Článok sa zameriava na významné osobnosti slovenského a československého kultúrneho a športového života v období pred Nežnou revolúciou v roku 1989, s dôrazom na ich tvorbu, úspechy a vplyv na spoločnosť.
Úvod
Rok 1989 bol pre Československo prelomový. Nežná revolúcia priniesla zásadné zmeny v spoločnosti, politike aj kultúre. Osobnosti, ktoré formovali kultúrny a športový život pred rokom 1989, zanechali nezmazateľnú stopu. Mnohé z nich sa stali symbolmi doby a ich tvorba a úspechy rezonujú dodnes. Práve na tieto osobnosti a ich prínos sa zameriava tento článok, pričom sa opiera o rozsiahle informácie zhromaždené s cieľom čo najkomplexnejšie zmapovať danú tému.
Kultúrne Ikony Pred Revolúciou
Milan Lasica, Július Satinský a Jaroslav Filip: Trio, Ktoré Predznamenalo Zmenu
V júni 1989, len pár mesiacov pred revolúciou, vznikla verejná nahrávka zo Štúdia S, kde Milan Lasica (Optimista), Július Satinský (Pesimista) a Jaroslav Filip (Klavirista) v réžii Juraja Nvotu hrali Deň radosti. Toto zoskupenie, známe svojimi inteligentnými dialógmi a piesňami, sa tak nevedomky priblížilo k novembru, ktorý mal priniesť zásadné zmeny. Milan Lasica v tom istom roku zažiaril v satirickej komédii Dušana Kleina Vážení přátelé, ano, ktorá však ešte stále odrážala presvedčenie, že systém má navrch. Július Satinský síce dostal menšiu rolu, ale so zásadným výrokom: „Jak někdo dostane funkci, hned mu nefunguje." Obaja umelci, v minulosti režimom zakazovaní, boli tesne pred revolúciou ocenení titulom zaslúžilý umelec. Ich tvorba, plná humoru a spoločenskej kritiky, si získala širokú popularitu a stala sa dôležitou súčasťou kultúrneho odporu voči vtedajšiemu režimu.
Ich prínos spočíval nielen v zábave, ale aj v podnecovaní k zamysleniu nad spoločenskými problémami. Ich dialógy a piesne boli často plné skrytých významov a odkazov, ktoré diváci a poslucháči dokázali dešifrovať a stotožniť sa s nimi. Týmto spôsobom prispievali k formovaniu kritického myslenia a k posilňovaniu občianskej spoločnosti.
Juraj Jakubisko: Režisér, Ktorého Zbehovia Pobúrili Mocných
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa zdalo nepravdepodobné, že by v roku 1989 mohol byť v kinách hitom film Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre. Jakubisko bol v tom období pod zákazom a oficiálne preložený do Krátkeho filmu, údajne preto, že nemal žiadne rozpracované projekty. Skutočným dôvodom bol jeho film z roku 1968 Zbehovia a pútnici, ktorý si dovolil zobraziť ruského hrdinu ako opitého, čo bolo vnímané ako urážka Sovietskeho zväzu. Návrat k hranej tvorbe mu umožnili nemeckí producenti, ktorí boli ochotní investovať do jeho filmov. Jakubisko svojou tvorbou prinášal do československej kinematografie nový pohľad a experimentoval s filmovým jazykom. Jeho filmy boli často kontroverzné a provokatívne, ale zároveň aj vizuálne pôsobivé a plné metafor.
Prečítajte si tiež: Štatistiky Filipa Kubu
Albín Brunovský: Umelec, Ktorého Bankovky Vyvolali Kontroverzie
Grafiky a knižné ilustrácie Albína Brunovského, národného umelca, boli uznávané po celom svete. Jeho návrhy bankoviek pre socialistické Československo však mali menej šťastia. Vydanie bankoviek, plánované na koniec 70. rokov, sa oneskorilo pre nezáujem vlády. Prvá tisíckorunáčka bola vydaná až v roku 1985. Krikľavo zelená stokoruna s portrétom Klementa Gottwalda, uvedená do obehu 1. októbra 1989, vyvolala vlnu pobúrenia. Ľudia ju poškodzovali a písali na ňu hanlivé texty, čo viedlo k jej stiahnutiu štátnou bankou 31. decembra. Päťstokorunáčka, ktorá mala vyjsť v roku 1990, sa už nikdy do obehu nedostala. Zaujímavosťou je, že stokorunáčka s „ropuchou" sa dnes predáva na burze za desaťnásobok svojej pôvodnej hodnoty. Brunovský bol významným predstaviteľom slovenskej grafiky a ilustrácie. Jeho diela sa vyznačujú precíznym spracovaním, bohatou symbolikou a surrealistickou atmosférou. Návrhy bankoviek boli pre neho výzvou, ako skĺbiť umeleckú víziu s požiadavkami štátnej reprezentácie. Kontroverzie, ktoré bankovky vyvolali, svedčia o citlivosti spoločnosti na symboly a ideológiu v období pred revolúciou.
