História lyžovania na svetovej úrovni je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone sa konali v roku 1958 v rakúskom Saalfeldene. Spoločné majstrovstvá pre mužov a ženy sa však konajú až od sezóny 1989.
Začiatky biatlonu
Prvopočiatky biatlonu je potrebné hľadať v love a vojenstve, kde sa spájala streľba s fyzickou záťažou. Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované Spoločnosťou bežeckého lyžovania blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete, Trysil Rifle an Ski Club, bol založený v roku 1861 v Nórsku a podporoval bežecké lyžovanie spojené so streľbou. Ich úlohou bolo cvičiť armádu.
Biatlon na Olympijských hrách
Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka. Išlo vtedy o ukážkový šport. Po druhej svetovej vojne boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre protivojnové cítenie. V tom čase nebol tento šport prístupný civilistom.
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Biatlon si rýchlo získal srdcia športovcov aj divákov. Už v roku 1960 bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Štartovalo sa v disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Strieľalo sa z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky. Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander.
Prečítajte si tiež: Lyžiarska legenda Janka Gantnerová
Vývoj biatlonových disciplín a pravidiel
V roku 1965 bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov. Rýchlostné preteky (šprint) sa objavili v roku 1974. Prvým víťazom sa stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do programu ZOH v roku 1980 pre americký Lake Placid. Zvíťazil nemecký reprezentant Frank Ullrich.
V roku 1976 sa začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Až do roku 1984 bol biatlon doménou mužov. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova.
V roku 1989 začali ženy jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi. O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia (IBU) a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu.
V roku 1997 mali premiéru stíhacie preteky. Táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala Magdalena Forsbergová zo Švédska. Stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002.
Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu. Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína.
Prečítajte si tiež: Kde lyžovať lacno v Tatrách?
V roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet. Prvé zlaté medaily si vybojovalo domáce kvarteto Olga Pileva, Svetlana Išmuratovová, Ivan Čerezov a Nikolaj Krugľov.
Najúspešnejší biatlonisti a krajiny
Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Deväť medailí, ale iba dve zlaté nazbierala Nemka Ushi Dislová. Tretím najlepším je Johannes Thingnes Bö s piatimi zlatými a ešte troma iného lesku. Osem medailí, z toho štyri zlaté, majú vo vitríne Nemci Ricco Gross, Sven Fischer aj Emil Hegle Svendsen. Slovenka Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12. mieste.
V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko (55), ktoré po OH v Pekingu 2022 predbehlo dlho vedúce Nemecko. Francúzsku patrí tretia pozícia s 30 plackami. Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt.
Kráľ biatlonu z Nórska ovládol aj historické štatistiky majstrovstiev sveta. Získal 26 individuálnych medailí, z toho jedenásť zlatých. Spolu so štafetami 45 cenných kovov. Zatiaľ čo jeho legendárny súper, Raphael Poirée, si zo svetových šampionátov odniesol štrnásť medailí, z toho polovicu zlatých. No neskôr ho predstihol jeho krajan Martin Fourcade, ktorý získal jedenásť zlatých a spolu 18 medailí. No a napokon všetkých prekonal Johannes Thingnes Bö, ktorý si zapísal 12 zlatých.
Ženám so šiestimi individuálnymi zlatými medailami kraľuje Magdalena Neuner, ktorej sa vyrovnali Magdalena Forsberg a Liv Grete Poirée. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu.
Prečítajte si tiež: Mužský zjazd: Prehľad
Ole Einar Björndalen a Magdalena Forsberg dlho viedli historickú štatistiku celkových triumfov vo Svetovom pohári. Získali šesť veľkých krištáľových glóbusov. No napokon ich neuveriteľnou šnúrou siedmych triumfov po sebe predstihol Martin Fourcade. U žien je ale pozícia Forsbergovej, zdá sa, zabetónovaná. Žiadna pretekárka nemá viac ako tri triumfy.
Pri počte víťazstiev vo Svetovom pohári nikoho neprekvapí prvá pozícia Oleho Einara Björndalena, ktorý zaznamenal až 95 triumfov. A v priebehu sezóny 23/24 už Johannesa Thingnes Bö prekonal Martina Fourcada s číslom 85. Zo Sloveniek sa podarilo až neuveriteľných osemnásťkrát spolu na OH, MS a SP zvíťaziť Nasti Kuzminovej.
Östersund - dejisko MS v lyžovaní
Švédske mesto Östersund je so svojimi 44-tisíc obyvateľmi o niečo väčšie ako Zvolen. Leží v strede tejto severskej krajiny na brehoch jazera Storsjön. Mesto založil kráľ Gustáv III. koncom 18. storočia z obchodného hľadiska. Östersund leží v kraji Jämtland.
Sídlo má tiež bohatú históriu spojenú so športom. Silné postavenie v tomto smere podčiarkuje aj Národné zimné športové centrum. Östersund tiež kandidoval na usporiadanie ZOH. A to hneď štyrikrát (1994, 1998, 2002, 2014), no zatiaľ neúspešne.
Zo zimných športov tu nájdeme skvelé podmienky nie len pre biatlon, ale aj pre beh na lyžiach či curling. V roku 2004 sa tu tiež uskutočnil svetový šampionát v orientačnom behu na lyžiach.
