Československu nebol jednoduchý. Vyžadoval totiž nákladné zariadenie, špeciálne lopty a cieľavedomé odborné vedenie, čo v tej dobe nebolo jednoduché. Prvé aktivity boli vyvíjané z kresťanských organizácii YMCA.

Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja

V roku 1934 bol založený volejbalový a basketbalový zväz a v nasledujúcich rokoch začal basketbal prenikať aj do škôl a sokolských jednôt. Najväčší posun v basketbale bol spôsobený postavením budovy YMCA s vlastnou telocvičňou pre basketbal. Stalo sa tak roku 1928 v Prahe a taktiež od toho roku sa začala hrať prvá basketbalová súťaž, majstrovstvá Prahy.

Vznik FIBA a prvé Majstrovstvá Európy

Dňa 18. júna 1932 vznikla v Ženeve medzinárodná basketbalová asociácia FIBA. Jej zakladateľmi bolo 8 štátov a medzi nimi aj Československo, čim československý basketbal vstúpil na medzinárodnú scénu.

Roku 1935 sa uskutočnili prvé majstrovstvá Európy mužov, kde naši reprezentanti získali bronzové medaily. Prvým majstrom Európy sa roku 1935 stalo Lotyšsko. Prvé majstrovstvá Európy žien sa konali roku 1939 v Ríme. Vtedy sa na stupienok víťazov postavili reprezentantky z Talianska.

Vývoj basketbalu a zmeny pravidiel

Basketbal od svojho vzniku prešiel búrlivým rozvojom a zmenami pravidiel, prežil obdobia nádherné ale aj smutné. Od roku 1891 hráči, tréneri a funkcionári usilovne budovali a rozvíjali túto nádhernú hru aby dnes mohla byť tam kde je. Jeho história až do dnešných dní je bohatá a pestrá.

Miloš Bobocký: Príbeh basketbalistu a odbojára

Medzi takéto príbehy patrí aj životný osud basketbalistu, ilegálneho pracovníka a účastníka Povstania Miloša Bobockého, ktorý by sa bol 20. Význam práce Miloša Bobockého pre ilegálny odboj v rokoch 1940-1945 dokladá tiež fakt, že sa jeho životné osudy rozhodli využiť tvorcovia seriálu Povstalecká história a aj na jeho postave založili tento osemdielny seriál. Mimochodom, išlo o najnákladnejší projekt v dejinách Československej televízie Bratislava. Pre herca Štefana Bučka, ktorý jeho postavu stvárnil, je to dodnes najväčšia filmová úloha.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS

Príbeh Miloša Bobockého však nebol len o ilegalite a o Povstaní, ale tiež o športe a o veľkých úspechoch v basketbale, ktoré dosiahol krátko po skončení druhej svetovej vojny. Je zaujímavé, že nikdy netúžil po publicite, radšej sa držal v ústraní a málokto vedel o jeho ilegálnom pôsobení počas vojny. Preto ani nebol nadšený, keď mal o tom všetkom hovoriť tvorcom Povstaleckej histórie.

Hlavný hrdina nášho príbehu sa narodil 20. januára 1922 v Bratislave. Pochádzal z veľmi skromných pomerov. Otec Michal Bobocký pracoval ako pomocný montér v bratislavských vodárňach a matka Mária bola domáca. Neskôr sa narodila Milošova mladšia sestra Nataša a jeho otec mal z prvého manželstva ešte ďalšie dve dcéry. Rodina Bobockých bývala v Bratislave v malom domčeku za budovou YMCA, čo malo podstatný vplyv na športové začiatky Miloša Bobockého. Ako chlapec sa venoval asi každému športu, ktorý bol dostupný, ale najviac mu učaroval basketbal. Ten bol na prelome 20. a 30. rokoch 20. storočia v našich pomeroch naozaj iba v plienkach a tomu zodpovedali aj tréningové možnosti.

