Už 30 rokov uplynulo od založenia športového klubu, ktorý sa začal písať otvorením prvej posilňovne na Zámockej ulici v Častej. Cieľom bolo dosiahnuť pomocou cvičenia s činkami niečo viac. Zakladateľ klubu vtedy netušil, čo presne „viac“ bude znamenať, no 1. októbra 1991 otvoril dvere a začala sa črtať dlhá a náročná cesta. Táto púť bola originálna, tvrdá, v zložitom teréne a nesmierne kľukatá. Po každom zvládnutom kilometri zakladateľ vrazil do zeme míľnik, podobne ako kamenné stĺpy na meranie vzdialenosti na cestách.
Začiatky: Činková revolúcia a prvá posilňovňa
V roku 1991, počas výkonu základnej vojenskej služby, zakladateľ klubu odratúval posledných 100 dní do civilu. Svet sa zmenil a nová doba priniesla nové výzvy. Počas pôsobenia v armáde, celkom nechtiac, spôsobil „činkovú revolúciu“. Svojím športovým príkladom a výsledkami vo formovaní tela strhol desiatky vojakov k cvičeniu. Začal sa jesť tvaroh a prestal sa piť alkohol. Počas 20 mesiacov vojenskej služby vybudoval dve posilňovne, jednu v Olomouci a druhú v Sklenom pri Handlovej.
Masový záujem o cvičenie pod jeho vedením zažil už pred vojenčinou, keď si na dvore postavil malú drevenú posilňovňu. To ho utvrdilo v presvedčení, že by mohol s ľuďmi pracovať aj vážnejšie. Po príchode do civilu začal z ničoho stavať na vtedajšie pomery veľkú posilňovňu. Táto prvá verzia mala rozmery 8 x 3 m, bola vykurovaná kachlami na drevo a ako WC slúžila blízka latrína. Stavebný materiál poskytol Franto Slezák a ostatný materiál bol zrecyklovaný z pôvodnej drevenej stavby. Po troch mesiacoch driny sa za pomoci Braňa Jakubčíka, Standa Minarovýcha a Laca Setnického mohol 1. októbra otvoriť prvý športový klub v Častej, mimo vtedy existujúce telovýchovné jednoty. Existenciu klubu potvrdil Obecný úrad v Častej.
Napriek skromným priestorom a vlastnoručne zhotovenému vybaveniu sa začala pomerne rýchlo tvoriť prvá členská základňa. 6. decembra prehovoril Braňo Jakubčík na cvičenie svojho 15-ročného mladšieho brata Štefana. Napriek jeho 50 kg osobnej váhy a trápeniu sa s 10 kg činkou v tlaku, sa zo Štefana neskôr stala jedna z opôr klubu a jeden z najlepších trojbojárov SR a dokonca reprezentant SR.
Rok 1992: Poslanie klubu a prvé talenty
V roku 1992 záujem o cvičenie v klube narastal a priestory praskali vo švíkoch. Zakladateľ sa zamýšľal nad poslaním klubu. V prvom rade chcel športový klub s pevnou zásadou „FAIR PLAY“, teda bez dopingu. Tiež chcel ľudí, a hlavne mládež, vzdelávať v otázkach zdravého cvičenia a životosprávy a viesť ich k celkovej fyzickej a psychickej odolnosti. Veril, že takto nielen športové talenty nájde, ale aj dosiahnu dobré výsledky. Ťažká téma bola, že keď dosiahnu patričnú športovú úroveň, budú treba financie.
Prečítajte si tiež: Rakúsky hokej – história a úspechy
Na jar sa v klube objavila Ľubica Bošmanská, ktorá začala trénovať kondične s dievčatami a vlastne trénuje doteraz. Čoskoro sa stala prvou fotografkou a hlásateľkou na všetkých súťažiach, ktoré klub od roku 1999 pravidelne v Častej organizuje. V marci prišiel do klubu aj 15-ročný Juraj Krátky. Jeho príchod bol pre klub na dlhé roky zásadný. Bol nielen talentovaný silák, ale aj s jeho pomocou mohol zakladateľ pokračovať v rozširovaní posilňovne a neskôr sa stal oporou pri súťažných výjazdoch, sústredeniach a organizovaní súťaží v Častej.