Milan Markovič: Obnoviteľ Politického Kabaretu
Milan Markovič, ktorý mohol pokračovať v úspešnej kariére v Radošinskom naivnom divadle, sa v roku 1986 rozhodol pre slobodné povolanie. V spolupráci s hudobníkom Petrom Breinerom začal od roku 1987 v kultovej rozhlasovej relácii Pod pyramídou kritizovať režim. Ich talk-show bola čoraz ostrejšia a priniesla na Slovensko tradíciu politického kabaretu. Dvojica Markovič-Breiner bola zakázaná až po revolúcii, v období mečiarovskej STV. Markovič bol majstrom politickej satiry a jeho vystúpenia boli plné humoru a irónie. Nebál sa otvorene kritizovať vtedajší režim a jeho predstaviteľov, čím si získal popularitu u širokého publika. Jeho relácia Pod pyramídou bola dôležitým priestorom pre slobodné vyjadrovanie a prispievala k formovaniu verejnej mienky.
Ivana Christová: Prvá Miss Československo
K zaujímavostiam bývalého režimu patrí aj fakt, že Československo malo dve prvé miss. V roku 1967, počas krátkeho uvoľnenia pomerov, sa víťazkou stala Slovenka Alžbeta Štrkulová. Počas normalizácie boli súťaže krásy považované za nedôstojné buržoázne zábavy. Ešte pred revolúciou sa však konala ďalšia súťaž, v ktorej zvíťazila Ivana Christová. Táto udalosť, umocnená sledovaním jedinej televízie oboma národmi, spôsobila, že Christová je celebritou dodnes, zatiaľ čo na mnohé jej nasledovníčky sa už zabudlo. Súťaž sa konala v Ostrave a bola sprevádzaná piskotom časti publika, ktoré žiadalo blond miss. Po víťazstve sa Christová stala modelkou a speváčkou a zbavila sa východniarskeho prízvuku. Súťaž Miss Československo bola v období pred revolúciou vnímaná ako kontroverzná udalosť. Na jednej strane predstavovala závan západného sveta a slobody, na druhej strane bola kritizovaná za komercializáciu ženskej krásy. Víťazstvo Ivany Christovej však ukázalo, že aj v socialistickom Československu je priestor pre individuálnu krásu a úspech.
Športové Legendy Pred Revolúciou
Dušan Pašek: Hokejový Vzor s Tragickým Osudom
„Ceco banán!" už diváci na bratislavskom zimnom štadióne pred revolúciou skandovať nemohli, ale všetci majstrovi sveta z roku 1985 držali palce, aby sa mu podarilo presadiť v NHL. Komunisti ho tam pustili až na záver kariéry. Za reprezentáciu odohral 196 zápasov, viac má zo Slovákov len Igor Liba (211). Jeho plagát patril k povinnej výbave mládežníckych izieb. V NHL sa však neuchytil a po necelých dvoch rokoch sa vrátil do Európy. Neskôr sa stal úspešným hokejovým manažérom a šéfom zväzu. V marci 1998 ho našli v Bratislave s prestrelenou hlavou. Dušan Pašek bol hokejovou legendou a jeho úspechy inšpirovali mnohých mladých hokejistov. Jeho tragická smrť dodnes vyvoláva otázky a špekulácie.
Jozef Vengloš: Futbalový Tréner s Medzinárodným Renomé
Tesne pred revolúciou zažívali futbaloví fanúšikovia podobné vzrušenie ako nedávno. Československá reprezentácia bojovala o majstrovstvá sveta, kam sa pod vedením slovenského trénera Jozefa Vengloša, vyznávača taktického, účelného futbalu, napokon pomerne pohodlne dostala. O rok ju viedol na poslednom spoločnom šampionáte. Vengloš bol úspešným trénerom a jeho pôsobenie v zahraničí bolo dôkazom jeho kvalít.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Zdeno Cíger: Hokejista s Bronzom z Majstrovstiev Sveta
S československou hokejovou reprezentáciou získal v rokoch 1989 a 1990 dve bronzové medaily na majstrovstvách sveta. Mal predpoklady na kanadský štýl hry, navyše s európskym zmyslom pre kombináciu. Do New Jersey Devils odchádzal v lete 1990 už za slobodných podmienok.