Miloš Bobocký nastúpil po skončení ľudovej školy na reálku, ktorú ukončil v roku 1940. Po dlhom uvažovaní (najmä pre zlú finančnú situáciu v rodine zvažoval, či má ísť na vysokú školu, alebo nie) sa prihlásil na novootvorenú Vysokú školu obchodnú v Bratislave. Práve na zápise sa zoznámil s ilegálnym komunistickým pracovníkom Ernestom Gajdošom, ktorý mu sprostredkoval prácu v jednej z Baťových firiem. To malo pre Miloša Bobockého zásadný význam. V Baťových podnikoch na Slovensku totiž pracovali mnohí odbojári, ktorí vďaka svojim obchodným cestám nadväzovali spravodajské spojenia v zahraničí.

Veľmi rýchlo zistil, že si je s niektorými novými spolupracovníkmi blízky v názoroch na aktuálnu politickú situáciu i dianie na frontoch. Výber bratislavských basketbalistov začiatkom 40. rokov. Miloš Bobocký sa preto zapojil do odbojovej činnosti a začal spolupracovať s dnes už zabudnutými odbojármi Jozefom Špátom, Alojzom Štvánom, spomenutým Ernestom Gajdošom a Dušanom Polákom. Na pôde baťovskej vývoznej a dovoznej spoločnosti Kotva založili zo Špátovej iniciatívy spravodajskú skupinu Hela, ktorá mala kontakty na ďalšie odbojové skupiny na Slovensku i kontakty smerom do zahraničia (tejto problematike sa venoval historik Jozef Jablonický vo svojom diele Z ilegality do Povstania). Bobocký pracoval v ilegalite predovšetkým ako šifrant a spojka pod krycím menom Iľja (podľa ruského spisovateľa Iľju Erenburga).

Skupina Hela mala spojenie na Istanbul, kde pôsobila čs. vojenská spravodajská skupina. Po tejto linke prišli koncom mája 1943 na Slovensko dve ilegálne vysielačky a jednu z nich ukrýval Miloš Bobocký v rodičovskom dome. O necelý rok neskôr pricestoval po rovnakej linke aj styčný a spravodajský dôstojník čs. exilového Ministerstva národnej obrany v Londýne kpt. Jaroslav Krátky (krycie meno Zdena). Na Slovensku vystupoval Krátky pod falošným menom Ing. Otto Brückner a Miloš Bobocký s ním intenzívne spolupracoval až do vypuknutia Povstania. Bol to práve kpt. Krátky, kto naučil Bobockého šifrovať a poveroval ho spravodajskými úlohami.

Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS

Na jar 1944 musel Miloš Bobocký prerušiť štúdium a presťahovať sa do Banskej Bystrice, aby sa mohol naplno venovať odbojovej spravodajskej činnosti. Dostal tam krycie zamestnanie u drevárskej firmy a spoločne s Ernestom Gajdošom obsluhoval vojenskú ilegálnu vysielačku Otto v Turčianskych Tepliciach. Prostredníctvom nej boli posielané informácie o prípravách Povstania. Správy odvysielané do Londýna dostával najčastejšie od člena tajného Vojenského ústredia Milana Poláka alebo priamo od Jána Goliana. Ešte pred odchodom do Banskej Bystrice ukrýval Miloš Bobocký v rodičovskom dome kufor s 1,5 miliónmi Ks, ktoré boli určené pre odboj. Ďalší takýto kufor plný peňazí previezol z Bratislavy priamo do bytu Jána Goliana. Bol to znak toho, že 22-ročný Miloš Bobocký mal plnú dôveru hlavných organizátorov Povstania. V priebehu augusta 1944 sa jeho aktivita vystupňovala a správy prinášal a odnášal denne.