V roku 1992 privítala triedna učiteľka zo ZŠ, pani Poláková, na prednáške žiakov v rámci vyučovania telesnej výchovy. Počas praktických ukážok si zakladateľ vybral jedného žiaka, Marka Polčica, ktorý mal dosť veľkú trému. O šesť rokov neskôr prišiel Marek trénovať a stal sa jedným z kľúčových členov klubu. Ako prvý z klubu vybojoval medzi mužmi titul Majstra Slovenska a ako prvý z ich silákov drepol 300 kg na súťaži.
Rok 1993: Prvé súťažné úspechy a prístavba posilňovne
Prvé súťažné pódium, na ktoré klub vystúpil, nebolo trojbojárske, ale kulturistické. Na jar 1993 priniesol prvú medailu, bronzovú, junior Jozef Schwarz na oblastných M-SR v Dúbravke. Posmelený úspechom sa klub chystal na Majstrovstvá SR žien v silovom trojboji do Piešťan. Vtedy ešte neboli členom Slovenskej asociácie kulturistiky a silového trojboja (SAKST). Na nádejná pretekárka Katka Gážiová bola vo výbornej forme a očakávali medailový úspech. Keď prišli do Piešťan, súťaž už prebiehala. Videli vtedajšiu špičku rozvíjajúceho sa ženského trojboja a hlavne naživo kaučujúcu najväčšiu hviezdu trojboja Miroslava Patra.
Súťažný káder sa postupne budoval a priestory posilňovne kapacitne nestačili. Leto patrilo prvej prístavbe o rozmere 18 m2. S Jurom Krátkym nazvláčali zo smetísk starý stavebný materiál a začali budovať. To leto každý deň pršalo a pekne to aj so stavbou párkrát schytali. Napriek tomu ich zväčšenie plochy posunulo opäť dopredu.
Po lete videli v televízii medializovaný prvý ročník slovenskej súťaže Strongman. Zaujalo ich, že v nej štartuje a aj kraľuje sám najsilnejší Slovák Miro Patro. Posledné kolo a vyhodnotenie bolo v neďalekej Petržalke a to si nemohli nechať ujsť. Po skončení súťaže spolu s Jurom a bratmi Jakubčíkmi nesmelo oslovili Mira Patra na debatu. Miro bol veľmi príjemný a veselo s nimi diskutoval o jeho úspechoch a trojboji ako takom.
Prečítajte si tiež: Nominácia slovenskej hokejovej reprezentácie
Bolo im jasné, že na ďalší rok už budú musieť vstúpiť do SAKST. S Braňom Jakubčíkom sa rozhodli urobiť k tomuto koncom roka prvý krok. Prihlásili sa na trénersky kurz. Kurz absolvovali vo veselej spoločnosti športovcov z celej SR vo vtedajšom zväzovom centre v Bojniciach. Peter Uríček im vzhľadom na blížiaci sa koniec roka odporučil vstúpiť do SAKST od januára 1994.
Rok 1994: Vstup do SAKST a vízia fitness centra
Názov SPC vznikal ešte v roku 1993, keď začali súťažiť v Slovenskej asociácii kulturistiky a silového trojboja (SAKST). Ale definitívne sa rozhodli o jeho používaní až začiatkom januára 1994. Skratka SPC (staying power club) vychádza z názvu filozofickej skladby skupiny Queen a bez tejto vedomosti je nemožné túto skratku dešifrovať.
Prvým krokom k registrácii bola výroba razítka a následne osobne podaná žiadosť na sekretariáte zväzu. Keďže spĺňali vtedy všetky platné náležitosti vstupu do SAKST, stali sa hrdým členom. Zrazu boli členmi zväzu, ktorý riadil ich športy na domácej scéne a bol členom vo svetovej federácii IPF a IFBB.
Na oblastných M-SR v Nitre skončil začínajúci Štefan Jakubčík na 5. mieste a veľmi talentovaná Martina Mičková na 4. mieste.