Östersundský skidstadion sa prvý raz zapojil do organizovania svetového pohára v biatlone v roku 1989 a odvtedy sa tu spomínané preteky odohrali presne dvadsaťkrát. Prvý raz tu bolo MS ešte v roku 1970. Od toho momentu sa Östersund zaradil medzi najčastejších organizátorov svetového pohára, v sezóne 2008 potom druhý raz hostil svetový šampionát. Na štadióne je postavená tribúna pre 6000 divákov, popri trati môže sledovať podujatie takmer neobmedzený počet fanúšikov. Nachádza sa na úrovni necelých 400 metrov nad morom, preto nadmorská výška nemá vplyv na výkon pretekárov.
Najúspešnejším pretekárom na šampionáte v roku 1970 bol ruský borec Alexander Tichonov, ktorý vyhral vytrvalostné preteky na 20 km a štafetu. Na majstrovstvách sveta v roku 2008 boli najviac spokojné nemecké pretekárky Andrea Henkelová a Magdalena Neunerová, ktoré vyhrali po tri zlaté medaily. V Östersunde dosiahla zo slovenských jazdkýň najlepší výsledok Martina Halinárová, ktorá v roku 1993 ovládla individuálne preteky.
MS Juniorov v Jasnej
Naše najvýznamnejšie lyžiarske stredisko Jasná bude už druhýkrát v histórii hostiť Majstrovstvá sveta Juniorov v alpskom lyžovaní, ktoré budú prebiehať od stredy 26.2.2014 až do štvrtku 6.3.2014. Potvrdená je rekordná účasť pretekárov z celého sveta zo 48 krajín. História Majstrovstiev sveta Juniorov (MSJ) v alpskom lyžovaní sa začala písať v sezóne 1981/1982 kedy sa v roku 1982 konal 1. ročník MSJ vo francúzskom Aurone. Jasná vo vtedajšom Československu dostala príležitosť na usporiadanie MSJ už v 4. ročníku v roku 1985. A po 29 rokoch je Jasná opäť hostiteľom tentokrát už 33. ročníka MSJ. Očakáva sa približne 600 účastníkov a členov organizačných tímov zo 48 krajín. Od roku 1985 sa toho veľa zmenilo, nielen štátoprávne usporiadanie krajiny, ale hlavne stredisko Jasná sa zmenilo takmer na nepoznanie. Aj vtedy bolo najväčším a najvýznamnejším lyžiarskym strediskom v celom bývalom Československu a platí to aj dnes. O význame Jasnej svedčia aj 3 usporiadané podujatia Svetového pohára v rokoch 1979, 1982 a 1984.
MS v alpskom lyžovaní 2025 v Saalbachu
Tohtoročné MS hostí už desiaty raz v histórii Rakúsko. Konkrétne sa konajú v lyžiarskom stredisku Saalbach-Hinterglemm. Začínajú sa 4. februára tímovým paralelným slalomom a končia 16. februára slalomom mužov. Celkovo uvidíme šesť disciplín, slovenskí lyžiari by sa mali predstaviť v piatich.
Slovenskú výpravu tvorí šesť mien. V obrovskom slalome mužov nás budú reprezentovať Adam, Andreas aj Teo Žampovci a taktiež jediná ženská zástupkyňa Rebeka Jančová. Teo Žampa sa zúčastní aj super G rovnako ako Matej Prieložný, ktorý sa okrem toho predstaví v zjazde a tímovej kombinácii. Adam Nováček bude taktiež v tímovej kombinácii plus v slalome.
Doposiaľ sa Slovákom podarilo na majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní získať šesť cenných kovov. Až o päť z nich sa postarala individuálnymi úspechmi Petra Vlhová, ktorá v roku 2019 získala zlato v obrovskom slalome, striebro v alpskej kombinácii a bronz v klasickom slalome. K tomu pridala dve strieborné medaily v 2021 v alpskej kombinácii a slalome. Zároveň bola súčasťou striebornej výpravy z 2017, keď spolu s Veronikou Velez-Zuzulovou, Andreasom Žampom, Matejom Falatom, Terezou Jančovou a Adamom Žampom boli druhí v súťaži družstiev.
Marco Odermatt majstrom sveta v super-G 2025
Švajčiarsky lyžiar Marco Odermatt sa stal majstrom sveta v super-G na svetovom šampionáte v rakúskom Saalbachu. Jediný Slovák na štarte Teo Žampa po poslednom skoku pred cieľom spadol a preteky nedokončil.
Svetový pohár v alpskom lyžovaní v Schladmingu
Svetový pohár v alpskom lyžovaní mužov sa v priebehu posledného januárového pracovného týždňa presunie z Kitzbühelu do Schladmingu. Na programe sú atraktívne večerné preteky pod umelým osvetlením. V Schladmingu sa pôjdu točivé disciplíny v atraktívnom podvečernom čase. V Schladmingu sa koná historicky už 29. nočný slalom. Špeciálna trať je postavená na upravenom kopci hory Planai, inak nazývanej aj Schladminger Kaibling. Okolo cieľového priestoru trate je vystavaný štadión s tribúnami bezprostredne blízko zjazdovky, kam sa zmestí približne 50 tisíc fanúšikov. Preteky v alpskom lyžovaní sa v tomto stredisku konajú od roku 1973. Svetový pohár sa sem vracia pravidelne už viac ako 30 rokov. V rokoch 1982 a 2013 sa tu uskutočnili majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní a v sezóne 2011/2012 finále Svetového pohára.