Po vypuknutí Povstania ho odvelili na Donovaly, kde sa zapísal do Vysokoškolského strážneho oddielu. „S takou nerozvážnosťou, s akou som sa do Povstania zapojil, to by som neodporúčal žiadnemu mladému človeku. Ale šiel som tam s nadšením pre vec, bojovať proti nenávideným nacistom. Bol som potom veľmi sklamaný, keď som v Povstaní videl, ako sa na tom všetkom niektorí ľudia priživujú, intrigujú alebo sledujú svoje vlastné politické či iné záujmy. Videl som tiež, ako sa v Banskej Bystrici rabovali byty po Nemcoch či ako brutálne vypočúvali zajatcov na Povereníctve vnútra.

Koncom októbra 1944 krátko pred pádom Banskej Bystrice odišiel opäť na Donovaly a ako člen Vysokoškolského strážneho oddielu sprevádzal generálov Viesta a Goliana do hôr. „Do hôr som odišiel bez zásob jedla a generál Golian mi počas odpočinku na takom pni odrezal kus slaniny a chleba, aby som nehladoval.“ Krátko nato sa uskutočnila nemecká prepadová akcia, počas ktorej bol Miloš Bobocký zranený a zajatý. S prestrelenou nohou ho odvliekli do väzenia v Banskej Bystrici, odkiaľ sa mu s pomocou dozorcu podarilo poslať moták so správou rodine do Bratislavy. Možno zavážil aj fakt, že nemecký väzenský lekár bol bývalý basketbalista.

V Bratislave sa však musel naďalej ukrývať, pričom nadviazal kontakt so styčným dôstojníkom Michalom Pavlovičom a s ďalšími ilegálnymi pracovníkmi, ktorí v hlavnom meste pôsobili na prelome rokov 1944/1945. Len vďaka veľkej dávke šťastia a dôvtipu nebol Bobocký zaistený gardistami a členmi Ústredne štátnej bezpečnosti v Pavlovičovom byte na Novej dobe, kam prišiel na dohovorenú schôdzku. Bobockému sa potom podarilo dostať na Starú Turú, kde v úkryte prečkal prechod frontu.

To je už ale obdobie najväčších športových úspechov Miloša Bobockého. V roku 1946 sa totiž stal majstrom Európy v basketbale a v roku 1947 vicemajstrom Európy. Doteraz sa žiadnej generácii basketbalistov nepodarilo zopakovať takýto úspech. Miloš Bobocký na svoje basketbalové časy spomínal takto: ,,V roku 1940 prišli do Bratislavy odohrať dva zápasy Taliani. V ich podaní som prvýkrát videl trojskok a od nich som odpozeral aj streľbu z výskoku so závesom, ktorú potom u mňa obdivovali aj Česi. Na jeseň 1945 však zanechalo mužstvo ŠK Bratislava vynikajúci dojem na turnaji v pražskej Lucerne, kde vysoko zdolalo miestny Uncas.

Hráčov na Majstrovstvá Európy 1946 do Ženevy nominoval basketbalový zväz a zo Slovákov dostali pozvanie Miloš Bobocký, Gustáv Hermann, Ján Hluchý a Jozef Křepela. Tréningy na Strahove boli jedinou prípravou na šampionát. Pred odchodom síce sľúbil predseda zväzu Marek, že v prípade triumfu má mužstvo zabezpečené trojmesačné turné do kolísky basketbalu - USA, ani on sám však tomu neveril. Osobitou kapitolou bola cesta do Ženevy. Solventnejší hráči na ňu prispeli sumou 2000 Kčs. Pôvodne mala výprava odcestovať parížskym rýchlikom, ale Sovieti uzavreli hranice vo svojej rakúskej zóne. Odchod sa tak zdržal o deň, výprava cestovala cez vojnou zničené Nemecko tri dni.