Miloslav Mečíř: Tenisový Olympionik s Prezývkou Veľká Mačka
V rokoch 1986 a 1989 hral grandslamové finále, ale fanúšikovia si ho pamätajú najmä ako olympijského víťaza zo Soulu 1988. Mečíř nevynikal usilovnosťou, ale nevšednými údermi, prácou nôh, rýchlosťou. Dostal prezývku Veľká mačka.
Jozef Pribilinec: Chodec s Medailou zo Soulu
Atlét, od ktorého sa automaticky čakali medaily. O štyri roky zvíťazil na soulskej olympiáde v chôdzi na 20 kilometrov.
Attila Szabó: Kajakár, Ktorý Inšpiroval Generácie
Bol prvým československým kajakárom, ktorý vyhral majstrovstvá sveta.
Ľubomír Moravčík: Futbalista, Na Ktorého Chodili Fanúšikovia
Kým hrával v domácej lige, chodievali sa aj súperovi fanúšikovia na štadión pozerať špeciálne na Moravčíka.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Jozef Lohyňa: Zápasník s Bronzom a Zlatom
Bol posledným československým aj prvým slovenským vlajkonosičom na olympiáde. Na olympiáde 1988 v Soule bol bronzový, o dva roky sa v Japonsku stal majstrom sveta.
Hudobná Scéna Pred Revolúciou
Elán: Fenomén, Ktorému Sa Nedalo Ujsť
V roku 1989 sa pred skupinou Elán a filmom Dušana Rapoša Rabaka nedalo ujsť. Médiá boli plné správ o tom, že sa film a rovnomenný album Elánu pripravujú, že sa už nahrávajú a nakrúcajú, že už sú hotové, aj o tom, že kiná sú plné a album je úspešný. Okrem chabých hereckých výkonov sa členom Elánu možno naposledy podarilo urobiť album, o ktorom sa dá povedať, že takmer každá pieseň bola hitom.
Team: Víťaz Ankety Zlatý Slávik
Hoci Team s Pavlom Haberom nenakrúcal filmy, v čase tesne pred revolúciou vystriedal na mieste najpopulárnejšej slovenskej, a vtedy aj československej skupiny už spomínaný Elán.
Monte Rosa: Hviezda Jedného Hitu
Pre časť fanúšikov zneli ako „slovenský Depeš". To bol dôvod, prečo sa ich pesnička Sídliskové manekýnky v roku 1989 presadila v sledovanej televíznej relácii Triangel.
Banket: Víťaz Bratislavskej Lýry
Richard Müller mal pred novembrom ešte ďaleko k sólovej kariére, no už bol dosť známy, najmä vďaka prvej, elektronickej, platni skupiny Banket. Skupina s ňou v roku 1989 vyhrala súťaž Bratislavská lýra.
Vidiek: Nová Vlna z Rovinky
V časoch, keď bol pýchou socialistického umenia folklór, objavili sa piati mladíci z obce Rovinka pri Bratislave, výzorom a navonok naivnými textami stelesňovali obsah najväčšieho hitu Vidiečan.
Film "Utekajme, už ide!"
Film bol po 34 rokoch digitálne reštaurovaný Slovenským filmovým ústavom. Distribútor Asociácia slovenských filmových klubov plánoval uviesť film do kín koncom augusta 2021. Vzhľadom na úmrtie Milana Lasicu mal obnovenú premiéru skôr ako pocta zosnulému hercovi.
Záver
Osobnosti, ktoré boli v čase revolúcie hviezdami slovenského šoubiznisu, umenia a športu, sú známe dodnes. Ich tvorba a úspechy formovali kultúrny a spoločenský život pred rokom 1989 a zanechali nezmazateľnú stopu v histórii Slovenska. Aj napriek obmedzeniam a cenzúre vtedajšieho režimu dokázali tvoriť hodnotné diela a dosahovať významné úspechy, ktoré inšpirovali a ovplyvňovali celú spoločnosť. Ich odkaz je dôležitý aj pre súčasné generácie, ktoré by si mali uvedomovať hodnotu kultúrneho a športového dedičstva a vážiť si slobodu, ktorú si vďaka Nežnej revolúcii užívame.
tags: #lasica #satinsky #filip #majstrovstva