Pred letom oslovil starostu obce Častá, pána Smieška, ktorý sa pýtal, či by nevedel ako naložiť s nedokončenými priestormi kabín na miestnom futbalovom štadióne. V tom čase vznikali fitnescentrá, či súkromné či mestské a obecné ako huby po daždi. Po obhliadke rozsiahlych priestorov bolo jasné, že sú veľmi vhodné na veľké fitness a wellness centrum. Navyše sa tu črtala možnosť vytvoriť pracovné miesta pre obec, čo v tých časoch bolo iste zaujímavé. Zakladateľ vypracoval štúdiu, ktorú následne predniesol na Obecnom zastupiteľstve a tiež bola vypracovaná projektová dokumentácia. Po diskusii bol návrh schválený ako realizovateľný v nasledujúcom období. To bohužiaľ už neprišlo. Prišli voľby a o priestoroch sa rozhodlo inak. Takto prišli o jedinečnú možnosť športovať v Obecných priestoroch tak, ako iné športy v Častej a všade po republike.
Prečítajte si tiež: Život po ukončení športovej kariéry
Na jeseň prišla do posilky útla žienka, Martina Sládeková. A tu sa začína písať ozajstná trojbojárska história klubu. Z tejto žienky sa v ďalších rokoch stala hviezda trojboja, národná rekordérka a reprezentantka SR.
Rok 1995: Prvé trojbojárské súťaže a výroba vybavenia
- mája 1995 štartovali na svoju prvú trojbojársku súťaž do Turian. Ferko Slezák nakopol svoju starú 1203-jku a spolu s Jurom Krátkym viezli na Oblastné M-SR Martinu Sládekovú a Sylviu Haršányovú. Hlavný rozhodca profesor Kvačkaj pri prezentácii usúdil, že jediné čo majú dievčatá z výstroja podľa pravidiel je spodné prádlo. Samozrejme improvizované podmienky urobili svoje a Sylvia bohužiaľ neprešla cez drepy. Martina to dala aj napriek tomu, že videli bandáže a trojbojársky opasok po prvý krát. Bandáže im pohotovo požičal Břeťo Raška, ktorého zakladateľ poznal už od roku 1989. Martina nakoniec vyhrala svoju kategóriu do 48 kg a spolu s prvou zlatou medailou pre klub si odniesli aj požičané bandáže a zápasnícky dres.
Zakladateľ zistil predpísané miery súťažného opasku a vlastnoručne vyrobil ozajstný trojbojársky opasok vrátane kovových častí. Opasok sa vydaril a slúžil ešte mnoho rokov.
V posilňovni to vyzeralo tak, že do dvoch rokov by mohli vychovať aj viacero trojbojárov a tak začal v lete vyrábať ďalšie stroje na cvičenie z hrubého železa, také, aby vydržali trojbojársky tréning. Bola to ťažká ručná práca zo šrotového odpadu. No na druhej strane vznikali originály ktoré fungujú do dnes a pomohli v príprave všetkých ich šampiónov.
Ziskom Oblastnej šampiónky si Martina vybojovala účasť na jesenných Majstrovstvách SR žien v Bánovciach nad Bebravou. Martina vybojovala pre seba aj pre klub prvý titul Majstra SR za výkon 220 kg (85+35+100) v kategórii do 48 kg.
Ako fotografku so sebou vzali 15 ročné talentované dievča, Janku Sedláčkovú (Jakušovú), ktorá tvrdo trénovala. Na scénu silového trojboja práve prichádza budúca hviezda a jedna z najúspešnejších trojbojárok histórie Slovenska.
Rok 1996: Prvé mužské vystúpenie a národný rekord
Prvé mužské vystúpenie na pódiu silového trojboja absolvovali 16. marca 1996 vo Svätoplukove. Štefan Jakubčík práve ukončil základnú vojenskú službu a podľa vzoru Martiny Sládekovej sa rozhodol vyskúšať svoje svaly na Oblastných M-SR. Jeho prvý trojboj mal hodnotu 437,5 kg (155+100+182,5) a hneď sa aj rozhodol, že dá trojboju prednosť pred kulturistikou.
V máji vyrazili s Martinou a Jankou Sedláčkovou (Jakušovou) na Majstrovstvá SR do Nitry. Martina dáva historicky prvý národný rekord žien v kategórii do 48 kg s činkou 92,5 kg.