„Čas sme si krátili všelijako, písali sme si dokonca denník. Vo vlaku na chodbe sa zoznámil so švajčiarskym podnikateľom, ktorý ho pozval do jedálenského vozňa. Pri poháriku sa zarozprávali a líder nášho útoku si ani nevšimol, že niektoré vagóny odpojili. Keď sa vracal, s hrôzou zistil, že výprava odišla. Vystúpil na najbližšej stanici - bez batožiny, bez peňazí. Ani nevedel, kde sa nachádza. Basketbalisti však medzitým vyhlásili po ňom pátranie a Bobockého našťastie miestny výpravca nasmeroval do Bazileja. Tam sa pripojil k spoluhráčom. Basketbaloví majstri Európy 1946. ,,Pripadali sme si ako dedinskí chlapci, ktorí prvý raz zavítajú do veľkomesta. Všade hojnosť a v Hotel de Soleil, kde sme bývali, aj skvelá strava. V Ženeve som prvýkrát v živote ochutnal čokoládu. Organizátori nás pozvali do továrne na jej výrobu.

Účastníkov šampionátu rozdelili do troch skupín: v A-skupine hralo Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Luxembursko, v B-skupine Francúzsko, Holandsko, Anglicko, v C-skupine ČSR, Švajčiarsko, Belgicko. ČSR v úvode vyhrala pred 6-tisíc divákmi nad domácim Švajčiarskom 20:17 (najlepším strelcom bol Bobocký so siedmimi bodmi). Hádzanársky výsledok nech nikoho nemýli. Každý kôš sa vtedy veľmi cenil. Naši reprezentanti to potom nečakane dotiahli až do finále proti Taliansku, ktoré bolo veľkým favoritom turnaja. Pred 8-tisíc divákmi zviedli oba tímy nesmierne vyrovnaný súboj. Zverenci trénera Hájka prehrávali 23:29, a predsa nepriaznivý priebeh otočili. V poslednej minúte bol stav 32:32. Hráč Josef Toms zariskoval - a jeho pokus skončil v koši. ČSR pár sekúnd pred koncom vyhrávala 34:32 a súper už neodpovedal. So zlatou medailou československá výprava získala i právo organizovať ďalšie majstrovstvá Európy.

Miloš Bobocký sa okrem športu uplatnil aj v pracovnej činnosti. Zamestnal sa v tlačovom kombináte Pravdy, kde postupne prešiel všetkým pracovnými pozíciami, od radového zamestnanca až po riaditeľa. Mal najväčšiu zásluhu na vybudovaní tlačiarenského kombinátu Pravdy (výšková budova na brehu Dunaja pri nákupnom centre), ktorý disponoval najmodernejšími technológiami v rámci strednej Európy. Ku koncu života sa Miloš Bobocký stal prvým laureátom Výročnej ceny bratislavského Starého mesta - Ceny richtára Jakuba, taktiež dostal Pamätnú medailu Ministerstva obrany SR, Rad SNP II. stupňa či medailu Za zásluhy I. stupňa. Bol aj uvedený do Siene slávy slovenského basketbalu. Pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo, navštevoval basketbalové zápasy a sledoval športové dianie. Miloš Bobocký zomrel 5. marca 2016 vo veku 94 rokov.

Významné osobnosti slovenského a československého basketbalu

Úcta k histórii a osobnostiam, ktoré ju vytvárali patrí k veľkosti a vyspelosti národa. Medzi významné osobnosti slovenského a československého basketbalu patria:

Eva Kalužáková: Dvojnásobná najlepšia basketbalistka Slovenska (1990 a 1996) a najlepšia basketbalistka Československa z roku 1991. Je dvojnásobnou víťazkou ženskej Euroligy s Ružomberkom v rokoch 1999 a 2000.
Peter Kováč: Košický rodák hral za VSS Košice, VŠT Košice, Interi Bratislava, RH Pardubice a Pokroku Krompachy v rokoch 1965 - 1983. Bol juniorským reprezentantom Československa a slovenským mužským reprezentantom.
Stanislav Kropilák: Má na konte tri československé tituly (2x Slavia VŠ Praha, 1981 a 1982, 1x Inter Bratislava, 1985). Je dvojnásobným najlepším basketbalistom Slovenska z rokov 1985 a 1986.
Erika Dobrovičová: Juniorská majsterka Európy 1983, účastníčka OH 1988 v Soule (8. miesto), MS 1990 (4.
Natália Hejková: Za slobodna známa pod dievčenským menom Janoštinová, trojnásobná olympionička (Soul 1988 - 8. miesto, Barcelona 1992 - 6. miesto, Sydney 2000 - 7. miesto).
Vladimír Ptáček: Bronzový medailista z ME 1977 i Svetovej letnej univerziády 1977, účastník MS 1978 (9. miesto) a OH 1980 (9. miesto), štvornásobný majster Československa.
Božena Miklošovičová: Hráčka Slovana Bratislava, strieborná z ME 1976 a členka tímu Československa, ktorý na OH v Montreale 1976 obsadil 4.
Ján Hummel: Kapitán Iskry Svit, majstra Československa 1961, reprezentant, v čs.
Justín Sedlák: Účastník OH v Montreale 1976, získal bronz na ME 1981, vynikol najmä v Interi Bratislava (čs.
Edita Príkazská: Miestom jej posledného odpočinku je Rabča. Hoci bola vysoká iba 166 cm, pod košmi vynikala ako hráčka Lokomotívy Bratislava (hrala za ňu 15 sezón v období 1955 - 1970) pod vedením trénera Jána Hluchého.
Miroslava Kandráčová: Preslávila sa ako hráčka Slávie VŠ Prešov, dva štarty na MS jej priniesli dve medaily - striebro z Brazílie 1971 a bronz z Kolumbie 1975; podobne úspešná bola aj na ME (z nich má tri medaily).
Peter Rajniak: Stručne jeho klubová kariéra: Iskra Svit 1965 - 1971 a 1984 - 1987, VŠ Praha 1971 - 1983 a 1987 - 1989, Malbas Malmö v ročníku 1983/84; reprezentácia Československa: jun. ME 1972, dvojnásobný medailista z ME (zo 6 štartov).
Štefan Svitek: Úspešný tréner mužov aj žien bol predovšetkým v Banskej Bystrici, kde vyrastal od šiestich rokov, viedol aj basketbalistov v Handlovej; hráč bol okrem Banskej Bystrice ešte v Žiari nad Hronom; je známy najmä ako tréner basketbalovej mlade.
Ľubomír Kotleba: V rokoch 1975 - 1989 patril medzi špičkových rozhodcov FIBA, s píšťalkou sa predstavil na mnohých MS a šampionátoch všetkých kontinentov, predovšetkým však treba vyzdvihnúť, že na troch olympijských hrách - v Moskve 1980, Los Angeles 1984 a v Soule 1988.
Eva Petrovičová: Ako hráčka bratislavskej Lokomotívy v rokoch 1955 - 1963 (pod vedením legendárneho Jána Hluchého) sa stala reprezentantkou Československa, z ME mala tri medaily (0 - 1 - 2).
Ján Hluchý: Bol priekopník basketbalu u nás, začal sa mu venovať ako 12-ročný, v rokoch 1935 - 1949 bol reprezentant Slovenska. Pod košmi oživil ženský basketbal, v ňom bol tréner Slovana Bratislava v rokoch 1952 - 1967.
Miloš Bobocký: Majster Európy - 1946 Ženeva.
Gustáv Hermann: Majster Európy - 1946 Ženeva, tréner reprezentácie žien Československa - vicemajster Európy 1959 a vicemajster sveta 1971, 2. miesto v ankete o najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí v kategórii mužov a žien, historicky prvý prezident SBA v období 17. 2. 1990 - 13. 7. 1992.
Mária Lukačovičová: Vicemajsterka Európy - 1962 vo Francúzsku a 1966 v Rumunsku, 3. miesto na ME - 1964 v Maďarsku.
Zora Brziaková: Vicemajsterka sveta - 1971 v Brazílii, 5. miesto na MS - 1967 v Česko-Slovensku, vicemajsterka Európy - 1962 vo Francúzsku.
Richard Petruška: Vicemajster Európy - 1985 v Stuttgarte, 3. miesto na ME - 1977 v Liége a 1981 v Prahe, 15-krát člen výberu Európy, 5x majster Československa - 1979, 1980, 1983, 1984, 1985, najlepší basketbalista Slovenska 20. storočia.
Ľudmila Chmelíková: 2. miesto v Pohári Liliany Ronchettiovej 1978, 4. miesto na OH 1976 v Montreale, vicemajsterka Európy - 1974 v Cagliari a 1976 v Clermont Ferrand, 3. miesto na MS 1975 v Kolumbii.
Juraj Žuffa: Vicemajster Európy - 1985 v Stuttgarte, 3. miesto na ME - 1981 v Prahe.
Hana Jendrichovská: Vicemajsterka sveta - 1971 v Brazílii, členka tímu sveta, 3. miesto na MS - 1975 v Kolumbii.
Anna Kotočová: Víťazka Pohára Lilany Ronchettiovej - 1976, majsterka Československa - 1973, 5x víťazka Európskej ligy - SCP Ružomberok 1999, 2000, Spartak Moskovská oblasť 2007, 2008, ZVVZ USK Praha 2015, 4. miesto na OH 1976 v Montreale,.
Viera Koštialová: 7x majsterka Československa (1975 - 1982), víťazka Európskeho pohára majstrov - 1976, 4. miesto z OH 1976 v Montreale, 3. miesto z MS 1975 v Kolumbii, vicemajsterka Európy 1974 v Taliansku a 1976 vo Francúzsku, 3. miesto z ME 1972 v Bulharsku.
Dušan Lukášik: Majster Československa - 1961, vicemajster Európy - 1955 v Budapešti a 1959 v Istanbule, 3. miesto na ME - 1957 v Sofii.

EuroBasket 2025: Miesto, termín a formát turnaja

Už 42. majstrovstvá Európy v basketbale mužov sa konajú v letnom termíne od 27. augusta do 14. septembra 2025 v štyroch hostiteľských mestách v štyroch krajinách. Tentokrát to budú Limassol (Cyprus), Tampere (Fínsko), Katowice (Poľsko) a Riga (Lotyšsko).

Zatiaľ čo každá základná skupina sa odohrá v inej krajine, kompletné play off už od osemfinálovej fázy sa bude hrať v jednom meste, konkrétne v lotyšskej Rige, kde turnaj aj vyvrcholí finálovým zápasom o titul majstrov Európy. Najväčšiu arénu má však fínske Tampere, kde sa odohrá skupina B.

Riga: Xiaomi Arena (11 200 divákov) - skupina A / play off
Tampere: Nokia Arena (13 455 divákov) - skupina B
Limassol: Spyros Kyprianou Athletic Center (8 000 divákov) - skupina C
Katowice: Spodek (11 036 divákov) - skupina D

Hrací systém turnaja je pomerne jednoduchý. Zúčastnených 24 krajín bolo na základe žrebu rozdelených do 4 základných skupín po 6 tímov. V skupinách si zahrá každý s každým, takže na konci základnej časti majú všetky mužstvá v každej skupine na konte 5 zápasov. Do play off postupujú až 4 tímy z každej skupiny. Dvojice v osemfinále sa vytvárajú z tímov zo skupín A/B a C/D, pričom kľúč nasadzovania je klasický, teda 1/4 a 2/3.

Vyraďovacia časť sa hrá na jeden zápas a po osemfinále sa už pokračuje v pevne štruktúrovanom pavúku až do finále. Okrem finálového zápasu o titul majstra Európy sa hrá aj duel o tretie miesto.

EuroBasket 2025: Slovenská účasť a kvalifikácia

Aj tohtoročný európsky šampionát je bez slovenských basketbalistov, ktorí v kvalifikačnej skupine C nevyhrali ani jeden zápas a po šiestich prehrách skončili v štvorčlennej tabuľke s Lotyšskom, Španielskom a Belgickom na poslednom mieste s nulou v kolonke výhier.

tags: #majstrovstva #europy #basketbal